Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-278-2014.pdf
PDF · 113.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10C/278/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 47 150 513, zn. S. - XXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej č. 14 v Bratislave, IČO 36 862 711 proti odporcovi P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 472,56 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 77,66 eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,01 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 27,51 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 26,14 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2014 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 472,56 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti X. S. a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť X. S., a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 394,90 eur. Za poskytnuté telekomunikačné služby mu vyfakturoval sumu 77,66 eur.
Odporca si návrh prevzal dňa 02.02.2015, vo veci sa nevyjadril, ani nezaslal súdu svoje stanovisko.
Dňa 04.11.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník Združenie - pomoc a ochrna spotrebiteľa „POS“, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828. Konajúci súd v zmysle novelizovaného ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p., nakoľko predmetná novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. v svojich intertemporálnych ustanoveniach nestanovila žiadné prechodné ustanovenia týkajúce sa aplikácie tohto ustanovenia zákona na už existujúce právne vzťahy a prebiehajúce súdne konania, preto mal súd za to, že tým, že konal až po 01.01.2015, kedy nadobudla
účinnosť predmetná novela zákona, vedľajší účastník na základe výzvy konajúceho súdu, bol povinný následne predložiť súhlas toho účastníka konania, na strane ktorého do konania vstúpil, a keďže táto podmienka jeho vstupu nebola ani dodatočne splnená, súd na tento vstup vedľajšieho účastníka ex offo (t.j. z úradnej moci) neprihliadol.
Uvedený právny názor súdu spočívajúci vo výklade absencie prechodných ustanovení predmetnej novely Občianskeho súdneho poriadku, bol vyjadrený aj Najvyšším súdom Slovenksej republiky, a to Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015, kde okrem iného uviedol „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “
V zmysle § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa Mazáka časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Vzhľadom však na absenciu takýchto prechodných ustanovení, platí tak základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. (Mazák, J. a kol.,: Základy občianskeho procesného práva. Bratislava: IURA EDITION 2009, str. 22 a nasl.)
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzavreli zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a to dňa 15.03.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb odporcovi a to tak, že právny predchodca navrhovateľa poskytol na základe tejto zmluvy odporcovi telekomunikačnú službu Magio Sat spolu s TV balíčkami, a to i s hardvérovým vybavením na využívanie tejto služby - Magio box Sat, Magio Sat kartu a ostatné príslušenstvo, pričom odporca sa zaviazal uhrádzať poplatky za takto využité služby právneho predchodcu navrhovateľa. Koncové zariadenia na využívanie tejto služby si odporca prenajal za pravidelný mesačný poplatok vo výške 1,99 eur mesačne, zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Zo zmluvy tak nemožno jednoznačne ustáliť, či bola uzavretá na dobu 24 mesiacov , tak ako to je uvedené v predmete zmluvy, alebo na dobu neurčitú podľa zaškrtnutej doby dĺžky nájmu koncového zariadenia resp. podľa doby určenej v závere predmetnej zmluvy.
Odporca však nedodržal podmienky jednotlivých zmlúv, keďže k prvému porušeniu zmluvných podmienok došlo neuhradením faktúry zo dňa 17.07.2011, odporca sa tak dostal do omeškania už pri druhej vystavenej faktúre. Za obdobie od uzavretia jednotlivých zmlúv nezaplatil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb, tento nedoplatok bol fakturovaný faktúrami:
- č. XXXXXXXXXX v sume 24,01 eur,
- č.XXXXXXXXXX v sume 27,51 eur,
- č.XXXXXXXXXX v sume 26,14 eur.
Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách upravuje:
- podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných služieb,
- podmienky na používanie rádiových zariadení,
- štátnu reguláciu elektronických zariadení,
- štátnu reguláciu elektronických komunikácií,
- práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
- ochranu týchto sietí a služieb,
- efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
- oprávnenie a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam,
- ochranu súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou služby sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podmienky uzavretia zmluvy o verejnej službe sú upravené v § 43 ods. 2 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z.. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.
Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb, čo doposiaľ neurobil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutej telekomunikačnej služby spolu v sume 77,66 eur.
Faktúrou č. 7731979991 fakturoval zmluvnú pokutu 394,90 eur. Z obsahu faktúry nie je možné zistiť, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná, vyplýva z nej len to, že sú tam uvedené jednorázové poplatky - magio sat pokuta vo výške 199 eur, pokuta za magio box 126 eur, za diaľkový ovládač 20 eur, za kartu 19,95 eur a za ostatné príslušenstvo 29,95 eur. .
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.
V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.
Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.
Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/20/2009, 41Cob/267/2008 a ďalších.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V záverečných ustanoveniach zmluvy, v tabuľke č. 3 je stanovená určitá výška zmluvnej pokuty, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi v prípade, ak dôjde z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok - nedodržania doby viazanosti a to vo výške 199 eur, avšak odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, bez ohľadu na individuálne podmienky tej - ktorej zmluvy pričom v zmluve nie je uvedené, za aké porušenie doby viazanosti bude odporcovi táto zmluvná pokuta faktúrovaná a teda odporca je v zmysle tejto zmluvy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania. Ďalej zo zmluvy vyplýva, že zmluvná pokuta za nevrátenie, stratu alebo odcudzenie Magio Sat Boxu činí 126 eur, diaľkového ovládača sumu 20 eur. Pokuta za kartu a ostatné príslušenstvo nie v zmluve ani len dohodnutá.
V časti zmluvy a to v ustanoveniach B: základné benefity, v tabuľke č. 3 je uvedené, že zmluvná pokuta za nedodržanie viazanosti pri zániku zmluvy o pripojení zo strany / z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat 199 eur bez DPH so splatnosťou jednorázovo. Ďalej v časti C: záverečné ustanovenia v bode 1 je uvedené, že ST je oprávnený vyúčtovať užívateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu podľa tabuľky 3 časť. B vzťahujúcu sa na užívanie služby Magio Sat po dobu viazanosti Služby Magio Sat vtedy, ak užívateľ poruší zmluvný záväzok užívať Službu Magio Sat vo zvolenom programe SlužbyMagio Sat počas dohodnutej doby viazanosti Služby Magio Sat vyplývajúci zo zmluvy i poskytovaní Služby Magio Sat najmä tým, že vypovie zmluvu o poskytovaní
služby Magio Sat, požiada o zmenu programu Služby Magio Sat počas doby 4-24 mesiaca viazanosti na program s nižším mesačným paušálnym poplatkom a takýto program mu bude po dohode so ST aktivovaný alebo svojím konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní Magio Sat odstúpiť.
Navrhovateľ fakturoval odporcovi uvedenú zmluvnú pokutu vo výške 418,90 eur, faktúrou, na ktorej nie je uvedené za aké porušenie zmluvných povinností bola odporcovi táto zmluvná pokuta fakturovaná a navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k takému porušeniu zmluvných podmienok, ktoré viedli k odpojeniu zariadení z prevádzky resp. presne nešpecifikoval k akému porušeniu zmluvných podmienok došlo zo strany odporcu, ktoré by malo za následok fakturovanie zmluvnej pokuty. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že od tejto zmluvy odstúpil a vznikol mu tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zo zmluvy o poskytovaní služby a nájme KZ nevyplýva, akým spôsobom bola dohodnutá a určená pokuta za kartu vo výške 19,95 eur, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo za ktoré je účtovaná zmluvná pokuta vo výške 29,95 eur, pričom treba skonštatovať tak ako bolo uvedené vyššie, že zo zmluvy sa nedá jednoznačne určiť na aké obdobie bola uzavretá -či na dobu 24 mesiacov alebo na dobu neurčitú.
Súd má tak za to, že uvedená zmluvná podmienka zakotvená v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty, a výrazne tak oslabuje postavenie druhého účastníka konania - spotrebiteľa, ktorý nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, a tým je vážne narušená zásada rovnosti účastníkov konania v civilnom procese. Niektoré druhy zmluvných pokút fakturované odporcovi nie sú ani v zmluve zakotvené, a teda neexistuje žiadna dohoda o nich, a teda sa to tak týka aj povinnosti zo strany odporcu zaplatiť ich v prípade, ak poruší niektorú z podmienok viazanosti k týmto telekomunikačným službám, týka sa to pokuty za kartu a za ostatné príslušenstvo. Navyše odporcovi bola vyúčtovaná magio sat pokuta vo výške 199 eur a ďalšie pokuty vo výške 195,90 eur - spolu vo výške 394,90 eur, čo je aj zjavne neprimerané k výške dlhu za poskytnuté telekomunikačné služby (t.j. v tomto prípade 77,66 eur), čo je v rozpore s dobrými mravmi, keď vzhľadom na nejasnosť zmluvných podmienok, by si mohol navrhovateľ účtovať zmluvnú pokutu za čo i len jeden deň omeškania s plnením záväzku odporcu.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Naviac neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky bola určená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/132/2011.
Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 1,50%.
Faktúru odporca nezaplatil v lehote splatnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, t.j. od splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ v konaní mal iba čiastočný úspech a aj odporca v konaní bol čiastočne úspešný, odporca nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd vyslovil, že navrhovateľ a odporca nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.