Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_5C-280-2015.pdf
PDF · 69.4 KB
No categories available
5C/280/2015
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľov: 1. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. L.. XXXX/X, A., št. občan SR, 2. P. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/XX, A., št. občan SR, obe právne zastúpené: JUDr. Margita Kováčová, advokátka, so sídlom Košická 6, Bratislava proti odporcovi: Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, št. občan SR, právne zastúpený: JUDr. Igor Horanský, advokát, so sídlom E. F. Scherera 2, 921 01 Piešťany o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Dňa XX.X.XXXX bol Okresnému súdu Senica doručená žaloba, ktorou sa navrhovateľky domáhali určenia, že vyššie špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Z.i V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Š. XX, B., zomr. dňa X.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnili tým, že poručiteľka, ktorá bola matkou navrhovateliek v 1. a 2. rade, ako i odporcu, Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX darovala odporcovi sporné nehnuteľnosti. V čase podpisu tejto zmluvy však matka trpela duševnou poruchou - demenciou, bola dvakrát hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku, pričom jej stav si vyžadoval celodennú opateru a užívanie silných liekov. Prejav vôle ako jeden zo znakov právneho úkonu vzhľadom na jej psychický stav preto nemohol byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne.
Dňa X.X.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi Q. V., P. V. a spoločnosti K., s.r.o., predať, darovať alebo iným spôsobom scudziť sporné nehnuteľnosti. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že odporca po nadobudnutí predmetných nehnuteľností do svojho vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, časť z týchto nehnuteľností previedol na P. V. a spoločnosť K., s.r.o.. Vzhľadom na uvedené navrhovateľky podali aj návrh na ich vstup do konania na strane odporcu. Týmto konaním je preto daná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nedôjde k zhoršeniu právneho postavenia vlastníkov a zároveň sa zamedzí prípadnému zmareniu výkonu súdneho rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateliek v 1. a 2. rade v tomto konaní.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Pomery účastníkov sa nimi upravujú alebo sa zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie.
O predbežnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, v takomto konaní spočíva výlučne na navrhovateľoch. V konaní, v ktorom sa dokazovanie zásadne nevykonáva sa preto predpokladá, že navrhovatelia súdu navrhnú aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením.
Súd má za to, že v danom konaní nebol splnený predpoklad umožňujúci nariadenie predbežného opatrenia. Na základe výpisu z Katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sú síce odporca Q. V., P. V. a spoločnosť K., s.r.o., avšak v návrhu bolo potrebné presne špecifikovať, komu treba zakázať nakladať s ktorou nehnuteľnosťou a v akom podiele. Z výpisu z Katastra nehnuteľností mal súd rovnako preukázané, že navrhovaný petit predbežného nariadenia nekorešpondoval s aktuálnym stavom vlastníckych podielov účastníkov, ktorým sa mal uložiť zákaz nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Veci alebo práva, ktoré majú byť predmetom predbežného opatrenia, musia byť náležite špecifikované a individualizované tak, aby nemohlo prísť k ich zámene s vecami alebo právami iných.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateliek na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodne podaný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).