Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-52-2015.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/52/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľky: M. G., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. O. XXX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Franko, advokát so sídlom Lemešany 82, proti odporcovi: K. G., J.. XX.XX.XXXX, G. I., N. XXX/X, v konaní o určenie príspevku pre manželku, takto
rozhodol:
určuje odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- Eur mesačne od 09.02.2015 do 31.05.2015 a sumou 50,- Eur od 01.06.2015 opakovane do budúcna vždy k 15-temu dňu v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 09.02.2015 do 30.06.2015 vo výške 312,50 Eur povoľuje súd odporcovi splatiť v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 09.02.2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 120,- Eur mesačne k 15-temu dňu v mesiaci vopred. V odôvodnení návrhu uviedla, že s odporcom uzavreli manželstvo 18.07.2009, z ktorého pochádza 1 maloleté dieťa, dcéra I., J.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka s odporcom nežije v spoločnej domácnosti od 25.10.2013 a odporca jej na výživu neprispieva.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletej I. G., potvrdením o evidencii navrhovateľky v zozname uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o príjmoch účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo 18.07.2009, v spoločnej domácnosti nežijú od 25.10.2013. Z manželstva účastníkov konania pochádza maloletá dcéra I., J.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a býva u svojich rodičov, ktorým mala prispievať mesačne sumou 180,- Eur na výdavky spojené s bývaním a stravovaním. Ďalšie výdavky súvisia so zabezpečením živobytia, hygienickými potrebami, škôlkovné na dcéru, cestové a pod.. Odporca si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplní napriek tomu, že navrhovateľka bola dlhší čas nezamestnaná a nemá nárok na príspevok v hmotnej núdzi s poukázaním na príjem manžela.
Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil, poukázal na to, že po skončení materskej dovolenky zaistil navrhovateľke prácu v rovnakej spoločnosti, v ktorej pracuje aj on. Pokiaľ dcéra ochorela, starostlivosť o ňu prevzala opatrovateľka. Navrhovateľka sa sama rozhodla odísť bývať k rodičom, pričom dala výpoveď zo zamestnania napriek nesúhlasu odporcu. Odporca sa domnieva, že zdravotný stav dcéry nie je taký nepriaznivý, žeby si vyžadoval celodennú starostlivosť. Odporca tiež poukázal na to, že navrhovateľka podala návrh na rozvod. Po zhodnotení uvedených dôvodov nesúhlasil s výživným pre navrhovateľku a to v žiadnej výške.
Zo sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že títo uzavreli manželstvo 18.07.2009 v Š. O. a je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š. O., zväzok 7, ročník 2009, strana 4, por. č. 8.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov súd zistil, že navrhovateľka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.06.2014 a evidencia trvá.
Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že návrh podávala potom, ako opustila spoločnú domácnosť s manželom. V tom čase bola zamestnaná s príjmom cca 400-450,- Eur mesačne. Počas práce bola nútená zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ktoré bolo veľmi často choré. Zvýšená chorobnosť dieťaťa mala v konečnom dôsledku vplyv na zvýšenie finančných výdavkov za opatrovanie dieťaťa. Opatrovateľovi maloletej platila 2,- Euro na 1 hod., teda nezriedka z príjmu 400-450,- Eur zaplatila za stráženie maloletej 170-300,- Eur, navyše uhrádzala škôlku 25,- Eur mesačne. Situácia sa zmenila potom, ako opatrovateľ maloletej opatrovanie ukončil z dôvodu vážnych rodinných udalostí a pre navrhovateľku sa stala situácia nezvládnuteľnou, preto sa rozhodla odísť k rodičom. Zamestnanie ukončila dohodou so zamestnávateľom potom, ako jej zamestnávateľ naznačil, že z dôvodu dlhodobých PN absolvovaných s dcérou je situácia neakceptovateľná. Ani v súčasnosti nie je zdravotný stav dieťaťa dobrý, naopak, maloletá má viaceré vážne diagnózy, ktoré sú spojené so zvýšením výdavkov na lieky. Dcéra účastníkov konania má reflux 3. stupňa, astmu, zníženú imunitu, chronickú celoročnú alergiu, problémy s chrbticou, je dispenzarizovaná v ambulancii kardiológa, neurológa, nefrológa, psychológa a pod.. V súvislosti s vážnymi zdravotnými indikáciami je navrhovateľka nútená zakupovať dcére imunoglukan, probiotiká, zenaro spreje, špeciálne ortopedické vložky a obuv, cvičebné pomôcky, absolvovať s ňou liečenie s doplatkom cca 380,- Eur. V súčasnosti sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti N. M..N.. so sídlom v Sabinove od 29.05.2015 s dojednanou skúšobnou dobou 3 mesiace. V pracovnej zmluve je dohodnutá úkolová mzda 2. mzdového stupňa (1,2 násobok minimálnej mzdy). Navrhovateľka uviedla, že počas obdobia keď nebola zamestnaná, rodičom na domácnosť a stravu neprispievala, keďže nemala z čoho. S rodičmi má však dohodnuté, že bude prispievať mesačne 100,- Eur na energie a 120,- Eur na stravu pre seba a dcéru. Za uplynulé obdobie 6 mesiacov bude musieť rodičom zaplatiť 600,- Eur dlh (100,- Eur za mesiac) v súlade s ich dohodou. Navrhovateľka špecifikovala výdavky na stravu v práci 126,60 Eur, nakoľko pracuje vo viaczmenných prevádzkach, cestovné 55,- Eur, telefón 25,- Eur, náklady na hygienu, oblečenie pre seba a dcéru 45,- Eur, cestovné k lekárom cca 50,- Eur, výdavky na lieky cca 50,- Eur, poistku pre dcéru 26,48 Eur.
Odporca odkázal na jeho písomné stanovisko, v ktorom rozobral dôvody, pre ktoré odmietol prispievať na výživu navrhovateľky. Odporca je zamestnaný v spoločnosti N. O. N., N..V..Q.. s príjmom cca 985,- Eur mesačne v období od 1-12/2014. Na pojednávaní predložil odporca výplatný lístok za mesiac 5/2015, z ktorého súd zistil, že čistá mzda odporcu v tomto mesiaci bola 732,94 Eur. Odporca z príjmu realizuje výdavky na výživné pre maloletú Viktóriu 80,- Eur, mesačná splátka úveru 251,97 Eur, náklady na bývanie 217,07 Eur, telefón 50,- Eur, náklady na stravu 200,- Eur, náklady osobnej potreby 40,- Eur.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak si jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť, na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj možnosti a schopnosti povinného a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, zamestnania, majetkového prospechu alebo berie na seba neprimerané majetkové riziká. Výživné na manžela nie je možné žiadať spätne, len od podania návrhu na súd. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2013 po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľkou s maloletou dcérou. Po odchode zo spoločnej domácnosti bola navrhovateľka od 23.06.2014 v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, v súčasnosti sa zamestnala s príjmom 1,2-násobku minimálnej mzdy, čo je cca 450,- Eur mesačne od 5/2015. Pred evidenciou v zozname uchádzačov o zamestnanie bola navrhovateľka taktiež zamestnaná s príjmom cca 450,- Eur mesačne. Navrhovateľka s maloletou dcérou žije u rodičov, rodičom na domácnosť a stravu neprispieva z dôvodu, že je bez príjmu. Odporca prispieva len na výživu maloletej I. sumou 80,- Eur, na výživu navrhovateľky neprispieva z dôvodu, že nesúhlasil s presťahovaním sa navrhovateľky aj s maloletou dcérou k rodičom a s opustením zamestnania. Nepoprel však, že maloletá má zdravotné problémy tak, ako ich navrhovateľka popisovala. Z pohľadu odporcu však zdravotné problémy dcéry nie sú natoľko vážne. Súd považoval návrh navrhovateľky za čiastočne dôvodný a vyhovel mu v súlade s výrokom rozsudku. Vychádzal pritom zo zistení, že účastníci konania sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a životná úroveň navrhovateľky je výrazne nižšia ako životná úroveň odporcu. Navrhovateľka má navyše v priamej starostlivosti spoločnú maloletú dcéru účastníkov konania, ktorá je dieťaťom s vážnymi zdravotnými problémami z dôvodu početných diagnóz, ktoré nepochybne znižujú kvalitu jej života a pre navrhovateľku naopak predstavujú zvýšené výdavky. Súd uveril tvrdeniu navrhovateľky, že po ukončení vzťahu s odporcom volila pre ňu a dcéru najvhodnejšiu možnosť, keď sa presťahovala k rodičom aj za cenu straty zamestnania, keď z príjmu cca 450,- Eur nebola schopná pokryť výdavky pre seba a často chorľavú maloletú dcéru. Jednoduchým matematickým výpočtom je zistiteľné, že príjem odporcu priemerne vo výške 985,- Eur po odpočítaní 80,- Eur pre výživné na maloletú dcéru predstavuje cca 900,- Eur a sú z neho hradené výdavky výlučne na potreby odporcu, pričom príjem navrhovateľky po zohľadnení výživného zo strany odporcu predstavuje cca 550,- Eur (mzda, výživné, prídavky)a slúži na pokrytie potrieb navrhovateľky aj maloletej dcéry. Je preto nesporné, že životná úroveň navrhovateľky nekopíruje životnú úroveň odporcu a návrh na určenie manželského výživného je tak nepochybne dôvodný. Výdavky, ktoré uviedol odporca nemôžu byť favorizované pred jeho povinnosťou voči manželke a dcére. Súd preto určil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- Eur od podania návrhu 09.02.2015 do 31.05.2015, teda do času, keď sa navrhovateľka zamestnala a sumou 50,- Eur od 01.06.2015 opakovane do budúcna, pretože príjem navrhovateľky aj po zamestnaní sa dosahuje sotva 1 príjmu odporcu vychádzajúc z vyššie uvedených zistení. Za obdobie od 09.02.2015 do 30.06.2015 vznikol odporcovi na výživnom dlh predstavujúci 312,50 Eur (za 21 dní 2/15 = 52,50 + 3,4,5/15 x 70 + 6/15 x 50), ktorý súd povolil zaplatiť odporcovi v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok do úplného vyrovnania dlhu a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, pretože takto určené výživné považoval za primerané.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že účastníci konania sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, sú manželmi, čím nie je daný dôvod zaťažovať ich spoločný rodinný rozpočet platením trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.