Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/256/2013

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného VB LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom v Bratislave, Košická 49, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás s.r.o., IČO: 36 869 970, so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, proti povinnému V. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. U., B.. Ť. XXX/X, vedenej pod spisovou značkou EX 613/2013 súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 305.763,43 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej trovy exekúcie vo výške 88,69 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. zo dňa 12.04.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Denisu Regináčovú Mihalovú vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 305.763,43 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. -15 zo dňa 25.01.2013.

Súdny exekútor podaním zo dňa 23.11.2014, doručeným súdu dňa 01.12.2014, dal podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet odôvodnil tým, že v rámci exekúcie nebol zistený majetok povinného okrem motorového vozidla, kde je 31 blokácií so skorším poradím, je dlhodobo nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Exekútor súčasne doručil súdu aj exekučný spis, v ktorom sa nachádzalo podanie oprávneného zo dňa 14.10.2014, v ktorom oprávnený uviedol, že súhlasí s podaním podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z predloženého exekučného spisu EX 613/2013 súd zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného, z ktorých vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, na motorových vozidlách v jeho vlastníctve je niekoľko desiatok exekučných blokácií so skorším poradím. Neboli zistené žiadne bankové účty povinného ani žiadny exekvovateľný príjem.

Dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť je daný vtedy, keď vzhľadom na zistené majetkové pomery povinného nie je možné vymáhané plnenie od povinného vymôcť v súčasnosti a možno odôvodnene predpokladať, že tento stav sa nezmení ani v budúcnosti pri ďalšom vedení exekúcie s tým, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo neefektívne. Je pritom potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou exekučného súdu komplexným a vyčerpávajúcim spôsobom zisťovať majetkové pomery povinného, pričom exekučný súd v čase svojho rozhodovania takúto možnosť ani nemá. Uvedené je úlohou súdneho exekútora v prebiehajúcej exekúcii vedenej voči povinnému. Preto pokiaľ súdny exekútor v rámci komplexného zisťovania majetkových pomerov povinného dospeje k záveru, že pohľadávka oprávneného je nevymožiteľná a ďalšie vedenie exekúcie by bolo nehospodárne, súd z tohto zistenia súdneho exekútora vychádza.

V prejednávanej veci mal súd na základe zistení súdneho exekútora preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu aj bez návrhu zastavil.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo pre nemajetnosť povinného. Preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.

Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou odmeny za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti vo výške 3,32 Eur, spolu za 19 úkonov v celkovej výške 63,08 Eur. Túto mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko vykonanie vymenovaných úkonov exekučnej činnosti mal súd preukázané z predloženého exekučného spisu.

Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 36,- Eur za poštovné (z toho 21,- Eur za dosiaľ vynaložené a 15,- Eur za budúce poštovné) a 0,40 Eur za poplatky za elektronické lustrácie majetku povinného.

Náhradu poplatkov vo výške 0,40 Eur súd exekútorovi priznal, nakoľko ich vynaloženie bolo účelné a malo oporu v predloženom exekučnom spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za dosiaľ vynaložené poštovné v ním uplatnenej výške, ale len v sume 8,93 Eur, keď v exekučnom spise sa síce nachádzalo 24 doručeniek, poštou vrátených obálok, resp. ich fotokópií, avšak z týchto doručeniek vyplýva, že exekútor neposielal v rámci jednej zásielky písomnosti týkajúce sa len tohto jedného exekučného konania, ale v jednej obálke zasielal písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní. Je preto zrejmé, že neprichádza do úvahy, aby vynaložil plnú sumu poštovného za danú zásielku v každom jednom takomto exekučnom konaní. Konkrétne 5 zásielok sa týkalo len tohto

jedného exekučného konania, 1 zásielka sa týkala jedenástich exekučných konaní a 18 zásielok sa týkalo viac než dvadsiatich exekučných konaní. Súd vychádzal z ceny poštovného 1,40 Eur za každú zásielku a priznal exekútorovi náhradu poštovného vo výške 5 x 1,40 Eur za zásielky týkajúce sa len tohto jedného exekučného konania a následne podľa príslušného zlomku 1 x 0,13 Eur a 18 x 0,10 Eur za ostatné zásielky.

Čo sa týka uplatnenej náhrady výdavkov za budúce poštovné, súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré nevyhnutne vzniknú v súvislosti so splnením jeho zákonnej povinnosti vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie v uplatnenej výške 1,50 Eur. Vo zvyšnej časti súd súdnemu exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov nepriznal, nakoľko tieto sa mali týkať poštovného za korešpondenciu s bankami, na ktoré sa súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti opakovanie obracia so žiadosťami o súčinnosť, resp. doručuje im príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy. Podľa názoru súdu preto nie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania, aby dochádzalo k navyšovaniu hotových výdavkov za poštovné tým, že písomnosti vyhotovené súdnym exekútorom a týkajúce sa rôznych exekučných konaní, avšak adresované tej istej inštitúcii, by boli doručované každá samostatne - s väčšími nákladmi, na ťarchu účastníkov jednotlivých exekučných konaní. Takýto postup by bol v rozpore s kritériom účelnosti vyplývajúcim z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ktoré podmieňuje vznik nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora nielen skutočnosťou, že boli reálne vynaložené, ale aj tým, že boli vynaložené účelne. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora musí zohľadniť skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je neefektívne navyšovanie trov (v čase po zastavení exekúcie) a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny 63,08 Eur a z náhrady hotových výdavkov 10,83 Eur, spolu DPH vo výške 14,78 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 88,69 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 9 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.