Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4To-8-2015.pdf
PDF · 91.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.07.2015, v trestnej veci obžalovaného F. R. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní poškodeného Prometeus - SL s.r.o., Stará Ľubovňa, proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 16.01.2015, sp. zn. 7 T 85/11, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
Obžalovanému
F. R. (rod. P.), nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - S., G. č. XXX/X
u k l a d á:
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému spoločnosti Prometeus - SL s.r.o., IČO: 36463906, Stará Ľubovňa, Levočská 35, škodu vo výške 5.704,68 eur.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného F. R. vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- ako konateľ spoločnosti Záchranná zdravotná služba emergency system, s.r.o., so sídlom Ondavská 1, Košice, v období od 12.01.2009 do 05.03.2009 si prostredníctvom elektronickej pošty z adresy zachranka@centrum.sk v troch prípadoch objednal od spoločnosti Prometeus - SL s.r.o., Levočská 35, Stará Ľubovňa, tovar, a to dve svetelné rampy, tri prilby a nosidlá v celkovej hodnote 5.704,68 eur, objednaný tovar prevzal na fakturačnej adrese Záchrannej zdravotnej službe emergency system, s.r.o., Vlárska 5/A, Bratislava, pričom už v čase objednania tovaru nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na ich úhradu, za dodaný tovar napriek uplynutiu doby splatnosti faktúr, ani po výzvach a urgenciách spoločnosti Prometeus - SL, s.r.o. nezaplatil, čím spoločnosti Prometeus - SL s.r.o., Levočská 35, Stará Ľubovňa, spôsobil škodu vo výške 5.704,68 eur.
Za to mu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. uložil trest povinnej práce vo výmere 210 (dvestodesať) hodín.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť Prometeus - SL s.r.o., IČO: 36463906, Levočská 35, Stará Ľubovňa, s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku, avšak len čo do výroku o náhrade škody, v zákonom stanovenej lehote, podala poškodená spoločnosť odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že objednaný tovar obžalovanému riadne dodala, faktúrovala, obžalovaný k nemu nadobudol vlastnícke právo, no za tovar nezaplatil. Namietala, že svoj nárok na náhradu škody riadne vyčíslila, uplatnila v konaní, jej nárok, podľa jej názoru nie je sporný, preto boli splnené všetky podmienky pre jeho priznanie a pre zaviazanie obžalovaného na jeho náhradu. Ďalej uviedla, že uplatnenie náhrady škody v občianskoprávnom konaní by za súčasného stavu bolo problematické, vzhľadom na plynutie času, dĺžku prípadného súdneho konania, ako aj finančnú situáciu obžalovaného, pokiaľ im nebude náhrada škody priznaná v trestnom konaní, myslí si, že im nebude uhradená nikdy. Vyjadrila názor, že súd by mal chrániť poškodeného, a preto by mal jej návrhu vyhovieť. V podstate z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil a obžalovaného zaviazal na náhradu škody vo výške 5.704,68 eur.
K takto podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný, ktorý označil za zavádzajúce a klamlivé tvrdenie poškodeného, že k dodanému tovaru nadobudol vlastnícke právo, pretože vlastnícke právo k dodanému tovaru nadobudla spoločnosť Záchranná zdravotná služba emergency systém, s.r.o., ktorej aj bola faktúra vystavená. Namietal, že poškodený si mal svoju pohľadávku uplatniť v civilnom konaní, mal dostatok času, aby podal návrh na vydanie platobného rozkazu, no neurobil tak, pretože by musel zaplatiť súdny poplatok vo výške 6%, spoliehal sa na to, že mu pohľadávka bude priznaná v trestnom konaní. Poukázanie poškodeného na plynutie času, dĺžku súdneho konania považoval len za výhovorky a nátlak na súd. Ďalej uviedol, že ako fyzická osoba majetok nemá, preto pohľadávka poškodeného tak, či tak uhradená nebude, ale pokiaľ by si poškodený uplatnil svoj nárok v civilnom konaní voči spoločnosti Záchranná zdravotná služba emergency systém, s.r.o., jeho pohľadávka mohla byť uspokojená z predaja majetku spoločnosti, či podielu spoločníka. Vyjadril názor, že poškodený si pletie inštitút trestný a inštitút občianskoprávny, poškodený nevyužil občianskoprávne konanie, pretože sa mu nepáči zaplatiť súdny poplatok vo výške 6%, pritom vie, že jeho nárok na náhradu škody je premlčaný. Vyjadril súhlas s námietkou poškodeného, že súd by ho mal chrániť, mal ale za to, že tak v dostatočnej miere urobil, keď ho (obžalovaného) spravodlivo odsúdil. Namietal ešte, že v trestnom konaní vystupujúci zástupca poškodenej spoločnosti nebol oprávnený spoločnosť zastupovať, pretože plnomocenstvo mu bolo udelené jeho manželkou pani A. ako jedinou spoločníčkou poškodenej spoločnosti, nie priamo spoločnosťou. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietol.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Vzhľadom na to, že vychádzajúc z ust. § 307 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je poškodený oprávnený podať odvolanie len čo do výroku o náhrade škody, krajský súd ani nebol oprávnený preskúmavať, či v danom prípade existujú také chyby týkajúce sa aj ďalších výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o náhrade škody a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie poškodeného je dôvodné.
Aj keď napadnutý rozsudok odôvodnenie v súlade s ust. § 172 ods. 2 Tr. por. neobsahuje (obžalovaný a prokurátor sa vzdali práva podať odvolanie), z obsah spisu a najmä úradného záznamu súdu prvého
stupňa vyplýva, že poškodenému nárok na náhradu škody nebol priznaný z dôvodu, že spomínaný nárok nepovažoval za riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, uplatnený, pretože Bc. U. A., ktorý bol v prípravnom konaní vypočúvaný ako poškodený, nemal v prejednávanej veci udelenú plnú moc na zastupovanie samotnej poškodenej spoločnosti, pretože plná moc mu bola udelená Ing. J. A. na jej zastupovanie (nie v mene poškodenej spoločnosti, na zastupovanie poškodenej spoločnosti), navyše bol udelená na zastupovanie nie v trestnom konaní proti obžalovanému, ale proti firme Záchranná zdravotná služba s tým, že samotný Bc. U. A. sa konateľom poškodenej spoločnosti stal až 14.07.2011, pričom jeho výsluchy v prípravnom konaní, kedy si uplatňoval nárok na náhradu škody, sa odohrali v dňoch 06.09.2010 a 12.04.2011.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
V prejednávanej veci nebol nárok na náhradu škody poškodenej spoločnosti Prometeus - SL s.r.o., Stará Ľubovňa sporný. Poškodená spoločnosť svoju pohľadávku doložila vystavenými faktúrami v celkovej výške 5.704,68 eur, pričom obžalovaný nárok poškodeného na zaplatenie spomínanej sumy nespochybnil.
Rovnako tak nebolo sporné, že nárok na náhradu škody za poškodenú spoločnosť Prometeus - SL s.r.o., Stará Ľubovňa, uplatnil Bc. U. A. pri svojich výsluchoch v dňoch 06.09.2010 a 12.04.2011 s uvedením dôvodu a výšky jeho uplatnenia, teda nepochybne včas a jediným sporným momentom, či išlo o uplatnenie riadne, bol obsah splnomocnenia na zastupovanie poškodenej spoločnosti.
V prejednávanej veci ako poškodený vystupuje spoločnosť s ručením obmedzeným, teda právnická osoba, ktorá navonok koná buď prostredníctvom svojich orgánov alebo splnomocnených osôb. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach, a to ani v ust. § 53 ods. 1 umožňujúcom poškodenému dať sa v konaní zastupovať splnomocnencom, žiadne náležitosti splnomocnenia, ako podmienku jeho platnosti, nestanovuje, pričom podľa § 62 ods. 1, veta prvá, Tr. por. sa podanie posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Plnomocenstvo udelené v trestnom konaní poškodeným teda nemusí, aby bolo platné, obsahovať žiadne zvláštne špeciálne náležitosti, postačí ak je z jeho obsahu zrejmá vôľa poškodeného dať sa v konaní zastúpiť inou osobou a za týmto účelom je orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu predložené. Tu je nutné mať na zreteli, že takéto plnomocenstvo nie je určene inej osobe v súkromnoprávnych vzťahoch, kde nároky na jeho určitosť a zrozumiteľnosť, v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti ich vzťahov a tým v záujme predchádzania súkromnoprávnych sporov o ich obsahu, sú nepochybne vyššie, takéto plnomocenstvo v trestnom konaní je určené orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, aby im bolo zrejmé, kto za poškodeného koná, s kým majú v trestnom konaní ako s poškodeným jednať.
Ing. J. A. bola v čase udelenia plnomocenstva (26.08.2010), jedinou konateľkou poškodenej spoločnosti, a teda jedinou oprávnenou osobou na udelenie plnomocenstva na konanie za poškodenú spoločnosť, z uvedeného je potom zrejmé, že dotknuté plnomocenstvo bolo udelené osobou oprávnenou a vzhľadom na to, že bolo udelené a do spisu založené v súvislosti s trestným oznámením podaným poškodenou spoločnosťou a v súvislosti s výsluchom poškodeného, niet pochýb o tom, že malo slúžiť na zastupovanie poškodenej spoločnosti a orgány činné v trestnom konaní tieto pochybnosti ani nemali, keďže so splnomocnenou osobou Bc. U. A. aj konali. Spomínané plnomocenstvo bolo síce udelené na konanie proti firme Záchranná zdravotná služba, vzhľadom ale na to, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné trestne stíhať právnickú osobu, ale len osobu oprávnenú za ňu konať a v čase spáchania skutku bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Záchranné zdravotná služba obžalovaný, nebolo pochýb, že spomínané plnomocenstvo bolo udelené v súvislosti s konaním proti
obžalovanému a orgány činné v trestnom konaní ani v tomto smere pochybnosti nemali, keď, ako to už bolo vyššie uvedené, s Bc. U. A. konali.
Ani krajský súd nemal potom pochybnosti, že poškodená spoločnosť konajúca svojou jedinou oprávnenou osobou, a to Ing. J. A., splnomocnila na konanie v prejednávanej veci Bc. U. A..
Podľa názoru krajského súdu si teda poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil v trestnom konaní riadne a včas, jeho nárok nie je sporný, a preto boli splnené všetky podmienky pre jeho priznanie.
K námietkam obžalovaného je nutné uviesť, že hlavnými úlohami trestného konania je odhalenie trestných činov a ich páchateľov, potrestanie páchateľov trestných činov a nahradenie škody spôsobenej trestným činom.
Aj keď nepochybne odhalenie páchateľa a jeho potrestanie je aj pre poškodeného určitým zadosťučinením, hlavným zmyslom trestného konania vo vzťahu k poškodenému je nahradenie trestným činom spôsobenej škody, či pokiaľ je to možné navrátenie trestným činom narušených vzťahov do pôvodného stavu, preto je poškodenému umožnené v rámci trestného konania domáhať sa náhrady škody spôsobenej trestným činom bez súdneho poplatku, či ďalších nákladov. Pokiaľ by sa totiž páchateľ trestného činu nedopustil, poškodenému by škodu nespôsobil a poškodený by sa jej náhrady nemusel domáhať, pričom najzmysluplnejším zadosťučinením pre poškodeného je, keď mu je škoda spôsobená trestným činom nahradená.
Samozrejme poškodený sa môže rozhodnúť, že svoj nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, nebude uplatňovať v trestnom konaní, ale si ju uplatní v konaní občianskoprávnom.
Každopádne ale je výsostným právom poškodeného, aby sa rozhodol, či si bude takýto svoj nárok uplatňovať v trestnom alebo občianskoprávnom konaní, keďže žiaden právny predpis mu neukladá, aby si primárne svoj nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom primárne uplatňoval v civilnom konaní, naopak platná právna úprava skôr predpokladá, že poškodený si primárne bude svoj takýto nárok uplatňovať v trestnom konaní, pričom je nepodstatné, či by tento nárok bol v súčasnosti v civilnom konaní premlčaný, keďže poškodený si ho riadne v trestnom konaní uplatnil v čase keď premlčaný nebol a v tomto konaní aj riadne pokračoval.
Je pravdou, že vlastnícke právo k dodanému tovaru nenadobudol obžalovaný, ale jeho spoločnosť, táto okolnosť však na priznanie nároku na náhradu škody poškodenému zo strany obžalovaného nemá žiaden vplyv. Obžalovanému nebola totiž uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu z dôvodu, že k tovaru nadobudol vlastnícke právo, ale z dôvodu, že od poškodeného podvodne vylákal tovar v hodnote 5.704,68 eur (plus poštovné), hoci v čase objednania tovaru dostatkom finančných prostriedkov nedisponoval. Pokiaľ by totiž poškodený vedel, že spoločnosť obžalovaného, ktorej bol v tom čase jediným spoločníkom a jediným konateľom, teda jedinou oprávnenou osobou za ňu konať, nemá peniaze na zaplatenie tovaru, tovar by zrejme jej nedodal a tým by mu škoda nebola vznikla. Keďže za dodaný tovar doposiaľ zaplatené nebolo, musí jeho hodnotu vrátane poštovného zaplatiť obžalovaný, ktorý ho od poškodeného podvodne vylákal.
Každé spáchanie trestného činu totiž predstavuje určité narušenie pokojného stavu občianskej spoločnosti, za nápravu ktorého potom nesie zodpovednosť páchateľ trestného činu, teda v prejednávanej veci obžalovaný.
Pokiaľ sa obžalovaný vyjadril, že škoda poškodenému nebude uhradená tak, či tak, pretože nemá žiaden majetok, k tomu sa žiada uviesť, že k dosiahnutiu rešpektovania právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré nie je dobrovoľne plnené, slúži nútený výkon rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 2, § 322 ods. 3 Tr. por. vo výroku o náhrade škody zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.