Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/86/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a JUDr. Martina Kolesára vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B. nar. X.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: C. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na D. E. F. XX G. H. právne zastúpenej Mgr. Petrom Kocákom advokátom so sídlom na Rožňavskej ul. č. 8 v Moldave nad Bodvou a G. H. nar. X.X.XXXX bývajúceho na I. E. F. X G. J. právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom advokátom so sídlom na Kalininovej ul. č. 675 v Humennom v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.3.2022 č.k. -148 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného.

2. Rozhodol tak o návrhu otca zo 14.6.2021, ktorým sa domáhal zníženia výživného zo sumy 280 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výživné od otca pre maloletú A. bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -425 zo dňa 4.12.2020, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletú po 280 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna. V čase tejto úpravy otec žil v Nemecku, kde aj pracoval s príjmom 1.800-1.900,- Eur mesačne. Mal vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. H. nar. XX.X.XXXX. Maloletá A. navštevovala základnú školu a mala zdravotné problémy. Z vykonaného dokazovania tiež zistil, že pred podaním návrhu na zníženie výživného otec prišiel v Nemecku o prácu bez svojho zavinenia, v dôsledku čoho sa vrátil s manželkou a dcérou na Slovensko, kde sa evidoval ako uchádzač o zamestnanie. S rodinou sa nasťahoval k rodičom manželky do 3 izbového bytu, ktorým na tento účel prispieval 100 – 200 Eur. Od 16.6.2021 sa otec zamestnal v Rakúsku cez slovenskú agentúru ako opatrovateľ na živnosť s príjmom 1.230,- Eur mesačne. Pracuje tam v 14 dňových turnusoch. Z výpovede otca zistil, že stravu a ubytovanie má zabezpečené, čo mu však nestačí. Platí daň 150 Eur mesačne, cestovné 70 Eur mesačne a za sprostredkovanie práce 20 Eur mesačne. Dňa 4.8.2021 mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi G.. Jeho manželka nemá nárok na materské, ani iné štátne sociálne dávky. V lete 2021 si podal žiadosť o priznanie štátnych sociálnych dávok v Rakúsku, doteraz žiadne nepoberá. Začiatkom roka 2022 im bol pridelený mestský byt v Humennom za 863,28 Eur ročne a 1.103,28 Eur predstavuje ročný predpis energií. Predal auto Audi A6, z čoho vyplatil časť úveru, ktorý nevedel splácať, ostatné peniaze minul na sťahovanie. Výdavky na jedlo a zabezpečovanie starostlivosti o deti vyčíslil na 400 Eur mesačne. S matkou maloletej nekomunikuje a už dlhšiu dobu neprispieva na výživu maloletej. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletá A. má aj naďalej zdravotné problémy, matka bola zamestnaná od februára 2019 do júla 2020 ako administratívny pracovník na plný úväzok, od augusta 2020 pracovala len na čiastočný úväzok

po 2 hodiny denne s príjmom 130 Eur mesačne. Maloletá navštevuje 6. ročník základnej školy, bola jej diagnostikovaná nízkohistamínová intolerancia, imunodeficit, silný herpes, neutropénia, leukopénia a atopická dermatitída, čo si vyžaduje zvýšené výdavky na stravu a matkin čas. Maloletá navštevuje krúžok taekwonda za 40 Eur mesačne.

3. Takto zistený skutočný stav súd prvej inštancie posúdil podľa , 2 ods. 2, , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , , , o rodine a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zníženie výživného. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že na strane otca došlo k zmene jeho osobných a rodinných pomerov tým, že sa presťahoval z Nemecka späť na Slovensko v dôsledku skončenia pracovného pomeru v Nemecku. Po návrate na Slovensko bol otec ani nie mesiac evidovaný uchádzač o zamestnanie a následne sa zamestnal ako opatrovateľ v Rakúsku, kde si založil živnosť. Otcovi sa čiastočne znížil reálny príjem, na druhej strane však došlo aj k zníženiu jeho výdavkov akceptovateľných pre posúdenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Predovšetkým považuje za nepochybné, že životné náklady na Slovensku sú nižšie ako náklady na život v Nemecku. Z výpovede a listinných dôkazov predložených otcom vyplýva, že jeho náklady na bývanie sa po príchode na Slovensko znížili cca na 1/5, keď prispieval na bývanie rodičom manželky sumou 100 € a následne po uzavretí zmluvy na nájomný byt v Humennom cca na polovicu. Zároveň otcovi zanikli náklady súvisiace s vlastníctvom a prevádzkou motorového vozidla. Otcom tvrdené zníženie príjmu v spojení so znížením jeho relevantných nákladov nepredstavuje podľa názoru súdu takú zmenu, ktorá by bola kvalifikovaná pre zmenu súdneho rozhodnutia v otázke výživného na maloleté dieťa, ktoré je výživou plne odkázané na rodičov a má vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho má matka nielen zvýšené výdavky na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ale aj výrazne sťaženú osobnú starostlivosť, na ktorej sa otec dlhodobo nepodieľa žiadnym spôsobom, a ktorú skutočnosť je potrebné započítať ako plnenie výživného. V otázke zdravotného stavu maloletej a jej potrieb bolo v konaní vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom otec už v tom čase jej stav zľahčoval bez reálnej znalosti veci, pretože sa o maloletú nezaujímal. Skutočnosť, že sa otcovi narodilo ďalšie dieťa, syn G., súd považuje za skutočnosť, ktorú nie je možné spravodlivo zohľadniť pri posudzovaní zmeny pomerov pre určenie rozsahu výživného na maloleté dieťa. Už v predchádzajúcom súdnom konaní súd otca poučil, že je jeho právo mať ďalších potomkov, avšak je to aj jeho zodpovednosť, pričom je jeho zákonnou povinnosťou plniť si voči maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, a je teda jeho zodpovednosť, aby si upravil svoje osobné a aj majetkové a príjmové pomery tak, aby túto povinnosť dokázal splniť. Rozhodnutie otca mať ďalšie deti nemôže spravodlivo spôsobiť zníženie vyživovacej povinnosti voči skôr narodenému dieťaťu, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť a je výživou úplne odkázané na svojich rodičov. Z uvedeného dôvodu je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca výlučne na jeho ťarchu. Súd tiež neakceptoval ako dôkaz listiny predložené v nemeckom jazyku, avšak akceptoval otcom tvrdený dosahovaný príjem, ktorý prezentoval v písomných vyjadreniach, pri svojej účastníckej výpovedi a ktorý matka nerozporovala. Z vykonaného dokazovania tak v tomto súdnom konaní (ako aj v predchádzajúcom súdnom konaní) je absolútne nesporné, že otec napriek verbálne tvrdenému záujmu skutočne dlhodobo rezignoval na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej A., a to bez ohľadu na svoje príjmové pomery, zamestnanie, počet vyživovacích povinností a majetkové pomery. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že od posledného rozhodnutia súdu na strane otca nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobilá pre zmenu existujúceho súdneho rozhodnutia. Zároveň nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala zmenu súdneho rozhodnutia bez návrhu ani na strane matky, alebo maloletej. Z uvedeného dôvodu súd návrh zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z návrhom, aby ho krajský súd zmenil tak, že zníži jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej na 50 Eur mesačne. Má za to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej doterajších 280 Eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal na to, že príjem 1.230,- Eur mesačne, ktorý dosahuje zo živnosti je jediným príjmom ich domácnosti, nakoľko jeho manželka nemá nárok na štátne sociálne dávky. Konkretizoval mesačné výdavky ich domácnosti, medzi ktoré patrí 308,91 Eur na bývanie, 150 Eur na úhradu dane z príjmu, 70 Eur cestovné do zahraničia, 20 Eur provízia cestovnej agentúre, 400 Eur strava a starostlivosť o deti a 660 Eur mesačne splátky spotrebného úveru, ktorý čerpal v minulosti vo výške 29.500,- Eur. Namietal, že súd neskúmal reálnu výšku odôvodnených výdavkov maloletej, najmä pokiaľ ide o vyčíslených 600 Eur na stravu mesačne. Už v predošlom konaní poukazoval na nápadnú účelovosť jednotlivých nákupov potravín. Namietal, že súd nezohľadnil aj vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej a spochybnil,

že sa nemôže zamestnať na plný úväzok. Dodal, že stravu môže matka pripravovať maloletej aj deň vopred. Pokiaľ kolízna opatrovníčka poukázala na to, že pracuje len 14 dní v mesiaci upresnil, že je to 336 hodín mesačne, pretože keď je v Rakúsku, musí byť k dispozícii 24 hodín denne. Má za to, že pribudnutie vyživovacej povinnosti je takou zmenou pomerov, ktorá má význam pre novú úpravu výživného. Namietal, že súd prvej inštancie, aj napriek ustálenej judikatúre najvyšších súdnych autorít (ktorú nešpecifikuje – pozn. odvolacieho súdu), túto skutočnosť nepovažoval za okolnosť, ktorá má vplyv pri posudzovaní zmeny pomerov, čím sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe. Narodenie ďalšieho dieťaťa je pritom objektívnym dôvodom na zníženie výživného, a to najmä s ohľadom na to, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Opačný názor súdu prvej inštancie preto nie je správny a bezprávne diskriminuje všetky ostatné deti výživnou povinného rodiča, o ktorých výživnom sa nekoná. Jeho schopnosti a možnosti sú na omnoho nižšej úrovni, než v akej boli pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Zopakoval, že sa mu od predchádzajúceho konania podstatne znížil príjem, z ktorého nie je schopný uspokojovať ani svoje nevyhnutné mesačné výdavky. Namietal, že súd pri posudzovaní zmeny jeho pomerov nevzal do úvahy ďalšie nevyhnutné výdavky na stravu, hygienu, ošatenie a obuv a na zabezpečovanie starostlivosti o ďalšie dve jeho maloleté deti, ktoré majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ako maloletá A.. Na podporu svojich tvrdení predložil dokumenty, z ktorých je zrejmé, že za obdobie od 29.12.2021 do 12.1.2022 zarobil 1230 + 130 Eur (kde napríklad 100 Eur predstavovala náhrada cestovného a 200 Eur odvody SP), za obdobie od 24.2.2022-9.3.2022 zarobil 1230 Eur (kde poist. bolo vyčíslené na 220 Eur a cestovné náklady na 100 Eur).

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

6. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla tiež potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že otec nepreukázal, že má náklady na bývanie v sume 308,91 Eur, pretože z dokladov, ktoré predložil v konaní je zrejmé, že uhrádza nájomné 163,88 Eur mesačne, elektrinu 39,60 Eur a plyn 14 Eur mesačne, čo je 217,48 Eur. Okrem toho, otec do 31.12.2021 býval s manželkou a dcérou u manželkiných rodičov, ktorým prispievali len 100 Eur mesačne. Súd prvej inštancie dospel preto k správnemu záveru, že výdavky otca na bývanie sa po jeho príchode na Slovensko znížili najprv o 1/5 a následne na 1 sumy, ktorú otec uhrádzal v čase predchádzajúcej úpravy výživného (500 Eur mesačne). Je tiež nespochybniteľné, že presťahovaním sa na Slovensko sa znížili aj všetky ostatné výdavky otca. Poukázala na to, že otec jej do dnešného dňa neuhradil dlh na výživnom 3.900,- Eur, ktorý mu vznikol ešte za obdobie od 3.10.2018 do 31.12.2020, a ktorý jej mal podľa predchádzajúcej právnej úpravy uhradiť do 3 dní od 16.3.2021. Poukázala na to, že spotrebný úver, na ktorý sa otec odvoláva, otec použil na kúpu osobného motorového vozila Audi A6, ktoré následne predal. Nestotožnila sa s tvrdením otca, že kúpnu cenu použil sčasti na splatenie úveru a sčasti na sťahovanie, pretože suma za predaj luxusného vozidla sa musela pohybovať v tisícoch eur a aj po úhrade 5.000,- Eur na splatenie úveru, musela otcovi ostať značná časť peňazí, ktoré nepoužil na úhradu dlhu na výživnom, alebo bežného výživného, ale výlučne vo svoj vlastný prospech. Má za to, že súd dostatočným spôsobom skúmal ich výdavky, ktoré sa výrazným spôsobom nezmenili vzhľadom na krátky časový odstup medzi pôvodným konaním a konaním o zníženie výživného. Dokonca je možné konštatovať, že ich výdavky vzrástli v dôsledku všeobecného rastu cien a neprimerane vysokej inflácie. Dodala, že od otca bolo mimoriadne nezodpovedné a ľahkovážne už len to, že v danej situácii, keď dlhodobo neuhrádza výživné voči maloletej A., splodil ďalšie dieťa. Skutočnosť, že otec sa dobrovoľne rozhodol mať ďalšie dieťa, nemôže byť vyhodnotené v neprospech maloletej A..

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „ “). 9. Podľa CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa (ďalej len „ “), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Otec v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

12. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania, ktorým je zmena rozhodnutia o výživnom správne porovnával pomery v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi existujúcimi v čase jeho rozhodovania o terajšom návrhu otca na zníženie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pomery otca sa od poslednej úpravy výživného z konca roku 2020 nezmenili tak výrazne, aby opodstatňovali zníženie výživného pre maloletú A.. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a nepresvedčil ani odvolací súd, že by jeho zmenené pomery mali podstatný vplyv na jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne určenom rozsahu 280 Eur mesačne. Aj keď otcovi od predchádzajúcej úpravy výživného reálne klesol príjem o približne 600 Eur mesačne z predchádzajúcich 1.850 Eur mesačne na súčasných 1.250 Eur mesačne, značne klesli aj jeho výdavky najmä na bývanie a stravu, ktoré sú v Nemecku, kde predtým žil, omnoho vyššie, ako na Slovensku. V tomto smere musí odvolací súd prisvedčiť matke maloletej, že otec nepreukázal, že by mal výdavky na bývanie až v rozsahu 308,91 Eur mesačne. Kým v čase predchádzajúcej úpravy výživného mal výdavky na bývanie v sume 500 Eur mesačne, v čase podania návrhu do konca roka 2021 platil za bývanie rodičom manželky len 100 Eur mesačne a od nasťahovania do mestského nájomného bytu niečo málo nad 200 Eur mesačne. Argumentácia otca vlastnými výdavkami na ďalšie dve maloleté deti v sume 400 Eur mesačne a na splácanie spotrebného úveru, ktorý si vzal za účelom nákupu osobného motorového vozidla, ktoré predal, nakoľko ho už nepotreboval, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej A. nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných ešte v predchádzajúcom konaní o výživnom. Rozhodnúť v súlade s návrhom otca by v tomto prípade znamenalo posunúť väčší podiel zodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej na jej matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Súd prvej inštancie nepochybil, keď podrobne nedokazoval rozsah odôvodnených potrieb maloletej, pretože nebolo preukázané, že by sa od poslednej úpravy výživného tak výrazne zmenili, aby opodstatňovali zníženie výživného. Maloletá aj v súčasnosti trpí rovnakými zdravotnými problémami, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, pričom odvolací súd v tomto štádiu konania nemôže znovu posudzovať správnosť právoplatných rozhodnutí a úvah súdov, ktoré boli prijaté vo vzťahu k opodstatnenosti a rozsahu výdavkov maloletej v predchádzajúcom konaní o výživnom. Konanie o zníženie výživného nemôže predstavovať prostriedok reparácie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ani jeho konkrétnych úvah, ktoré boli dané ku dňu vyhlásenia rozsudkov. Súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak podrobnejšie neskúmal možnosti a schopnosti matky maloletej zamestnať sa aktuálne na plný úväzok, pretože predmetom tohto konania nebolo zvýšenie výživného, ale jeho zníženie, kde sa posudzuje hlavne to, či, z akých dôvodov a v akom rozsahu došlo k zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča, ktorým je v tomto konaní otec maloletej a nie matka, ktorá si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť nielen formou osobnej starostlivosti o maloletú, ale aj formou peňažných plnení, a to nielen sama za seba, ale aj za otca, pretože bolo preukázané, že na výživu maloletej žiadnym spôsobom neprispieva. Vyživovacia povinnosť matky voči maloletej je tak omnoho vyššia, ako otcova.

13. Ani skutočnosť, že otcovi od poslednej súdnej úpravy výživného pribudla dňa 4.8.2021 vyživovacia povinnosť voči mal. G., a že jeho manželka nemá z tohto dôvodu žiadny príjem, nie je dôvodom na

zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči staršej A.. Otec v odvolaní nekonkretizoval žiadne rozhodnutia ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, ktoré by tento právny záver súdu mali relevantne spochybňovať. Súdna prax sa zhoduje v tom, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pribudnutie novej vyživovacej povinnosti otca voči mal. G. nie je takou kvalifikovanou a objektívnou zmenou pomerov otca, ktorá by opodstatňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. A.. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca, že mladšie deti, ktoré má so súčasnou manželkou, nemôžu byť diskriminované rozsahom jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej A., pretože v skutočnosti je diskriminovaná práve maloletá A., voči ktorej si otec neplní svoju vyživovaciu povinnosť vôbec, kým voči deťom z manželského zväzku, ktoré sa narodili neskôr, si ju plní minimálne v deklarovanom rozsahu 400 Eur mesačne. Je potrebné, aby si otec uvedomil, že životná úroveň mal. A. a rozsah jej odôvodnených potrieb bol dopredu daný a otcovi známy z predchádzajúceho rozhodnutia o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti a tento nemôže byť znižovaný v neprospech mal. A. len v dôsledku slobodného subjektívneho rozhodnutia otca a jeho manželky mať ďalšie deti. Pribudnutie vyživovacej povinnosti k mal. G. a k manželke je takou zmenou pomerov, ktorú otec mohol ovplyvniť (na rozdiel od mal. A.), a teda neopodstatňuje zníženie výživného. Dobrovoľné rozhodnutie otca mať ďalšie deti pri ním deklarovaných príjmoch nemôže ísť na úkor výživného pre jeho staršie dieťa, ale len na úkor obmedzenia svojich vlastných výdavkov a efektívnejšieho využívania jeho schopností a možností.

14. Pretože konajúci súd zaujal správne stanovisko aj k zvyšným výdavkom otca, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).