Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-132-2014.pdf
PDF · 140.68 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/132/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., Námestie SNP 2497, Zvolen, IČO: 31 562 817, zastúpeného Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, Prievozská 2/A, Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: DREVONA GROUP s. r. o., Výhonská 1, Bratislava, IČO: 45 895 856, zastúpeného Mgr. Michalom Šalingom, advokátom, Konventná 9, Bratislava a odporcovi v 2. rade: DREVONA SLOVAKIA s.r.o., Púchovská 6, Bratislava, IČO: 35 944 994, o zaplatenie 142 519,23 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 29 713,90 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 18 049,95 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 2 % ročne zo sumy 11 663,95 eura od 16. 05. 2011 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého odporcu plniť.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 112 805,33 eura s úrokom z omeškania takto:
- vo výške 0,05 % denne zo sumy 56 116,55 eura od 16. 12. 2011 až do zaplatenia,
- vo výške 2 % ročne zo sumy 56 688,78 eura od 06. 01. 2012 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 2 854,08 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1 071,19 eura) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Martina Babčaníka, advokáta v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia záväzok druhého odporcu plniť.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 10 834,53 eura (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 4 066,42 eura) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Martina Babčaníka, advokáta v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 11. 03. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 29 713,90 eura s príslušenstvom a odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 112 805,33 eura s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril s odporcom v 2. rade ako nájomcom: 1. dňa 30. 07. 2002 nájomnú zmluvu č. 20/03/02 v znení dodatku č. 1/2005 zo dňa 01. 05. 2005 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme zo dňa 31. 10. 2006, pričom nájomný vzťah trval od 01. 11. 2006 do 31. 12. 2011, 2. dňa 24. 03. 2011 nájomnú zmluvu č. 09/04/11, pričom nájomný vzťah trval od 01. 04. 2011 do 29. 02. 2012, 3. dňa 07. 02. 2011 nájomnú zmluvu č. 07/07/11, pričom nájomný vzťah trval od 01. 03. 2011 do 29. 02. 2011, a 4. dňa 25. 05. 2006 nájomnú zmluvu č. 12/10/2006 v znení dohody o zmene účastníkov zmluvy zo dňa 31. 10. 2006 a dodatkov č. 1 a č. 2, pričom nájomný vzťah trval od 01. 11. 2006 do 31. 12. 2011, predmetom ktorých bol prenájom nebytových priestorov navrhovateľom odporcovi v 2. rade v obchodnom dome PRIOR vo Zvolene, Martine, Partizánskom a Žiari nad Hronom za účelom predaja nábytku. Odporca v 2. rade uzatvoril dňa 01. 06. 2011 ako predávajúci s odporcom v 1. rade ako kupujúcim zmluvu o predaji časti podniku, ktorej predmetom bol v zmysle bodu 2 čl. I. prevod vlastníckeho práva k súboru vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili prevádzkovaniu spôsobilej časti podniku „Divízia D4 - nábytok, Divízia D5 - interiéry, Divízia D8 - výroba nábytku“, pričom súčasťou divízie D4 boli okrem iných aj prevádzky OS 418: Nám. SNP 2497, Zvolen, OS 438: Nám. SNP 1, Partizánske, OS 444: Nám. SNP 2, Martin a OS 449: SNP 108, Žiar nad Hronom. Predmetná zmluva o predaji časti podniku bola navrhovateľovi odporcom v 1. rade zaslaná až dňa 11. 10. 2011, pričom následne odporca v 1. rade navrhovateľovi oznámil, že predmetná zmluva o predaji podniku mu bola zaslaná len omylom a odporca v 1. rade prevzal len záväzky uvedené v protokole k predmetnej zmluve o predaji časti podniku. Počas súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 27/2013 o zaplatenie nájomného odporca v 1. rade predložil dohodu o odstúpení od predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, ktorú však súd vyhodnotil ako neplatnú, keďže neboli dané žiadne zákonné ani zmluvné dôvody odstúpenia. V zmysle ust. § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka je podstatnou časťou zmluvy o predaji časti podniku záväzok kupujúceho prevziať všetky záväzky predávajúceho súvisiace s predávanou časťou podniku bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku, obsah, splatnosť atď. To znamená, že kupujúci preberá nielen aktíva časti podniku, ale aj jeho pasíva. Záväzky predávajúceho súvisiace s predávanou časťou podniku nemusia byť explicitne uvedené v prílohe zmluvy o predaji časti podniku a právne významná je výlučne len skutočnosť, že záväzok z nájomného vzťahu súvisel s časťou podniku, ktorá bola predmetom zmluvy o predaji časti podniku a vznikol pred uzatvorením predmetnej zmluvy o predaji časti podniku. Navrhovateľ tento svoj právny názor oprel o rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky sp. zn. 35 Obdo 653/2014. Preto odporca v 1. rade vstúpil ex lege do práv a povinností odporcu v 2. rade z vyššie uvedených nájomných zmlúv, pričom v zmysle ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka odporca v 2. rade ako predávajúci ručí za splnenie záväzkov týkajúcich sa predávanej časti podniku. Odporca v 1. rade si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv a navrhovateľovi neuhradil dohodnuté nájomné v sume 142 519,23 eura. Navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade listom zo dňa 03. 08. 2012 na úhradu jeho splatného dlhu, avšak bezúspešne. V zmysle bodu 8 článku V. zmluvy o nájme zo dňa 30. 07. 2002 bolo dohodnuté, že v prípade omeškania platby nájomného môže prenajímateľ účtovať nájomcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej sumy s tým, že v ostatných zmluvách bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške dvojnásobku sadzby určenej Európskou centrálnou bankou k prvému dňu omeškania.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 158/2014-135 zo dňa 11. 04. 2014, proti ktorému podal odporca v lehote odpor s odôvodnením, že dňa 02. 07. 2013 prišlo k dohode o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku, ktorou odporca v 1. rade odstúpil od zmluvy o predaji podniku a preto nie je možné, aby akékoľvek záväzky a pohľadávky prešli z odporcu v 2. rade na odporcu v 1. rade, a teda odporca v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 07. 08. 2014 k veci ďalej uviedol, že neboli naplnené zákonné ani zmluvné podmienky, ktoré by oprávňovali odporcu v 1. rade na odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku, a preto dohoda o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku je neplatným právnym úkonom a k jej uzatvoreniu pristúpili odporcovia v 1. a 2. rade účelovo. Odstúpenie od zmluvy je totiž jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane a nie dvojstranný právny úkon, ako to uskutočnili odporcovia v 1. a 2. rade, pričom právo účastníka záväzkového vzťahu odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej alebo zákonnej povinnosti druhou stranou, takže má sankčný (zodpovednostný) charakter. Preto ak
nie sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, odstúpenie od zmluvy je neúčinné a právny vzťah nezanikne. Zmluva o predaji časti podniku neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by oprávňovali ktorúkoľvek zo zmluvných strán odstúpiť od zmluvy a odporcami v 1. a 2. rade neboli preukázané ani žiadne zákonné dôvody odstúpenia od predmetnej zmluvy. Obchodný zákonníka v ust. § 486 ods. Obchodného zákonníka umožňuje odstúpenie od zmluvy o predaji podniku za splnenia troch kumulatívnych podmienok, a to keď (a) podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve o predaju časti podniku, (b) kupujúci včas oznámil vady predávajúcemu a (c) vady sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstránil v primeranej dodatočnej lehote určenej kupujúcim. Dohoda o odstúpení od zmluvy o predaji časti podniku neobsahovala žiadnu zmienku o tom, že by predávaná časť podniku nebola spôsobilá na prevádzku určenú v zmluve a neobsahovala ani identifikáciu žiadnych neodstrániteľných vád, ktoré by kupujúci predávajúcemu oznámil včas. Zrušením zmluvného vzťahu medzi odporcami v 1. a 2. rade by sa zasiahlo do práv a povinností tretích osôb, čo by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnakú obranu odporca v 1. rade použil aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 27/2013, v ktorom súd konštatoval, že odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku je neplatný právny úkon uskutočnený účelovo s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzku zo strany odporcu v 1. rade. S názorom prvostupňového súdu sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý v rozsudku č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30. 09. 2014 uviedol, že zmluva o predaji časti podniku bola zo strany odporcov v 1. a 2. rade riadne naplnená a práva a povinnosti z nej boli skonzumované, a teda odporcovia v 1. a 2. rade nemôžu účelovo dosiahnuť zrušenie tohto zmluvného vzťahu.
Odporca v 2. rade prostredníctvom povereného zamestnanca ako účastník konania na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 uviedol, že odporca v 2. rade má záväzky voči navrhovateľovi, pričom odporca v 1. rade odstúpil od zmluvy o predaji časti podniku po zistení, že odporca v 2. rade nemá také majetky, ako predpokladal. V polovici roku 2013 bola vykonaná právna analýza a na jej základe bol uzatvorený dodatok č. 2, v ktorom sa odporcovia v 1. a 2. rade dohodli na zrušení zmluvy o predaji podniku. Následne sa konalo aj valného zhromaždenie a odporca v 1. rade vrátil všetko do pôvodného stavu. Zamestnanci odporcu v 2. rade fungovali ako zamestnanci odporcu v 2. rade. Bolo nesporné, že bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku, na základe ktorej sa prevádzali rôzne divízie a pohľadávky, pričom dňa 28. 03. 2013 odporca v 1. rade odstúpil od tejto zmluvy, pričom tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd považovali toto odstúpenie za neplatné, avšak nakoľko obaja odporcovia chceli zmluvu o predaji časti podniku zrušiť, pre opatrnosť uzavreli dodatok č. 2 k tejto zmluve dňa 28. 06. 2013, čomu u oboch odporcov predchádzali mimoriadne valné zhromaždenia a dňa 02. 07. 2013 nadobudla dohoda o zániku zmluvy o predaji časti podniku účinnosť. V tomto prípade išlo o obojstranný právny úkon a súdy, ktoré rozhodovali o neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemali o tejto skutočnosti informácie. Nedošlo k naplneniu účelu zmluvy o predaji časti podniku, pretože v majetku odporcu v 2. rade zostali zamestnanci, hnuteľné veci aj pohľadávky, pričom na odporcu v 1. rade prešli iba záväzky, z čoho je zrejmé, že by išlo o rozpor v účele zmluvy.
Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 uviedol, že konateľ odporcu v 1. rade v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 27/2013 uviedol, že dôvodom odstúpenia od zmluvy o predaja časti podniku bola skutočnosť, že odporca v 1. rade nevedel o tom, že na odporcu v 1. rade prejdú aj záväzky odporcu v 2. rade.
Odporca v 1. rade prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu ako účastník konania na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 vylúčil tvrdenia, ktoré mal podľa vyjadrenia navrhovateľa povedať, pričom muselo ísť o chybu v zázname alebo to spravil v pominutí mysle. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 10. 04. 2015 ešte uviedol, že považuje za nesporné, že boli uzatvorené nájomné zmluvy, že došlo k predaji časti podniku odporcu v 2. rade odporcovi v 1. rade a že súdy vyhodnotili dohodu o odstúpení od zmluvy ako neplatný právny úkon. Z hľadiska právnej opatrnosti, keďže nedošlo k naplneniu predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, odporcovia v 1. a 2. rade mali záujem vec riešiť mimosúdne a dohodou vrátiť veci do pôvodného stavu. Na základe toho uzatvorili dňa 27. 06. 2013 dodatok č. 2 k zmluve o predaji časti podniku, pričom mimoriadne valné zhromaždenia oboch odporcov schválili predmetný dodatok a dohoda nadobudla účinnosť dňa 02. 07. 2013. V tomto prípade nešlo o odstúpenia, ale dvojstranný právny úkon - dohodu zmluvných strán o zrušení zmluvy o predaji časti podniku, a to v zmysle čl. IV bodu 6 zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01. 06. 2011 v znení dodatku č. 1 a 2. Vzhľadom na to, že boli naplnené všetky formálne náležitosti ukončenia zmluvného vzťahu, t.j. písomná forma dohody o zániku predaji časti podniku a overené podpisy štatutárnych zástupcov oboch zmluvných strán, účinky zániku
zmluvného vzťahu nastali dňa 02. 07. 2013. O predmetných dohodách bol navrhovateľ informovaný. Vzhľadom na uvedené nie je odporca v 1. rade pasívne vecne legitimovaný.
Navrhovateľ písomným podaním k veci ďalej uviedol, že z predloženého protokolu k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku jednoznačne vyplýva, že zmluva o predaji časti podniku bola z oboch strán riadne naplnená. Zmluvné strany v nej konštatujú, že odporca v 1. rade od júna 2011 do júna 2013 prevádzkoval časť podniku, predával hnuteľné veci, ktoré prešli do jeho vlastníctva ako súčasť podniku, vyplácal mzdy zamestnancom a tiež uhrádzal všetky ostatné záväzky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a obchodnoprávnych vzťahov súvisiacich s prevedenou časťou podniku. Ak teda bola zmluva z oboch strán riadne naplnená, nemôžu sa odporcovia v 1. a 2. rade platne dohodnúť na zániku zmluvy, z ktorej práva a povinnosti zanikli už skôr splnením. Obsah protokolu teda vyvrátil tvrdenia odporcu v 2. rade, že zmluva o predaju časti podniku nebola naplnená a nedošlo k prevodu hnuteľných vecí, pohľadávok a zamestnancov. Podľa navrhovateľa jediným dôvodom, prečo chceli odporcovia v 1. a 2. rade docieliť zánik zmluvy o predaji časti podniku, bola snaha odporcu v 1. rade vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov súvisiacich s prevádzkovanou časťou podniku. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že dohoda o zániku zmluvy o predaji podniku je absolútne neplatným právnym úkonom.
Odporca v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 k veci uviedol, že neprišlo k naplneniu podmienok zmluvy o predaji časti podniku, pretože na neho neprešli ani pohľadávky, ani zamestnanci a ani hnuteľné veci odporcu v 2. rade. Keďže bol návrh na začatie konania podaný až po účinnosti dohody o ukončení dohody o zrušení zmluvy o predaji časti podniku, odporca v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.
Odporca v 2. rade prostredníctvom povereného zamestnanca ako účastník konania na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 uviedol, že zamestnanci odporcu v 2. rade boli vždy zamestnancami odporcu v 2. rade a nikdy neboli zamestnancami odporcu v 1. rade, pričom to isté sa týka aj tovarových zásob. Odporca v 2. rade však uznal záväzok navrhovateľovi voči nemu v plnej výške.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 k veci ešte uviedol, že jediným dôvodom na zrušenie predmetnej zmluvy o predaji časti podniku bola vysoká stratovosť prevádzok. Túto skutočnosť potvrdil aj B.. M. vo svojej výpovedi v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb 27/2013, ktorý konštatoval, že jediným dôvodom zrušenia predmetnej zmluvy o predaji časti podniku bolo, že odporca v 1. rade nechcel zodpovedať za dlhy odporcu v 2. rade.
Účastníci konania ani právni zástupcovia navrhovateľa a odporcu v 1. rade nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 10. 06. 2015 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia na termín 01. 07. 2015 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade, zamestnanca povereného odporcom v 2. rade a právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu v 1. rade, a ďalej listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 01. 06. 2011 v znení jej dodatku č. 2 zo dňa 26. 06. 2013, dohodou o zániku zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 02. 07. 2013 s protokolom, oznámením o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže, mesačným výkazom poistného odporcu v 2. rade, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 20/03/02 v znení jej dodatku č. 1/2005 zo dňa 01. 05. 2005 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov, oznámením v zmysle ust. § 447 Obchodného zákonníka, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov zo dňa 01. 08. 2002, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 09/04/11, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov zo dňa 01. 04. 2011, výpoveďou k nájomnej zmluve č. 09/04/11, dohodou o ukončení zmluvy o nájme č. 09/04/11, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov k zmluve č. 09/04/11, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 07/07/11, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov zo dňa 01. 03. 2011, výpoveďou k nájomnej zmluve č. 07/07/11, zápisom o vrátení a prevzatí prenajatých vecí k zmluve č. 07/07/11, dohodou o ukončení zmluvy o nájme č. 07/07/11, zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 12/10/06 v znení jej dodatku č. 1/2006, č. 2/2008 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme č. 12/10/06, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov zo dňa 01. 06. 2006, výpoveďou k nájomnej zmluve č. 12/10/06, zápisom o odovzdaní a prevzatí prenajatých priestorov zo dňa 31. 12. 2011, faktúrami č. 11030170, č. 11030236, č. 11030306, č. 11030374, č. 11030442, č.
11030513, č. 11030584, č. 11030648, č. 11030720, č. 11030789, č. 11040332, č. 11040401, č. 11040471, č. 11040559, č. 11040630, č. 11040698, č. 11040785, č. 11040858, č. 12040018, č. 11070204, č. 11070249, č. 11070294, č. 11070342, č. 11070384, č. 11070425, č. 11070470, č. 11070515, č. 12070015, č. 71070013, č. 11100111, č. 11100148, č.11100183, č. 11100222, č.11100262, č.11100302, č. 11100341, č.11100380 a č. 11100419, predžalobnou výzvou zo dňa 03. 08. 2012, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 27/2013-73 zo dňa 16. 05. 2013, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30. 09. 2014, zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu v 2. rade zo dňa 24. 06. 2013 s prezenčnou listinou, zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu v 1. rade zo dňa 25. 06. 2013 s prezenčnou listinou, výpismi z obchodného registra spoločností účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
Podľa ust. § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
Podľa ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa ust. § 312 Obchodného zákonníka ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa ust. § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ust. § ust. § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Podľa ust. § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.
Podľa ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
Podľa ust. § 483 ods. 1 Obchodného zákonníka ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.
Podľa ust. § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z predávajúceho na kupujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.
Podľa ust. § 486 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci má právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli zachytené v zápisnici podľa § 483 ods. 1, nemôže sa právo na zľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o nich vedel v čase odovzdania veci. Pri vadách zistiteľných až pri prevádzke podniku nastávajú tieto účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri odbornej starostlivosti mohol zistiť, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy ( § 482). Ustanovenia § 428 ods. 2 a § 439 platia obdobne.
Podľa ust. § 486 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádzku určenú v zmluve a vady včas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.
Podľa ust. § 486 ods. 4 Obchodného zákonníka pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predávajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci určí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.
Podľa ust. § 487 Obchodného zákonníka ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy, ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.
Podľa ust. § 573 Občianskeho zákonníka ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné, zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej časti záväzku.
Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
Podľa ust. § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonník ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.
Podľa ust. § 369 ods. 1 prvej vety veta Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obchodného zákonníka ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa ust, § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
Podľa ust. § 153a ods. 2 O.s.p. rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné a preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca v 2. rade ako nájomca uzavreli štyri nájomné zmluvy, ktorými navrhovateľ prenechal odporcovi v 2. rade do užívania nebytové priestory v obchodných domoch PRIOR Martin, Žiar nad Hronom, Zvolen a Partizánske za účelom predaja nábytku odporcom v 2. rade s povinnosťou odporcu v 2. rade platiť nájomné bližšie špecifikované v jednotlivých zmluvách. Vzhľadom na povahu účastníkov konania pri uzatváraní predmetných zmlúv (podnikatelia v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka) a predmety ich podnikateľskej činnosti bolo zrejmé, že sa na tieto ich záväzkové vzťahy použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa v zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka. Podľa obsahu išlo v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka o inominátne zmluvy, na ktorých úpravu sa použil zákon č. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Súd považoval za nesporné aj to, že odporca v 2. rade ako predávajúci a odporca v 1. rade ako kupujúci uzavreli dňa 01. 06. 2011 zmluvu o predaji časti podniku, predmetom ktorej bol záväzok odporcu v 2. rade previesť na odporcu v 1. rade vlastnícke právo k súboru vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré slúžili na prevádzku spôsobilej časti podniku, medzi ktorými boli zaradené aj maloobchodné a veľkoobchodné predajne nábytku vo Zvolene, Partizánskom, Martine a Žiari nad Hronom. V zmysle ust. § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dňom účinnosti zmluvy o predaji (časti) podniku prechádzajú zo zákona na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje okrem práv a záväzkov vzniknutých z verejného práva, a teda kupujúci zo zákona vstupuje do postavenia, ktoré mal predávajúci bez ďalších písomných dohôd, pričom súhlas veriteľa s prechodom záväzku z predávajúceho ako dlžníka na kupujúceho sa nevyžaduje. Taktiež sa nevyžaduje, aby záväzky súvisiace s predávaným podnikom (resp. jeho časťou) boli v zmluve bližšie špecifikované, keďže ust. § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentného charakteru, a teda prechod všetkých práv a záväzkov z kupujúceho na predávajúceho vo vzťahu k predávanému podniku (alebo jeho časti) nemožno vylúčiť
alebo obmedziť. Na základe toho odporca v 1. rade dňom účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku vstúpil do práv a povinností odporcu v 2. rade vyplývajúcich z vyššie uvedených štyroch nájomných zmlúv, čo znamená, že na odporcu v 1. rade prešiel záväzok odporcu v 2. rade platiť nájomné špecifikované v predmetných nájomných zmluvách a zároveň odporcovi v 2. rade vznikol v zmysle ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka zo zákona ručiteľský záväzok za splnenie záväzkov odporcu v 1. rade, ktoré na neho predajom podniku prešli. Uvedené znamená, že do dňa 01. 06. 2011 (t.j. deň účinnosti zmluvy o predaji časti podniku) je na plnenie záväzkov z vyššie uvedených zmlúv zaviazaný odporca v 1. rade ako nájomca a odporca v 2. rade ako zákonný ručiteľ odporcu v 1. rade, pričom odo dňa 01. 06. 2011 je povinný plniť záväzky (úhradu nájomného) z predmetných nájomných zmlúv už len odporca v 1. rade.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v 2. rade svoj záväzok voči navrhovateľovi na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 uznal v plnej výške, mal súd za to, že svoj záväzok voči navrhovateľovi uznal čo do dôvodu a výšky s odkazom na 153a ods. 1 a 2 O.s.p., preto súd nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi v 2. rade považoval za dôvodný v plnom rozsahu. Odporca v 1. rade však svoju pasívnu vecnú legitimáciu namietal s odkazom na dohodu o zániku zmluvy o predaji časti podniku, ktorú odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili z dôvodov, že neprišlo k naplneniu podmienok zmluvy o predaji časti podniku, pretože na odporcu v 1. rade neprešli ani pohľadávky, ani zamestnanci, ani hnuteľné veci odporcu v 2. rade.
Pri zrušení (resp. zániku) záväzku dohodou (tzv. dissolúcia) podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dohodou možno zrušiť len nesplnený záväzok.
Z protokolu k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku vyplývalo, že
- odporca v 1. rade sa na základe zmluvy o predaji časti podniku stal vlastníkom hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt predávanej časti podniku odporcu v 2. rade;
- odporca v 1. rade prevádzkoval predmetnú časť podniku, predával tovar, vyplácal mzdy, hradil záväzky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obchodných vzťahov odporcu v 2. rade;
- v snahe predísť zániku odporcu v 2. rade ako podnikateľského subjektu z dôvodu jeho zložitej finančnej situácie pristúpili odporcovia v 1. a 2. rade k dohode o zániku zmluvy o predaji časti podniku.
Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30. 09. 2014 vyplývalo, že zmluva o predaji podniku bola zo strany oboch odporcov riadne naplnená a práva a povinnosti z nej boli skonzumované, preto nemôžu odporcovia v 1. a 2. rade účelovo a v záujme vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov privodiť alebo dosiahnuť zrušenie tohto zmluvného vzťahu „dohodou“, nakoľko by tým zasiahli do práv a povinností tretích osôb.
Z oznámení odporcu v 1. rade zo dňa 11. 05. 2015 a dňa 22. 05. 2013 založených v spise 25Cb 27/2013 vyplývalo, že odporca v 1. rade si dňa 11. 05. 2015 a 20. 05. 2015 splnil svoj záväzok voči navrhovateľovi, deklarovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 27/2013-73 zo dňa 16. 05. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30. 09. 2014 z titulu nezaplateného nájomného za mesiac apríl 2011 v sume 2 186,69 eura na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade dňa 01. 06. 2011 týkajúcej sa prenájmu nebytového priestoru v obchodnom dome PRIOR Zvolen.
Z vyššie uvedených skutočností teda jasne vyplývalo, že zo strany odporcov v 1. a 2. rade došlo k naplneniu zmluvy o predaji podniku, keďže odporca v 2. rade previedol na odporcu v 1. rade vlastnícke práva k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty týkajúce sa predávanej časti podniku a odporca v 1. rade prevzal práva a povinnosti odporcu v 2. rade týkajúce sa predmetnej predávanej časti podniku, a to právne (zo zákona účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku) ako aj fakticky, nakoľko prevádzkoval predmetnú časť podniku, predával tovar, vyplácal mzdy, hradil záväzky vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov a obchodných vzťahov, čo potvrdil odporca v 1. rade aj svojím konaním, keďže na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 27/2013-73 zo dňa 16. 05. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 204/2013-101 zo dňa 30. 09. 2014 splnil záväzok, ktorý pôvodne vznikol odporcovi v 2. rade a do ktorého odporca v 1. rade zmluvou o predaji časti podniku vstúpil. Na základe toho možno dospieť k záveru, že odporcovia v 1. a 2. rade si splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o predaji časti podniku, čím predmetná zmluva a na jej základe založený záväzkový vzťah
v zmysle ust. § 324 Obchodného zákonníka zanikol, keďže splnenie záväzku predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku. Z toho dôvodu nebolo možné považovať dohodu o zániku zmluvy o predaju časti podniku za platnú a účinnú, keďže nie je možné dohodou spôsobiť zánik už splneného (teda zaniknutého) záväzku, čo vylučuje aj samotná úprava zániku záväzku dohodou v zmysle ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej možno dohodou zrušiť len nesplnený záväzok, pričom ako súd vyššie uviedol, záväzky oboch zmluvných strán zo zmluvy o predaji časti podniku boli splnené.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľa na začatie konania ako dôvodnému vyhovel, keďže súd dospel k záveru, že dohoda o zániku zmluvy o predaji časti podniku je neplatná a právne neúčinná, a teda odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 29 713,90 eura, ktorá predstavuje neuhradené nájomné odporcom v 1. rade za užívanie nebytových priestorov odporcom v 2. rade na základe nájomných zmlúv uzatvorených s navrhovateľom, pričom z dôvodu, že odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili predmetnú zmluvu o predaji časti podniku, odporca v 1. rade vstúpil do postavenia odporcu v 2. rade a tým aj do jeho povinnosti zaplatiť predmetné neuhradené nájomné a zároveň odporcovi v 2. rade v zmysle ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 305 a nasl. Obchodného zákonníka vznikla zo zákona povinnosť ručiť za splnenie povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť predmetné nájomné. Zároveň súd rozhodol o povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 112 805,33 eura, ktorá predstavuje neuhradené nájomné odporcom v 1. rade za jeho užívanie nebytových priestorov po účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku na základe vyššie uvedených nájomných zmlúv, keďže účinnosťou zmluvy o predaji časti podniku odporca v 1. rade vstúpil do postavenia nájomcu, užíval nebytové priestory, za čo mu vznikla aj povinnosť platiť nájomné špecifikované v predmetných zmluvách, pričom svoju povinnosť uhradiť predmetné nájomné si nesplnil a preto ho súd zaviazal na úhradu nájomného v sume 112 805,33 eura navrhovateľovi.
Nakoľko navrhovateľ a odporca v 2. rade mali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcov v 1. a 2. rade so zaplatením nájomného navrhovateľom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 20/03/02 v znení jej dodatku č. 1/2005 zo dňa 01. 05. 2005 a dohody o zmene účastníkov zmluvy o nájme nebytových priestorov vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania a na základe zvyšných nájomných zmlúv nárok na úroky z omeškania vo výške 2 % ročne. Vzhľadom na to súd zaviazal odporcov 1. a 2. rade v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonník spoločne a nerozdielne na zaplatenie úrokov z omeškania vo vyššie uvedenej výške z priznaných súm predstavujúcich nezaplatené nájomné do dňa účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, za ktoré odporca v 1. rade zodpovedal ako nájomca a odporca v 2. rade ako ručiteľ odporcu v 1. rade, a to až do reálneho zaplatenia týchto priznaných súm odporcami v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. V rovnakej výške súd zaviazal odporcu v 1. rade na úhradu úrokov z omeškania aj z priznaných súm predstavujúce nezaplatené nájomné odo dňa účinnosti predmetnej zmluvy o predaji časti podniku, a to až do reálneho zaplatenia týchto súm odporcom v 1. rade.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 8 551,- eura podľa položky 1 písm. a/ poznámky č. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 5 137,61 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za:
- prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 705,41 eura,
- podanie návrhu na začatie konania zo dňa 07. 03. 2014 vo výške 705,41 eura,
- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 07. 08. 2014 vo výške 705,41 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 13. 04. 2015 vo výške 705,41 eura,
- písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 04. 06. 2015 vo výške 705,41 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 10. 06. 2015 vo výške 705,41 eura,
- 1 x režijný paušál po 7,63 eura,
- 2 x režijný paušál po 8,04 eura v celkovej sume 16,08 eura,
- 3 x režijný paušál po 8,39 eura v celkovej sume 25,17 eura,
- 20 % DPH.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu v sume 705,41 eura + režijný paušál a DPH za predžalobnú výzvu na úhradu peňažného záväzku zo dňa 03. 08. 2012, nakoľko nešlo o úkon právnej služby - podanie vo veci samej adresovanej súdu alebo inému orgánu, za čo právnemu zástupcovi navrhovateľa neprináležala odmena v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Keďže súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zaplatenie sumy 29 713,90 eura, čo predstavuje 20,85 % z celkovej žalovanej istiny vo výške 142 519,23 eura, súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2 854,08 eura, čo predstavuje 20,85 % s celkovej výšky trov konania navrhovateľa, nakoľko v ostatnej časti žalovanej istiny vo výške 112 805,33 eura, čo predstavuje 79,15 % z celkovej žalovanej istiny, bol odporca v 1. rade zaviazaný na zaplatenie samostatne, súd zaviazal odporcu v 1. rade na náhradu trov konania navrhovateľa vo výške 10 834,53 eura, čo predstavuje 79,15 % z celkovej výšky trov konania navrhovateľa, a to všetko k rukám právneho zástupcu navrhovateľa s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa predložil v zákonnej lehote súdu podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.