Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-92-2013.pdf
PDF · 167.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/92/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Evou Matulayovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky : K. C. rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.. C. XXX/XX XXX XX D.Á., zastúpenej C.. C. C., trvale bytom A.. C. XXX/XX, XXX XX D., proti odporcovi : Mesto Partizánske, IČO : 00 310 905, zastúpenému primátorom mesta doc. PaedDr. Jozefom Božikom, PhD, o uloženie povinnosti odporcovi na vypracovanie geometrického plánu, o nahradenie prejavu vôle odporcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a o určenie neplatnosti zmluvy o nájme pozemku,
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcovi na vypracovanie geometrického plánu, ktorým sa odčlenia z priľahlých pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X v katastrálnom území D. novovzniknuté priľahlé parcely slúžiace navrhovateľke, ako vlastníčke bytu č. X, vo vchode č. XX, bytového domu so súpisným č. XXX na ulici A.. C. H. D., z a m i e t a.
II. Súd návrh navrhovateľky o nahradenie prejavu vôle odporcu ako predávajúceho na uzatvorenie kúpnej zmluvy s navrhovateľkou ako kupujúcou o predaji novovytvorených priľahlých pozemkov podľa geometrického plánu z pôvodných priľahlých pozemkov parc.č. XXXX a parc. č. XXXX/X v katastrálnom území D. za kúpnu cenu vypočítanú v súlade s § 18a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z a m i e t a.
I. Súd návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti zmluvy č. Ú. o nájme pozemku zo dňa XX.XX.XXXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19. novembra 2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 28. februára 2013, z a m i e t a.
II. Odporcovi súd náhradu trov konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Partizánske dňa 25.06.2013 sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti odporcovi na vypracovanie geometrického plánu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa odčlenia z priľahlých pozemkov parc.č XXXX a parc.č XXXX/X, katastrálne územie D., ako nové priľahlé parcely časti slúžiace navrhovateľke - vlastníčke bytu č. X, vo vchode č. XX, domu so súp.č. XXX, na ul. A.. C. v D., ktoré sú právne aj fakticky priradené k uvedenému bytu. Súčasne sa navrhovateľka podaným návrhom domáha nahradenia prejavu vôle odporcu, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu zo dňa 08.10.2012 s navrhovateľkou ako kupujúcou o o predaji novovytvorených priľahlých pozemkov podľa geometrického plánu z pôvodných priľahlých pozemkov parc.č. XXXX a XXXX/X v katastrálnom území D. za kúpnu cenu , pri výpočte ktorej ceny priľahlého pozemku sa postupuje v súlade s § 18a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, čiže sa vypočítava podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov v znení predloženom navrhovateľkou, ktorá tvorí súčasť rozsudku. Ďalej sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že zmluva č. Ú. o nájme pozemku
zo 06. 09. 2005 v znení Dodatku č. 1 z 19. novembra 2009 a Dodatku č. 2 z 28. februára 2013 sú od začiatku neplatné a odporca je povinný vrátiť navrhovateľke všetko, čo na ich základe od navrhovateľky prijal, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne sa domáhala, aby odporca zaplatil navrhovateľke trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že viackrát žiadala odporcu o odpredanie priľahlých pozemkov, ktoré súvisia s bytom č. X, vchod č. XX, súpisné číslo domu XXX. Konkrétne ide o časti priľahlých pozemkov - parc. č. XXXX a XXXX/X v kat. území D., ktoré v minulosti cca 15 rokov a v súčasnosti výlučne využíva len ona so svoju rodinou ako záhradu a predzáhradku, dvor a chodník, i na účely vstupu do bytu a záhrady. Na tieto účely pred navrhovateľkou výlučne užívali predmetné nehnuteľnosti teraz už nebohí rodičia navrhovateľky, približne od roku 1950. Nebohí rodiča navrhovateľky, ale aj ostatní nájomníci a neskôr vlastníci bytov užívali tieto priľahlé pozemky k jednotlivým bytom bez akejkoľvek zmluvy v súlade všeobecným konsenzom všetkých zainteresovaných strán. Až po uplatňovaní si navrhovateľkou nároku na odpredaj predmetných pozemkov vystavil odporca v roku 2005 zmluvy o nájme pozemku najskôr za symbolickú 1,- Sk, ktorú cenu upravil v roku 2009 na 8,96 € ročne ( 270,- Sk). S účinnosťou od 01. 01. 2013 vyhotovil odporca Dodatok č. 2 k zmluve o nájme pozemku na sumu 34,34 € ročne ( 1.034,52 Sk) za navrhovateľkou užívanú časť parcely č. XXXX vo výmere XXX m2 na účely záhradky s letným posedením a odstavenie osobného motorového vozidla. Je toho názoru, že uzatvorené nájomné zmluvy spolu s ich dodatkami nekonvalidujú protiprávny stav, ktorý vznikol neodpredaním priľahlých pozemkov už pri prvom prevode a akékoľvek zmluvy v rozpore so zákonom sú od začiatku neplatné. Podľa výpisu z LV č. XXXX je navrhovateľka vlastníčkou X/X uvedeného bytového domu a priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a taktiež spoluvlastníckeho podielu k pozemku - zastavanej ploche parc. č. XXXX/X, ktorá jej bola odpredaná odporcom G. D. kúpnou zmluvou č. XXX/XX zo XX.XX. XXXX. Pri tomto predaji boli z neznámych dôvodov vynechané predmetné priľahlé pozemky. Navrhovateľka o prevod priľahlých pozemkov v minulosti žiadala viackrát. Avšak odporca jej odmieta tieto pozemky predať, s odôvodnením, že odporca nemá vôbec záujem uvádzané pozemky predávať a uvedené pozemky neodpredá ani ako priľahlé. Podľa platnej právnej úpravy je s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru spojené vlastníctvo spoločných častí domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné práva k pozemku. Pojem priľahlý pozemok definuje § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý uvádza, že priľahlý pozemok musí slúžiť výlučne tomuto domu a byť oplotený. Predmetné parcely č. XXXX a XXXX/ X, respektíve ich príslušné časti právne aj fakticky prislúchajú k bytu č. X, vchod č. XX, súpisného domu č. XXX, sú oplotené tzv. živým plotom, tiež aj pletivom, slúžia ako prístupová cesta - chodník do bytu navrhovateľky, do záhrady, ďalej slúžia navrhovateľke ako záhrada a prístrešok, tiež aj na ochranu osobného majetku. Uvedené parcely č. XXXX a XXXX/X, resp. ich príslušné časti slúžia výlučne a jedine navrhovateľke - vlastníčke bytu č. X, vchod č. XX, súpisne číslo domu XXX, na ulici A.. C. H. D.. Ak je odporca vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvu o prevode aj príslušný spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a priľahlom pozemku. Ak sa tak nestane, ide o porušenie zákona. Pretože odporca bezdôvodne alebo z irelevantných dôvodov odmieta splniť povinnosť vyplývajúcu zo zákona, navrhovateľka je nútená domáhať sa ochrany cestou súdu podľa § 80 písm. b.) Os.p. , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. K návrhu navrhovateľky odporca zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa XX.XX.XXXX Kúpnu zmluvu pod č. XXX/XX podľa § 588 Občianskeho zákonníka a § 18a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Touto zmluvou odporca previedol navrhovateľke spolu s ostatnými vlastníkmi bytov bytového domu na ul. A.. C. Č.. XXX spoluvlastnícky podiel na pozemku parc.č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere XXX m2, na ktorom sa bytový dom nachádza. Navrhovateľka súhlasila s obsahom zmluy a neprejavila žiadne námietky pri jej podpisovaní. Podpisom kúpnej zmluvy navrhovateľka prejavila svoju vôľu. Uviedol, že základná právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá v zákone č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, kde pod pojmom „ priľahlý pozemok „ sa rozumie pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie a ktorý ako taký je právne aj fakticky priradený k bytovému domu. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že projekt realizovaného bytového domu, resp. historické súvislosti riešenia záujmového územia, na ktorom sa bytový dom nachádza, inštitút priľahlého pozemku do konceptu zakomponovali. Historické súvislosti sú dokumentované údajmi zo štúdie Pamiatkového úradu SR „ Partizánske - funkcionalistická Baťová architektúra „ , ktorej predmetom bol urbanisticko - historický výskum mesta a návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny. Tento v opise jednotlivých území mesta uvádza aj časť, v ktorej sa nachádza predmetný pozemok sektor 4 - obytná zóna rodinných domov II. Špecifikom Baťovian oproti
dovtedajším zvyklostiam baťovskej zástavby bol charakter architektúry obytnej štvrte. Na rozdiel od väčšiny robotníckych miest, obytné domy tu pôvodne nemali súkromné záhrady. Domy boli pôvodne vlastníctvom továrne. Systém napojenia obytných domov umožňoval prístup len prostredníctvom peších komunikácií, čím sa maximalizoval účinok „ bývania v zeleni „ . Väčšina okolia zástavby v tejto oblasti má povahu verejného priestoru s veľkým podielom zelených plôch. Táto oblasť si do veľkej miery dodnes zachováva pôvodný charakter urbanistickej štruktúry bez výraznejších súčasných rušivých vstupov. Navrhovateľka má záujem o odkúpenie priľahlých pozemkov nachádzajúcich sa medzi ulicami A.. C. a E.. Jedná sa o časť z parcely č. XXXX a parcely č. XXXX/X v k.ú. D.. U navrhovateľky sa prevod bytu uskutočnil ešte v roku 1983, kedy ho nadobudli rodičia navrhovateľky H. T. a B. T. od Československého štátu, zastúpeného Okresným bytovým podnikom. Zmluva obsahuje klauzulu, že „ Touto zmluvou sa súčasne kupujúcim prenecháva v dočasnom užívaní pozemok na ktorom je postavený obytný dom, a to v rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu uvedenom na spoluvlastníckych častiach domu „. Z uvedeného vyplýva, že prvopredajca nemal záujem odpredávať aj pozemok okolo bytového domu, tzv. priľahlý pozemok. Odporca poukázal na ust. § 27 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorom je uvedené, že vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy, všetky byty alebo časť bytov a nebytových priestorov v dome do vlastníctva fyzických osôb, sú povinní do 31. decembra 1998 uviesť právne vzťahy do súladu s ust. §§ 6 - 10 a § 23. Vlastníci domov môžu podať návrh na súd, aby vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov uložil splnenie týchto povinností. Uvedené sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou. Mesto Partizánske predávalo a predáva pozemky pod bytovým domom len vo výmere zastavanej plochy pod bytovým domom, pričom nikdy nepredávalo pozemky ako priľahlý pozemok podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytového priestorov v znení neskorších predpisov. Uznesením mestského zastupiteľstva Mesta Partizánske č. 8/II/2004/23 má odporca spracované východiská riešenia žiadosti občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta Partizánske. Pozemky parc.č. XXXX - plochy záhradiek za obytnými domami nachádzajúcimi sa medzi ulicami A.. C. a E. sa odporúčajú len prenajať, územným plánom mesta charakterizovať ako nezastaviteľné územie. Podľa schválených záväzných častí územnoplánovacej dokumentácie „ územný plán sídelného útvaru Partizánske „, jeho zmien a doplnkov a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Partizánske č. 13/95 a jeho doplnkov, schváleným uznesením Mestského zastupiteľstva v Partizánskom č. 23/1994/III zo dňa 20.10.1994, sú pozemky určené ako obytné územie mestského typu „ BM“ . Zároveň platí aj čl. 6 VZN č. 13/95, v ktorom sú uvedené limity využitia územia a ďalšie obmedzenia, pričom pri objektom pamiatkového záujmu je definovaná podmienka zachovať charakter historického prostredia. Odporca uzatvoril v roku 2005 zmluvu č. Ú.A. na nájom pozemku, na základe žiadosti navrhovateľky za účelom záhradky s letným sedením o výmere cca XX m2, pričom žiadosť na prenájom dala navrhovateľa 7 rokov po odpredaji pozemku pod bytom. Dodatkami č. 1 a č. 2 bola zväčšená výmera pozemku na XXX m2, ako i výška nájmu a doplnený účel nájmu o odstavenie osobného motorového vozidla. Zmluvy aj dodatky k zmluve podpísala navrhovateľka bez pripomienok. Občiansky zákonník nepredpisuje osobitne, čo má nájomná zmluva obsahovať, nevyžaduje sa ani jej písomná forma, je ale potrebné, aby nájomná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti platného právneho úkonu uvedené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca má za to, že zmluva o nájme pozemku bola uzatvorená v súlade s ust. § 40 os. 3 Občianskeho zákonníka, bola uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pozemky boli dostatočne, určito špecifikované, ako aj účel ich využitia. Odporca nepovažuje návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti zmluvy o nájme pozemku ani po skutkovej ani po právnej stránke za dôvodný. Tiež uviedol, že podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c.) O.s.p., je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo sa v uvedených prípadoch o naliehavý právny záujem nejedná. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu tunajšieho súdu 5C/92/2013, výsluchom navrhovateľky a odporcu, obhliadkou nehnuteľností na mieste samom, výsluchom svedkov M. I., G. I., D. H., Y. O. a zistil nasledovný skutkový stav: Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že odporca deklaroval svoj nesúhlas s odpredajom pozemkov, ani ako priľahlých pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX podpísaný primátorom mesta a prednostkou (č.l. 28 spisu), z ktorého je zrejmé, že žiadosť o odkúpenie pozemkov bola v podstate zamietnutá. V priebehu 10 rokov žiadali o odpredaj pozemkov. Spočiatku im žiadosti o odpredaj zamietal odporca bez udania dôvodu, neskôr odporca argumentoval nevyhoveniu žiadosti pofidérnymi dôvodmi, napr. že sa tam nachádzajú inžinierske siete, neskôr, že predmetné pozemky sú v pamiatkovej zóne a napokon tvrdením o tom, že právny poriadok SR nedisponuje existenciou pojmu priľahlé pozemky, teda že ich nemožno ani vyčleniť z dôvodu neexistencie definície v právnom poriadku. Až po upozornení odporcu na ust. § 2 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z. odporca reagoval na žiadosť o odkúpenie zamietavou odpoveďou na č.l. 29 s tým, že tieto pozemky neodpredá ani ako priľahlé
pozemky. Mesto odpredalo G.. L. a jeho manželke, ako aj pani O. priľahlé pozemky (ide o dva prevody) zmluvou z 05.06.2013, pričom G.. L. s manželkou nemajú trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. Zdôvodnenie návrhu odpredaja týmto osobám je identické ( časť pozemku, ktorý je predmetom odpredaja tvorí prístup k jednotlivým bytom vo vlastníctve žiadateľov a tiež tvorí priľahlú plochu k domu, ktorý dlhodobo užívajú ako oplotený dvor). Žiadosťou o odkúpenie nechce navrhovateľka nič meniť a chce len zosúladiť skutkový stav so zákonom. Na záver uviedol, že vzhľadom na predložené písomné dôkazy, výsluch svedkov, súdom vykonanú ohliadku na mieste samom má za to, že návrh navrhovateľky bol preukázaný, je oprávnený a žiadal, aby súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Odporca či už v súdnom konaní alebo v konaniach, ktoré tomuto súdnemu konaniu predchádzali, zavádzal účastníkov, dezinformoval ich svojimi vyjadreniami, zamietavými odpoveďami, keď jednému účastníkov povedal, že to zamieta z dôvodu existencie inžinierskych sietí, druhému, že tam je pamiatková zóna, ktorá bráni odpredaju, tretiemu, že podľa zák. 182/1993 bráni tzv. Baťova architektúra, vypracovaná štúdia Pamiatkovým úradom SR, atď. Ani raz sa odporcovi nepodarilo preukázať, že navrhovateľka nemá nárok na odpredaj týchto predmetných nehnuteľností, len všeobecne konštatoval predchádzajúce dôvody. Nevysvetlil čím tzv. Baťova architektúra, resp. štúdia Pamiatkového úradu, ktorá nebola ani schválená, oprávňuje odporcu nedodržiavať ust. vyplývajúce mu zo zákona 182/1993 Z.z.. Čo sa týka ďalšej časti návrhu, navrhovateľka vychádzala z toho, že nájomné zmluvy sú neplatné, že obchádzajú zák. č. 182/1993 a z toho dôvodu sú neplatné od samého začiatku. Keby aj teoreticky mali všetky náležitosti, poukázal na to, že v týchto nájomných zmluvách je klauzula, že prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nájomník nesúhlasí so zvýšením nájomného. Trovy konania si neuplatnil. Navrhovateľka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že návrh podala preto, že priľahlé pozemky potrebuje k riadnemu užívaniu, sú neoddeliteľnou súčasťou stavby časti bytového domu so súp. č. XXX/ XX na ul. A.. C. H. D.. Nemôže súhlasiť zo stanoviskom odporcu, že nepotrebuje uvedené pozemky k prístupu do domu a užívaniu stavby. Poukázala na fotodokumentáciu z č.l. 40 spisu, kde na fotkách je bielymi šípkami naznačená časť pozemkov, ktoré sú predmetom konania a z ktorých je zrejmé, že uvedené pozemky tvoria prístupový chodník do domu, taktiež slúžia ako záhradka a dvor a sú riadne oplotené živým plotom a pletivom, ktoré pletivo sa nachádza z vnútornej strany živého plotu. Poukázala na to, že pozemok XXXX/X nemá v prenájme, v prenájme má len časť pozemku XXXX. Uviedla, že byt sa odpredával v r. 1983 a citovaný zákon vtedy ešte neplatil. Poukázala na to, že keď Mesto v roku 1998 predávalo pozemok pod stavbou bytového domu, to hneď neriešilo aj odpredajom priľahlých pozemkov, patriacich k bytovému domu. Uviedla, že čo sa týka vyjadrenia odporcu ohľadne „ Baťovej architektúry“ , robí na Pamiatkovom úrade SR, a keby išlo o pamiatku, akože nejde, toto nebráni k zmene vlastníctva. Poukázala na evidenciu kultúrnych pamiatok v meste Partizánske v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, kde nefiguruje ich bytový dom ako kultúrna pamiatka, resp. pamiatkový objekt v pamiatkovom území. V uvedenej evidencii nie je uvedená ani ul. A.. C. H. D.. V meste Partizánskom je tam zaevidovaná busta R. Jašíka - pamätná tabuľa, kostol, pomník so súsoším na Nám. SNP. Ide o dokument - ústredný zoznam pamiatkového fondu SR. Štúdia uvádzaná vo vyjadrení Mesta Partizánske mala byť podkladom pre vyhlásenie pamiatkovej zóny mesta Partizánskeho v zmysle zák. č. 49/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré však Mesto tvrdo odmietlo - vyhlásenie pamiatkovej zóny. Teda na jednej strane Mesto argumentuje pamiatkovou zónou a na druhej strane sa tomuto bráni. Napr. robili prestrešenie v časti prenajatého pozemku za účelom odstavenia motorového vozidla v zmysle nájomnej zmluvy s tým, že im odporca povedal, že je to pamiatková zóna a nesúhlasil s vyhotovením prístrešku. Po argumentácii, že nejde o pamiatkovú zónu, zmenil odporca svoje stanovisko, taktiku. Keď odporca argumentuje tzv. Baťovou architektúrou, tak táto architektúra nebráni poslancom mesta stavaním plných chodníkov, prístupových chodníkov, čo vie preukázať fotodokumentáciou. Uviedla, že pokiaľ ide o priľahlé pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, charakter takých istých pozemkov bol na tej istej ulici odpredaný vlastníkovi bytu v bytovom dome, ide o G.. L. a pani O., jedná sa o dom s dvomi bytovými jednotkami. Tieto priľahlé pozemky uvedeným osobám odpredal odporca v r. 2014 alebo v r. 2013. Nie je pravdou, že by na ul. A.. C. nedochádzalo k odpredaju priľahlých pozemkov ( stavba bývalé jasle). Má pocit diskriminácie zo strany odporcu. Odporca prostredníctvom poverenej zástupkyne na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že s návrhom nesúhlasia. Čo sa týka uzavretej kúpnej zmluvy na č.l. 57-59 č. 176/98 zo dňa 17.12.1998, ktorou mesto Partizánske odpredalo príslušný spoluvlastnícky podiel pod bytovým domom, ide o parc. č. XXXX/X, navrhovateľka súhlasila s obsahom tejto zmluvy a neprejavila žiadne námietky pri jej podpisovaní a podpisom tejto kúpnej zmluvy navrhovateľka prejavila svoju vôľu odkúpiť príslušný podiel na pozemku tak, ako bolo v zmluve uvedené, teda bol to len spoluvlastnícky podiel pod bytovým domom. Čo sa týka priľahlého pozemku, ten je uvedený v zák. č. 182/1993 Z.z.. Poukázala na to, že právna prax nemá jasno v tom, čo je priľahlý pozemok. Odporca by rád vychádzal z histórie - tzv.
Baťovej architektúry. Územie, v ktorom je predmetný pozemok, je územie, ktoré spadá do tzv. Baťovskej zástavby a má charakter architektúry tejto štvrte. V rámci toho nemali tieto domy ani oplotenia ani dvory, v rámci tohto architekt Mesta vymedzil miesta na oddych, teda ide zo strany architekta o typ a princíp záhradného mesta. Baťova funkcionalistická architektúra a urbanizmus tvorí základný historický pilier mesta Partizánske a tvorí základ histórie mesta. Čo sa týka priľahlej plochy, samotný prevod bytu bol uskutočnený v roku 1983, kde Československý štát predal predmetný byt rodičom navrhovateľky, kde v zmluve bolo uvedené, že pozemok prenecháva len v dočasnom užívaní vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na to, že ani prvopredajca nemal záujem predávať pozemok okolo bytového domu a pod stavbou. Priľahlým pozemkom je podľa ich názoru pozemok, ktorý je pre riadne užívanie stavby nevyhnutý a či určitý pozemok je priľahlým pozemkom k zastavanej stavbe je potrebné posudzovať osobitne. Čo sa týka nájomnej zmluvy, táto bola uzavretá na základe žiadosti navrhovateľky v roku 2005, prvotne za účelom záhradky s letným posedením, následne bola v dodatku č. 1 zväčšená plocha nájmu aj nájomné a dodatkom č. 2 aj užívanie plochy nájmu. Bolo dodržané, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nájomná zmluva bola uzavretá slobodne, vážne, určite a pozemky boli dostatočne vyšpecifikované, odporca preto nepovažuje návrh ani po skutkovej ani po právnej stránke za dôvodný a navrhuje, aby bol návrh zamietnutý. Na otázku súdu, či je ulica A.. C. súčasťou pamiatkového územia Partizánske, zástupkyňa odporcu uviedla, že ulica A.. C. nie je jej súčasťou, lebo toto nie je riešené formou ulíc, ale ako sektory mesta Partizánske, jedná sa o sektor 04 obytná zóna rodinných domov II. V uvedenom sektore 04 sa spomínajú aj nehnuteľnosti, ktoré súvisia s predmetom tohto konania, je to Funkcionalistická Baťova architektúra, časť B, táto má súvislosť s predmetom konania. Zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že odporca priľahlé pozemky nepredáva a odpredaj pozemkov uskutočňuje v súlade so zákonom o majetku obcí - zák. č. 138/1991. Na otázku zástupcu navrhovateľky, zástupkyňa odporcu uviedla, že odpredaj mestských pozemkov je pozastavený, v zákone č. 182/1993 Z.z nie je stanovená povinnosť odpredávať priľahlé pozemky, zákon iba s odpredajom priľahlých pozemkov počíta. Nakoľko si žiadatelia o odpredaj takýchto priľahlých pozemkov nežiadajú, prax je taká, že sa predávajú len pozemky pod zastavaným domom. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky, zástupkyňa odporcu uviedla, že štúdia pamiatkového úradu SR nie je schválená, ale odporca z nej vychádza, lebo do budúcna ráta s tým, že dôjde k ukončeniu procesu schvaľovania. Nájomná zmluva bola uzavretá v r. 2005 na základe žiadosti navrhovateľky. Je uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je zmluva dvojstranný právny akt a keďže bola podpísaná obidvoma účastníkmi, je platná. Odporca nepovažuje návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti zmluvy o nájme pozemku ani po skutkovej ani po právnej stránke za dôvodný. Odporca navrhol, aby súd navrhovateľke nevyhovel vo všetkých bodoch žaloby a žalobu zamietol. Trovy konania si zástupkyňa odporcu neuplatnila.
Svedok M. I. na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že on tiež podal žiadosť na odkúpenie tej časti záhrady, kde býva v identickom dome. Býva v bytovom dome, ktorý je oproti predmetnému bytovému domu, teda súp. č. XXX/XX. Podal žiadosť o odkúpenie časti pozemku, ktorý užíva. Keď si manželkou podali žiadosť o odkúpenie tohto pozemku, tak im bolo na obec. úrade povedané, že pozemok si nemôžu odkúpiť, iba vziať do prenájmu. Dovtedy, pokým si nedal žiadosť ako navrhovateľka, odporca o pozemok nejavil záujem. O pozemok sa celú dobu starali, na ňom neboli vykonávané žiadne udržiavacie práce. Pozemok ako keby mali všetci vo vlastníctve, všetci sa o pozemok starali. Myslí si, že má nárok o odkúpenie pozemku, tak ako navrhovateľka, lebo sa po celú dobu o pozemok starajú, udržujú ho. Keď žiadal odporcu o vykonanie údržby - trvalých porastov, na pozemku, ktorý je priľahlý pozemok, bolo mu povedané, že trvalé porasty - čerešne si majú spíliť na vlastné náklady. Pozemok patriaci k ich bytovému domu využívajú ako záhradu, pestujú tam zeleninu, je to odpočinková zóna k ich bytovému domu. Pozemok je čiastočne oplotený a je aj ohradený. Jedná o byt. dom s 8 bytmi, každý z týchto bytov má časť záhrady oplotenej, prislúchajúcej k príslušnému bytu. Za celú dobu sa odporca o pozemok nestará, všetky udržiavacie práce vykonávajú oni ako vlastníci bytov. Medzi 8 - domkami je verejný chodník, o tento verejný chodník sa tiež odporca nestará, taktiež sa oň starajú vlastníci bytov v bytovom dome. Nevykonávajú na ňom ani zimnú údržbu. Aj o pozemky okolo sa starajú len oni. Inžinierske siete sa nachádzajú v susedstve verejného chodníka pred 8 - domkami. Siete sa nachádzajú na časti pozemku, o ktorého odkúpenie žiadajú, ale na väčšine pozemku, ktorý žiadajú odkúpiť sa siete nenachádzajú. Byt v ktorom býva a ktorý sa nachádza v susedstve predmetného bytového domu nadobudol na základe kúpno - predajnej zmluvy s bytovým družstvom alebo Správou bytovky, bol to rok 1980 alebo 1981. V tejto kúpno- predajnej zmluve nebolo nič písané o priľahlých pozemkoch. My sme odkúpili len byt, ale po 3 až 4 rokoch nám bolo schválené dodatočne odkúpenie pozemku pod
bytom domom, tzv. zastavaný pozemok. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedok uviedol, že pozemky užívali do podania žiadosti o odkúpenie pozemkov bez akýchkoľvek poplatkov. Odporca nejavil o pozemky žiadny záujem a bolo im povedané, že o pozemky sa starajú oni. Žiadna výška nájomného nebola, výšku nájomného stanovili až po žiadosti o odkúpenie pozemkov. Výška nájomného bola stála, ale teraz sa o pár centov zvýšila, došlo len k úprave cenu nájmu.
Svedok G. I. na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že býva v bytovom dome č. XXX/XX od roku 1952, inakšiu adresu nemala. Je to dom, ktorý sa nachádza pri bytovom dome č. XXX. Užívajú záhradky, užívali ich aj jej rodičia, ktorí bývali v predmetnom byte, kde teraz býva od roku 1943, starali sa o ne tak, ako sa starajú aj oni. Na záhradkách sa nič nezmenilo, tieto užívajú. Ako vlastníci bytov v predmetom bytovom dome si spoločne na vlastné náklady tieto pozemky ohradili, a to tak, že celý pozemok okolo bytového domu. Odporca im nedal ani korunu. Starajú sa o kríčky, kosia trávu, to znamená musia kúpiť kosačku, pílu a pod. Nepamätá si, že by Mesto odhrnulo sneh, nestrihajú ani kríčky, trávu nekosia, dodnes sa starajú o to oni. V súvislosti s ich žiadosťami o odkúpenie pozemkov pri domoch boli na mestskom zastupiteľstve, primátor im povedal, že cez tieto pozemky idú inžinierske siete, že to Mesto Partizánske neodpredá a že si môžu dať žiadosť o prenájom, v čom im odporca vyhovel, bolo to v r. 2012. Predmetný byt nadobudla tak, že tam bývala, otecko zomrel v r. 1972, mamička tam bývala 4 roky a po jej odsťahovaní si s manželom podali žiadosť na odkúpenie bytu, v ktorom bývajú doteraz. Bola to kúpna zmluva. Na otázku súdu uviedla, že predmetom kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobudla byt nebolo aj prenechanie priľahlého pozemku do dočasného užívania. Zatiaľ majú prenajatý len úsek záhrady. Predmetom kúpnej zmluvy okrem bytu už nebolo nič. Na otázku súdu uviedla, že z druhej strany bytového domu, v ktorom bývajú, sa nachádza len trávniček a verejný chodník. Cez tento verejný chodník má prístup ktokoľvek, nie je ani uzavretý, ani oplotený, o túto časť sa starajú len oni - vlastníci bytového domu. Čistia, zametajú, odhŕňajú sneh, udržiavajú ho. Pred domom bola čerešňa, primátorom Podmanickým im bolo povedané, že si čerešňu môžu vypíliť na vlastné náklady a na vlastné náklady tam musia vysadiť stromček. Kúpnu zmluvu na predmetný byt uzatvárali s manželom v roku 1985 až 1986, presne nevedela. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky uviedla, že za výrub stromov, vzrastlej zelene platili, museli si stromy aj odstrániť na vlastné náklady. Dali si žiadosť o oplotenie a Mesto súhlasilo, ale na vlastné náklady. Podľa jej názoru inžinierske siete cez pozemky nejdú. Mesto opravovalo chodník, oni majú príjazd do h chodníkov, je to verejný chodník.
Svedok D. H. na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že býva v predmetnom bytovom dome č. XXX, v tom istom ako navrhovateľka, a to od roku 1981. Pozemky boli ešte ohradené za rodičov, a to v roku 1969. T.z. jeho rodičia dali žiadosť na Mesto, bolo to v 60-tych rokoch, žiadosti sa vyhovelo a oni všetci si to na ich náklady ohradili. Starali sa o pozemok pred domom, kde sú verejné chodníky, v lete alebo v zime. V byte býva s manželkou. Na otázku súdu svedok uviedol, že byt s manželkou nadobudli tak, že si ho kúpili v roku 1986. Predmetom zmluvy nebolo nič iné iba byt. Neskôr v roku 1999 sa odkúpil pozemok pod domom. Potom dávali žiadosť o odkúpenie pozemku za domom, bolo to v roku 2011. V roku 2012 im Mesto schválilo prenájom, nie odkúpenie. Mesto to odôvodnilo, že je tam pamiatková zóna, že sú tam inžinierske siete a iné dôvody. Aj rodičia keď žili sa starali o pozemky pred domom aj za domom. Keď im Mesto nevyhovelo pri odkúpení, dalo im to do nájmu. Všetky náklady, t.j. náradie si museli kúpiť, aby sa o to mohli starať. Predmetom nájomnej zmluvy sú tri pozemky, ide o pozemok pod domom, čo majú kúpený, druhý je pred domom a tretí je okolo celého 8-domku. Pozemok, čo je pred domom je ťahaný po obvode 8- domku, až za záhradami po verejný chodník. Ďalej svedok uviedol, že nevie prečo im nevyhoveli na kúpu pozemkov, keď podľa smerníc by mala byť voda vysporiadaná. Svedok uviedol, že má vedomosť, že cez pozemky prechádzajú inžinierske siete, aj tam, kde to nie je odkúpené. Pozemky pri dvojdomkoch postavené za Baťu, čo sú pri nich, sú predané. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedok uviedol, že inžinierske siete vedú pred domom, cez záhradky nevedú.
Svedok Y. O. na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že má záujem, aby si odkúpili pozemok. Spolu s rodinou sa sem nasťahovali v roku 1972, ale ona v ňom bývala už od roku 1949, keď otec prišiel robiť k Baťovi. V roku 1972 mali tento byt pridelený, býva v ňom dodnes. Jedná sa o bytový dom č. XXX, ktorý sa nachádza pri bytovom dome č. XXX na ul. A.. C. H. D.. Využívajú pozemky okolo domu pre radosť, majú tam stromy, kvety, pár hriadok. Spolu s manželom, ktorý zomrel v r. 2012, sa starali o čistotu, teraz sa stará ona. Pred domom majú verejný chodník, celý 8 - domok strihá kríčky, starajú sa o to tak, ako keby to bolo ich vlastné, na ich náklady. Kúpili kosačku, nožničky na strihanie kríčkov, každý zvlášť. Tento byt kúpili v roku 1985 a celý domok sa dohodli, že si oplotia záhrady. Nemajú
to jednotlivo oplotené, len tí rožní. V strede je 6 obyvateľov, tí krajní sa ohradili. Oplotenie financovali sami, na vlastné náklady. Pred verejne prístupným chodníkom, bližšie k domu od verejného chodníka sa nachádzajú inžinierske siete, plynovod, aj voda. V roku 1985 - 1986 si celý 8-domok odkúpili byty. Keď tie byty kupovali, mysleli aj na záhrady. Vtedy, keď kupovali byt sa o záhrade nehovorilo, ale postupom času, začali mať záujem o záhrady, ale Mesto Partizánske im to odmietalo. Ešte s manželom si požiadali o odkúpenie záhrady, zamietli im to a dali im to do prenájmu, bolo to v r. 2012. Mesto Partizánske sa nestará ani o chodník, ani o strihanie, všetko je na ich náklady. Svedkyňa uviedla, že v bytovom dome č. XXX/XX žije nepretržite od roku 1972. Záhradu využíva výlučne len ona pre svoju osobnú potrebu, pre oddych.
Zo zápisnice z obhliadky nehnuteľností na ulici A.. C. XXX/XX v D. zo dňa 01.04.2015, vykonanej za prítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, odporcu a svedka B.. C. T. súd zistil, že z obhliadky bola vyhotovená fotodokumentácia nachádzajúca sa v prílohovej obálke na č.l. 153 spisu. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky sa pozemok parc. č. XXXX/X o rozlohe XXX m 2. rozprestiera ako rámec okolo bytového domu súp. č. XXX/XX na A.. C., a to od betónového vchodu do areálu bytového domu, ktorý je oplotený a za oplotením pokračuje v rozsahu 1m, končiac murovaným chodníkom, ktorý je parcela č. XXXX/X. Potom takto pokračuje pozdĺž, ale aj popred, aj po stranách, po zadnej strane a vytvára tzv. obdĺžnik okolo bytového domu súp. č. XXX/XX a ul. A.. C.. Právny zástupca navrhovateľky sa nevedel vyjadriť či betónový chodník nachádzajúci sa pred bytovým domom je súčasť parc. č. XXXX/X. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky , 2 schody vedúce do byt. domu súp. č. XXX , a to výlučne do vchodu č. XX sú postavené na parc. XXXX/X, ktorý stav trvá od vzniku stavby. Parc. č. XXXX/X ďalej pokračuje pozdĺž plota ( pletivo + živý plot) až po pozemok hraničiaci betónovým chodníkom oploteného objektu. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že pozemok parc. č. XXXX sa nachádza pozdĺž obvodového múru bytového domu súp. č. XXX. Ďalej parc. XXXX pokračuje v rozsahu ďalšej záhradky, končiaca fóliovníkom č. 2, ktorý je postavený na parc. XXXX. Počnúc oplotením nachádzajúcim sa pred fóliovníkom č. 2 až po koniec oplotenia predmetného uzavretého areálu, končí parc. č. XXXX. Fóliovník č. 2 sa nachádza na parc. XXXX. Súd na obhliadke zistil, že na parc. č. XXXX sa nachádzajú schody vedúce k zadnému vchodu bytu č. X, vo vchode XX, súp. č. XXX a na tejto parcele sa nachádza prestrešené státie osobného motorového vozidla, tiež sa tam nachádza záhradný domček. Z fotografie, na ktorej sú uložené dlažobné kocky je zrejmá hranica pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X. Súd obhliadkou zistil, že do bytu č. X, vo vchode XX, súp. č. XXX je možné sa dostaviť výlučne cez pozemok parc.č. XXXX/X, ako aj pozemok parc. č. XXXX, a tiež cez oba citované pozemky je možný vjazd motorovým vozidlom do prístrešku navrhovateľky, nakoľko na pozemku parc.č. XXXX/X sa nachádza širší prístupový vjazd na motorové vozidlo. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že schody vedúce do bytovej jednotky boli vybudované (zadná časť, nie hlavný vchod) cca v roku 1999, pri rekonštrukcii celého bytu. Schody (hlavný vchod do bytovej jednotky) boli vybudované už pri výstavbe bytového domu. Zástupca odporcu uviedol, že prístupový chodník k bytovému domu XXX na vjazd vozidla je vybudovaný navrhovateľkou na vlastné náklady, ale mohol by slúžiť obyvateľom celého domu, ak by to nebolo prenajaté navrhovateľkou. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že celý chodník pred vchodmi XX,XX,XX,XX,XX, XX a XX súp. č. XXX až ku hranici obvod. múru byt. domu je pozemok parc.č. XXXX/X, cez ktorý majú príchod obyvatelia celého byt. domu do jednotlivých vchodov. Zástupca odporcu uviedol, že odporca nikomu ( vlastníkom bytov ) neodpredal identické priľahlé pozemky pri vedľajších bytových domoch, ktoré sú identické, čo sa týka priľahlých pozemkov. Ohliadkou bolo zistené, že parc. č. XXXX/X končí cca 2 m za oplotením - živým plotom, nachádzajúcim sa zo zadnej časti byt. domu č. XXX. Ďalej bolo obhliadkou zistené, že parc. XXXX začína od oplotenia predmetného objektu, t.j. od garáže - vchodovými dvermi - až po koniec fóliovníka č. 1 zo zadnej strany ( z prednej strany fóliovník č. 2) smerom od E. ulice. Súd zistil, že ul. E. je súbežná s ul. A.. C. a nachádza sa po bočných stranách byt. domu. Okolo byt. domu súp. č. XXX sa nachádzajú pozemky: parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX, k týmto pozemkom majú prístup výlučne vlastníci bytov byt. domu súp. č. XXX, pričom betón. chodník nachádzajúci sa z prednej časti byt. domu súp. č. XXX je verejne prístupný (táto časť je otvorená). Súd taktiež zistil, že stavba s 2 bytovými jednotkami nachádzajúca sa 200 m za predmetným bytovým domom je tiež ohraničená plotom, vlastníkom boli odpredané pozemky nachádzajúce sa okolo domu, a to dvom vlastníkom, nakoľko objekt má len 2 byt. jednotky a týmto vlastníkom byt. jednotiek boli okolité pozemky odpredané podľa zák. č. 138/1991 o majetku obcí za dohodnutú kúpnu cenu. Súd súčasne obhliadkou zistil, že identické bytové domy nachádzajúce sa po stranách, majú okolie byt. domu ohraničené plotom, kt. zahŕňa i betónový chodník, kt. pri predmetnom dome ohraničený nie je a je voľne prístupný. Prítomný svedok B.. T., na obhliadke uviedla, že robí s pozemkami u odporcu, bola účastná ohliadky, ako zamestnanec
odporcu uviedla, že skutočnosti zistené obhliadkou považuje za správne, nemá k tomu čo dodať. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľky svedkyňa uviedla, že časť parcely č. XXXX/X slúži ku vstupu navrhovateľky do bytu č. X, byt. domu XXX/XX. Z prílohovej časti návrhu - zmluvy o prevode vlastníctva priľahlých pozemkov, uzavretej podľa § 5 ods.1, písm. c.) a d..) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení zákona č. 151/1995 a zákona č. 158/1998 Z.z., súd zistil, že navrhovateľka navrhuje, aby súd nahradil prejavil vôle odporcu ako predávajúceho uzavrieť uvedenú zmluvu s navrhovateľkou ako kupujúcou, ktorou predávajúci prevedie na kupujúcu novovytvorené priľahlé pozemky podľa geometrického plánu z pôvodných priľahlých pozemkov parc. č. XXXX a parc.č XXXX/X , pričom by navrhovateľka ako kupujúca nadobudla predmet zmluvy do svojho výlučného vlastníctva v celosti (1/1 ).
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že pozemok parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2
- zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc.č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrady sú v celosti vo výlučnom vlastníctve odporcu ( 1/1).
Zo zmluvy č. Ú. o nájme pozemku uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a odporcom dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predmetom nájmu je nájom pozemku parc. č. XXXX o výmere cca XX m2 v katastrálnom území D. v zmysle uznesenia MsR Partizánske 220/2005/ VII/B./5 a účelom nájmu pozemku je ochrana osobného majetku, záhradka s letným posedením, výška nájomného bola dohodnutá na 1,- Sk ročne, nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Z dodatku č. 1 k Zmluve č. Ú. o nájme pozemku uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a odporcom je zrejmé, že sa mení výmera pozemku zo XX m 2 na XXX m2 a výška nájomného na sumu 8,96 € ročne. Z dodatku č. 2 k Zmluve č. Ú.A. o nájme pozemku uzatvorenej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 28. februára 2013 je zrejmé, že sa dopĺňa účel nájmu o prenájom pozemku na odstavenie osobného motorového vozidla na XX m2 , s dohodnutou cenou nájmu za záhradku s letným posedením vo výmere XXX m2 v sume 9,80 € ročne a odstavenie motorového vozidla vo výmere XX m2 v sume 33,50 € ročne.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou ( 1/1) bytu č. X, vo vchode XX, na X.poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parc. č XXXX/X a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria veľkosti X/X.
Z informatívnej kópie z mapy súd zistil, že v okolí bytového domu so súpisným číslom XXX postavenom na pozemku parc.č. XXXX/X sa nachádzajú tieto pozemky : parc.č. XXXX, parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X.
Z kúpno predajnej zmluvy uzavretej dňa 16.02.1983 medzi predávajúcim : Československý štát zastúpený Okresným bytovým podnikom a H. T., nar. XX.XX.XXXX a manželkou B. T., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúcimi ( rodičmi navrhovateľky ) je zrejmé, že predmetom zmluvy je odpredaj bytu č. X na prízemí domu pop. č. XXX/X na ul. C., postavený na parc. č. XXX/XX, totožné podľa stavu EN ako parc. č. XXXX/X s tým, že touto zmluvou sa súčasne kupujúcim prenecháva v dočasnom užívaní ( § 397 Občianskeho zákonníka ) pozemok na ktorom je postavený obytný domu a to v rozsahu, ktorý zodpovedá spoluvlastníckemu podielu uvedených na spoluvlastníckych častiach obytného domu. V zmluve je tiež uvedené, že zriadenie práva spoločného osobného užívania pozemku bude predmetom osobitného konania podľa § 205 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Z kúpnej zmluvy č. 176/98 zo dňa 17.12.1998 uzavretej podľa § 588 Občianskeho zákonníka a § 18a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou v 1. rade súd zistil, že odporca touto zmluvou previedol do vlastníctva navrhovateľky pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 , druh pozemku : zastavané plochy zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území D. v spoluvlastníkom podiele X/X za kúpnu cenu 186,- Sk.
Zo žiadostí navrhovateľky zo dňa 15.05.2003, zo dňa 08.10.2012 a zo dňa 18.12.2012, súd zistil, že navrhovateľka žiadala odporcu o odpredanie priľahlých pozemkov parc. č . XXXX a parc. č XXXX/X súvisiace s bytom č. X, vo vchode č. XX domu so súp.č. XXX v D..
Z odpovede odporcu na žiadosti navrhovateľky zo dňa 11.06.2003 súd zistil, že odporca zaslal navrhovateľke zamietavú odpoveď s odôvodnením, že v právnych predpisoch nie je vyšpecifikovaný pojem „ priľahlý pozemok, ani určená jeho vzdialenosť od bytového domu, nie je možné jeho právne vymedzenie. Odporca tiež uviedol, že v okolí bytového domu súp. č. XXX sú tri pozemky, ktoré by mohli byť kategorizované ako priľahlé pozemky . Ide o parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a výmere XXX m2 , parc.č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2.
Z odpovede odporcu na žiadosť navrhovateľky o odpredaj priľahlých pozemkov zo dňa 18.12.2012 súd zistil, že odporca nemá vôbec záujem uvádzané pozemky odpredávať a uvedené pozemky neodpredá ani ako priľahlé pozemky. Uviedol, tiež že pod pojmom „ priľahlý pozemok“ obsiahnutým v zákone .č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v intenciách zákonnej dikcie rozumie pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom je oplotená záhrada, oplotené nádvorie a ktorý ako taký je právne aj fakticky priradený k bytovému domu. Uvedené platí samozrejme za predpokladu, že projekt realizovaného bytového domu, resp. historické súvislosti riešenia záujmového územia, na ktorom sa bytový dom nachádza, inštitút priľahlého pozemku do konceptu zakomponovali. Tiež uviedol, že v prípade navrhovateľky nie je uvedený pozemok nevyhnutný pre riadne užívanie stavby a skutočnosť prečo navrhovateľke neboli odpredané tieto pozemky pri odpredaji bytu bolo potrebné riešiť zo strany navrhovateľky v čase odpredaja bytov.
Z návrhu východísk riešenia žiadosti občanov, fyzických osôb na odkúpenie pozemkov v centrálnej časti mesta Partizánske zo dňa 10.02.2004 adresovanej na Mestské zastupiteľstvo Partizánske vyplýva, že pozemky ( medzi ktorými sa nachádza aj pozemok parc.č. XXXX ) - plochy záhradiek za obytnými domami nachádzajúce sa medzi ulicami A.. C. a E. je odporúčaný zmluvný prenájom na dobu neurčitú s možnosťou výpovede a tiež územným plánom mesta charakterizovať ako nezastaviteľné územie s tým, že budú stanovené konkrétne podmienky pre užívanie pozemkov s poznámkou pozemky neodpredávať.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších zmien a doplnkov bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z z s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.
Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým .
Podľa § 40 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 80 písm. b.). písm. c.) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Vykonaným dokazovaním mal súd za dostatočne preukázané, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je totiž lex specialis, čo znamená, že Občiansky zákonník ako lex generalis platí na právne vzťahy vlastníctva k bytom len vtedy, pokiaľ tieto nie sú v špeciálnom zákone, t. j. v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravené. Táto právna zásada vychádzajúca z § 3 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa v plnom rozsahu vzťahuje, ako vyplýva z ust. § 27 ods. 2 zákona, aj na vlastnícke práva k bytom, ktoré vznikli podľa skorších predpisov (zákon č. 52/1966 Zb.). Návrh bol preto posúdený podľa ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 589/2012-19 zo dňa 11. decembra 2012 spoluvlastníctvo, ktoré je upravené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, má špecifický charakter. Okrem toho, že nie je možné zrušiť ho rozhodnutím súdu, vyplývajú zo zákona aj iné odlišnosti. Rozsah spoluvlastníctva týkajúci sa spoločných častí domu, spoločného zariadenia domu a príslušenstva je možné dohodou upraviť, resp. aj vylúčiť; s výnimkou spoluvlastníctva k pozemku s vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo tak k pozemku, na ktorom je dom postavený, ako aj k pozemku priľahlému. Pojem priľahlého pozemku v zákone definovaný nie je. Súd mal za to, vychádzajúc zo zmyslu a účelu ust. § 23 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, že priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý tvorí so stavbou, t. j. bytovým domom a so zastavaným pozemkom jeden funkčný súvislý celok. Len pre úplnosť žiada sa uviesť, vychádzajúc zo vzájomných súvislostí všetkých ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z., že priľahlý pozemok je pozemok, ktorý súvisí s užívaním bytového domu, jeho účelom je umožniť riadne užívanie bytového domu vlastníkmi bytov. Podľa platnej úpravy § 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je možné, aby sa spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku dožadovali zrušenia spoluvlastníctva v súlade s Občianskym zákonníkom § 141 a § 142. Podľa §§ 141 a 142 Občianskeho zákonníka sa spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Z uvedeného je zrejmé, že podľa súčasne platnej právnej úpravy nie je možné, aby podieloví spoluvlastníci priľahlých pozemkov,
ktorých spoluvlastníctvo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. sa dohodli na zrušení tohto podielového spoluvlastníctva k priľahlým pozemkom a nadobudnutí výlučného vlastníctva k novovytvorenému pozemku, resp. novovytvoreným pozemkov na základe geometrického plánu. To znamená, že podľa súčasnej právnej úpravy uvedenej v osobitnom zákone ( zákon č. 182/1993 Z.z.. ) nie je možné, aby spoluvlastníci priľahlého pozemku si tento pozemok reálne rozdelili z dôvodu možnosti samostatného užívania a obhospodarovania reálne rozdeleného priľahlého pozemku. Na základe uvedeného s poukazom na ust. § 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1992 Z.z. je možné, aby vlastník bytu, s ktorým vlastníctvom je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva mal aj spoluvlastnícky podiel k pozemku, či už zastavanému alebo priľahlému. Ide teda o spoločné právo ( nie výlučne ) k pozemku. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť dať vypracovať geometrický plán, ktorým sa odčlenia z priľahlých pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X novovytvorené pozemky, ktoré budú slúžiť výlučne navrhovateľke ako vlastníčke bytu č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX na ulici A.. C. H. D.U.. Takto podaný návrh je však v rozpore so súčasne platnými právnymi predpismi, ktoré neumožňujú výlučné vlastníctvo priľahlých pozemkov nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. Z uvedených dôvodov preto súd v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol. Keďže aktuálny právny stav neumožňuje nadobudnutie výlučného vlastníctva k priľahlému pozemku, nie je za daného stavu možné uzatvoriť ani kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol predaj novovytvorených pozemkov podľa geometrického plánu z pôvodných pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X. Čo sa týka vymedzenia pojmu priľahlého pozemku tento je upravený v § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako oplotené záhrady a stavby najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu a slúžia výlučne tomuto domu. V danom prípade, podľa informatívnej kópie z katastrálnej mapy, ako aj vykonanej obhliadky nehnuteľnosti na mieste samom, súd zistil, že v okolí bytového domu súp. č. XXX sa nachádzajú tri pozemky patriace k domu, ktoré sú sčasti oplotené, avšak slúžia aj ako verejné priestranstvo - chodník, ku ktorému má prístup ktokoľvek. Ide o pozemky parc.č.. XXXX, parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X. Vychádzajúc z výkladu pojmového vymedzenia priľahlého pozemku, ktorý musí patriť k bytovému domu nielen fakticky ale aj právne, za predpokladu, že projekt realizovaného bytového domu, resp. historické súvislosti riešenia záujmového územia, na ktorom sa bytový dom nachádza, inštitút priľahlého pozemku do konceptu v tomto konkrétnom prípade nebol zahrnutý. Z výsluchu svedkov na pojednávaní súd zistil, že všetci svedkovia zhodne uviedli, že zmluvy, ktorými nadobudli vlastníctvo k bytom v bytovom dome súp. č. XXX a v bytovom dome súp.č. XXX neobsahovali ustanovenie o priľahlom pozemku, ale len o zastavanom pozemku, ku ktorému nadobudli právo spoločného ( nie výlučného ) osobného užívania. Uvedené súd zistili, aj z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 16.02.1983, ktorou nadobudli byt č. X, vo vchode č. XX , v dome so súp. č. XXX na ul. A.. C. H. D. právni predchodcovia ( rodičia ) navrhovateľky.
V konaní teda bolo preukázané, že pôvodní vlastníci bytu č. X vo vchode č. XX so súpisným číslom XXX v D. na ulici A.. C. tento byt nadobudli na základe kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 16. 02. 1983. Touto zmluvou bol súčasne rodičom navrhovateľky ako kupujúcim prenechaný do dočasného užívania pozemok, na ktorom je obytný dom postavený ( zastavaný pozemok v súčasnosti vedený ako pozemok parc.č. XXXX/X ), a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach bytového domu. Prvotní nadobúdatelia bytu ( rodičia navrhovateľky ) teda nadobudli spoločne s bytom aj právo osobného užívania zastavaného pozemku, avšak nenadobudli aj právo osobného užívania k priľahlému pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že už prvopredajca bytu - Československý štát v zastúpení Okresný bytový podnik priľahlý pozemok do konceptu nezakomponoval, čo je podľa názoru súdu v danej právnej veci podstatné. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci domov, ktorí previedli celé obytné domy, všetky byty alebo časť bytov a nebytových priestorov v dome do vlastníctva fyzických osôb sú povinné do 31.12. 1998 uviesť právne vzťahy do súladu s ustanoveniami § 6 - 10 a § 23. To znamená, že sú povinní uviesť do súladu aj právne vzťahy súvisiace so spoluvlastníckym podielom na zastavanom pozemku a na priľahlom pozemku. Splnenie tejto zákonnej povinnosti si odporca naplnil uzatvorením kúpnej zmluvy s navrhovateľkou zo dňa 17. 12. 1998, ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ( t.j. zastavaný pozemok ) v spoluvlastníkom podiele X/X. Z uvedeného je teda zrejmé, že ako k zastavanému, tak aj k priľahlému pozemku je možné nadobudnúť len spoluvlastnícky podiel, ktorý je nerozlučne spojený s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Navrhovateľka sa podaným návrhom súčasne domáha určenia aj neplatnosti zmluvy č. Ú. o nájme pozemku zo dňa 06.09.2005 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19. novembra 2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 28. februára 2013. Návrh odôvodnila tým, že odporcom vypracované a následne uzatvorené nájomné zmluvy spolu s ich dodatkami nekonvalidujú protiprávny stav, ktorý vznikol neodpredaním priľahlých pozemkov už pri prvom prevode a akékoľvek zmluvy v rozpore so zákonom sú od začiatku neplatné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o nájme pozemku parc.č. XXXX bola uzatvorená na základe žiadosti navrhovateľky za účelom záhrady s letným posedením, nakoľko odporca navrhovateľke pozemok neodpredal. Následne dodatkami č. 1 a č. 2 sa v pôvodnej zmluve o nájme pozemku zmenila ( zväčšila ) výmera prenajatej časti pozemku parc.č. XXXX , zvýšila sa cena nájmu a doplnil sa účel nájmu. Po preskúmaní zmluvy o nájme pozemku v znení dodatkov č. 1 a č. 2, súd nezistil také vady zmluyy, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. Zmluva bola uzatvorená v súlade s ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a obsahuje podstatné náležitosti. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tento právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Zmluva svojim obsahom alebo účelom zákonu neodporuje, ani ho neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Zmluva bola uzatvorená osobami spôsobilými na právne úkony, za odporcu zmluvu uzatvoril a podpísal primátor mesta, ktorý je štatutárnym orgán v majetkových veciach a osobou oprávnenou na uzatvorenie takéhoto právneho úkonu. Čo sa týka namietanej klauzuly v zmluve o nájme pozemku zo strany právneho zástupca navrhovateľky, a to že prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak nájomník nesúhlasí so zvýšením nájomného, súd uvádza, že zmluva je prejavom slobodnej a vážnej vôle jej účastníkov, a keďže navrhovateľka ako nájomca pozemku s uvedenou formuláciou v čase uzatvorenia zmluvy súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom, súd v tomto rozpor so zákonom ani s dobrými mravmi nevidí. Keďže časť pozemku parc. č. XXXX, ktorý užíva navrhovateľka, je vo vlastníctve odporcu, navrhovateľka má záujem užívať tento pozemok, resp. jej časť aj naďalej, jediným právnym prostriedkom na užívanie tohto pozemku, resp. jej časti je nájom pozemku podľa nájomnej zmluvy v súlade s § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne ( v dojednanej dobe ) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Preto súd aj v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
Vykonaným dokazovaním, po starostlivo zistenom skutkovom stave veci, súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, pretože takto podaný návrh nevychádza z platnej právnej úpravy priľahlého pozemku podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý je zákonom lex specialis, čo znamená že Občiansky zákonník ako lex generalis platí na právne vzťahy vlastníctva bytov len vtedy, pokiaľ tieto nie sú v špeciálnom zákone, t.j. v zákone o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravené. Podľa 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. je s vlastníctvom bytu v dome nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Nie je teda možné nadobudnúť výlučné vlastníctvo k priľahlému pozemku podľa geometrického plánu, tak ako sa navrhovateľka návrhom domáha. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že podľa § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. je bytový dom budova, ktorá má viac ako tri byty. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. sa tento zákon vzťahu len na byty v bytovom dome. Preto ak aj odporca odpredal v minulosti pozemky nachádzajúce sa pri iných bytových domoch vlastníkom bytov týchto bytových domov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa jednalo o domy s dvomi bytovými jednotkami, na ktoré sa však režim zákona o vlastníctve bytov nevzťahuje. Záverom súd uvádza, že pri podaní určovacej žaloby podľa § 80 písm. c.) O.s.p. je navrhovateľ povinný v konaní osvedčiť naliehavosť právneho záujmu. V danom prípade podľa názoru súdu naliehavosť právneho záujmu osvedčená nebola. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol plne úspešný odporca, preto by mu náhrada trov konania patrila, avšak odporca si v konaní trovy neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne nevyplynuli, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne
v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).