Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-282-2014.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/282/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, proti žalovanému: B. G., G.. XX.XX.XXXX, K. O., C. A. E. X/XX, zastúpenému v konaní opatrovníkom T.. B. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu O.U., o zaplatenie 397,71 Eur a príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 312,54 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 18.03.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 13,44 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 28.7.2014 si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 397,71 Eur a úroku z omeškania. Nárok uplatnil zo zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 319,22 eur, zmluvného úroku vo výške 68 Eur, poplatkov za výber vo výške 3 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 7,22 Eur a opravného úroku 7,22 eur.
Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, zdržiava sa na neznámom mieste, preto mu bol ustanovený opatrovník v konaní.
Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd s poukazom na § 115 a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou k splateniu úveru s poštovým podacím hárkom, výpisom čerpania splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:
Dňa 25.03.2011 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, ktorou žalovanému bol poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 Eur. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky a pri kolónke ročná úroková sadzba sú uvedené dve hodnoty 26,28% a 11,88% a to v závislosti na výške vyčerpanej čiastky, pričom je odkaz na sadzobník. Dohodnuté bolo aj poistenie zneužitia karty mesačne na sumu 0,5 eur. Žiadne iné údaje v tejto úverovej zmluve uvedené nie sú.
Ukončenie úverovej zmluvy je upravené v hlave 7 § 2 úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré sú platné od 11.6.2010. Podľa citovaného ustanovenia a konkrétne písm. a/ klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
Ako vyplýva z výpisu čerpania splátok a úhrad predmetného úverového vzťahu žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 20.05.2011. Žalobca ho preto listom zo dňa 27.02.2012 v dôsledku jeho omeškania vyzval k splateniu celého úveru, a to konkrétne sumy 413 eur najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Podľa poštového podacieho hárku táto výzva bola odoslaná dňa 01.03.2012.
Zo spomínaného výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva aj to, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 324,54 Eur, či už výbermi v hotovosti alebo z bankomatu alebo platbami kartou a žalobcovi uhradil celkovo sumu 12 Eur.
Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení činnom v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme revolvingového teda opakujúceho sa úveru. Aj keď žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 95/2010, v zmysle ktorého pri revolvingovom úvere nie je možné stanoviť RPMN súd uvádza, že tento názor je už prekonaný nakoľko zo vstupných údajov uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere je možné RPMN stanoviť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorý dospel k nasledovnému záveru: „pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g/ určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ ako dodávateľ finančnej služby a profesionálnom finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať resp. zanedbávať“. Súd zdôrazňuje, že RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa, pre jeho rozhodnutie o výhodnosti či nevýhodnosti ponúkaného úveru, pretože zahŕňa všetky náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré spotrebiteľ musí uhradiť.
Obligatórnou náležitosťou zmluvy je aj uvedenie ročnej úrokovej sadzby. V tomto konkrétnom prípade v zmluve sú uvedené dve rôzne úrokové sadzby a žalobca žiadnym spôsobom dôvod takéhoto postupu nevysvetlil. Zmluva v tejto časti sa preto javí byť ako neurčitá a teda v tejto časti neplatná.
V dôsledku chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné vychádzať zo záveru, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by mal žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy t.j. sumu 324,54 eur, doposiaľ však zaplatil len sumu 12 eur, preto jeho dlh predstavuje sumu 312,54 Eur. Žaloba v prevyšujúcej časti je teda nedôvodná.
Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania od 18.03.2012 nakoľko v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami žalobca úver zosplatnil, čo mu umožňuje aj ustanovenie § 565 OZ. K zosplatneniu úveru však došlo uplynutím 15 kalendárnych dní od odoslania listu zo dňa 27.02.2012 a keďže tento bol odoslaný až dňa 01.03.2012, čo vyplýva z poštového podacieho hárku 15 dňová lehota končila 17.03.2012, takže žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa. Ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania
činila 8,75% a vzhľadom na to, že žalobca uplatňoval úroky z omeškania od skoršieho dáta, konkrétne od 13.03.2012 v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.
Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca. Ten zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 24 eur. Vo veci však nemal plný úspech, preto súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal mu náhradu trov konania len v rozsahu 56%. Úspech mal totiž v podiele 78% a neúspech v podiele 22%. Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje sumu 13,44 Eur (56% zo sumy 24 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.