Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/103/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcov 1.) E. 2.) F., zastúpené JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom so sídlom Michalovská 2, 073 01 Michalovce proti žalovaným 1.) H. 2.) M., zastúpených JUDr. Vladimírom Baťalíkom, advokátom so sídlom Š. Kukuru 14, 071 01 Michalovce o určenie vlastníckeho práva t a k t o

rozhodol:

Nehnuteľnosť k.ú. E. zapísaná na LV č. XXXX, a to parcela registra E-KN č. 969/203 orná pôda o výmere 120 m2 patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva M., ktorý zomrel 16.12.1981 a manželky L. zomrelej 27.4.1945.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 10.8.2012 domáhali proti žalovaným určenia vlastníckeho práva k parcele č. 969/203- orná pôda o výmere 120 m2 zapísanej na LV č. XXX k.ú. E.. Návrh odôvodnili tým, že žalovaní sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo nadobudli titulom kúpy a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-298/07. Predchádzajúcim vlastníkom bol Z. pričom nehnuteľnosť mal nadobudnúť do vlastníctva titulom rozhodnutia Štátneho notárstva v Michalovciach č. D 596/91. Z tohto rozhodnutia však vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť nebola v tomto dedičskom konaní vôbec prejednaná, teda nebola predmetom dedenia a nie je uvedená ani v návrhu ROEP v k.ú. Hažín. Kúpnou zmluvou zo dňa 2.2.1924 kúpil už nebohý M. svokor žalobkyne v 1. rade a starý otec žalobkyne v 2. rade, nehnuteľnosť zapísanú v k.ú. S. vo vložke 323 ako mpč 616/16/2/b o výmere 7193m2. Táto nehnuteľnosť sa vždy využívala ako orná pôda a nachádzala sa a aj nachádza za rodinným domom žalobkýň. Od roku 1924 túto nehnuteľnosť ako reálne vyčlenenú a od susedných parciel aj oplotením oddelenú užíval M. s manželkou L.. Jej súčasťou vždy bola aj časť, ktorá je teraz sporná a je označená ako parcela 969/203 o výmere 120m2 a zapísaná na LV č. XXX. Uznesením D 839/73 Štátne notárstvo v Michalovciach v dedičskom konaní po neb. L. rod. M. rozhodlo tak, že odovzdalo 1 pozemkoknižnej parcely 616/16/2/b zapísanej vo vložke XXX k.ú. S. žalobkyniam, každej po 1 z celku. Následnou darovacou zmluvou RI 563/1974-vz33/93 daroval M. svoj podiel, t.j. 1 z celku žalobkyniam, každej po 1. Ani dedičské rozhodnutie ani darovacia zmluva neboli zapísané, a tak až do roku 2008 ako výlúčný vlastník predmetnej nehnuteľnosti bol stále vedený AJ.r, teraz už zapísanej ako parcela 969/218 na LV č. XXXX k.ú. E.. Správa katastra Michalovce rozhodnutím X-333/2007/0L tento stav napravila, a na LV č. XXXX sú ako podielové spoluvlastníčky vedené žalobkyne, každá v podiele 1 z celku. Spracovateľ ROEP pri určovaní priebehu hraníc parciel registra E-KN č. 1-969/203, 1-969/205, 1-969/206, 1-969/218 a 1-969/219 vychádzal z porovnania zákresov hraníc v analógovej mape určeného operátu, ktorou je katastrálny náčrt v mierke 1:2880 z pôvodného k.ú. S. mapový list 9 a podľa pozemkovej mapy evidencie nehnuteľností v mierke 1:2880, kde sú zobrazené parcely skoršej evidencie nehnuteľností pred technicko-hospodárskym mapovaním v roku 1979 v k.ú. L. - mapový list

č. 20-19-13. Spracovateľ teda v danom prípade vôbec nevychádza zo skutočného užívacieho stavu. Ak by spracovateľ vychádza z trvalého užívacieho stavu v prírode, zistil by, že medzi spornou E-Kn č. 969/203 a C-KN parc. č. 67 je oplotenie, a ak by sa mal v praxi realizovať zápis na základe ROEP, uvedená E-KN parcela by sa v prírode nachádzala za oplotením, pričom či už terajší žalovaní a tak aj ich právni predchodcovia nikdy za plotom, ktorý tvorí zadnú hranicu ich záhrady C-KN 67, neužívali. Túto parcelu č. 969/203 od roku 1924 vždy dobromyselne ako svoje vlastníctvo užívala rodina žalobkýň a aj v súčasnej dobe užíva.

Žalovaní s návrhom nesúhlasili. Poukázali na to, že v konaní bola prejudiciálne vyriešená otázka vlastníctva spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaných, preto žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd rozsudkom zo dňa 4.9.2013 návrh žalobcov zamietol s odôvodnením, že u žalobcov neboli splnené zákonné predpoklady pre určenie vlastníckeho práva vydržaním.

Na odvolanie žalobcov odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušil. V odôvodnení uviedol, súd I. stupňa pochybil, ak na spor účastníkov aplikoval ust. § 132 a 134 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení žalobcov vyplýva, že do oprávnenej držby mal vstúpiť ich právny predchodca M. Y. na základe kúpnej zmluvy zo dňa X.X. XXXX. To znamená, že žalobcovia predpoklady vydržania odvodzujú z uhorského obyčajového práva, ktoré umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním mimo pozemkovej knihy, na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. Podľa obyčajového práva bola vydržacia doba v prípade nehnuteľnosti 32 rokov, pričom dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do držby. S účinnosťou od 1.1.1951 upravoval otázku držby aj vydržania Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., a to v ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ust. § 145. Podľa týchto ustanovení vlastníctvo nadobudol ten, kto nehnuteľnosť oprávnene držal po dobu desiatich rokov, pričom za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí; v pochybnostiach s predpokladalo, že držba je oprávnená. Dobromyseľnosť mohla založiť taká skutočnosť, ktorá v ňom mohla vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že vydržacia doba začala plynúť za účinnosti obyčajového práva, ktoré bolo platné na území Slovenska do 31.12.1950, je potrebné vo veci aplikovať aj ust. § 566 ods. 1 a 2 Stredného občianskeho zákonníka, ktoré bolo prechodným ustanovením k plynutiam zákonných lehôt. Podľa § 566 ods. 1 lehota, ktorá začala bežať pred 1.1.1951 sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty počítanej od dňa 1.1.1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej od dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe. Z uvedeného vyplýva, že po zavedení kratšej 10 ročnej vydržacej lehoty, táto lehota uplynula 1.1.1961. Pokiaľ právny predchodca žalobcov splnil všetky predpoklady pre vznik vlastníckeho práva vydržaním, stal sa dňom 1.1.1961 vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ po vzniku vlastníckeho práva si uplatňuje vlastnícke nároky na tento pozemok iná osoba, je potrebné na základe skutkových zistení dospieť k záveru, že právny predchodca žalobcov prišiel platným spôsobom o vlastnícke právo, teda že jeho vlastnícke právo zaniklo spôsobom predpokladaným zákonom. Ak po riadnom vydržaní nedošlo k zániku vlastníckeho práva M. Y., nemohlo vzniknúť vlastnícke právo L. G. k spornej nehnuteľnosti. Ak žalobcovia tvrdia, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo vydržaním, neobstojí tvrdenie žalovaných, že nadobudli vlastnícke právo od vlastníka, ktorému vzniklo vlastnícke právo dedením od tvrdeného nevlastníka spornej nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami vzniku a následného možného zániku vlastníckeho práva v odôvodnení rozsudku nezaoberal, preto je odôvodnenie jeho rozsudku nedostatočné. Odvolací súd ďalej uvádza, že je dôvodná aj odvolacia námietka žalobcov vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaného dôkazu výsluchom svedkyne F.. H.. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak súd prvého stupňa v priebehu konania dospel k záveru, že je potrebné túto svedkyňu vypočuť, o čom svedčí jej predvolanie na pojednávanie dňa 21.8.2013, žalobcovia legitímne očakávali, že tento dôkaz vykonaný bude. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní z 21.8.2013, na pojednávanie sa namiesto svedkyne dostavila iná osoba, ktorá pochopiteľne nevedela odpovedať na otázky, na ktoré mala odpovedať navrhovaná svedkyňa. Pokiaľ súd prvého stupňa následne odmietol vykonať výsluch navrhnutej svedkyne, došlo tým postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude vyhodnotiť dokazovanie s prihliadnutím na tvrdenia žalobcov a skutkový stav podradiť pod tie ustanovenia hmotného práva, ktoré sa na danú vec vzťahujú, teda na ustanovenia uhorského obyčajového práva a stredného občianskeho zákonníka. Pokiaľ z dokazovania vyplynie, že boli u právneho predchodcu žalobcu splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva, súd prvého

stupňa vyhodnotí, či došlo následne k účinnému zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov a či sa potom mohli platne stať vlastníkmi spornej nehnuteľnosti žalovaní.

Žalobcovia dňa 13.5.2015 navrhli zmenu žaloby tak, že nehnuteľnosť k.ú. E. zapísaná na LV č. XXXX, a to parcela registra E-KN č. 969/203 orná pôda o výmere 120 m2 patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva S. ktorý zomrel 16.12.1981 a manželky L. zomrelej 27.4.1945. Súd uznesením zo dňa 10.6.2015 túto zmenu žaloby pripustil.

Po vykonanom dokazovaní a jeho doplnení v zmysle pokynov odvolacieho súdu zistil tento skutkový stav:

Žalobkyne v 1. a 2. rade sú vedené ako podielové spoluvlastníčky parcely registra E č. 969/218 - orná pôda o výmere 7556 m2, každá v podiele 1, a ktorá je evidovaná na LV č. XXXX k.ú. E.. (LV č. XXXX v prílohovej obálke). Ako nadobúdací titul je u žalobkyne v 1. rade uvedená kúpa (PKV 1-323), dedenie a darovanie, u žalobkyne v 2. rade dedenie a darovanie. Parcela bola pôvodne vedená v zápisnici XXX k.ú. S. ako parcela č. 616/16/2/b o výmere 7193 m2 (čl. 32) a kde ako posledný vlastník je uvedený M., právny predchodca žalobkýň. Z identifikácie parciel predloženej správou katastra bolo zistené (čl. 30), že parcela č. 696/203, ktorá je predmetom tohto konania, bola vytvorená z pôvodnej parcely 616/12 - roľa o výmere 1331 a ktorá parcela bola vedená vo vl. č. XXX k.ú. S.. Podľa identifikácie je parcela reg. E 969/203 súčasťou parcely reg. C 67, ktorej vlastníkmi sú žalovaní a súčasťou časti parcely registra CKN č. 62 (na parcelu nie je vedené LV). Z kópie mapy určeného operátu (prílohová obálka) bolo zistené, že parcela reg. E 1-969/218, ktorej vlastníkmi sú žalobkyne, susedí s parcelami 1-969/203, 1-969/205 a 1-969/206. Z listu správy katastra z 29.11.2007 (čl. 17) adresovanému žalobkyni v 2. rade bolo zistené, že správa katastra dospela k záveru, že vo veci vlastníckych práv k parcele reg. 1-969-218 na LV č. XXXX k.ú. E., je dôvod na začatie konania o oprave chyb v kat. operáte a oprava sa bude týkať aj parcely 1-969/219. Ostatné údaje, ktoré sú obsahom operátu sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. V prípade parciel 1-969/203, 1-969/205 a 1-969/206 sa opak nepreukázal. Správa katastra ďalej oznámila, že ak sa žalobkyňa domnieva, že boli dotknuté jej vlastnícke práva, môže sa ich domáhať na súde. Z kúpnej zmluvy (čl. 7) bolo zistené, že v roku 1924 Z. a jeho manželka M. (obyvatelia X.), predali M. (obyvateľovi D.) „dva káble“ ornej zeme, ktorý majetok je zapísaný v pozemnoknižnej vložke obce L. pod č. XXX pod m.č. 616/16/2/b. Zápis do pozemkovej knihy povolil Okresný súd Sobrance dňa 14.4.1924. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Michalovce D596/91 (čl.11) bolo zistené, že v dedičskom konaní po neb. L. bola okrem iných prejednaná aj parcela č. 67 zapísaná na LV č. XXX - záhrada o výmere 1188m2 v celku a túto nadobudol Z.. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. E. zo dňa 27.9.2007 (čl.13) bolo zistené, Z. bol vedený ako vlastník parcely č. 969/203-orná pôda o výmere 120m2 titulom dedenia v konaní D 596/91 a rozhodnutia OÚ Michalovce, katastrálneho odboru č. 755/2000 Z rozhodnutia Štátneho notárstva Michalovce D 839/1973 bolo zistené (čl.14), že v dedičskom konaní po nebohej Zuzane Tačárovej bola okrem iných prejednaná aj parcela 616/16/2/b o výmere 7193m2 v 1/2 a zapísaná vo vl. 323, pričom nehnuteľnosť nadobudli žalobkyne každá v 1. Druhú polovicu nehnuteľnosti nadobudli žalobkyne darom do M.. Ani rozhodnutie ani darovacia zmluva neboli zapísané do katastra, preto správa katastra rozhodnutím zo dňa 8.1.2008 (čl.15) podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. 162/1995 zapísala vlastnícke právo na základe uvedených právnych titulov v prospech žalobkýň. Žalobkyňa v 2. rade vo svojom výsluchu pred súdom uviedla, že svoje vlastnícke právo k parcele 969/203 odvodzuje od kúpy, ktorú realizoval jej starý otec v roku 1924. Parcela sa užívala vždy vo vyčlenenom stave za plotom, ktorý sa nachádzal za záhradami, a to za parcelou reg. C č. 67 a 63. Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne vypovedali, že parcelu 969/203 o výmere 120m2 kúpili v roku 2007 od pána G., ktorý bol evidovaný na liste vlastníctva ako výlučný vlastník. Uviedli, že kúpili aj parcely 67, 66/1 a 66/2, to znamená dvor, dom a záhrada. Na parcelu 67- záhrada naväzuje sporná parcela 969/203. Uviedli, že na katastri zisťovali, kde sa parcela nachádza a bolo im vysvetlené, že ide o pozemok, ktorý sa nachádza za plotom za parcelou 67. Po zistení, kde sa parcela nachádza, túto si chceli oplotiť, avšak zo strany žalobcov im bolo povedená, že pozemok im nepatrí. Preto podávali žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola na tunajšom súde právoplatne ukončená. K užívaciemu stavu parcely 969/203 pred jej kúpou sa nevedeli vyjadriť. Ďalej uviedli, že pri kúpe vychádzali z údajov katastra a neskúmali vlastnícke práva právnych predchodcov žalobcov.

Svedok Z. vypovedal, že výmery uvádzané v pozemkových knihách neboli záväzné a podľa jeho názoru ani mapy pri určovaní vlastníckych hraníc nemajú konštitutívny charakter. Porovnaním katastrálnej mapy (čl. 31) a mapy určeného operátu (čl 7-prílohová obálka) bolo zistené, že parcele 62 by mala zodpovedať parcela 1-969-218, avšak parcela 62 (7762m2) má vyššiu výmeru ako parcela 1-969-218 (7556m2). Svedkyňa F., pracovníčka katastra vypovedala, že v roku 2007-2008 robila prešetrovanie zmien údajov katastra, z ktorého vyplynula oprava nejakej parcely, ale tú opravu už nevykonávala, vykonávala len prešetrovanie zmien údajov, takže sa k nej vyjadriť nevedela. K vytvoreniu parciel 969/219, 969/205 a 969/206 uviedla, že pri spracovaní registra ROEP sa vychádza z právneho stavu a z máp pôvodného pozemkového katastra, teda zo starších máp a zobrazujú sa hranice parciel a zobrazujú sa hranice parciel z týchto starších máp do stavu registra C tam, kde ešte nie sú parcely zapísané na LV v registri C, čiže sa dopĺňajú nulové plochy. V tomto prípade v E. je pôvodnou katastrálnou mapou tkzv. katastrálny náčrt, ktorý bol vyhotovený na podklade starej komasačnej mapy z roku 1863. Odborná literatúra uvádza, že komasačné mapy museli byť preverené zhruba v 30-tich rokoch 1930 podľa nariadenia, a tie ktoré vyhovovali svojou presnosťou a splňali stanovené kritéria presnosti, tak tie sa povýšili na katastrálne mapy. Mali názov katastrálne mapy. Tie ktoré svojou presnosťou nevyhovovali boli podkladom pre tkzv. katastrálne náčrty. V katastrálnom území E. a S. sú katastrálne náčrty ako mapy, z ktorých vychádzala aj ROEPKA a zakreslili sa hranice pôvodných parciel. V odbornej literatúre je ešte uvádzané, že katastrálne náčrty mali nižšiu presnosť a slúžili viac menej na orientáciu o polohe, kde sa tie parcely nachádzajú. Ďalšie mapy, mapa evidencie nehnuteľnosti, kde boli prvotne zapísané parcely evidencie nehnuteľnosti na LV, tak vznikali len prekresľovaním z týchto máp, čiže tam vznikali nepresnosti. Pri ROEP sa z týchto máp vyhotovia rastrové podklady, tie sa vlastne podložia pod Céčkový stav a ak po prekrytí sa vykazoval zbytok, tak zrejme to tam bolo nakreslené. Ďalej uviedla, že pri ROEP sa nechodievalo do terénu ani sa v teréne stav hraníc nezisťoval.

Svedok P. vypovedal, že v roku 2000 nadobudol spolu aj s pánom G. vlastnícke právo k parcele zapísanej ako 969/219, každý v 1. Niekedy v roku 2007 sa zúčastnili na Správe katastra v Michalovciach konania o oprave chýb v katastrálnom operáte, v rámci ktorého v podstate uznali vlastnícke právo žalobcov k parcele 969/219 a potom aj v katastri zapísané vlastnícke právo k tejto parcele žalobcom. Vychádzali z toho, že ich rodina nikdy túto časť parcely neužívala. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa pamätá medzi parcelami žalobcov a P. vždy stálo oplotenie. Predtým bolo staré drevené, teraz je oplotenie obnovené. P. G., ktorá tam žila v podstate neužívala ani záhradu ani časť za oplotením. Svedkyňa A. vypovedala, že v roku 2008 dostala od Správy katastra predvolanie na konanie, ktoré sa viedlo o oprave chýb v katastrálnom operáte. Dôvodom mala byť tá skutočnosť, že k parcelám ktorých bola vlastníčkou sa omylom pripočítala výmera iného vlastníka, konkrétne p. Y.. Išlo o opravu výmerov parciel, ktoré susedili, resp. ktoré susedia s parcelou č. 969/218. Ide o parcely, ktoré sa nachádzajú za záhradami. Vlastníckeho práva v prospech žalobcov sa vzdali, pretože podľa podkladov, ktoré mali, to patrí žalobcom. Vychádzala z toho, že jej dedo užíval iba časť do oplotenia, čiže za oplotením nikdy nehnuteľnosť neužíval a tak vychádzala z užívacieho stavu nehnuteľnosti. Jej dedo sa narodil v roku 1910 a užívací stav rešpektoval tak, ako bol.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa Uhorského obyčajového sa vlastnícke právo k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy nadobúdalo na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. V prípade nehnuteľností bola vydržacia doba 32 rokov a dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do držby. Podľa § 115 zák. č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastnícke. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene a nepretržite tri roky. Ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patria, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Žalobcovia sa po zmene návrhu domáhali určenia, že nehnuteľnosť v súčasnej dobe identifikovaná ako parcela číslo 969/203 k.ú. Hažín patrí do dedičstva po M.i a L.. Žalobcovia majú právny záujem na

takomto určení, pretože bez takého rozhodnutia súdu nie je možné prejednať dedičstvo po právnych predchodcoch žalobkýň a tak dosiahnuť zápis vlastníckeho práva žalobkýň k spornej nehnuteľnosti.

Súd pri svojom prvom rozhodnutí žalobu zamietol s odôvodnením, že u žalobkýň neboli splnené predpoklady pre vydržanie, pretože neboli dobromyseľné v držbe nehnuteľnosti z dôvodov, ktoré súd v rozsudku odôvodnil. Tie isté dôvody nedostatku dobromyseľnosti držby by sa týkali aj M. a L. Súd však musel vychádzať zo záverov zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, podľa ktorého ak právny predchodcovia žalobcov splnili všetky predpoklady pre vznik vlastníckeho práva vydržaním, stali sa dňom 1.1.1961 vlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Zároveň bolo súdu I. stupňa uložené vysporiadať sa aj s otázkou prípadného zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov k žalovanej nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd svoje prvé zamietajúce rozhodnutie založil na argumentácii, že nadobúdacie tituly k predmetu kúpy a neskôr aj dedenia neboli neformálne, ale išlo o tituly písomné, v prípade dedičského rozhodnutia dokonca o rozhodnutie orgánu štátu, z ktorých jasne vyplývala výmera nadobudnutých nehnuteľností. Odvolací súd však vo svojom rozhodnutí uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobkýň v tom, že výmera pozemku podľa uhorského obyčajového práva a podľa pozemnoknižného poriadku nebola záväzná a súd prvého stupňa z tohto vysloveného názoru musí vychádzať.

Po doplnení dokazovania preto pristúpil k skúmaniu zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právnych predchodcov žalobkýň, a to M. a jeho manželky L., a to podľa uhorského obyčajového práva.

Podľa tejto nepísanej normy sa umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva mimo pozemkovej knihy na základe dlhotrvajúcej pokojnej a statočnej držby. V prípade nehnuteľností bola vydržacia doba 32 rokov a dobromyseľnosť sa vyžadovala v čase vstupu do držby. S účinosťou od 1.1.1951 upravoval otázku držby aj Stredný občiansky zákonník (§ 115 a nasl. a § 145).

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že M. kúpil v roku 1924 mpč. parcelu 616/16/2b, ktorá je v súčasnosti evidovaná ako parcela číslo 969/218 o výmere 7556m2 zapísaná na LV 1195 k.ú. E. v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Zo zhodných výpovedí žalobkyne v 2. rade, svedkov A. a P. vyplýva, že už právni predchodcovia žalobkýň spornú parcelu užívali v súčasne vyčlenenom stave, a to už od jej kúpy v roku 1924. Svedkovia zároveň vypovedali, že ani oni ani ich právni predchodcovia v užívaní nehnuteľnosti žalobcov ani ich právnych predchodcov nikdy nerušili a ich vlastnícke právo k celej užívanej časti rešpektovali. Z uvedeného dôvodu v rámci konania o oprave chýb v katastrálnom operáte uznali vlastnícke právo žalobcov k častiam parciel, ktoré boli evidované ako ich vlastníctvo. Užívací stav popísaný svedkami a žalobkyňou v 2. rade zahŕňal aj súčasnú parcelu číslo 969/203 o výmere 120m2, ktorá tvorí predmet sporu. Žalobkyňa v 2. rade ako aj svedkovia vypovedali, že užívacia plocha právnych predchodcov žalobkýň bola vyčlenená oplotením „za záhradami“, a to jednak za záhradami svedkov ako aj žalovaných. M. získal vlastnícke právo k súčasnej parcele 969/218 titulom kúpy v roku 1924 a následne túto dobromyselne užíval až do roku 1974, keď svoje vlastnícke právo previedol na žalobkyne v rozsahu 1. Keďže ku kúpe nehnuteľnosti v roku 1924 došlo za trvania manželstva kupujúceho M. a L. parcela 969/218 tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a z tohto dôvodu po smrti L. došlo v dedičskom konaní D 839/73 k prejednaniu 1 z parcely v prospech žalobkýň v rovnakom pomere. Právni predchodcovia žalobkýň vstúpili do oprávnenej držby a užívania predmetu kúpy v roku 1924, teda za účinnosti uhorského obyčajového práva. Vydržacia lehota bola 32 rokov, keďže sa jednalo o nehnuteľnosť. Ďalšou podmienkou bola dobromyseľnosť v čase vstupu do držby, ktorú mal súd za preukázanú tým, že právni predchodcovia žalobkyň túto nehnuteľnosť užívali od roku 1924 a nikto ich v držbe nerušil. Vydržacie podmienky boli takto z ich strany splnené uplynutím 32-ročnej vydržacej doby, ktorá uplynula v roku 1956. Počas plynutia vydržacej doby však nadobudol účinnosť zák. č. 151/1950 Z.z., preto s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 1 zák. č. 141/1950 došlo k uplynutiu vydržacej doby a tým aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov až k 1.1.1961.

Odvolací súd ďalej uložil povinnosť vysporiadať sa s otázkou, či právny predchodca žalobcov prišiel platným spôsobom o vlastnícke právo a či jeho vlastnícke právo zaniklo spôsobom predpokladaným zákonom. Súd takéto dôvody nezistil.

Súčasný Občiansky zákonník nepozná termín zánik resp. stratu vlastníckeho práva, ako tomu bolo napr. aj za účinnosti Stredného občianského zákonníka (§ 132 ods. 1), podľa ktorého sa vlastníctvo strácalo najmä tým, že ho nadobudol niekto iný. Stratu vlastníckeho práva však nevylučuje ani dnešná zákonná úprava, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne iná osoba zákonným spôsobom. V prejednávanej veci by takýmto spôsobom mohlo byť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním u právnych predchodcov žalovaných. Kúpa zo strany žalovaných takýmto titulom nemôže byť, pretože ak ich právny predchodca Z. nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nemohol účinne na žalovaných previesť vlastnícke právo. Z listinných dôkazov vyplýva, že parcela 969/203 vznikla na základe rozhodnutia OÚ Michalovce, katastrálneho odboru č. 755/2000 a bola zapísaná v prospech Z.. Zo zápisu na liste vlastníctva vyplýva, že sa vychádzalo z rozhodnutia o dedičstve po L.j D596/91. Išlo však iba o administratívne rozhodnutie, ktoré vychádzalo z identifikácie parcely 969/203 (podľa identifikácie vytvorenej z parcely 67, ktorá bola predmetom dedenia po L.). Ako vypovedala svedkyňa H., pri vykonávaní ROEP sa do terénu nechodievalo, prekryla sa iba stará mapa s platnou mapou a tam mohli vznikať zbytkové parcely. Aj keď rozhodnutie katastra mohlo byť titulom pre vydržanie, z výpovede žalobkyne a svedkov vyplýva, že súčasnú parcelu 969/203 právni predchodcovia žalovaných nikdy neužívali a teda nerealizovali svoje vlastnícke práva k tejto časti nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by niekedy právni predchodcovia žalovaných žalobkyne alebo ich právnych predchodcov v užívaní tejto časti nehnuteľnosti rušili.

Súd preto dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov splnili vydržacie podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele číslo 969/203 k 1.1.1961, preto tvorí majetok, ktorý patrí do zaniknutého bezpodielovécho spoluvlastníctva manželov M. a L. Y..

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§151 ods. 3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)