Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12C-311-2014.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/311/2014
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária, IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, J., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Svidník, ul. Sov. hrdinov 163/66, o obnovu konania, takto
rozhodol:
z a m i e t a návrh na povolenie obnovy konania,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 262,51 eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.8.2014 sa žalovaný domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11Ro 189/2010.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v právnej veci vedenej pod sp.zn. 10Ro 189/2010 navrhovateľa Orange Slovensko a.s., proti odporcovi bol vydaný platobný rozkaz. S odstupom času sa dozvedel nové skutočnosti ako aj nové rozhodnutia, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia, o ktorých nemal vedomosť. Dôvodom obnovy konania je rozpor platobného rozkazu v pôvodnom konaní s rozsudkom Súdneho dvora ES zo dňa 14.62012 vo veci C618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino v zmysle § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. Koncom júna 2014 sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľa o existencii rozhodnutí súdov, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to s uznesením súdneho dvora C - 76/10 Pohotovosť
- Korčkovská, rozsudkom SD EÚ z 27.6.2000, C-240/98 až C - 244/98 Océano Grupo Editorial SA, rozsudkom SD EÚ z 21.11.2002, C-473/00 Cofidis SA. V neposlednom rade uviedol, že povolenie obnovy konania je dôvodné aj preto, že rozhodnutie okresného súdu bolo v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čo iba potvrdilo, že vnútroštátny súd hrubo porušil komunitárne právo zamerané na ochranu spotrebiteľa.
Žalobca sa k návrhu vyjadril a poukázal na to, že platobný rozkaz bol vydaný dňa 22.7.2010 a nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2010. Z obsahu návrhu na obnovu konania nie je zrejmé, kedy sa žalovaný o dôvode obnovy konania dozvedel. Má za to, že žalovaný nepreukázal dodržanie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a tiež zo strany žalovaného nebola dodržaná trojročná objektívna lehota (k uplatňovanému dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/O.s.p. ), pretože žalovaný podal návrh na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti platobného rozkazu. Pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v ustanovení § 228 ods. 1 O.s.p. Je nutné prihliadať aj na obsah ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p., kde uvedené, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podmienkou v zmysle ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. je, že dôvodom obnovy konania môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali až
po vyhlásení rozhodnutia súdu 1. stupňa, nemôžu byť dôvodom obnovy konania, keďže k nim súd v čase rozhodovania vo veci nemohol prihliadať. Rozsudky krajských súdov, na ktoré žalovaný poukázal, boli vydané až po vydaní platobného rozkazu v danej právnej veci 11Ro 189/2010. Dôvodom obnovy konania môže byť v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/O.s.p. aj neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu riešiaceho odchylne predbežnú otázku, ak by išlo o prípad, v ktorom bol súd pri pôvodnom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného orgánu (§ 135 ods. 1 O.s.p.), avšak je vylúčené, aby pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania súd prihliadal na právny názor iného okresného alebo Krajského súdu vyslovený v inom súdnom konaní. Nesúhlasil s názorom, že platobný rozkaz Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 11Ro 189/2010 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, a teda, že je daný dôvod obnovy konania uvedený v ustanovení § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. Poukázal nato, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, ak sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie, alebo, ak odlišne vo veci inej riešil otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia v pôvodnom konaní dosah. Neexistuje žiadne vecné a personálne prepojenie rozhodnutia Súdneho dvora s konaním, ktorého obnovu žalovaný navrhuje, preto nedošlo k naplneniu zákonného dôvodu na povolenie obnovy konania ani podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. e/O.s.p.
Súd vo veci zistil, že žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.7.2010 sa domáhal vydania platobného rozkazu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.271,57 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny 1.271,57 eur od 8.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Nárok voči žalovanému si uplatnil na základe zmluvy o pripojení č. C. XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky a zmluvy o pripojení č. C. XXXXXXX zo dňa 7.3.2008 na základe v dodatku k zmluve č. C. XXXXXXX odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón značky Apple iPhone 3G 8GB za kúpnu cenu 49 eur. Na základe dodatku k zmluve č. A 3642595 mobilné zariadenie značky Huawei E220 USB modem za kúpnu cenu 32,86 eur. Tým, že žalovaný riadne a včas neplnil svoje povinnosti a nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 30.12.2008 do 2.3.2009 porušil zmluvné povinnosti a bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 995,82 eur.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k- dni='30.12.9999'> v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin- k-dni='30.12.9999'> alebo b) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, d) § 228 ods. 1 písm. d) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, e) § 228 ods. 1 písm. e) <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523228'&ucin-k- dni='30.12.9999'>.
Pri posudzovaní návrhu na obnovu konania je potrebné vychádzať zo zásady záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, čo je zárukou princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou riadneho opravného prostriedku. výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, medzi nepatria obnova konania z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v paragrafe 228 ods. 1 O.s.p.. Návrhom na obnovu konania sa preto nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 98/11 zo dňa 11. 8. 2011). Tento uhol pohľadu je pre posúdenie návrhu na obnovu konania smerodajný.
Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 228 ods. 1, ods. 2, podľa § 230, § 232, § 233 a § 234 O.s.p. a tiež podľa § 120 ods. 1 O.s.p. žalovaný prevzal platobný rozkaz dňa 3.8.2010. V návrhu a vo svojej výpovedi uviedol, že o dôvode obnovy konania sa dozvedel koncom júna 2014 od Združenia na ochranu spotrebiteľa. Návrh na obnovu konania súdu doručil dňa 28.8.2014. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či bol návrh podaný včas. Lehota pre obnovu konania je prekluzívna.
Obnova konania v zmysle § 230 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. je možná iba v prípade, ak po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty a súčasne v trojmesačnej subjektívnej lehote je podaný návrh na obnovu konania, pretože sú tu dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. v prípade že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno- právnych predpisov zrušený.
Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 3.8.2010 a keďže žalovaný proti tomuto nepodal odpor nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2010.
Súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol z tohto dôvodu podaný oneskorene po uplynutí objektívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 21.8.2013, t.j. tri roky od právoplatnosti rozhodnutia (návrh bol podaný 28.8.2014), nakoľko sa na daný prípad nevzťahuje výnimka z objektívnej lehoty uvedená v § 230 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Žalovaný sa však domáhal obnovy konania i z dôvodu podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p., pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje tiež v spojení s § 230 ods. 1, 2 O.s.p. Súd tu poukazuje na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie, podľa ktorého všetko, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. V úradnom vestníku EÚ sa uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a súdu prvého stupňa, pričom platí, že dňom uverejnenia sa stali známymi každému koho sa týkajú. Návrh na obnovu konania nemožno považovať za podaný včas, t.j. v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa žalovaný o dôvode obnovy konania dozvedel, keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na tri rozsudky Súdneho dvora C-240/98, C-244/98 a C-473/00 a uznesenie sp. zn. C-76/10. Rozsudky Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu sa vynášali v čase, ktorý presahuje objektívnu trojročnú lehotu, a zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu konania spočívajúci v takomto rozhodnutí aj po tejto objektívnej lehote, avšak subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu, keď sa žalovaný dozvedel alebo mohol o tomto rozsudku dozvedieť, musí byť dodržaná.
Zákon nepripúšťa ani odpustenie takto zmeškanej lehoty. V tomto prípade žalovaný podal návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení rozhodnutí v úradnom vestníku Európskej únie. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa návrh na obnovu konania
v celom rozsahu zamietol, nakoľko bol podaný oneskorene, z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. e) a z dôvodu uplynutia objektívnej lehoty v zmysle § 230 ods. 2 písm. a) O.s.p.
Navyše, aj v prípade, ak by nebol návrh podaný oneskorene, obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. Skutočnosti uvedeného charakteru žalovaný v návrhu na obnovu konania neuvádza. V pôvodnom konaní mal žalovaný možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok žalobcu. O nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti rozhodnutia a dôkazy použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol. Pokiaľ ide o v priebehu konania žalovaným predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže súdy SR rozhodujú nezávisle, sú viazané Ústavou, ústavným zákonom, Medzinárodnou zmluvou a zákonom.
Žalovaný neosvedčil ani jednu zo skutočností zakladajúcich dôvod obnovy konania z hľadiska ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a), e) O.s.p., a preto súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Súd v ďalšom poukazuje na tom, že žalovaným uvedené rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa však ani nedotýkali sporovej veci účastníkov konania a vo svojom obsahu sa ani len nezaoberali otázkou neprijateľnosti zmluvných pokút dojednávaných žalobcom so spotrebiteľmi. Ani iné takéto rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktoré by bolo v rozpore s obnovou napadnutým platobným rozkazom, súdu nie je známe. Rozhodnutie zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo, ak odlišne, vo veci rovnakej, riešte otázku majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu predstavuje ust. § 150, podľa ktorého súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa tie však musia mať vždy výnimočný charakter. Súd v tomto prípade nemal za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ktoré by mohli byť prípadne v jej finančnej situácii, uvedené žalovaný ani netvrdil.
Súd z týchto dôvodov priznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý bol v konaní o návrhu na obnovu konania právne zastúpený a právny zástupca v zákonom stanovenej lehote si vyčíslil trovy konania za 3 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu na obnovu konania, účasť na pojednávaní dňa 2.7.2015, pričom za 1 úkon právnej pomoci patrí náhrada vo výške 64,53 eur k tomu 3 x režijný paušál 8,39 eur + 20 % DPH 43,75 eur s spolu trovy právneho zastúpenia s DPH 262,51 eur.
Pretože žalobca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov, a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.