Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/62/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu B. G., Z..G.., G. G. XX XXX H., I. X, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ul. Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673 proti žalovanému U. M., T.. XX. XX. XXXX, H. D., G. XXX v konaní o zaplatenie 139,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 121,82 € spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. 10. 2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 57,56 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09. 02. 2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 139,20 € spolu s 8,50 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaný so žalobcom uzavrel Zmluvu o pripojení č. Z., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a Zmluvu o pripojení č. Z.. V zmysle predmetných zmlúv žalobca zapožičal žalovanému 2 SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa týmto návrhom domáha nároku vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Mini White vo výške 17,38 €. Táto škoda predstavuje časť rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, čiže predstavuje škodu vzniknutú žalobcovi, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok, zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb. Žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v článku 1 bod 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou, teda trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto dodatku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Pri výpočte skutočne spôsobenej ceny žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej viazanosti zo strany žalovaného. Akciová cena mobilného telefónu bola 1 €, predajná cena bola 140 €, poskytnutá zľava predstavovala sumu 139 € a z tejto zľavy žalobca uplatnil titulom nároku na náhradu škody 17,38 €. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 121,82 €, vyfakturovaných v období júna 2013 do augusta 2013.

Žalobca žalovaného pokusom o pokonávku zo dňa 10. 10. 2013 vyzval, aby mu sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné telefóny zaplatil v dodatočnej lehote, ktorú určil. Po

zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Nárok žalobcu potom pozostáva z ceny neuhradených služieb vo výške 121,82 a z nároku na náhradu škody vo výške 17,3 €.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa ust. § 200ea O. s. p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil dňa 02. 07. 2015 verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Súd zistil, že dňa 13. 12. 2004 žalobca so žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa žalobca žalovanému zaviazal poskytovať telekomunikačné služby tam uvedené a číslo tejto zmluvy bolo Z., pričom dňa 03. 11. 2011 k nej účastníci uzavreli dodatok. Podľa tohto dodatku bol žalovanému poskytovaný program tam uvedený a bol mu odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy Mini White za kúpnu cenu 1 €, pričom predajná cena tohto mobilného telefónu predstavovala sumu 140 €. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a v prípade porušenia povinností zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu, resp. porušenia povinností platiť cenu poskytnutých služieb bola v článku 2 bod 5 tohto dodatku dohodnutá medzi účastníkmi zmluvná pokuta vo výške 139 €.

Dňa 24. 01. 2011 uzavreli účastníci konania zmluvu o pripojení č. Z., predmetom ktorej bolo poskytnutie tam uvedenej služby. Žalobca potom žalovanému vyúčtoval cenu poskytnutých telekomunikačných služieb faktúrami č. XXXXXXXXXX zročnou 10. 07. 2013 v sume 6 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX zročnou 10. 07. 2013 v sume 7,96 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX zročnou 10. 07. 2013 v sume 40,90 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX zročnou 09. 08. 2013 v sume 16,99 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX zročnou 09. 08. 2013 v sume 43,58 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX zročnou 09. 09. 2013 v sume 7,39 €.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v lehote zročnosti týchto faktúr, prípadne ku dňu vyhlásenia rozsudku faktúry žalobcovi zaplatil.

O skutočnosti, že žalovaný cenu poskytnutých telekomunikačných služieb dlhoval svedčí aj pokus o pokonávku zaslaný žalovanému listom žalobcu zo dňa 10. 10. 2013, v ktorom žalobca žalovaného vyzval, aby mu zaplatil pohľadávku za poskytnuté elektronické telekomunikačné služby v sume 121,82 € a tiež zmluvnú pokutu vo výške 209 € a to do 24. 10. 2013.

V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, žeby bol žalovaný uplatnený nárok zaplatil ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.

Súd nemal námietky k nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej ceny telekomunikačných služieb vo výške 121,82 €. Tento nárok žalobcu vyplýval priamo z ustanovení zmluvy a z predložených listinných dôkazov, preto súd priznal túto sumu žalobcovi spolu s požadovaným úrokom z omeškania, ktorý nárok nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák.. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu dňom nasledujúcim po lehote, ktorú mu žalobca dodatočne určil v pokuse o pokonávku. Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody v celkovej sume 17,38 € tu súd zistil, že tento nárok dôvodný nie je.

Nárok na náhradu škody žalobca bližšie nezdôvodnil a ani ho nepreukázal.

Žalobca ani neprodukoval dôkazy preukazujúce, že došlo k porušeniu doby zmluvnej viazanosti a navyše, ako sa táto skutočnosť podpísala v príčinnej súvislosti na vzniku škody, ktorú uplatňoval.

Škoda je zmenšenie majetkovej podstaty poškodeného v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Protiprávne konanie, vznik škody ako protiprávneho následku, musia byť v príčinnej súvislosti a v prípade, že ide o občianskoprávnu zodpovednosť predpokladanú ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., na strane škodcu musí existovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.

Žalobca podľa presvedčenia súdu neuniesol dôkazné bremeno, že mu škoda vôbec vznikla a, ak mu vznikla, že mu vznikla v rozsahu v akom ho uplatňoval voči žalovanému a v príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním.

Je síce pravdou, že žalobca odpredal uvedené mobilné zariadenie so zľavou, neprodukoval však dôkazy, do akej miery by sa mu poskytnutá zľava z kúpnej ceny tohto zariadenia vrátila v priebehu dodržania doby zmluvnej viazanosti, ktorá bola podľa zmluvy dohodnutá na 24 mesiacov a súčasne, že v čase, keď žalovaný porušoval svoje povinnosti vznikla žalobcovi v dôsledku porušenia tejto povinnosti škoda práve v rozsahu, ktorý uplatňuje.

Žalobca totiž neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že by bol ukončil zmluvný vzťah so žalovaným pred uplynutím doby zmluvnej viazanosti a ako sa ukončenie tohto zmluvného vzťahu podpísalo na zmenšení jeho majetkovej podstaty. Skutočnosť, že žalobca sa rozhodol pri vstupe do zmluvného vzťahu so žalovaným v snahe získať nového zákazníka, odpredať dohodnuté telekomunikačné zariadenie za akciové ceny, nie je podľa presvedčenia súdu tou skutočnosťou, z ktorej žalobca môže bez ďalšieho odvíjať svoj nárok na náhradu škody, nakoľko žalobca sa tak dobrovoľne rozhodol a so žalovaným si dojednal kúpnu cenu za poskytnuté mobilné zariadenie v predmetnom dodatku k zmluve. Súdu navyše vôbec nie je zjavný súvis medzi poskytnutou zľavou kúpnej ceny a tvrdením žalobcu, že mu mala vzniknúť škoda práve takéhoto rozsahu.

Súd v časti kde žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 17,38 € žalobu ako nedôvodnú vzhľadom na nepreukázanie tohto nároku čo do dôvodu a čo do výšky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobca nebol v konaní plne úspešný, avšak jeho úspech bol väčší ako neúspech a preto súd náhradu trov konania, na ktorú žalobca má nárok pomerne krátil. Žalobcovi bola prisúdená istina, ktorá predstavuje približne 88 % pôvodne uplatňovanej istiny vo výške 139,20 €. Úspech žalobcu je teda 99%, jeho neúspech predstavuje 12 %. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 76 % pôvodne uplatnenej istiny, preto len v rozsahu 76 % súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku zo žalobného návrhu vo výške 16,50 € a trovy mu vznikli aj právnym zastúpením. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. K trovám právneho zastúpenia patrí odmena právneho zástupcu žalobcu za 2 úkony právnych služieb po 16,60 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby), režijný paušál za 2 úkony právnych služieb po 8,04 € a 20 % DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,14 € a spolu so zaplateným súdnym poplatkom celkové trovy konania predstavujú sumu 75,74 €, 76 % tejto sumy predstavuje sumu 57,56 €. Len v tomto rozsahu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.