Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/91/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci navrhovateľa: Fire Stop, s.r.o., A. Gwerkovej 7, 851 04 Bratislava, IČO: 35 773 944, právne zastúpený: Mgr. Matej Vida, advokát, Papraďová 3, 821 01 Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Špitálska 4, 6, 816 43 Bratislava, IČO: 681 156, o zaplatenie 15.050,88 € s príslušenstvom

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.050,88 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal návrhom doručeným súdu dňa 23.06.2011 pôvodne určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy v zmysle ust.§ 80 písm.c) OSP. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili Zmluvu o dielo, ktorej predmetom okrem iného bolo vykonávať mesačné, štvrťročné a ročné kontroly elektrickej požiarnej signalizácie (EPS). Dňa 17.03.2011 po predchádzajúcej ústnej dohode s kompetentným pracovníkom odboru správy a prevádzky, čo bol obvyklý a do toho času zaužívaný spôsob komunikácie medzi zmluvnými stranami, nastúpil navrhovateľ na pravidelnú kontrolu. V pokračovaní riadne naplánovanej a ohlásenej štvrťročnej kontroly mu však bolo odporcom zabránené. Odporca odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy. S predmetným odstúpením navrhovateľ nesúhlasil ,mal zato, že odstúpenie od zmluvy je neplatné. Odporca sa k predmetnému návrhu vyjadril podaním zo dňa 23.08.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.08.2012, v ktorom uviedol, že navrhovateľ bol povinný vykonávať jednotlivé kontroly v zákonnom stanovených lehotách, teda každé tri mesiace čo v danom prípade nesplnil a z uvedeného dôvodu ,nakoľko to odporca považoval za porušenie povinností, odstúpil od zmluvy. Podaním doručeným súdu dňa 14.11.2012 sa navrhovateľ vyjadril k stanovisku odporcu a zároveň podal návrh na zmenu petitu, nakoľko odstúpením od zmluvy vznikla navrhovateľovi škoda, navrhol, aby súd zaviazal odporcu na náhradu škody vo výške 15.050,88 € spolu s trovami konania. Súd uznesením zo dňa 23.11.2012 pripustil zmenu žaloby. Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že odstúpením od zmluvy vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške a poukázal na ustanovenie čl .VII bod 7.1 predmetnej zmluvy v ktorej sa uvádza, že zmluva sa uzatvára na dobu od 01.01.2010 do vyčerpania limitu prostriedkov stanoveného na sumu 29.950,34 € bez DPH, najneskôr do 30. septembra 2012. Odporca sa k zmenenému návrhu nevyjadril.

Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle § 122 OSP prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, povereného pracovníka odporcu, listinnými dokladmi a to návrhom, Zmluva o dielo R.č.: 23464/2009-IV/5 zo dňa 30.10.2009, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 18.03.2011 "Prekážka v plnení zmluvy, odpoveď odporcu navrhovateľovi - list zo dňa 21.03.2011". Odpoveď na Váš list zo dňa 18.03.2011 a odstúpenie od zmluvy "list navrhovateľa adresovaný odporcovi zn. MP-2/11 zo dňa 04.04.2011", "Zmarenie plnenia zmluvy a neprávoplatnosť odstúpenia od zmluvy", list odporcu adresovaný navrhovateľovi pod zn. 10569/2011-IV/5 19647/2011 zo dňa 28.04.2011, "Vrátenie faktúr Č. 121113 a č. 121114", list navrhovateľa odporcovi zn. 265/2011 zo dňa 30.05.2011 "Neprávoplatnosť odstúpenia objednávateľa od zmluvy o dielo, Upozornenie na porušovanie povinností objednávateľa zo zmluvy o dielo, Výzva na hradu faktúr, Upozornenie na možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody", vyjadrenie odporcu k návrhu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, zmenou návrhu doručený súdu dňa 14.11.2012, Správou o ročnej kontrole zariadenia EPS, Správa o štvrťročnej kontrole zariadenia EPS, uznesením súdu ,ktorým pripustil zmenu žaloby, výsluchom svedkov Františka Minárika, Ing.Dušana Lukáča a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

Dňa 30.10.2009 navrhovateľ a odporca uzatvorili Zmluvu o dielo R.č. 3464/2009 - IV /5. Odporca ako objednávateľ a navrhovateľ ako zhotoviteľ si dojednali predmet zmluvy - v nadväznosti na vykonanú dodávku a montáž zariadenia elektrickej požiarnej (ďalej len EPS), signalizácie v kanceláriách a v skladoch v rámci budov A a B na N. v Bratislave v rámci l. etapy, sa zhotoviteľ zaväzuje pre objednávateľa vykonať dielo, v zmysle vyhl. č.726/2002 Z.z., vykonávať mesačné štvťročné a ročné kontroly. V čl. III si zmluvné strany dojednali čas plnenia s tým, že termín vykonávania týchto kontrol EPS dohodne zhotoviteľ s objednávateľom 7 dní vopred. V zmluve si zmluvné strany dojednali (v čl. V. bod 5.1.) oprávnenie odporcu kontrolovať vykonávanie diela a v prípade zistenia, si dojednali, že zhotoviteľ t.j. navrhovateľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami je oprávnený domáhať sa odstránenia chýb, ktoré vznikli nesprávnym vykonaním diela, aby dielo vykonal riadnym spôsobom , pokiaľ tak zhotoviteľ neučiní ani v primeranej lehote (14 dní) je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Predmetná zmluva bola dojednaná na dobu od 01.01.2010 do vyčerpania limitu prostriedkov na 29.950,34 € bez DPH, najneskôr do 30.09.2012. Dňa 17.03.2011 po predchádzajúcej ústnej dohode s kompetentným pracovníkom odporcu , čo bol obvyklý a medzi zmluvnými stranami zaužívaný spôsob komunikácie, nastúpil navrhovateľ na pravidelnú kontrolu. V tejto kontrole mu však bolo odporcom zabránené, čo odporca odôvodnil tým, že si navrhovateľ nedohodol termín 7 dní vopred , ako mu to vyplývalo zo zmluvy. Navrhovateľ napriek tomu, že bol medzi zmluvnými stranami zaužívaný ústny spôsob, okamžite nasledujúci deň t.j. 18.03.2011 písomne vyzval navrhovateľa na písomné oznámenie termínu vykonania štvrťročnej kontroly. Odporca reagoval tak ,že odstúpil od zmluvy s poukazom na podstatné porušenie zmluvy, že kontrolu nevykonal včas. S týmto navrhovateľ nesúhlasil. Odporca vo svojom vyjadrení spochybnil tento postup navrhovateľa, teda ústne dojednanie vykonania kontroly, nakoľko neexistuje žiadny interný záznam o uvedenom dojednaní, preto keď sa dostavil na výkon štvrťročnej kontroly sa navrhovateľ nachádzal v budove odporcu neoprávnene a preto odporca zabránil jeho vstupu do budovy. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, z ktorých vyplýva povinnosť vykonávať jednotlivé kontroly v zákonnom stanovených lehotách, teda je tu daná povinnosť navrhovateľa vykonávať kontrolu EPS každé tri mesiace a nie raz za kalendárny štvrťrok. Poukázal, že podľa evidencie záznamov obsluhy a servisnej kontroly zistil, že posledná štvrťročná, respektíve ročná, kontrola elektrickej požiarnej signalizácie bola servisným technikom navrhovateľa vykonaná dňa 10.12.2010. Trojmesačná lehota na vykonanie kontroly neplynula od 01.01.2010 do 31.03.2011, ako sa domnieva navrhovateľ, ale plynula od 10.12.2010 do 10.03.2011. Nakoľko navrhovateľ závažným, spôsobom porušil zmluvu odporca mal právo od predmetnej zmluvy odstúpiť čo dňa 21.03.2011 urobil.

Štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol na pojednávaní, že jednotlivé kontroly ,ktoré navrhovateľ vykonával sa diali tak, že sa navrhovateľ skontaktoval so zodpovedným pracovníkom odporcu, ktorý navrhovateľovi stanovil termín ,kedy vie zabezpečiť prístupnosť, vždy to bolo telefonicky a predmetná kontrola bola vykonávaná aj niekoľko dní. Keďže sa jednalo o kvartálnu periódu prax bola taká, uviedol navrhovateľ, že jednotlivé kontroly sa vykonávali daný mesiac štvrťroka, nie v presný dátum, jednalo sa vždy o celý mesiac. Aj poslednú kontrolu vykonávali podľa dohodnutých zvyklostí, telefonicky sa ohlásili (pracovník s ktorým navrhovateľ kontroly dojednával už u odporcu nepracoval). Konateľ navrhovateľa uviedol, že až do momentu, keď bol navrhovateľ odporcom vykázaný z priestorov kontroly si navrhovateľ nebol vedomý, že porušuje zmluvu a nebol vôbec oboznámený ako zmluvu porušuje. Nakoľko odporca

musel sprístupniť priestory, vždy sa len telefonicky kontaktovali s odporcom pričom sa navrhovateľ snažil prispôsobiť prevádzkovému režimu odporcu, aby odporcu nevyrušovali pri výkone jeho činnosti, ale aby si zároveň splnil svoju úlohu. Štatutárny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že počas desať ročnej spolupráce s odporcom nebol žiadny problém, navrhovateľovi nebolo nikdy nič vytýkané ani ústne ani písomne. Svedok U. Z., bývalý pracovník odporcu ,ktorý u odporcu pracoval v rokoch 1999 -2010 vo funkcii požiarny a bezpečnostný technik uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, že pre zabezpečenie technických revízii požiarnych zariadení t.j. elektrická požiarna signalizácia (EZS) bola od jeho nástupu na ministerstvo zabezpečovaná navrhovateľom. Zmluva bola uzavretá na neurčito, dovtedy to fungovalo za 14 rokov spolupráce s navrhovateľom odporca nemal žiadne problémy. Keď bolo treba niečo väčšie opraviť navrhovateľ predložil ponuku, ktorú svedok dal na schválenie riaditeľovi alebo riaditeľke odboru. Firma (navrhovateľ) fungovala každý rok, dostala povolenie na vstup do priestorov ministerstva od 01.01.-31.12. - non stop z dôvodu, že ak vypadol jeden hlásič a neprišli by musela by strážna služba miestnosť kontrolovať každú hodinu, uviedol svedok. Ďalej uviedol, že s firmou navrhovateľa bol svedok minimálne raz do týždeň v kontakte, nakoľko dostával každý deň hlásenia od vedúceho strážnej služby, ktorými oznamoval svedkovi závady, ktoré potom navrhovateľ opravoval. Okrem toho robil mesačnú kontrolou evakuačného rozhlasu, takže styk medzi nimi a nami bol prakticky stále, uviedol svedok. Na otázku súdu ohľadne zaužívaného spôsobu revízií ,svedok uviedol: ja som si urobil harmonogram z ochrannej alebo BOZP, zavolali oni alebo ja, ja som musel obvolať sekretariát ministra, všetky úseky a potom všetkých ľudí, čo mali kľúče od skladov, nesmela byť porada, konferencia a až potom som mohol povedať firme Fire Stop, že môžu prísť, a potom trvalo aj týždeň, ako bolo čo voľné, to sa nedalo naprogramovať,,. Svedok potvrdil, že kontroly boli pravidelné, mesačné, štvťročné aj ročné, všetko to bolo v zmysle zákona. Potvrdil, že štátny požiarny dozor nevytkol žiadne vážne vady v súvislosti s vykonávanými kontrolami navrhovateľom, podľa svedka bolo u odporcu okolo 500 hlásičov, potvrdil, že keď sa robil posledný kvartál, bola to zároveň aj ročná kontrola. Prácu navrhovateľa hodnotil ako kvalitnú a bezproblémovú. Svedok Ing. M. F., ktorý zastupoval svedka Z. v čase jeho práceneschopnosti, približne pol roka a vykonával aj inú činnosť uviedol, že navrhovateľ chodil na kontrolu požiarnej signalizácie. Potvrdil zaužívaný postup medzi navrhovateľom a odporcom. Podľa svedka sa navrhovateľ ohlásil následne svedok musel odsúhlasiť a dohodnúť termín kontroly, nakoľko v priestoroch má kanceláriu minister, štátni tajomníci, vedúci úradu , generálni riaditelia. Všetko dohodol svedok so sekretariátom vzhľadom k tomu, že bolo potrebné dohodnúť termín kontroly a po vykonaní týchto úkonov svedok oznámil navrhovateľovi uvedený termín a ten následne kontrolu vykonal. Ako svedok uviedol: ,,ja som im urobil podmienky, aby mohli vykonať svoju prácu". Svedok taktiež potvrdil, že s navrhovateľom neboli žiadne problémy, nezistil, žeby si navrhovateľ neplnil svoje povinnosti. Svedok ďalej uviedol, že bol prekvapený keď sa skončila s navrhovateľom spolupráca. Taktiež potvrdil, že zo strany ministerstva neboli nijaké výhrady, alebo nespokojnosť s prácou navrhovateľa, podľa svedka vykonávali odbornú činnosť, do priestorov vstupovali iba na základe harmonogramu (určenom svedkom). Po výpovedi navrhovateľovi túto činnosť vykonávala iná firma, svedok si nepamätal názov ale uviedol, že túto činnosť vykonávala nová firma len jeden rok. Svedok na otázku právneho zástupcu navrhovateľa ohľadne dĺžky trvania jednej kontroly uviedol, že to záviselo od toho ktorý objekt bol voľný, pripustil, že navrhovateľ nemohol vykonať kontrolu podľa harmonogramu v určitých častiach priestorov napr. priestory ministra, štátnych tajomníkov, vedúcich úradu , generálnych riaditeľov, tieto priestory nemuseli byť vždy k dispozícií, ďalej svedok uviedol, že harmonogram musel prispôsobiť ich pracovnému programu a nejaké určité priestory neboli k dispozícií. Svedok uviedol, že takýto postup medzi navrhovateľom a odporcom bol zabehnutý od p. Z. a svedok len v ňom pokračoval.

Súd najskôr riešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy ako predbežnú právnu otázku, ktorá je rozhodná pre posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu škody. Podľa § 264 ods. 1 pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Podľa § 264 ods. 2 obchodné zvyklosti ,na ktoré sa musí prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona ,ktoré nemajú donucovaciu povahu. Podľa § 345 ods. 1 OBZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Podľa § 345 ods. 2 na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu (žalobca) vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za Jarých bola zmluva uzavretá, že druhá strana (žalovaný) nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Podľa § 346 ods. 1 OBZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Podľa čl. III predmetnej Zmluvy o dielo si zmluvné strany dojednali, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonávať predmet zmluvy podľa čl. II. zmluvy pre objednávateľa po dobu platnosti tejto zmluvy, pričom termín vykonávania štvrťročných a ročných kontrol zariadenia EPS dohodne zhotoviteľ s objednávateľom 7 dní vopred. Z obsahu citovaného ustanovenia nevyplývala jednoznačne povinnosť navrhovateľa písomne 7 dní vopred odporcovi oznámiť resp. dohodnúť termín vykonania kontroly. Z výsluchu svedkov mal súd totiž jednoznačne preukázané, že zmluvné strany si už na začiatku svojej spolupráce (viac ako 10 rokov) zaviedli telefonické dojednanie sedem dní vopred, za účelom vykonania kontroly. Podľa čl. V bod 5.1. predmetnej zmluvy o dielo objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je oprávnený domáhať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil chyby vzniknuté nesprávnym vykonávaním diela a aby dielo vykonával riadnym spôsobom. Pokiaľ tak zhotoviteľ diela neučiní ani v primeranej lehote (14 dní) k tomu poskytnutej, je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. Týmto nie je dotknutá zodpovednosť za škodu. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporca ako objednávateľ porušil uvedené zmluvné dojednanie, nakoľko neposkytol navrhovateľovi lehotu 14 dní za účelom odstránenia chýb, tak ako si to zmluvne dojednali. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež preukázané, že štvrťročné a ročné kontroly boli navrhovateľom vždy riadne vykonané v termíne , každý štvrťrok, resp. každý rok, avšak nikdy nie na deň presne, pretože to ani nebolo reálne možné, keďže tieto kontroly trvajú niekoľko dní a taktiež mal súd jednoznačne preukázané, že harmonogram týchto kontrol vypracoval odporca, pričom bral do úvahy pracovné povinnosti pracovníkom ministerstva, čo navrhovateľ napokon plne rešpektoval. Vychádzajúc z uvedeného má súd zato, že zo strany odporcu došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy. Následne súd riešil nárok navrhovateľa na náhradu škody . Podľa §373 kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa §376 poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 378 škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa § 382 poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená splnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v obchodnom práve ,nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť je a/ porušenie povinnosti b/ existencia škody c/príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodu

Vyššie uvedené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú objektívny charakter. V prípade, že škodca preukáže existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať ,zbaví sa zodpovednosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané tieto zákonné predpoklady. Súd mal preukázané, že došlo zo strany odporcu k porušeniu povinnosti zo záväzku v podobe neplatného odstúpenia od zmluvy, v dôsledku takéhoto porušenia povinnosti odporcom (neplatného odstúpenia od zmluvy) vznikla navrhovateľovi škoda, teda majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ,ktorá znamená zmenšenie

majetkového stavu navrhovateľa oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a nakoľko vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti je tým daná i zodpovednosť odporcu. Súd prisvedčil navrhovateľovi, že odporca svojim konaním (porušením povinnosti -neplatné odstúpenie od zmluvy) v príčinnej súvislosti spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 15.050,88 €, ku ktorej by nedošlo , keby pokračoval zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom s poukazom na zmluvné dojednanie čl.VII. bod 7.1. v ktorom sa uvádza, že predmetná zmluva je uzatvorená do úplného vyčerpania limitu prostriedkov stanoveného na 29.950,34 €. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že odporca predmetnú sumu uplatnenú navrhovateľom nerozporoval, nespochybnil ju a k náhrade škody sa nevyjadril.

Podľa ust.§ 120 ods. 1 veta prvá OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal oprávnenosť svojho nároku a preto rozhodol tak, ako je uvedené v predmetnom rozhodnutí a zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodne osobitným rozhodnutím v súlade s ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I., proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).