Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-78-2015.pdf
PDF · 109.72 KB
Case nature
Subarea
4Cob/78/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Q. s.r.o., L. 3, M., IČO: XX XXX XXX zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Štefánikova 8, Poprad proti odporcom: 1. W. U., a.s., X. XX, Z., IČO: XX XXX XXX a 2. W. O., a.s., X. XX, Z., IČO: XX XXX XXX o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 23.4.2015 č. k. 33Cb/66/2015-52 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil
- odporcovi v 1. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť;
- odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014 a podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť;
- navrhovateľovi povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania na súd.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa 16.4.2015 navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c/, § 4 ods. 1 písm. c zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých
úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť; odporcovi v 2. rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1767/2014/E-OZ zo dňa 30.01.2014 a podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 11.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť a aby navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania na súd.
Navrhovateľ uviedol, že je výrobcom elektriny zo slnečnej energie v zariadení inštalovanom na pozemku v D. s právom na podporu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Odporca v l. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie navrhovateľa ako výrobcu pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej navrhovateľom a odporca v 2. rade je osobou poverenou na odber elektriny odporcom v l. rade. Navrhovateľ predložil Zmluvu o pripojení do distribučnej siete z 22.6.2011, Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku z 3.8.2011 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) č. 1767/2014/)E-OZ z 30.1.2014, ktorým schválil navrhovateľovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh vyrobenej elektriny.
Uviedol, že Zmluva o dodávke elektriny z 3.8.2011 zanikla uzavretím novej Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 11.12.2014 medzi účastníkmi konania, v ktorej sa navrhovateľ ako výrobca zaviazal dodávať elektrinu odporcovi v 2. rade ako odberateľovi a odporca v 2. rade sa zaviazal elektrinu odobrať a zaplatiť v zmluve dohodnutú cenu stanovenú rozhodnutím ÚRSO vo výške 382,61 eur/MWh do roku 2026. Listom zo dňa 15.12.2014 odporca v l. rade oznámil navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa § 4 Zákona o podpore OZE, preto je zo zákona vylúčený ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015 zo systému podpory a vyrábanú elektrinu môže dodávať za trhovú cenu na základe dodatku k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku s tým, že ak dodatok neuzavrie, navrhovateľom vyrábaná elektrina bude považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú. Navrhovateľ poukázal na to, že toto oznámenie neuvádza, akú konkrétnu povinnosť navrhovateľ nesplnil a mal za to, že takéto neurčité oznámenie nemôže vyvolať žiadne právne účinky. Pokiaľ mal oznamovateľ na mysli nesplnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE, navrhovateľ uviedol, že podľa prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 citovaného zákona podmienky podpory výroby elektriny v zariadeniach, ktoré boli dané do prevádzky pred 1.1.2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov a zdôraznil, že to platí vo vzťahu k všetkým právam a povinnostiam výrobcu elektriny, teda aj vo vzťahu k oznamovacej povinnosti výrobcu elektriny podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE. Poukázal na to, že jeho zariadenie je v prevádzke od roku 2011, preto aj prípadné nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE nemá za následok zánik práva na podporu v príslušnom roku. Navrhovateľ uviedol, že povinnosť stanovenú citovaným ustanovením splnil prostredníctvom spoločnosti H. s.r.o. Z., s ktorou má uzavretú Zmluvu o poskytovaní služieb a ktorá dňa 30.5.2014 zaslala Úradu pre reguláciu sieťových odvetví oznámenie o skutočnej, očakávanej a plánovanej výrobe z obnoviteľného zdroja a dňa 11.8.2014 zaslala odporcovi v l. rade predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015. Tieto listiny navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu a mal za to, že nárok na podporu na rok 2015 mu nezanikol.
Hlavná a jediná činnosť navrhovateľa podľa jeho tvrdenia spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a návrh odporcu v l. rade, aby zastavil prevádzkovanie výrobného zdroja v roku 2015, by bol pre navrhovateľa likvidačný aj vzhľadom na vysoké vstupné investičné náklady, v dôsledku čoho môže navrhovateľ vyrábať a predávať elektrinu len na základe priznanej podpory. Za nevyhnutné považoval až do rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery účastníkov konania predbežným opatrením takým spôsobom, aby si odporcovia naďalej plnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú z § 4 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z., teda naďalej zabezpečovali podporu odberom elektriny a vo forme doplatku v roku 2015. Ak pomery účastníkov nebudú predbežne upravené navrhovaným spôsobom, navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že neposkytovanie podpory bude mať preňho likvidačný charakter, lebo nebude schopný plniť svoje záväzky voči banke, ktorá poskytla úver na výstavbu zdroja výroby
elektriny. Uviedol, že nemohol uzavrieť dodatok k Zmluve o dodávke elektriny z 11.12.2004 podľa návrhu odporcu v l. rade, ktorého predmetom mala byť dodávka elektriny za trhovú cenu, lebo to považoval za nátlak zo strany odporcu v l. rade, aby navrhovateľ uznal tvrdené porušenie zákonných podmienok. Tvrdil, že aj uzavretie dodatku by bolo pre navrhovateľa likvidačné, lebo navrhovaná cena elektriny je podstatne nižšia ako cena elektriny s podporou. Poukázal na to, že vyfakturoval odporcovi v l. rade zmluvnú cenu elektriny, hoci odporca elektrinu naďalej odoberá prostredníctvom odporcu v 2. rade, doplatok za dodávku elektriny odmieta zaplatiť, čím porušuje povinnosť z uzavretej zmluvy. Navrhovateľ mal za to, že predložené listinné dôkazy preukazujú, že odporcovia bez právneho dôvodu, závažným a šikanóznym spôsobom zasahujú do práv a povinností dohodnutých v Zmluve o dodávke elektriny z roku 2014. Poukázal tiež na to, že na základe skôr nariadených predbežných opatrení Okresného súdu Košice I odporca v l. rade výrobcom elektriny plnil, preto aj v tomto prípade dôvodne očakáva, že dočasná úprava pomerov účastníkov autoritatívnym rozhodnutím súdu bude efektívna.
Navrhovateľ uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať predovšetkým určenia, že právo navrhovateľa na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. na všetku elektrinu vyrobenú v zariadení navrhovateľa na rok 2015 nezaniklo, resp. sa bude domáhať, aby súd uložil odporcom povinnosť zabezpečiť podporu navrhovateľovi v roku 2015 v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z.
Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia posúdil podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a ods. 4 O. s. p. a návrhu navrhovateľa vyhovel. Stotožnil sa so skutkovými a právnym dôvodmi návrhu, a preto v zmysle § 76 ods. 4 O. s. p. neuviedol ďalšie dôvody svojho rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia v zákonnej lehote odvolanie.
Odporca v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Tvrdil, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného opatrenia podľa § 75 O. s. p., pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti navrhovateľom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. vo vzťahu k jeho výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej, pretože elektronické podanie vykonané spoločnosťou H. s.r.o. dňa 11.8.2014, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva, neeviduje vo svojej internej evidencii, ani v evidencii došlej elektronickej pošty a aj jeho interní IT špecialisti po preverení potvrdili, že dňa 11.8.2014 neevidujú žiadnu prijatú e-mailovú komunikáciu z e-mailovej adresy spoločnosti H., s.r.o. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. uviedol, že navrhovateľovi ako výrobcovi elektriny zo zákona zaniklo právo na podporu v roku 2015 nesplnením zákonnej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona. Odporca v l. rade uviedol, že pokiaľ koncom roka 2014 oznámil výrobcom elektriny, ktorí nesplnili zákonnú povinnosť, že nemajú právo na podporu, toto oznámenie malo len informatívny charakter, pretože právo na podporu zaniklo týmto dodávateľom, vrátane navrhovateľa, zo zákona. Odporca v l. rade mal za to, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani poukazom na Zmluvu o dodávke elektriny z 11.12.2014, pretože zmluva obsahuje rozväzovaciu podmienku v časti uplatnenia zmluvného práva na podporu, ktorou je podľa navrhovateľa zánik práva na podporu v prípade, ak nastanú okolnosti uvedené v § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Odporca v l. rade namietal neexistenciu nároku navrhovateľa aj s poukazom na informácie zverejnené na webovom sídle ÚRSO, kde v zozname výrobcov, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, sa nachádza aj navrhovateľ. Z toho dôvodu nemôže poskytovať navrhovateľovi podporu, ktorá mu zo zákona nepatrí, inak by odporca v l. rade sám sebe spôsoboval škodu. Tvrdenie navrhovateľa o hrozbe likvidácie nepovažoval odporca v l. rade za dôvodné, lebo aj keď nemá navrhovateľ v roku 2015 nárok na podporu, môže vyrobenú elektrinu predať a odporca v l. rade mu aj možnosť odkúpenia elektriny za zmluvne stanovenú cenu dodatkom k trojstrannej zmluve ponúkol. Odporca v l. rade uviedol, že cieľom predbežného opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať, mal však za to, že v prejednávanej veci by prípadne vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory v nevyhnutej miere, inak by došlo k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v l. rade
a neexistuje istota, že v prípade neúspechu navrhovateľa bude nárok odporcu v l. rade vymáhateľný. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil s poukazom na ustanovenie § 18e Zákona o podpore OZE, že jeho nárok na podporu nezanikol, keďže jeho zariadenie bolo uvedené do prevádzky do 31.12.2013, odporca v l. rade zdôraznil, že takýto výklad by vytvoril kategóriu výrobcov, ktorí sankcii podľa § 4 podliehajú a kategóriu výrobcov, ktorí jej nepodliehajú, pričom jediným dôvodom takéhoto delenia by bolo uvedenie zariadenia do prevádzky, čo by podľa odporcu v l. rade bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 3 Ústavy. Vychádzajúc z dôvodovej správy k zákonu č. 309/2009 Z. z. mal za to, že ustanovenie § 18e citovaného zákona by sa malo vzťahovať len na § 3 zákona, teda na spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny. Zdôraznil, že v tomto prípade nejde o zánik práva na podporu, len o dočasnú nemožnosť uplatnenia práva na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Vytýkal tiež súdu prvého stupňa neurčitosť výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh vo veci samej, pretože nie je z neho zrejmé, aký má navrhovateľ podať a čo má byť predmetom konania vo veci samej.
Odporca v 2. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia proti nemu zamietol. Tvrdil, že neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej, ani nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. Poukázal na to, že podľa informácie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví navrhovateľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 zákona č. 309/2009 Z. z. a právo na podporu v príslušnom roku mu zaniklo. Odporca v 2. rade uviedol, že nemá byť účastníkom tohto konania, lebo poskytovanie podpory nezávisí od jeho rozhodnutia a pri poskytovaní podpory sa musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä Úradom pre reguláciu sieťových odvetví ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí, preto stojí za zváženie, či o tomto nároku navrhovateľa má rozhodovať súd . K navrhovateľom tvrdenému nebezpečenstvu bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí v dôsledku neposkytnutia podpory, odporca v 2. rade uviedol, že v prípade splnenia predpokladov mal navrhovateľ podľa rozhodnutia ÚRSO v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Za dodanú elektrinu v tomto roku odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľovi cenu obvyklú (keďže nesplnil podmienky pre poskytnutie ceny elektriny na straty), pričom priemerná trhová cena elektriny mala v januári hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh a v marci 2015 hodnotu 31 eur/MWh. Pri rovnakom množstve dodanej elektriny v roku 2015 ako v roku 2014, t. j. 1181 MWh by navrhovateľ pri obvyklej cene elektriny získal od odporcu v 2. rade sumu asi 38 950 eur, t. j. asi 75%, pričom rozdiel medzi cenou na straty a cenou obvyklou je asi 13 000 eur, čo nemôže spôsobiť pre navrhovateľa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odporca v 2. rade vytýkal súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím znevýhodnil odporcov, pretože podpora, ktorú poskytujú, je podporou poskytovanou štátom prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a v prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na podporu v roku 2015, sa odporcovia budú musieť domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí. Nariadené predbežné opatrenie považoval odporca v 2. rade za nevykonateľné, pretože z neho nie je známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia navrhovateľovi za jednotlivé mesiace roku 2015 poskytnúť. Odporca v 2. rade tiež namietal neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané 28.4.2015, ale ukladá odporcom povinnosť plniť od 1.1.2015, pričom úprava predbežného opatrenia sa týka doby budúcej, nie minulej. Mal za to, že súd prvého stupňa zaviazal odporcov na plnenie totožné s plnením, ktoré má byť predmetom konania vo veci samej, čo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR prípustné len vo výnimočných prípadoch, ale súd prvého stupňa uplatnenie výnimočného postupu v napadnutom rozhodnutí neodôvodnil.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcov v l. a 2. rade navrhol napadnuté uznesenie ako zákonné a vecne správne potvrdiť. Mal za to, že odvolania sú nedôvodné a pri rozhodovaní súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonnou úpravou. K tvrdeniu odporcov, že neosvedčil existenciu nároku vo veci samej navrhovateľ uviedol, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie ako v základnom konaní, pretože pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia postačuje osvedčenie pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Za nepravdivé považoval tvrdenia odporcov, že nesplnil povinnosť podľa § 4 zákona č. 309/2009 Z. z., pretože splnenie zákonnej povinnosti preukázal. Nesúhlasil ani s
namietaným nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade, lebo jeho legitimácia v spore je daná postavením v reťazci zmluvných odberateľov elektriny. Pokiaľ odporca v 2. rade namietal nesplnenie podmienky preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľom tvrdením, že môže predávať elektrinu za trhovú cenu, navrhovateľ uviedol, že podpísaním dodatku k trojstrannej zmluve by sa zbavil možnosti domáhať sa v súdnom konaní nároku na podporu pre rok 2015 podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
Odvolací súd prejednal odvolania odporcov v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné čiastočne z iných dôvodov.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu (§ 75 ods. 1 O. s. p.).
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p., náležitosti podstatné pre rozhodnutie o predbežnom opatrení uvedené v § 75 ods. 1 O.s.p., t. j. musí obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej; a ako každý návrh podávaný súdu musí obsahovať náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p., to znamená, že musí obsahovať označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Z uvedeného vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je aj určitý návrh - petit, ktorý vyjadruje obsah a rozsah súdnej ochrany, o ktorej má súd svojim výrokom nakoniec rozhodnúť. Nielen pre žalobu vo veci samej, ale aj pre návrh na nariadenie predbežného opatrenia platí, že navrhovaný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností, ktorých sa navrhovateľ navrhovaným predbežným opatrením domáha, musí byť preto v navrhovanom petite presné a jednoznačné, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohol byť podkladom pre prípadnú exekúciu - to znamená, že musí obsahovať presné vymedzenie práv a povinnosti súvisiacich s plnením, presný rozsah a obsah plnenia a presne stanovenú lehotu, v ktorej má byť povinnosť splnená, ak táto lehota nevyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Rozhodnutie, ktoré by prevzalo do výroku nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný petit navrhovaného predbežného opatrenia, by nebolo po materiálnej stránke vykonateľné a právne dôsledky, ktoré navrhovateľ predbežného opatrenia návrhom sledoval, by nenastali a konanie o predbežnom opatrení by bolo úplne neúčelné.
V predmetnej veci sa súd prvého stupňa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa uvádzanými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho návrhu vyhovel. Neskúmal však, či navrhované a následne nariadené predbežné opatrenie je dostatočne určité, pretože z neho nie je zrejmé, aká konkrétna a určitá povinnosť bola odporcovi uložená.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ a § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z 30.1.2014 tak, že odporca v 1. rade je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu navrhovateľa vystaveného na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení za každý kalendárny mesiac roku 2015.
Zákon č. 309/2009 Z. z. upravuje podmienky a spôsob podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a výroby biometánu, to znamená,
že pri splnení zákonom stanovených podmienok sa právnickej alebo fyzickej osobe ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a výrobcovi elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou zabezpečuje podpora spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Navrhovateľ požaduje poskytovanie podpory podľa uvedeného zákona vo forme doplatku len odkazom na zákonné ustanovenia bez toho, aby presne určil rozsah povinnosti odporcu v l. rade, teda uviedol, v akej výške sa má doplatok poskytovať. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (ale ani žalobou vo veci samej) však nemožno žiadať, aby protistrane bola uložená povinnosť len odkazom na zákonné ustanovenie (napríklad - žalobným petitom sa domáhať uloženia povinnosti žalovanému nahradiť škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka či zaplatiť zmluvnú pokutu podľa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania). Takémuto návrhu nemôže súd ani vyhovieť, pretože zákonné ustanovenie určuje hmotnoprávny rámec v tomto prípade pre poskytnutie druhu podpory, predbežné opatrenie vo výroku však musí presne špecifikovať, akú povinnosť súd účastníkovi predbežným opatrením ukladá tak, aby túto povinnosť bolo možné aj v prípadnej exekúcii vymôcť.
Neurčitosť ukladanej povinnosti zvýrazňuje uloženie povinnosti odporcovi v l. rade poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe ním vystaveného účtovného dokladu za skutočný odber elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015. Je pravdou, že v čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (16.4.2015) navrhovateľ nemohol vedieť, v akom množstve vyrobí a odovzdá do distribučnej siete elektrinu za apríl a nasledujúce mesiace roku 2015. Výrok rozhodnutia súdu, aby bol vykonateľný, musí byť však presný a určitý, aby neboli pochybnosti o tom, akú konkrétnu povinnosť uložil súd odporcovi v l. rade, teda čo je povinný plniť a v akom rozsahu. Za určitý však nemožno považovať výrok rozhodnutia, ktorý odkazuje na budúce, po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia navrhovateľom vystavené a predložené listiny, ktoré nie sú známe súdu, ani protistrane v čase rozhodovania súdu, protistrana nemala možnosť sa k nim vyjadriť a ich správnosť nepreskúmal a právne neposúdil súd.
Odporcovi v 2. rade súd prvého stupňa uložil povinnosť v kalendárnom roku zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 309/2009 Z. z. a podľa rozhodnutia ÚRSO z 30.1.2014 a Zmluvy o dodávke elektriny z 11.12.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej navrhovateľom. Aj pre tento výrok platí, že odkaz výroku rozhodnutia len na zákonné ustanovenie alebo zmluvu účastníkov konania bez presnej špecifikácie povinnosti, ktorú má odporca v 2. rade splniť a v akom rozsahu, je neurčitý, a preto nevykonateľný. Pokiaľ špecifikoval navrhovateľ podporu tak, že odporca v l. rade má poskytnúť podporu vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v roku 2015, v tomto smere je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia nedôvodný, lebo aj z obsahu jeho návrhu nepochybne vyplýva, že odporca v 2. rade prejavil ochotu od navrhovateľa vyrobenú elektrinu odkúpiť.
Za neprijateľný je potrebné považovať návrh navrhovateľa a následné rozhodnutie súdu prvého stupňa ukladajúce odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, pretože ide o neobmedzený okruh neurčitých úkonov, ktorých by sa mali odporcovia v súvislosti so zabezpečením podpory poskytovanej navrhovateľovi zdržať, teda napríklad aj podať odvolanie, ktorým sa odporcovia bránia proti nariadenému predbežnému opatreniu. Podanie odvolania je pritom procesným úkonom, aj prostredníctvom ktorého účastník konania realizuje svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom. Uvedený výrok by znemožnil odporcom urobiť akékoľvek úkony v súvislosti s poskytovaním podpory navrhovateľovi podľa zákona č. 309/2009 Z. z. aj v prípade, ak by nárok navrhovateľa nebol po práve, prípadne by bol v rozpore so zákonom.
Vzhľadom na to, že v predmetnej veci navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne povinnosti žiada odporcom predbežným opatrením uložiť, resp. v akom rozsahu, navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti odporcovi v 2. rade, ktorú tento neodmieta plniť a súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohli výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť, čím nad prípustnú mieru zasiahol do práv odporcov, odvolací súd považuje nariadené predbežné opatrenie za neurčité, nevykonateľné, a preto nedôvodne nariadené.
Odvolací súd, keďže napadnuté uznesenie z týchto dôvodov nebolo možné v odvolacom konaní potvrdiť, ale nie sú ani zákonné dôvody pre jeho zrušenie, podľa § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v tomto konaní úspešný a odporca trovy odvolacieho konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.