Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-14-2014.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti odporkyni: W. J., K. X.XX.XXXX, O. V.Á. XXX/XX, XXX XX V. X - W., Č. Y., o zaplatenie 85,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 85,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.12.2012 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1,40 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania zo dňa 9.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na náhrady škody vo výške 85,01 eur, ktorá mu mala vzniknúť úhradou poskytnutej zdravotnej starostlivosti za odporkyňu v období od 18.4.2005 do 1.8.2012 kedy bola odporkyňa vyňatá z povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, čo navrhovateľovi oznámila až dňa 1.8.2012 a náhradu trov konania vo výške 1,80 eur na poštovnom za jednu obyčajnú a jednu doporučenú zásielku.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V danej právnej veci ide o drobný spor a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote podľa citovaného zákonného ustanovenia.
Súd sa oboznámil s návrhom, odhláškou, informáciou o poistencovi, prípadom spätného vyňatia, výzvou a pokusom o zmier, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá vykonáva zdravotné poistenie na základe zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2004 a od 1.1.2005 na základe zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov a svoju činnosť podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení neskorších predpisov. Odporkyňa je fyzická osoba, ktorá bola poistencom navrhovateľa do 17.4.2005. Od 18.4.2005 je odporkyňa poistená vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky, ktorú skutočnosť oznámila navrhovateľovi 1.8.2012, kedy sa odhlásila zo zdravotného poistenia z dôvodu vzniku zdravotného poistenia a zamestnania v cudzine. V čase po zániku poistného vzťahu bola odporkyni poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú v celkovej výške 85,01 eur zaplatil navrhovateľ. Navrhovateľ listom zo dňa 14.11.2012, ktorý si odporkyňa prevzala dňa 15.11.2012 vyzval preto odporkyňu na náhradu vyplatenej sumy pozostávajúcej z náhrady nákladov vo výške 85,01 eur a poštovného vo výške 1,40 eur v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ do spisu doložil aj ďalšiu výzvu, ale bez doručenky zo dňa 20.12.2012, ktorým mal odporkyňu opakovane vyzvať na zaplatenie uvedenej sumy.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak
písm. a ) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca.
písm. c ) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods.1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V citovanom ustanovení je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávne konanie (porušenie určitej povinnosti) škodcu 2. vznik škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá. Zodpovednosti sa teda zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporkyňa bola poistencom navrhovateľa, pričom jej verejné zdravotné poistenie zaniklo po zdravotnom poistení v cudzine, ktorú skutočnosť odporkyňa oznámila navrhovateľovi po zákonnej lehote. Pretože odporkyni bola po zániku poistenia poskytnutá zdravotná starostlivosť uhradená navrhovateľom v celkovej výške 85,01 eur, vznikla navrhovateľovi škoda, za ktorú zodpovedá odporkyňa, pretože všetky predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú splnené. Odporkyňa porušila svoju právnu povinnosť a to ustanovenie § 23 ods. 1 písm. c) Zákona o zdravotnom poistení v tom, že včas, teda do 8 dní neoznámila vznik poistenia v Českej republike, plnením vznikla navrhovateľovi škoda v horeuvednej výške, príčinná súvislosť, pretože pokiaľ by si odporkyňa včas splnila svoju oznamovaciu povinnosť ku škode by nedošlo a aj minimálne nedbanlivostné zavinenie odporkyne. Na základe splnenia všetkých predpokladov
všeobecnej zodpovednosti za škodu a zároveň dôkazov uvedených vyššie, ako aj citovaných ustanovení súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože sa odporkyňa dostala so zaplatením svojho dlhu do omeškania zaviazal ju súd aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vo výške 8,75 % ročne pretože v prvý deň omeškania bola výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,75% ročne. Odporkyňa sa dostala do omeškania dňa 1.12.2012 a to deň nasledujúci po splatnosti určenom navrhovateľom vo výzve, ktorú si prevzala dňa 15.11.2012, pričom si povinnosť mala splniť do 15 dní t.j. 30.11.2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z poštovného vo výške 1,40 eur za jednu doručenku doloženú do spisu, pretože vo zvyšku navrhovateľ nárok nepreukázal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.