Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-34-2008.pdf
PDF · 185.44 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/34/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Královou v právnej veci navrhovateľa: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., so sídlom: Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161 zastúpený Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom: Porubského 2, Bratislava, proti odporcovi: Š. B., miesto podnikania: Záhumenná 32, Slovenský Grob, IČO: 17 605 679, zastúpený JUDr. Jozefom Madejom, advokátom, so sídlom: Vysoká 20, Bratislava, o zaplatenie 30.215,13 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12.313,31 EUR na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Jozefa Madeja, advokáta a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2006 sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia sumy vo výške 30.215,13 EUR s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 22.01.2002 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o dielo č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zhotovenie povrchových úprav - vnútorných omietok a stierok na stavebnom objekte: " SO 04 Bytový dom", a stavby: " Bytový dom, Bratislava - Sabinovská ulica - E 04 ". Navrhovateľ poukázal na to, že na diele sa vyskytli vady, a preto vyzval odporcu listom zo dňa 25.08.2005 na ich odstránenie. Keďže odporca na túto výzvu nereagoval, vyzval ho navrhovateľ na odstránenie vád opätovne listom zo dňa 20.09.2005. Odporca napriek opakovaným urgenciám vady diela neodstránil. Na základe uvedeného, navrhovateľ listom zo dňa 27.10.2005 oznámil odporcovi, že v zmysle článku VIII. bod 5 a bod 10 zmluvy o dielo zadáva odstránenie vady tretej osobe a všetky náklady s tým spojené si bude uplatňovať u odporcu.
Navrhovateľ má za to, že tieto dodatočné náklady spôsobili navrhovateľovi škodu, čo predstavuje sumu vo výške 182.143,30 Sk t.j. 6.046,05 eur. Navrhovateľ uviedol, že táto škoda bola odporcovi vyúčtovaná faktúrou zo dňa 13.01.2006 splatnou dňa 27.01.2006. Navrhovateľ listom zo dňa 27.10.2005 oznámil odporcovi, že si bude uplatňovať nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VI bod 2 zmluvy o dielo a to sumu vo výške 20.000,- Sk za každý aj začatý deň omeškania.
Tento svoj nárok (titulom zmluvnej pokuty) uplatnil navrhovateľ voči odporcovi listom zo dňa 28.10.2005. Zároveň navrhovateľ vystavil voči odporcovi faktúru z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty za 64 dní omeškania odporcu s odstraňovaním vád diela a to listom zo dňa 13.01.2006 na sumu vo výške 1.280.000,- Sk t.j. 42.488,22 eur splatnú dňa 27.01.2006. Navrhovateľ v rámci návrhu uviedol, že dňa 31.01.2006 vykonal voči splatným pohľadávkam odporcu jednostranný zápočet v vo výške 551.882,45 Sk t.j. 18.319,14 eur, ktorým započítal celú svoju splatnú pohľadávku vo výške 182.143,30 Sk t.j. 6.046,05 eur z titulu náhrady škody a z časti započítal aj splatnú pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty uplatnenej voči odporcovi faktúrou zo dňa 13.01.2006 a to vo výške 369.738,95 Sk t.j. 12.273,08 eur. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že počnúc dňom 27.01.2006 je teda odporca voči navrhovateľovi v omeškaní s úhradou zvyšku jeho splatného peňažného záväzku z titulu zmluvnej pokuty, ktorá bola vyúčtovaná v súlade s čl. VI bod 2 zmluvy o dielo, a to faktúrou zo dňa 27.01.2006, vo výške 910.261,10 Sk t.j. 30.215,13 eur. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že jeho návrh na začatie konania je dôvodný, a žiada, aby mu odporca zaplatil predmetnú sumu vo výške 910.261,10 Sk t.j. 30.215,13 eur.
Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadril a vo svojom vyjadrení navrhol predmetnú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Svoju obranu odôvodnil tým, že nie je pravda, čo tvrdí navrhovateľ vo svojej žalobe o tom, že odporca v tejto veci na výzvy navrhovateľa na odstránenie vád vyššie uvedeného diela nereagoval. Naopak, odporca na tieto výzvy navrhovateľa reagoval svojimi listami zo dňa 19.09.2005 a zo dňa 26.09.2005, v ktorých odporca tvrdí, že vady diela nevznikli v dôsledku chybnej realizácie diela odporcu, ale v dôsledku nekvalitne predtým vykonaných murárskych prác, ktoré na uvedenom stavebnom objekte odporca nevykonával. Toto svoje tvrdenie odporca navrhovateľovi preukázal posudkom odbornej firmy NAXIS, spol. s r.o. zo dňa 23.09.2005, ktorý vypracoval L.. V. Z., autorizovaný stavebný inžinier. Tento odborný posudok odporca navrhovateľovi zaslal spolu so svojim listom zo dňa 26.09.2005. Zároveň odporca vo vyššie uvedených listoch vyjadril ochotu a pripravenosť uvedené nedostatky po vzájomnej dohode odstrániť ihneď potom, ako navrhovateľ odstráni príčiny vzniknutých vád (popraskanie omietok). Odporca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že navrhovateľ svojim listom zo dňa 27.10.2005 oznámil odporcovi, že opravu vád (popraskaných omietok) zadal tretej osobe s tým, že všetky náklady spojené s odstránením týchto vád si spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20.000,- Sk za každý aj začatý deň omeškania bude uplatňovať voči odporcovi.
Následne si navrhovateľ listom voči odporcovi uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 64 x 20.000,- Sk t. j. za 64 dní omeškania s odstraňovaním údajných vád diela. Na tieto listy navrhovateľa, odporca reagoval svojimi listami zo dňa 28.10.2005 zo dňa 02.11.2005 a prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 07.11.2005. V týchto listoch odporca navrhovateľa opakovane upozornil, že vady, ktoré sa vyskytli na diele nie sú spôsobené realizáciou stavebných prác odporcu, ale príčinou týchto vád je vadná realizácia predtým vykonaných murárskych prác, ktoré odporca na uvedenom stavebnom objekte nevykonal, a ktoré ani neboli predmetom zmluvy o dielo. Odporca v týchto svojich listoch navrhovateľa upozornil, že odporca neporušil svoje povinnosti zo zmluvy o dielo, a že za uvedené vady diela nenesie zodpovednosť, a teda nároky, ktoré si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje sú neoprávnené. Zároveň odporca opakovane vyjadril pripravenosť tieto vady za vopred dohodnutú odmenu odstrániť, ihneď potom, ako navrhovateľ odstráni príčiny uvedených vád.
Vzhľadom na vyššie uvedené, má odporca zato, že v tejto veci vykonal dielo, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo č. XXX/XXXX riadne a včas a ako také ho aj navrhovateľovi odovzdal, pričom riadne dodržal technologický postup a použil bezvadné stavebné materiály na zhotovenie vyššie uvedeného diela. Vady, ktoré sa vyskytli na zhotovenom diele počas užívania nájomných bytov v záručnej dobe, v žiadnom prípade nevznikli v dôsledku vadného zhotovenia uvedeného diela zo strany odporcu . Príčinu týchto vád, je podľa odporcu treba hľadať vo vadnej realizácii murárskych prác, ktoré boli realizované iným zhotoviteľom, ešte pred samotnou realizáciou diela zo strany odporcu. Odporca ďalej uviedol, že v tejto veci nemohol zabrániť vzniku týchto vád, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, keďže uvedené vady boli skryté, a preto odporca ako zhotoviteľ, ani nemohol na chyby realizácie predchádzajúcich murárskych prác navrhovateľa, ako objednávateľa upozorniť, v zmysle čl. V bod 16 zmluvy o dielo. Na základe uvedeného odporca navrhol návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietnuť, a priznať odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Podaním doručeným súdu dňa 12.03.2007 odporca podal vzájomný návrh, v rámci ktorého uviedol, že uzatvoril s navrhovateľom ako objednávateľom dve zmluvy o dielo a to zmluvu č. XXX/XXXX zo dňa 15.08.2001, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - stavebných prác na stavebnom objekte Rímskokatolícky kostol Bratislava - Betliarska ulica, a zmluvu o dielo č. XXX/XXXX zo dňa 22.11.2002, ktorej predmetom bolo vykonanie diela - stavebných prác - povrchové úpravy vnútorné omietky a stierky, na objekte bytový dom Bratislava - Sabinovská ulica - E 04. Odporca si vzájomným návrhom uplatňuje od navrhovateľa zaplatenie sumy vo výške 134.075,90 Sk, t.j. 4.450,50 eur spolu sa 0,01 % úrokom z omeškania vo výške 10.133,15 Sk, t.j. 336,36 eur odo dňa 06.06.2006 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % za každý deň omeškania zo sumy 123.942,75 Sk t.j. 4.114,15 eur odo dňa 01.10.2003 až do zaplatenia. Keďže odporca trval na tom, že v tomto prípade napriek tomu, že žiada menej ako je uvedené v žalobnom návrhu nie je tento vzájomný návrh iba obranou respektíve kompenzačnou námietkou, ale ide o samostatný vzájomný návrh, o ktorom treba samostatne rozhodnúť, súd predmetný vzájomný návrh vylúčil uznesením zo dňa 02.07.2015 na samostatné konanie.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o dielo č. XXX/XXXX, listinou označenou ako posúdenie výskytu trhlín na omietke fy. NAXYS, spol. s r.o., znaleckým posudkom L.. O. L. č. XXX/XXXX, doplnením č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, výsluchom znalca L.. O. L., výsluchom svedka L.. V. Z., výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o dielo č. XXX/XXXX uzavretej medzi navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom súd zistil, že predmetom zmluvy o dielo bolo a vykonať pre objednávateľa dielo " Bytový dom, Bratislava - Sabinovská ulica - E 04 ", a to na základe a) realizačného projektu stavby, ktorého obsah je určujúci pre stanovenie rozsahu predmetu tejto zmluvy o dielo a zameraním na stavbe, b) právoplatných stavebných povolení a vyjadrení orgánov štátnej správy, c) harmonogramu postupu realizácie prác, d) ich cenovej špecifikácie prác a dodávok zhotoviteľa zo dňa 18.11.2002. Cenová špecifikácia prác a dodávok zhotoviteľa je záväzným podkladom pre stanovenie ceny diela v prípade jej úpravy - t. j. v prípade naviac prác oproti predmetu zmluvy vykonaných zhotoviteľom, respektíve v prípade zníženia rozsahu predmetu zmluvy, a to podľa jednotkových cien v nej uvedených. Množstva a tipy prác a dodávok uvedené v cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa nestanovujú a nemajú vplyv na rozsah predmetu tejto zmluvy.
Z článku VI. bod 2 citovanej zmluvy vyplýva, že, ak bude zhotoviteľ v omeškaní s riadnym a včasným odstránením vád a nedorobkov oznámených objednávateľom počas realizácie diela alebo uvedených v zápise o odovzdaní a prevzatí diela preberací protokol alebo zistených pri kolaudácii alebo v záručnej dobe je zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Sk za každý aj začatý deň omeškania až do ich riadneho odstránenia.
Z čl. VIII bod 8 citovanej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že záručná doba bude trvať 60 mesiacov, s výnimkou zabudovaných komponentov, ktorých výrobcovia ponúkajú kratšie záručné doby. V takýchto platia záručné doby uvedené výrobcami. Zhotoviteľ je povinný predložiť záručné listy takýchto zariadení pri preberacom konaní.
Z listiny označenej ako posúdenie výskytu trhlín na omietke vypracovaného fy. NAXYS, spol. s r.o., súd zistil, že v závere je uvedené, že príčinu vyskytujúcich sa porúch trhlín a trhliniek je potrebné hľadať v kvalite murárskych prác. Omietka znáša napätie do určitej hodnoty, ale potom sa deštruuje. Príčina vlhnutia u pána L.. Z. je v netesnosti zvislého styku rámu sprchovacej ochrany a steny. Vhodné je natrieť škáry aj mineralizátorom od firmy Wandex a hydrofobizovať tieto škáry.
Zo znaleckého posudku L.. O. L. č. XXX/XXXX súd zistil, že na otázku čo je príčinou vzniku jednotlivých reklamovaných vád diela - popraskaných omietok v jednotlivých bytoch znalec uviedol, že pre posúdenie príčiny poruchy neboli sprístupnené na obhliadku všetky hore definované byty. Počas obhliadky
však zástupcovia navrhovateľa aj zástupcovia odporcu konštatovali, že charakter prejavov porúch v nesprístupnených bytoch je totožný s charakterom prejavov porúch v sprístupnených bytoch. Z tohto dôvodu je možné spracovať dožiadaný znalecký posudok v primeranom rozsahu aj bez obhliadky všetkých definovaných bytov. Znalec uviedol, že na objekte neboli identifikované žiadne také lokality porúch v omietkach stien, ktoré by sa mohli zaradiť k príčinám spôsobených samotnou vnútornou materiálovou skladbou a technologickým zrealizovaním omietok (zmrašťovacie trhliny a trhliny v škárach muriva). Na posudzovanom objekte je možné na lokálnych plochách identifikovať trhliny v omietke, pričom sa vyskytujú prevažne jasne vkreslené priame, respektíve šikmé trhliny. Boli identifikované zvislé, horizontálne a šikmé trhliny v omietke, ktoré majú súvis so staticko- konštrukčným riešením stavby, pričom v sprístupnených lokalitách boli identifikované dve primárne príčiny: 1) prevažne horizontálne trhliny v medziokenných pilieroch na 5. nadzemnom podlaží súvisia s deformáciami priľahlej stropnej konštrukcie nad týmto podlažím, ktorá súčasne vytvára pochôdznu plochú strechu. Trhliny sú spôsobené rozdielnym tepelným namáhaním v týchto susediacich stropných konštrukciách - rozdielnymi dĺžkovými dilatáciami medzi dvoma susediacimi poslednými stropnými doskami. Bližšie pozri kapitolu II. 4.2 tohto posudku . 2) trhliny v priečkach a stenách situovaných na stropných doskách sú spôsobené primárne zrealizovaným nosným systémom stavby, kde dochádza po výške objektu k vzniku výrazných excerticít vertikálneho nosného systému. Vertikálnym nosný systém objektu je minimálne v troch výškových úrovniach výrazne excentrický - jedná sa o zmenu pôdorysnej polohy vertikálneho nosného systému v úrovni stropu medzi 1. a 2. nadzemným podlažím, v úrovni stropu medzi 5. a 6. nadzemným podlažím a v úrovni stropu medzi 6. a 7. nadzemným podlažím. Takéto " tancovanie " vertikálneho nosného systému nie je bežným štandardným riešením. Prisudzuje výrazne veľké požiadavky hlavne na tuhosť stropu nad prvým nadzemným podlažím. Existencia identifikovaných trhlín hlavne v nenosných deliacich priečkach jednoznačne poukazuje na to, že došlo k deformáciám týchto stropných dosiek ( priehyby a pootočenia ) takej veľkosti, že bola prekročená medzná hodnota týchto parametrov (hlavne pootočení) a dochádza k vznikom trhlín primárne v priečkach a
samozrejme, následne aj v omietkach. Súčasne je však nutné poukázať na tú skutočnosť, že spolu s existenciou trhlín spôsobených deformáciami stropných dosiek, boli identifikované aj takzvané dilatačné trhliny, t.j. trhliny v bezprostrednom kontakte nosného prvku (steny) a nadväzujúcej priečky, respektíve trhliny v okolí zvislých drážok v stenách pre rozvody tekutých médií. Tieto trhliny sú spôsobené primárnym konštrukčným riešením stien a priečok, ich napájania vo vzájomnom kontakte.
Na otázku, aby znalec uviedol, či boli zo strany zhotoviteľa omietok dodržané pri realizácii omietkarských prác v reklamovaných bytoch všetky potrebné postupy znalec uviedol, že áno. Na otázku, aby znalec uviedol, či boli zo strany zhotoviteľa omietok použité pri realizácii omietkarských prác v reklamovaných bytoch vhodné materiály uviedol, že pravdepodobne áno , s ohľadom na charakter a príčiny vzniku trhlín nebolo nutné sa zaoberať exaktnou kvalitou zabudovaných materiálov. Uviedol, že k vypracovaniu tohto posudku (aj ku kolaudácii stavby v roku 2004 ) boli doložené certifikáty zabudovaných stavebných výrobkov a materiálov od autorizovaných skúšobní. Na otázku, aby znalec uviedol, či bola zo strany zhotoviteľa omietok dodržaná pri realizácii omietkarských prác v reklamovaných bytoch vhodná technologická koncepcia omietok, uviedol, že áno, omietky sú vypracované v štandardnej technologickej koncepcii. Na otázku, aby znalec uviedol, či bola zo strany zhotoviteľa omietok dodržaná pri realizácií omietkarských prác v reklamovaných bytoch obvyklá technologická disciplína znalec uviedol, že áno. Na otázku, aby znalec uviedol, či bol zo strany zhotoviteľa omietok dodržaný pri realizácii omietkarských prác v reklamovaných bytoch realizačný projekt, znalec uviedol, že k spracovaniu tohto posudku nebol predložený realizačný projekt omietkarských prác. V dodanej projektovej dokumentácii nie je žiadna špeciálna požiadavka na vytváranie povrchových úprav stien (omietok). Omietky sú vytvorené v primeranej kvalite a kvantite. Na otázku, aby znalec uviedol, či boli zo strany zhotoviteľa omietok dodržané pri realizácii omietkarských prác v reklamovaných bytoch príslušné technické normy znalec uviedol, že áno. Na otázku, aby znalec posúdil výšku nákladov na odstránenie reklamovaných vád - popraskaných omietok a primeranosť navrhovateľom vyúčtovaných nákladov na opravu reklamovaných vád -
popraskaných vnútorných omietok znalec uviedol, že s ohľadom na predchádzajúce odpovede, z ktorých vyplýva, že omietky boli vyhotovené štandardne a primerane, pričom vzniknuté poruchy nie sú primárne spôsobené samotnými omietkami, respektíve omietkarskými prácami, nebola táto problematika posudzovaná. Súčasne uviedol, že je potrebné podotknúť tú skutočnosť, že táto otázka môže byť zodpovedaná iba znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác. Zo znaleckého úkonu č. XXX/XXXX, ktorý znalec vypracoval ako doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX zo dňa 19.10.2009 súd zistil, znalec zaujal písomné stanovisko k pripomienkam navrhovateľa a to konkrétne navrhovateľ má za to, že: Ako jediná príčina vzniku trhlín sú uvedené rozdielne tepelné namáhania v priľahlých stropných konštrukciách, ktoré spôsobujú deformáciu nosiča omietky. V znaleckom posudku však chýba posúdenie tepelného odporu stropnej konštrukcie. Výpočet deformácie vybranej časti stropnej konštrukcie bol vykonaný iba pre statické zaťaženie bez uvažovania zaťaženia konštrukcie účinkami teplotných zmien. Aby bolo možné získať informáciu o podiele týchto zaťažení na celkovom pretvorení konštrukcie podlažia medzi 4. NP a 5. NP, je potrebné posúdiť aj zaťaženie konštrukcie účinkami teplotných zmien.
Ako kritická deformácia bolo posudkom stanovené pootočenie, ktorého veľkosť prekračovala prípustnú hodnotu podľa STN 73 1201 tab. č. 47, a to iba v oblasti loqqií 0,00243 rad > 0,002 rad. V ostaných častiach stropná konštrukcia uvedenému kritériu vyhovuje.
Požadujeme preto doplniť znalecký posudok o stanovisko znalca, čo je príčinou vzniku trhlín v omietke v tých miestach, kde nedošlo k prekročeniu medznej hodnoty pootočenia stropnej konštrukcie. Pokiaľ ide o znalcom konštatovanú existenciu priehybov, nedošlo k prekročeniu medzných veľkostí priehybov; naopak veľkosť priehybov vykazuje značné rezervy v rámci povoleného rozpätia. Teoretický priehyb podľa STN 73 1201 ((tab. č. 47) môže mať veľkosť 31,7 mm. Znalcom vypočítaný priehyb má veľkosť iba 4,03 mm; teda veľkosti existujúcich priehybov sú takmer osemnásobne menšie než je ich maximálna normou povolená veľkosť. Tzv. dilatačné trhliny je pri technologicky správnom postupe zhotovovania omietok vždy potrebné eliminovať vystužením styku nosnej konštrukcie a nenosnej konštrukcie (priečky) pomocou mriežky zo sklenených vlákien, alebo pružným tmelom. Požadujeme doplniť znaleckým posudok o stanovisko - odborné zistenie znalca; a) akým spôsobom je možné eliminovať vznik trhlín v omietkach v mieste stykov nosných konštrukcií s nenosnými konštrukciami, akými sú napríklad priečky; b) či bol tento postup, resp. postupy zrealizovaný žalovaným aj na stenách všetkých ôsmich bytov, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania v tomto súdnom spore. Odpoveď - stanovisko znalca: Na úvod je v prvom rade potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že som sa snažil pri vypracovaní znaleckého posudku postupovať striktne v súlade s § 16, ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z., ktorý hovorí, že Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť: a) osobne, ak ide o fyzickú osobu;... b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne. Po zrealizovaní obhliadky stavebných konštrukcií stavby, ktoré sú predmetom sporu, a po vykonaní znaleckého posudzovania (prezentovaného v znaleckom posudku č. 241/2007) som s ohľadom na charakter identifikovaných porúch nepovažoval za účelne a hospodárne staticky analyzovať celú nosnú konštrukciu, ale postačovala len vybratá časť. To je aj skonštatované v posledných dvoch odsekoch na strane 20 znaleckého posudku č. 241/2007 - citát: " Obdobným spôsobom bola preverovaná aj stropná doska medzi 1. a 2. N.P., avšak výsledky sú nepoužiteľné. Nepoužiteľnosť týchto výsledkov vyplýva z toho, ako je vytvorená celková koncepcia vertikálneho nosného systému stavby ako celku. Práve od úrovne stropu 1. N. P. sa podstatným spôsobom mení poloha, kvalita a kvantita vertikálneho nosného systému. Na tomto strope sú situované mimo podpier pod touto úrovňou také nosné vertikálne prvky, ktoré potom nasledujúce 4 podlažia vytvárajú primárne podpery stropných dosiek. Ak by sme mali relevantným spôsobom statickým výpočtom preveriť deformácie stropu nad 1. N.P., tak by bolo potrebné vytvoriť statický model celej budovy, aby boli relevantným spôsobom zohľadnené interakcie všetkých nosných prvkov. Pre účely tohto posúdenia a položené otázky v uznesení je to úloha neprimerane
rozsiahla, a preto ani nebola realizovaná. Zrealizovaný statický výpočet je pre zodpovedanie položených otázok dostačujúci." K problematike posudzovania tepelného odporu stropnej konštrukcie môžem uviesť, že s ohľadom na charakter, tvar, lokalitu a veľkosť trhlín som to vôbec nepovažoval, ani v súčasnosti nepovažujem za potrebné. Sú to typické prejavy porúch, ktoré som v mojej doterajšej praxi zažil a identifikoval už veľa krát a je možné sa o nich dočítať v mnohých odborných publikáciách. Spracovanie statických výpočtov v ktorých by vystupovalo aj zaťaženie konštrukcie od účinkov teplotných zmien som nepovažoval, ani v súčasnosti nepovažujem za účelne a hospodárne (viď aj
konštatovania v predchádzajúcom odseku). Súčasne je potrebné poznamenať, že pokiaľ by bolo potrebné exaktne sa vyjadrovať k tepelným odporom obalových konštrukcií stavby, tak táto problematika prináleží len znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Stavebná fyzika, a to ja nie som.
K doplňujúcim otázkam navrhovateľa:
a) akým spôsobom je možné eliminovať vznik trhlín v omietkach v mieste stykov nosných konštrukcií s nenosnými konštrukciami, akými sú napríklad priečky, - odpoveď: Vhodnou výstužou omietky v takomto styku. Za vhodnú výstuž omietky je možné považovať profilovanú rovinnú bodovo zvarenú mriežku z nehrdzavejúcej alebo pozinkovanej ocele, alebo výstuž z nekovových tkanín z alkáliám odolávajúcich minerálnych vlákien (tzv. "sklolaminátovú sieťku"). b) či bol tento postup, resp. postupy zrealizovaný žalovaným aj na stenách všetkých ôsmich bytov, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania v tomto súdnom spore - odpoveď: Nedostal som sa do všetkých definovaných bytov (konštatované v mojej odpovedi na otázku č. 1 v znaleckom posudku č. XXX/XXXX na strane 21). Súčasne je na strane 6 znaleckého posudku konštatované, že niektoré byty už nebudú predmetom súdneho sporu (?). S ohľadom na charakter, tvar, lokalitu a veľkosť trhlín som nepovažoval, ani v súčasnosti nepovažujem za účelne a hospodárne realizovať hĺbkové sondy do existujúcich omietok. Je však možné súčasne konštatovať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, že existujúce omietky nie sú v miestach výskytu trhlín vystužené. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 2: 2. K odpovedi na otázku č. 2: Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko - odborné zistenie znalca, ktoré konkrétne postupy boli zo strany žalovaného dodržané a na základe čoho to znalec konštatuje. Odpoveď - stanovisko znalca: Boli dodržané postupy samotného zloženia omietkovej zmesi, čo je možné konštatovať na základe toho, že ne objekte pri obhliadke (v sprístupnených lokalitách) neboli identifikované žiadne také lokality porúch v omietkach stien, ktoré by sme mohli zaradiť k príčinám spôsobených samotnou vnútornou skladbou a zrealizovaním omietok (zmrašťovacie trhliny a trhliny v škárach muriva) - čo je aj konštatované v kapitole 4.1. na strane 13 znaleckého posudku č. 241/2007. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 3: 3. K odpovedi na otázku č. 3: Odpoveď "pravdepodobne áno" považujeme za nedostatočnú. Argument, že dôvodom -príčinou trhlín v omietkach je prekročenie medznej hodnoty pootočenia stropnej dosky, zistené iba v určitej oblasti v okolí loggie, nepovažujeme za dostatočný dôvod na jednoznačné stanovenie príčiny vzniku trhlín. A to najmä preto nie, lebo v posudku znalec okrem iného uvádza aj fotografiu trhlín pri vstupe do šatníka 211 (strana 8 znaleckého posudku), ktoré svojím tvarom a polohou jednoznačne dokumentujú príčinu ich vzniku, ktorou, sú lokálne napätia v oblasti náhlej zmeny geometrického tvaru konštrukcie, akou sú napr., otvory v konštrukcii. V miestach hlavných napätí, ktorými sú rohy otvorov je podľa správneho stavebného postupu vždy potrebné vystužiť vrstvu omietky mriežkou zo sklenených vlákien. Existencia trhlín v týchto miestach zjavne naznačuje, že žalovaný takýto správny technologický postup nedodržal. Certifikáty zabudovaných stavebných výrobkov do stavby bez overenia deklarovaných úžitkových vlastností výrobku a jeho pôvodu sami o sebe nie sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie znalca o vhodnosti použitého stavebného výrobku pre zamýšľaný účel. Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko- odborné zistenie znalca: a) aká je príčina vzniku trhlín zobrazených na fotografii šatníka 211 (strana 8 znaleckého posudku), b) akým spôsobom je možné eliminovať vznik trhlín v omietkach v mieste stykov nosných konštrukcií s nenosnými konštrukciami, akými sú napríklad priečky,
c) či bol postup, resp. postupy eliminácie vzniku trhlín v omietkach v mieste stykov nosných konštrukcií s nenosnými konštrukciami, akými sú napríklad priečky, zrealizovaný žalovaným aj na stenách všetkých ôsmich bytov, ktoré sú predmetom znaleckého skúmania v tomto súdnom spore. Odpoveď - stanovisko znalca: V mojej odpovedi na otázku číslo 3 v znaleckom posudku XXX/XXXX nie je konštatovaná práve v tejto odpovedi žiadna priama súvislosť iba s vplyvom deformácií stropných dosiek na vznik trhlín. Otázka číslo 3 bola smerovaná k inej problematike, a bolo na ňu odpovedané. K problematiky deformačných vplyvov stropných dosiek a celého nosného systému stavby som sa vyjadril už v posudku XXX/XXXX a aj v tomto doplnení v odpovedi č. 1. Problematika singularít napätí v stavebno-konštrukčných prvkoch je známa a zrejmá, no pokiaľ je eliminovaná prvotná príčina potencionálneho vzniku trhlín, tak nie je potrebné osobitnými opatreniami vystužovať omietky, obzvlášť, keď je omietka nanášaná na tzv. tvrdé nosiče (viď celú kapitolu č. 4.1 na stranách 11 a 12 znaleckého posudku č. XXX/XXXX), ako to bolo v posudzovanom prípade. Pre zhotovovanie omietok je príslušná STN EN 13914 - Navrhovanie, príprava a aplikácia vonkajších a vnútorných omietok, ktorá pozná samozrejme aj spôsoby vystužovania omietok. Takýto spôsob je ale primárne závislý od samotného (individuálneho a exaktného) návrhu omietky. Táto norma striktne nepredpisuje vystužovanie všetkých omietok; v špecifických prípadoch odporúča na základe individuálnych a konkrétnych návrhov spôsoby, možnosti a rozsah vystužovania omietok. Pre spracovanie znaleckého posudku č. XXX/XXXX neboli predložené žiadne také podklady a doklady, ktoré by akýmkoľvek spôsobom riešili prípadnú potrebu vystužovania omietok v posudzovanom dome. K problematike certifikátov a vhodnosti materiálu - mne neprináleží spochybňovať konštatovania v certifikátoch, ktoré vydala odborne spôsobilá osoba. Vhodnosť a kvalita omietky nebola exaktne skúmaná z už prezentovaných dôvodov - s ohľadom na charakter, tvar, lokalitu a veľkosť trhlín som nepovažoval, ani v súčasnosti nepovažujem za účelne a hospodárne realizovať hĺbkové sondy do existujúcich omietok. Súčasne je potrebné poznamenať, že pokiaľ by bolo potrebné exaktne sa vyjadrovať ku kvalite zabudovanej omietky, tak táto problematika prináleží len znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Stavebný materiál, a to ja nie som. K doplňujúcim otázkam navrhovateľa: a) aká je príčina vzniku trhlín zobrazených na fotografii šatníka 211 (strana 8 znaleckého posudku)
- zodpovedané v znaleckom posudku č. XXX/XXXX v odpovedi na otázku číslo 1, časť odpovede označená bodom b.) - strana 22. Doplňujúce otázky b) a c) sú identické s otázkami 1-a) a 1-b) - sú zodpovedané vyššie. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 4: 4. K odpovedi na otázku č. 4: Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko - odborné zistenie znalca: a) o ktorých konkrétnych technologických koncepciách omietok znalec hovorí a na základe čoho to znalec tvrdí, b) či je použitá vhodná technologická koncepcia: i. aj v prípade realizácie omietok v stykoch nosných konštrukcií s nenosnými, ii. aj v prípade detailu šatníka 211, c) aká konkrétna technologická koncepcia omietok bola zrealizovaná: i. v prípade realizácie omietok v stykoch nosných konštrukcií s nenosnými, ii. v prípade detailu šatníka 211.
Odpoveď - stanovisko znalca: Aká otázka taká odpoveď, pričom odpoveď je potrebné chápať v celom kontexte posudzovanej problematiky. Ako už bolo konštatované, na omietkach neboli pri obhliadke identifikované žiadne také prejavy porúch, ktoré by signalizovali nedodržanie technologickej disciplíny pri samotnej výrobe omietkovej zmesi, omietky boli nanášané na tvrdé nosiče, a nepovažujem za účelne a hospodárne realizovať hĺbkové sondy do existujúcich omietok. Na posudzovanom objekte je možné na lokálnych plochách identifikovať trhliny v omietke, pričom sa vyskytujú prevažne jasne vykreslené priame (vertikálne a horizontálne), resp. šikmé trhliny, ktoré majú súvis so staticko-konštrukčným riešením stavby. Ostatné podotázky sú obsahovo identické s otázkami 1-a) a l-b)- sú zodpovedané vyššie. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 5: 5. K odpovedi na otázku č. 5:
Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko - odborné zistenie znalca, ktoré obvyklé technologické disciplíny konkrétne má znalec na mysli a na základe čoho znalec svoje tvrdenia konštatuje. Odpoveď - stanovisko znalca: Aká otázka taká odpoveď - čo to je obvyklá technologická disciplína ?, obvyklá podľa STN ? - taká neexistuje (existuje len bez prívlastku "obvyklá"), obvyklá podľa miesta ?, obvyklá podľa času ?. Viac - menej je možné konštatovať to isté, ako je v odpovediach č. 3 a 4. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 6: 6. K odpovedi na otázku č. 6: Nie je stavebnou zvyklosťou vypracovať, resp. používať na zhotovovanie bežných omietok realizačný projekt. Pre zhotovovanie omietok existujú príslušné technické normy, resp. technologické postupy, stanovené výrobcom príslušnej omietky. Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko - odborné zistenie znalca, na základe čoho, akých kritérií znalec konštatuje, že omietky "... sú vytvorené v primeranej kvalite a kvantite
Odpoveď - stanovisko znalca: Súhlasím so stanoviskom navrhovateľa, že "Nie je stavebnou zvyklosťou vypracovať, resp. používať na zhotovovanie bežných omietok realizačný projekt." Ostatné súvislosti k tejto problematike sú v odpovedi č. 3. Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 7: 7. K odpovedi na otázku č. 7: Požadujeme doplniť znalecký posudok o stanovisko- odborné zistenie znalca, ktoré konkrétne technické normy má znalec na mysli. V úvodnej časti znaleckého posudku (I. ÚVODNÁ ČASŤ, 4.5 - Použité predpisy a literatúra), nie sú citované žiadne technické normy pre navrhovanie, prípravu a zhotovovanie vnútorných a vonkajších omietok. Odpoveď - stanovisko znalca: Áno súhlasím, je to nedostatok (nedopatrenie) znaleckého posudku č. XXX/XXXX. Norma je definovaná v odpovedi č. 3. Stanovisko - Otázky navrhovateľa č. 8: 8. K odpovedi na otázku č. 8: Bez dostatočne odbornej argumentácie v odpovediach na otázky 2 až 7, podloženej relevantnými dôkazmi a zisteniami získanými správnymi postupmi znaleckého dokazovania na stavbe - najmä sondami do omietok, nepovažujeme odpoveď znalca na túto otázku za objektívnu hodnovernú. Odpoveď- stanovisko znalca; Absolútne nesúhlasím s takýmto konštatovaním. Všetko bolo zdôvodnené a potreba sond je neopodstatnená, neúčelná a nehospodárna (viď aj ostatné odpovede). Stanovisko - otázky navrhovateľa č. 9: 9. K odpovedi na otázku č. 9: Prvá časť odpovede znalca nijako nesúvisí so súdom položenou otázkou- znalec na otázku súdu neodpovedal. Navyše, táto odpoveď znalca nie je podložená dostatočnými odbornými argumentmi. Odpoveď - stanovisko znalca; Myslím si že odpoveď zodpovedala otázku. Na doplnenie len zopakujem, že nebola umožnená obhliadka všetkých bytov citovaných v pôvodnom uznesení v otázke č. 1, a na obhliadke zástupca navrhovateľa prezentoval konštatovanie, že niektoré byty už nebudú predmetom súdneho spóru (konštatované aj v znaleckom posudku č. XXX/XXXX aj v predchádzajúcom texte). Posudzovať za takýchto okrajových podmienok výšku nákladov na odstránenie porúch je skoro nemožné. Súčasne je potrebné poznamenať, že pokiaľ by bolo potrebné exaktne sa vyjadrovať k výške nákladov na odstránenie porúch v tomto prípade, tak táto problematika prináleží len znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty stavebných prác, a to ja nie som (čo je konštatované aj v mojej pôvodnej odpovedi v znaleckom posudku č. XXX/XXXX).
Z výsluchu svedka L.. V. Z. súd zistil, že vykonával technický dozor počas výstavby bytového domu na Sabinovskej ulici pre firmu Komko, a.s.. Svedok ďalej uviedol, že bol prítomný aj pri realizácií omietok a omietkarských prác v jednotlivých bytoch. Na otázku súdu, aby svedok uviedol, či boli zo strany zhotoviteľa omietok podľa jeho technických vedomosti dodržiavané pri realizácií omietkarských prác v reklamovaných bytoch všetky potrebné postupy, svedok uviedol, že vo všetkých bytoch v tom čase áno.
Na otázku súdu, aby svedok uviedol, či boli zo strany zhotoviteľa omietok podľa jeho vedomostí dodržaná pri realizácií omietkarských prác obvyklá technická disciplína (technologický postup), svedok uviedol, že vo všetkých bytoch bola dodržaná, nie len v reklamovaných. Svedok ďalej v konaní pred súdom uviedol, že pod omietku v dilatačných stykoch (kedy dochádzalo do styku dvoch rôznych materiálov) sa dávala do omietok sieťka aj z vnútornej aj vonkajšej strany, a vkladala sa do 1/3 hĺbky pod povrchom omietky.
Svedok v konaní pred súdom uviedol, že zhotoviteľ stavby pri technologickom procese výstavby bytového domu sa riadil systémom, kde mal všetky technologické postupy a procedúry, podľa ktorých sa riadil a kontroloval proces výstavby. Na otázku, aby svedok uviedol, či bolo potrebné pri dverových a okenných otvoroch v rohoch umiestniť diagonálne výstužné sieťky, svedok uviedol, že diagonálne nemuseli byť umiestnené. V procese, ktorý bol do roku 2005, sa nevyskytli tieto závady a keď sa vyskytlo niečo nové, tak treba aby sa chyba opravila, ale navrhovateľ ako zhotoviteľ stavby dáva záruku 5 rokov. Na otázku, aké skúmania svedok urobil predtým, aby vyhotovil písomne stanovisko, ktoré je založené v spise a na ktoré sa odvoláva aj odporca, svedok uviedol, že urobil odbornú obhliadku, fotodokumentáciu a odborne zhodnotil stav.
Z výsluchu znalca L.. O. L. A.., súd zistil, že na otázku súdu, čo bolo príčinou vzniku praskania omietok, znalec uviedol, že vytvorený konštrukčný systém stavby, nosný systém stavby. To je odpoveď na otázku č. 1 aj v rámci znaleckého posudku. Na otázku, aby znalec uviedol, či v mieste prekročenia povolených hodnôt po otočení došlo na piatom podlaží v pravej hornej časti, uviedol, že áno. Na otázku, aby znalec uviedol, či došlo alebo nedošlo v ostatných častiach k prekročeniu deformácií, znalec uviedol, že nie nedošlo. Na otázku, že ale uvádza, že deformácie sú príčinou vzniku trhlín, tak vysvetlite prečo, znalec uviedol, že tvar, charakter, poloha a rozsah trhlín sú také, že a priori vylučujú materiálové vady omietky, t.j. že trhliny vznikli z titulu materiálových vád omietky. Zrealizovaný statický výpočet tej jednej stropnej dosky je iba t.z. lineárny výpočet bez zohľadnenia dotvarovania stropných dosiek. S ohľadom na posudzovanú problematiku v tom čase čiže v roku 2007 nepokladal za účelné a ekonomické spracovávať detailné statické posúdenie, ktoré by zohľadnilo aj iné ako lineárne súvislosti. Trhliny identifikované na stavbe z jeho pohľadu jednoznačne súvisiace s primárnym konštrukčným systémom stavby. Na otázku, aby znalec uviedol, či pri vypracovaní znaleckého posudku zhotoviteľ podľa neho vykonal opatrenia na to, aby eliminoval dilatačné trhliny najmä v styku dvoch rôznych materiálov, znalec uviedol, že nespomína si už detailne, ale v znaleckom posudku uvádza, že neboli zrealizované žiadne opatrenia, ktoré by zohľadňovali existenciu dilatačných škár pri výrobe omietok. Na otázku, aby znalec uviedol, či mohol predpokladať odporca ako zhotoviteľ omietok tie statické vlastnosti budovy, ktoré znalec považuje za príčinu vzniku trhlín, znalec uviedol, že nevie, ako zhotoviteľ aké má vzdelanie, skúsenosti a je to otázka, ktorá smeruje na neho, ale ak sa stavba realizovala podľa projektu spracovanom odborne spôsobilou osobou, tak takéto rozhodovanie neprináleží zhotoviteľovi omietok.
Navrhovateľ v konaní pred súdom na návrhu zotrval a uviedol, že je nevyhnutné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko nie je možné objektívne zistiť skutkový stav. Znalecký posudok podľa navrhovateľa vypracovaný L.. L. obsahuje viacero nezrovnalosti, na ktoré poukázali tak písomne, ako aj najmä podaním zo dňa 23.02.2010 a následne aj na pojednávaniach. Navrhovateľ má za to, že dodatočné zistenie ( formou ďalšieho znaleckého posudku) nie je finančne ani časovo náročné, a je to potrebné na to, aby súd riadne zistil skutkový stav prostredníctvom sondy. K znaleckému posudku vypracovaného L.. L. uviedol, že znalec mal pri jeho vypracovaní postupovať riadne, čo z výpovede znalca je zrejmé, že tento pri vypracovaní znaleckého posudku riadne nepostupoval, čo potvrdil aj s možnosťou dopracovania znaleckého posudku, pretože sa pri vypracovaní znaleckého posudku zameral iba na jednu časť a následne to zovšeobecnil na všetky vady, a preto takýto posudok nie je vypracovaný správne a riadne. Na základe uvedeného navrhol návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovieť a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že na základe vykonaného dokazovania majú za preukázané, že predmetná žaloba je nedôvodná. Majú za to, že dielo bolo odovzdané riadne a včas, v bežnej kvalite zhotovenia diela čo potvrdzuje aj znalecký posudok a viaceré odborné vyjadrenia. Údajné vady, ak by
aj boli riadnymi vadami diela za tieto odporca zodpovednosť nenesie a na základe vyjadrenia znalca na pojednávaní neprichádza do úvahy ani prípadná objektívna zodpovednosť zhotoviteľa diela, nakoľko skryté vady stavby ako celku nemohol odporca predpokladať. Zároveň ďalšie dokazovanie považujú za zbytočné a nehospodárne, nakoľko najmä znalecký posudok L.. L. považujú za vecne správny a vypracovaný v súlade s právnymi predpismi. Na základe vyššie uvedeného žiadajú zamietnuť žalobu v celom rozsahu a priznať odporcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 22.01.2002 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá zmluva o dielo č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zo strany odporcu zhotovenie povrchových úprav - vnútorných omietok a stierok na stavebnom objekte: " SO 04 Bytový dom", a stavby: " Bytový dom, Bratislava - Sabinovská ulica - E 04". Sporné medzi účastníkmi zostalo, či odporca vykonal dielo riadne a v požadovanej kvalite. Tieto skutočnosti bolo potrebné zistiť z dôvodu, že navrhovateľ mal za to, že odporca vykonal dielo vadne, a preto ho vyzval na odstránenie vád diela (popraskané omietky), a následne ( po tom, ako odporca zotrval na vyjadrení, že nejde o vady jeho diela, ale o vady stavby) si predmetné vady nechal odstrániť treťou osobou. Navrhovateľ má za to, že predmetným konaním odporcu ( neodstránením vzniknutých vád zo strany odporcu) mu vznikla škoda vo výške nákladov na opravu vád diela. Predmetom tohto konania je teda jednak nárok navrhovateľa, ktorý mal vzniknúť z titulu zmluvnej pokuty, na základe vyššie citovanej zmluvy o dielo (čl. VI. ods. 2 citovanej zmluvy ), ktorú si navrhovateľ vyúčtoval voči odporcovi ako sankciu za neodstránenie vád diela ako aj na základe takzvanej škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť uhradením faktúry za odstránenie predmetných vád diela (popraskané omietky) treťou osobou. Odporca neuznal vytýkané vady diela a zotrval na svojich tvrdeniach v tom smere, že v danom prípade nejde o vady jeho diela, ale takpovediac o vady stavby, a uvedené praskliny v omietkach, sú iba následkom vád stavby, ktoré on ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nemohol zistiť. Tieto sporné skutočnosti súd medzi účastníkmi odstraňoval vykonaním znaleckého posudku, vykonaním dodatku k znaleckému posudku, výsluchom znalca a výsluchom technického dozoru. Tak, ako vyplynulo zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného L.. O. L. bolo zistené, že na danom objekte neboli identifikované žiadne také lokality porúch v omietkach stien, ktoré by sa mohli zaradiť k príčinám spôsobených samotnou vnútornou materiálovou skladbou a technologickým zrealizovaním omietok (zmrašťovacie trhliny a trhliny v škárach muriva). Na posudzovanom objekte je možné na lokálnych plochách identifikovať trhliny v omietke, pričom sa vyskytujú prevažne jasne vkreslené priame, respektíve šikmé trhliny. Boli identifikované zvislé, horizontálne a šikmé trhliny v omietke, ktoré majú súvis so staticko- konštrukčným riešením stavby, pričom v sprístupnených lokalitách boli identifikované dve primárne príčiny: 1) prevažne horizontálne trhliny v medziokenných pilieroch na 5. nadzemnom podlaží súvisia s deformáciami priľahlej stropnej konštrukcie nad týmto podlažím, ktorá súčasne vytvára pochôdznu plochú strechu. Trhliny sú spôsobené rozdielnym tepelným namáhaním v týchto susediacich stropných konštrukciách - rozdielnymi dĺžkovými dilatáciami medzi dvoma susediacimi poslednými stropnými doskami. Bližšie pozri kapitolu II. 4.2 tohto posudku . 2) trhliny v priečkach a stenách situovaných na stropných doskách sú spôsobené primárne zrealizovaným nosným systémom stavby, kde dochádza po výške objektu k vzniku výrazných excetricít vertikálneho nosného systému. Vertikálnym nosný systém objektu je minimálne v troch výškových úrovniach výrazne excentrický - jedná sa o zmenu pôdorysnej polohy vertikálneho nosného systému v úrovni stropu medzi 1. a 2. nadzemným podlažím, v úrovni stropu medzi 5. a 6. nadzemným podlažím a v úrovni stropu medzi 6. a 7. nadzemným podlažím. Takéto " tancovanie " vertikálneho nosného systému nie je bežným štandardným riešením. Prisudzuje výrazne veľké požiadavky hlavne na tuhosť stropu nad prvým nadzemným podlažím. Existencia identifikovaných trhlín hlavne v nenosných deliacich priečkach jednoznačne poukazuje na to, že došlo k deformáciám týchto stropných dosiek ( priehyby a pootočenia ) takej veľkosti, že bola prekročená medzná hodnota týchto parametrov (hlavne pootočení) a dochádza k vznikom trhlín primárne v priečkach a samozrejme, následne aj v omietkach. Súčasne znalec poukázal na tú skutočnosť, že spolu s existenciou trhlín spôsobených deformáciami stropných dosiek, boli identifikované aj takzvané dilatačné trhliny, t.j. trhliny v bezprostrednom kontakte nosného prvku (steny) a nadväzujúcej priečky, respektíve trhliny v okolí zvislých drážok v stenách pre rozvody tekutých médií. Tieto trhliny sú spôsobené primárnym konštrukčným riešením stien a priečok, ich napájania vo vzájomnom kontakte.
Následne znalec na podnet navrhovateľa a na jeho pripomienky k znaleckému posudku vypracoval doplnenie č. 1 k znaleckému posudku označené ako znalecký úkon č. XXX/XXXX, pričom má v rámci uvedeného znalec zodpovedal na odborné otázky navrhovateľa ( podrobne uvedené v rámci skutkového stavu). Napriek pripomienkam navrhovateľa k znaleckému posudku a s poukazom na vyššie uvedené, súd musí konštatovať, že v rámci skutkového stavu bolo jasne zistené, že predmetné vady praskania omietok súvisia so staticko-konštrukčným riešením stavby. Znalec v rámci výsluchu v konaní pred súdom taktiež uviedol, že príčinou vzniku praskania omietok je vytvorený konštrukčný systém stavby, nosný systém stavby. Inak povedané tvar, charakter, poloha a rozsah trhlín sú také, že a priori vylučujú materiálové vady omietky, t.j. že trhliny vznikli z titulu materiálových vád omietky. Na základe uvedeného súd v rámci skutkového stavu ustálil, že existencia praskania omietok nebol v realizácii samotného diela t.j. vykonania omietok, ale v nosnom, v konštrukčnom systéme stavby.
Na pojednávaní konanom dňa 02.07.2015 súd uznesením zamietol návrh právneho zástupcu navrhovateľa, na vykonanie dôkazu - vypracovanie kontrolného znaleckého posudku a návrh na výsluch svedka L.. U. B., Y... Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je expressis verbis vyjadrená v ust. § 132 O.s.p.a odôvodňuje postup súdu predpokladaný v § 120 ods. 1O.s.p. Pokiaľ je súd povinný podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a podľa § 18 O.s.p. dbať na rovné postavenie účastníkov, potom z toho vyplýva povinnosť zaistiť im rovnaké t.j. rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv, ale neznamená to povinnosť súdu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka. Rozhodnutie o rozsahu dokazovania spadá výlučne do kompetencie všeobecného súdu. Súd mal v danom prípade dostatočným spôsobom preukázané všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie vo veci. Súd v uvedenom prípade pokladal výsluch svedka L.. U. B., Y.., ktorý mal vypracovať v poradí tretí znalecký posudok, za nadbytočný. Posúdenie existencie a vzniku vád bolo zistené podľa názoru súdu odborným znaleckým posudkom L.. O. L. Y.., a preto prípadne ďalšie znalecké dokazovanie a výsluchy svedkov boli podľa názoru súdu nadbytočné. Na základe uvedeného súd návrhy na doplnenie dokazovania uznesením zamietol.
Súd v tomto prípade považuje za potrebné uviesť, že zrušil aj uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX, v spojení s uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX a v spojení s uznesením č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX. V tomto prípade je zrejmé, že uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX bolo vydané dňa 01.06.2010 a následne menené ďalšími dvoma uzneseniami. V tomto prípade je potrebné uviesť, že od roku 2010 (t.j. za 5 rokov) sa v predmetnej veci nepodaril vypracovať kontrolný znalecký posudok ( z rôznych dôvodov), a preto súd považuje v tejto veci nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania (z dôvodu, že navrhovateľ nesúhlasí s vyhotoveným znaleckým posudkom, a s vyhotoveným dodatkom k znaleckému posudku, ktorý zodpovedal doplnkové otázky navrhovateľa) za absolútne nadbytočné, predlžujúce súdne konanie, a nehospodárne. Na základe uvedeného, súd na pojednávaní konanom dňa 02.07.2015 uznesením zrušil nariadené kontrolné znalecké dokazovanie v predmetnej veci. V predmetnej veci, však uvedené uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania súd zrušil aj z dôvodu, že vykonané znalecké dokazovanie a dodatok k znaleckému posudku, ako aj samotný výsluch znalca zodpovedali všetky odborné otázky, objasňujúce skutkový stav veci, a teda nebolo potrebné sa zaoberať vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania a predlžovať súdne konanie.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
Podľa § 561 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 563 ods. 1 Obchodného zákonníka záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela.
Podľa § 563 ods. 2 Obchodného zákonníka pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.
Podľa § 564 ods. 1 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
Z ustanovení Obchodného zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote a zhotoviteľ tieto vady neodstráni, respektíve oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni v
tejto lehote, môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je: 1/ existencia vád, 2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4/ neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom. Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že navrhovateľ takpovediac započítal pohľadávku, ktorá mu mala vzniknúť vo výške nákladov uhradených na základe faktúry tretej osobe, pričom tieto náklady (škoda) mali navrhovateľovi vzniknúť z dôvodu úhrady faktúry tretej osobe za odstraňovanie vád za odporcu, bolo podľa názoru súdu potrebné, prioritne sa v danom prípade zaoberať vôbec existenciou vzniku týchto vád a skutočnosťou, kto za tieto vady zodpovedá.
Zhotovená vec má vady, pokiaľ nemá vlastnosti dohodnuté medzi stranami alebo podporne stanovené zákonom. Zhotoviteľ taktiež zodpovedá za to, že vec zodpovedá účelu dohodnutému v zmluve a že má vlastnosti vymienené pri zadaní diela. Ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká nezávisle na zavinení zhotoviteľa. Predpokladom jej vzniku je platne uzavretá zmluva. Súd sa pri právnom posúdení predmetného nároku zaoberal otázkou, či v danom prípade ide o vady omietky respektíve o vady vzniknuté neodborným vykonaním diela - omietok. V danom prípade zo znaleckého posudku, z dodatku vypracovaného k znaleckému posudku, z výsluchu znalca ale aj z výsluchu L.. V. Z. (technický dozor ) mal súd za preukázané, že absolútnou prvotnou príčinou vzniku vád - prasklín v omietkach je nosný - konštrukčný systém stavby, respektíve neodborne povedané, predmetné praskliny v omietkach, by na danej stavbe vznikli za každých okolností a to z dôvodu vád samotnej stavby respektíve jej nosného a konštrukčného systému. Tieto skutočnosti vyplynuli podľa názoru súdu zo zisteného skutkového stavu. Navrhovateľ v konaní pred súdom okrem iného namietal ( aj v rámci pripomienok k znaleckému posudku), že v miestach hlavných napätí, ktorými sú rohy otvorov je podľa správneho stavebného postupu vždy potrebné, vystužiť vrstvu omietky mriežkou zo sklenených vlákien. Existencia trhlín v týchto miestach naznačuje, že odporca takýto správny technologický postup nedodržal. Na uvedené však odpovedal znalec aj v rámci znaleckého posudku, aj v rámci dodatku vyhotoveného k znaleckému posudku, a uviedol, že pre zhotovovanie omietok je príslušná STN EN 13914 - Navrhovanie, príprava a aplikácia vonkajších a vnútorných omietok, ktorá pozná samozrejme aj spôsoby vystužovania omietok. Takýto spôsob je ale primárne závislý od samotného (individuálneho a exaktného) návrhu omietky. Táto norma striktne nepredpisuje vystužovanie všetkých omietok; v špecifických prípadoch odporúča na základe individuálnych a konkrétnych návrhov spôsoby, možnosti a rozsah vystužovania omietok. Z uvedeného možno ustáliť, že vykonané dielo nemalo vady, a súd taktiež ustálil, že odporca ako zhotoviteľ diela použil pri vyhotovení diela správne postupy a dodržal príslušné normy STN. Pokiaľ ide o samotné praskliny v omietkach tieto podľa názoru súdu ( aj podľa názoru znalca, a podľa názoru technického dozoru) vznikli ako následky z vád bytového domu t.j. takpovediac "škoda", ktorá vznikla navrhovateľovi ale dôsledkom vád nosného a konštrukčného systému stavby. Súd má v uvedenej veci za to, že nie je možné prenášať zodpovednosť za vady, za ktorú nesie zodpovednosť zhotoviteľ bytového domu ( resp. stavby), na zhotoviteľa omietok, v danom prípade na odporcu. Ak by sme takýto výklad totiž pripustili, došlo by tu k zbaveniu sa zodpovednosti za vady zhotoviteľom bytového domu ( resp. stavby), čo je podľa názoru súdu neprípustné.
V tomto prípade, je potrebné uviesť, že vo vzťahu k zodpovednosti za následky z týchto vád, nie je odporca pasívne vecne legitimovaný. Súd má totiž za to, že uvedené praskliny v omietkach boli spôsobené vytvoreným konštrukčným systémom stavby, a nosným systémom stavby ( tieto skutočnosti zistené znaleckým posudkom a dodatkom k znaleckému posudku). Tak, ako uviedol v predmetnej veci znalec, tvar, charakter, poloha a rozsah trhlín sú také, že a priori vylučujú materiálové vady omietky, t.j. že trhliny vznikli z titulu materiálových vád omietky. Na základe uvedeného súd ustálil, že predmetné trhliny sú iba následkami z vád konštrukčného systému stavby, resp. nosného systému stavby, respektíve škodou, ktorá vznikla ako dôsledok nedostatku nosného a konštrukčného systému stavby. V tomto prípade súd musí uviesť, že zo strany navrhovateľa neboli splnené podmienky na započítanie pohľadávok, nakoľko predmetná pohľadávka titulom zmluvnej pokuty, ani titulom úhrady za faktúru tretej osobe, ( za odstránenie vád diela, odhliadnuc od skutočnosti, že takýto postup pri reklamácii vád diela
zákon nepripúšťa) podľa názoru súdu, navrhovateľovi, na základe vyššie uvedených dôvodov nevznikla, a preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Pri výpočte náhrady trov konania právny zástupca odporcu vychádzal z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto tarifná hodnota za jeden úkon v roku predstavuje sumu vo výške 469,74 EUR pričom právny zástupca odporcu vykonal nasledovné úkony:
- prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom v roku 2006 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. a) vyhlášky) ............................................................................................ 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - podanie odporu dňa 20.11.2006 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ........................................................................................................469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 21.03.2007 (§ 10 ods. 1,a §14 ods.1, písm. c) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - vzájomný návrh odporcu zo dňa 12.03.2007 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) .................................................................................... 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 12.03.2007 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ............................................................................ 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - vysvetlenie k vzájomnému návrhu odporcu zo dňa 04.04.2007 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ........................................................ 469,74 EUR
- porada s klientom dňa 11.05.2007 za každú skončenú hodinu (§ 10 ods. 1a) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 14.05.2007 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. c) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalovaným skutočnostiam zo dňa 28.05.2007 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) .............................................................. 469,74 EUR
- písomné podanie na súd - potvrdenie doručenia a otázky na znalecké dokazovanie zo dňa 18.06.2007 (§ 10 ods. 1, a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ............................... 469,74 EUR
- vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 08.06.2009 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) ........................................................................................................... 469,74 EUR
- vyjadrenie odporcu zo dňa 10.09.2009 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm.b) ........................................................................................................................... 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 14.09.2009 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm. d) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- vyjadrenie odporcu k dodatku k znaleckému posudku zo dňa 05.11.2009 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. b) vyhlášky) .................................................................................. 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 30.11.2009 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. c) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- vyjadrenie odporcu zo dňa 24.02.2010 (§ 10 ods. 1a §§14 ods.1, písm. b) .............................................................................................................................. 469,74 EUR
- porada s klientom dňa 03.03.2010 za každú skončenú hodinu (§ 10 ods. 1a ) ................................................................................................................................ 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 04.03.2010 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. c) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 14.12.2012 (§ 10 ods. 1a §14 ods.1, písm. c) ............................................................................................................................... 469,74 EUR
- porada s klientom dňa 01.07.2015 za každú skončenú hodinu (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm.b) ................................................................................................................. 469,74 EUR
- konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 02.07.2015 (§ 10 ods. 1a §13a ods.1, písm. d) ................................................................................................................................ 469,74 EUR
Odmena spolu 9.864,54 EUR DPH 20% 1.972,91 EUR Spolu 11.837,45 EUR
Režijné výdavky:
Za obdobie od 2006 do 31.12.2006 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 2x5,44 EUR 10,88 EUR Za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 8x5,91EUR 47,28 EUR Za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 5x6,95 EUR 34,75 EUR Za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 3x7,21 EUR 21,63 EUR Za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 1x7,63 EUR 7,63 EUR Za obdobie od 01.01.2015 do 02.07.2015 režijné výdavky (v zmysle §16 ods. 3 vyhlášky) - 2x8,39EUR 16,78EUR
Spolu 138,95 EUR DPH 20% 27,79 EUR Spolu 166,74 EUR
Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky t.j.:
Náhradu za stratu času v roku 2009 (2x pojednávanie na OS Pezinok) za 8 polhodín á 11,59 EUR (8x11,59) t.j. spolu 92,72 EUR
Náhradu za stratu času v roku 2010 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodiny á 12,02 EUR (4x12,02) t.j. spolu 48,08EUR
Náhradu za stratu času v roku 2012 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodiny á 12,71 EUR (4x12,71) t.j. spolu 50,84 EUR
Náhradu za stratu času v roku 2015 (1x pojednávanie na OS Pezinok) za 4 polhodiny á 13,98 EUR (4x13,98) t.j. spolu 55,92 EUR
Náhrada za stratu času spolu 247,56 EUR DPH 20% 49,31 EUR
Spolu 296,87 EUR
Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa § 16 ods 3 vyhlášky v spojení so zákonom č. 283/2002Z.z. o cestovných náhradách a to za cestu Bratislava
- Pezinok a späť.
Podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení a podľa Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 EUR.
Za ( 1 pojednávanie) 42,4 km x 0,183 EUR ...... = 7,76 EUR+ 20% DPH t.j. 1,56 EUR = .......................................................................................................................... 9,32 EUR
Podľa § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí advokátovi okrem základnej náhrady za každý 1 km jazdy aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla, t.j. v konkrétnom prípade je spotreba podľa technického preukazu 10,4 litrov/100 km, a 5,8 litrov/100 km
Za 42,4 km x 10,4 litrov/ 100 km = 4,41 litra x 1,175 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk ........................................................................................................................... 5,18 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 14.09.2009 spolu ............. 9,32 EUR + 5,18 EUR = 14,50 EUR;
Za 42,4 km x 10,4 litrov/ 100 km = 4,41 litra x 1,193 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk ........................................................................................................................... 5,26 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 30.11.2009 spolu ............. 9,32 EUR + 5,26 EUR = 14,58 EUR;
Za 42,4 km x 10,4 litrov/ 100 km = 4,41 litra x 1,210 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk ........................................................................................................................... 5,34 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 04.03.2010 spolu ............. 9,32 EUR + 5,34 EUR = 14,66 EUR;
Za 42,4 km x 5,8 litrov/ 100 km = 2,46 litra x 1,504 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk ........................................................................................................................... 3,70 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 14.12.2012 spolu ............. 9,32 EUR + 3,70 EUR = 13,02 EUR;
Za 42,4 km x 5,8 litrov/ 100 km = 2,46 litra x 1,392 EUR (priemer podľa www.natankuj.sk ........................................................................................................................... 3,42 EUR
Náhrada cestovných výdavkov za deň 02.07.2015 spolu ............. 9,32 EUR + 3,42 EUR = 12,74 EUR;
Spolu 69,50 EUR
Odmena .............................................................................................................. 11.837,45 EUR Režijný paušál ...................................................................................................... 166,74 EUR
Náhrada za stratu času ........................................................................................ 296,87 EUR Cestovné náhrady.................................................................................................. 69,50 EUR
Spolu .............................................................................................................. 12.370,56 EUR
Trovy spolu predstavujú sumu 12.370,56 EUR, pričom je právny zástupca odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu vo výške 12.313,31 EUR. Vzhľadom na to, že právny zástupca odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia na sumu vo výške 12.313,31 EUR, súd nepriznal trovy prevyšujúce výpočet právneho zástupcu odporcu. O trovách štátu a znaleckého dokazovania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.