Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/171/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: B. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX S., občan SR, právne zastúpený: Mgr. Martina Slosiariková, advokátka, so sídlom Jelšová 2A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Michal Vlkolinský, Námestie SNP 17/29, 96001 Zvolen, o určenie nájomného vo výške 350,00 € mesačne a doplatenie dlžného nájomného, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 23. 10. 2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd odporkyni určil odo dňa podania návrhu nájomné obvyklé v čase a v mieste, a to vo výške tak, ako bude určená na základe vykonaného dokazovania. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť nedoplatok na nájomnom a to doplatok odo dňa podania návrhu až do dňa právoplatnosti rozsudku. Rovnako si uplatnil náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa má nájomnú zmluvu zo dňa 01. 09. 1996, ktorú uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa Bučina, a. s. Zvolen. Na základe prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu sa vlastníčkou stala právna predchodkyňa navrhovateľa H.. U.. Q. B.. Povolením vkladu pod č. V 3 98/13 zo dňa 08. 01. 2014 sa výlučným vlastníkom bytu stal navrhovateľ. Odporkyňa od uzavretia nájomnej zmluvy uhrádza nájomné vo výške 167,14 €, z čoho 78,66 € sú zálohy a čisté nájomné činí 88,48 €. V súvislosti so vzrastom cien energií navrhol právny predchodca navrhovateľa, ako aj navrhovateľ nájomkyni, t. j. odporkyni písomný návrh na zvýšenie nájomného tak, že nové nájomné bolo stanovené na 278,66 € vrátane energií. K dohode o zvýšení nájomného však nedošlo. Výšku nájomného, ktoré si v tomto konaní navrhovateľ uplatňuje, zodpovedá cene nájomného u porovnateľných bytov v uvedenej lokalite, pričom ide o byty podobné svojou rozlohou, stavom opotrebenia i dopravnou dostupnosťou. Svojím návrhom sa navrhovateľ domáha určenia svojho práva, pričom naliehavý právny záujem vidí navrhovateľ v tom, že ako vlastník nehnuteľnosti bytu je povinný trpieť výkon nájomného vzťahu zo strany odporkyne, avšak za podmienok, ktoré nie sú pre neho ako vlastníka nehnuteľnosti spravodlivé. V zmysle môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť nájomné, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu ako aj zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy v súlade s osobitným právnym predpisom, pričom takýto právny predpis v súčasnosti neexistuje. Navrhovateľ ako vlastník nehnuteľnosti je potom obmedzený na svojich právach, pretože nehnuteľnosť nemôže sám užívať a za takéto obmedzenie mu nie je poskytnutá adekvátna náhrada. Na výzvu súdu navrhovateľ špecifikoval výšku nájomného, ktorú požadoval určiť a to na 350,00 € mesačne.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pri podaní určovacej žaloby navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu, pričom pri prevode vlastníckeho práva navrhovateľ prehlásil, že byt a aj jeho stav pozná, určite bol predchádzajúcou vlastníčkou oboznámený aj s výškou nájomného, proti ktorej výške v tom čase nič nenamietal. Návrh na určenie nájomného bol podaný na tunajšom súde dňa 23. 10. 2014, teda s odstupom cca takmer 10-tich mesiacov od nadobudnutia vlastníctva, pričom v tomto smere odporkyňu nekontaktoval nejakým návrhom alebo predložením dodatku k platnej nájomnej zmluve. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú upravené platnou Zmluvou o nájme bytu, ktorú navrhovateľ nespochybňuje. Z tohto dôvodu žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Navrhovateľ pred súdom uviedol, že sa rozhodol žiť vo Zvolene a na základe ponúk si vybral byt, ktorého nájomkyňou je odporkyňa. Jedná sa o nadštandardný byt a naskytla sa mu výhodná kúpa bytu na splátky. Vedel o tom, že v byte býva odporkyňa na základe nájomnej zmluvy, vec konzultoval s právnikmi a predchádzajúca vlastníčka mu oznámila, že odporkyni zvýšila nájomné na základe oznámenia z 23. 09. 2013. Pokiaľ šlo o správu bytov, bolo zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré vykonávalo správu. Ešte pred kúpou bytu sa stretol s odporkyňou. Vedel o tom, že k dispozícii sú dve nájomné zmluvy, druhá nájomná zmluva je z 01. 03. 2000. Predchádzajúca vlastníčka bytu pani Višňovská mu oznámila, že s odporkyňou dohodla výšku nájomného po 167,14 €. Po odkúpení bytu navrhovateľom odporkyňa platby uhrádzala na jeho účet, pričom sa jedná o nájomné vrátane zálohových platieb za služby spojené s bytom. Predchádzajúca majiteľka bytu mu uvádzala, že sa snažila s odporkyňou dohodnúť na vyššom nájomnom, avšak odporkyňa vyššie nájomné neuhrádzala. Pokiaľ sa rozhodol byt kúpiť, predpokladal, že sa s odporkyňou dohodnú na vyššom nájomnom, avšak s odporkyňou k dohode nedošlo. Ešte pred kúpou bytu ukazoval odporkyni oznámenie pani Višňovskej zo septembra 2013 o vyššom nájomnom, k čomu však sa odporkyňa vyjadrila, že s tým nesúhlasí a odmietla s ním komunikovať. Po kúpe bytu zaslal odporkyni oznámenie vo februári 2014, ktorou vyzval odporkyňu na úhradu nájomného po 278,66 € mesačne. K dohode s odporkyňou o výške nájomného však nedošlo.

Odporkyňa pred súdom vypovedala, že byt im bol pridelený spolu s manželom ako zamestnancom spoločnosti Bučina. Jednalo sa o byty, ktoré stavalo mesto Zvolen, ktoré boli odovzdané ešte štátnemu podniku Bučina pre zamestnancov. Tento byt užívali s manželom ako nájomcovia až do smrti manžela, t. času byt užíva ako nájomkyňa sama. Od roku 1994 bola na invalidnom dôchodku, t. času je na starobnom dôchodku. Manžel zomrel dňa 30. 01. 2011. Podľa jej vedomostí, po privatizácii podniku Bučina došlo postupne k predaju bytov cez pána J., jeho brata, na pani B., o tomto dostala upovedomenie. Od pani B. byt odkúpil navrhovateľ. Nájomné uhrádzali podniku Bučina. Od roku 2003 bol určený regulovaný nájom a odvtedy platí rovnaké platby. Upravujú sa len poplatky za služby podľa spotreby. Výška nájomného je však stále rovnaká, nakoľko táto regulácia nebola zrušená. Je pravdou, že im bývalá vlastníčka Ing. B. oznámila úpravy zálohových platieb a nájomného, avšak jej odpísali, že s tým nesúhlasia, pretože platí pôvodná nájomná zmluva, ktorá doposiaľ nebola zrušená. Toho času uhrádza platbu vo výške 168,50 € na účet navrhovateľa. Vyúčtovanie zálohových platieb jej bolo zasielané, naposledy, pokiaľ si zisťovala, mala preplatok, nakoľko sa snaží šetriť vodu aj energie. Bývalá majiteľka pani B. jej však preplatok nenechala, tvrdila, že má platiť vyššie nájomné, s čím odporkyňa nesúhlasila. Z tohto dôvodu si uvedený preplatok vyrovnala nižšími platbami nájomného. Pokiaľ sa týka navrhovanej výšky nájomného, odporkyňa poukázala na to, že byty v ich okolí sú odpredané, zostal tam jediný nájomca, ktorý platí ešte nižšie nájomné ako má určené ona. Preto nesúhlasila s navrhovanou výškou nájomného.

Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 09. 1996 (čl. 4, 5) uzavrela odporkyňa spolu s neb. manželom ako nájomcovia zmluvu s prenajímateľom Bučina, a. s. Zvolen, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X v dome vo G. na ulici V. Č.. XXX/XX a to na dobu neurčitú. Bolo dojednané, že nájomca má povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné za byt a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, pričom výška nájomného bola určená v súlade s vtedy platnou Vyhláškou č. 60/1964 a č.

Podkladom je evidenčný list. Nájomné sa malo uhrádzať mesačne pozadu, najneskôr do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca. V súlade s uvedenými predpismi prenajímateľ mal určiť aj ročnú výšku úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Ďalej bolo dojednané, že v prípade zmeny právnych predpisov rozhodujúcich pre určenie výšky nájomného, má prenajímateľ právo výšku nájomného zmeniť. Výšku mesačných preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu môže prenajímateľ zvýšiť, ak sú na to dôvody vyplývajúce zo zmien daných osobitnými predpismi alebo z rozhodnutí cenových orgánov, prípadne iných vážnych dôvodov (napr. podľa skutočnosti predchádzajúceho roka). Tieto zmeny budú nájomcom oznámené spôsobom v mieste obvyklým (zaslaním nového evidenčného listu pre výpočet nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu). Zmenu môže prenajímateľ realizovať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po skutočnosti, ktorá vytvorila právo prenajímateľa na vykonanie zmeny.

Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 01. 03. 2000 (čl. 35, 36) uzavrel nájomca Q. O. ( neb. manžel odporkyne ) s prenajímateľom Sekier, s. r. o. Zvolen Zmluvu o nájme k bytu č. X v dome vo G. na ulici V. Č.. XXX/XX na dobu neurčitú. K nájomnému bolo dojednané, že nájomca má povinnosť platiť prenajímateľovi nájomné za byt, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Výška nájomného je určená na základe opatrenia Ministerstva financií SR z 21. 12. 1999 č. R-11/1999 na podklade - evidenčný list. Nájomné sa platí mesačne pozadu, najneskôr do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca. Ročnú výšku úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu určí prenajímateľ podľa platných právnych predpisov. V prípade zmeny právnych predpisov rozhodujúcich pre určenie výšky nájomného má prenajímateľ právo výšku nájomného zmeniť. Zmeny budú nájomcom oznámené spôsobom v mieste obvyklým (zaslaním nového evidenčného listu pre výpočet nájomného). Zmenu výšky nájomného ako aj výšky mesačných preddavkov môže prenajímateľ realizovať od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po skutočnosti, ktorá vytvorí právo prenajímateľa na vykonanie zmeny. Nájomcovia sú povinní rešpektovať zmeny nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu v zmysle platných právnych predpisov.

Odporkyňa predložila súdu Rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 18. 02. 1974 zo strany Bučiny, národný podnik Zvolen, ako aj Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 03. 1974.

Podľa evidenčného listu vypracovaného 28. 05. 2007 spoločnosťou Sekier, s. r. o. bola odporkyni spolu s manželom určená celková platba za úhrady za byt 4.208,-- Sk (139,70 €), z toho nájomné činilo 3.100,-- Sk (102,90 € - čl. 6).

Podľa Listu H.. B. zo dňa 01. 05. 2008 adresovaný Q. O.Á. s manželkou t. j. odporkyňou (čl. 72), bolo týmto oznámené, že sa Ing. B.Š. dňa 04. 04. 2008 stala vlastníčkou bytu, ktorého sú nájomcami na základe kúpnopredajnej zmluvy s firmou Sekier, s. r. o. Zvolen. Prílohou listu bola nájomná zmluva, pričom Ing. B. žiadala nájomcov, aby túto podpísali s tým, že prílohou nájomnej zmluvy je aj evidenčný list pre výpočet úhrad za užívanie bytu platný od 01. 05. 2008. Podľa evidenčného listu z 01. 05. 2008 (čl. 73) bolo určené nájomné vo výške 3.853,-- Sk (127,90 €), zálohové platby za služby vo výške 1.108,-- Sk (36,70 €), t. j. celková mesačná úhrada za byt 4.961,-- Sk (164,70 €). Na uvedené oznámenie zaslali H.. B. Q. O. spolu s odporkyňou odpoveď zo dňa 18. 05. 2008 (čl. 74), na základe ktorého oznámili, že vzali na vedomie súčasné vlastníctvo nájomného bytu Ing. B.. Uviedli, že zaslanú zmluvu o nájme nemôžu podpísať, nakoľko majú právoplatnú zmluvu o nájme ešte so spoločnosťou Sekier, s. r. o. z 01. 03. 2000, ktorá je stále v platnosti.

Z následnej korešpondencie medzi Ing. B. a rodinou odporkyne vyplýva, že odporkyňa spolu s manželom oznámili Ing. B., že pôvodne žiadali sami o odkúpenie bytu od predchádzajúceho vlastníka bytov - spoločnosti Sekier, s. r. o., o ktorej žiadosti nebolo rozhodnuté. Zároveň listom zo dňa 02. 10. 2008 Ing. B. oznámili, že dodatočne bolo zistené z ich strany navýšenie mesačných platieb o 1.098,-- Sk v položke „fond opráv“. Oznámili, že ďalej budú uhrádzať zníženú platbu vo výške 3.863,-- Sk a v tomto smere žiadali aj úpravu evidenčného listu. Poukázali na to, že ich preplatok z dôvodu neoprávneného zvýšenia činil 5.490,-- Sk. Listom zo dňa 17. 10. 2008 Ing. B.R. oznámila rodine odporkyne, že byt je v jej osobnom vlastníctve ako fyzickej osoby a preto sa opatrenie o regulácii cien nájomného na tento byt nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu zotrvala na uhrádzaní platieb nájomného a zálohových platieb v stanovenej výške

4.961,-- Sk. Podľa Listu Ing. B.Š. zo dňa 25. 11. 2012 (čl. 8) bolo odporkyni oznámené, že s účinnosťou od 01. 01. 2013 právna predchodkyňa navrhovateľa mení výšku nájomného a to nájomné vo výške 200,-- € mesačne, zálohové platby 78,66 € mesačne, spolu 278,66 € mesačne. Na to Listom odporkyňa Ing. B. zo dňa 05. 12. 2012 oznámila (čl. 81, 82), že nesúhlasí s takto určenou čiastkou mesačnej platby, ktorá je navýšená v čiastke nájomného na 200,-- € mesačne. Listom zo dňa 23. 09. 2013 (čl. 37) oznámila Ing. B. odporkyni, že s účinnosťou od 01. 01. 2013 mení výšku nájomného tak, že nájomné činí 200,-- € mesačne, zálohové platby 78,66 € mesačne, spolu 278,66 € mesačne. Zároveň bola vyčíslená dlžoba vo výške 1.003,68 €. K tomu odporkyňa vlastnou cestou ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne oznámila Ing. B. (čl. 83 až 85), že uhrádza nájomné podľa doteraz platnej nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom súčasného vlastníka. Poukázala na to, že k zmene zmluvy môže dôjsť len na základe zmluvných strán.

Navrhovateľ preukázal svoje vlastníctvo k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice, podľa ktorej predmetný byt odkúpil od predchádzajúceho vlastníka Ing. B. - Kúpna zmluva zo dňa 02. 12. 2013 (čl. 47 až 53), ako aj výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre okres G., obec G., k . ú. Q.Á. (čl. 7).

Navrhovateľ nepredložil súdu písomnú výzvu - oznámenie o zvýšení nájomného z februára 2014 v zmysle svojej výpovede na pojednávaní.

Navrhovateľ výšku uplatneného nájmu preukazoval na základe potvrdení realitnej spoločnosti a to XEMAR, s. r. o. Banská Bystrica, realitná kancelária ACTIVE REAL Lieskovec, podľa ktorých trhová výška ceny prenájmu obdobného bytu je od 300,-- do 350,-- € mesačne (čl. 38, 39). Rovnako predložil súdu ponuky získané z internetu na prenájom 2 a 3-izbových bytov v lokalite G. - G. v sume od 400,-- do 490,-- € mesačne (čl. 40 až 46).

Odporkyňa predložila súdu evidenčný list pre výpočet nájomného a úhrad za užívanie bytu vlastníka P. Š. k bytu vo G., X. XXXX/XX, pričom sa jedná o 4-izbový byt, kde od 01. 01. 2009 spoločnosťou Sekier, s. r. o. bola určená celková mesačná úhrada 275,38 €, z toho nájomné 113,33 € a zálohové platby 162,05 €. K tomu doložila výpis z účtu predmetného nájomcu zo dňa 15. 04. 2015, na základe ktorého poukázala, že i toho času uvedený nájomca uhrádza takto určené nájomné (čl. 32 až 34).

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ods.2, fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa , záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa , nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa , spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu nie je dôvodný. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré súdu preukázal listinnými dokladmi. Súd preto konštatuje, že vlastnícke právo k predmetnému bytu súd považoval v tomto prípade za nesporné. Hoci odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uvádzali súdu okolnosti, na základe ktorých sa odporkyňa domáha možnosti získania vlastníctva k predmetnému bytu, súd konštatuje, že súčasný právny stav je taký, že vlastníkom bytu je navrhovateľ. Je nesporné, že vlastnícke právo pôsobí proti všetkým, čo znamená, že každý je povinný rešpektovať právo vlastníka. Súdnu ochranu vlastníckeho práva súd poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva v súlade s ustanovením . V tomto konkrétnom prípade však súd nezistil, že by došlo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľa odporkyňou. Navrhovateľ pri nadobudnutí vlastníctva k predmetnému bytu vstúpil do všetkých práv a povinností predchádzajúceho vlastníka bytu, vrátane práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ktorá sa viazala k predmetnému bytu. Súd preto konštatuje, že v tomto prípade nejde o poskytnutie ochrany navrhovateľovi vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu, nakoľko výkon nájmu bytu zo strany odporkyne je v súlade s nájomnou zmluvou tak, ako bola dojednaná právnymi predchodcami navrhovateľa. Zo strany odporkyne sa potom nejedná o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa. Súd potom konštatuje, že poukaz navrhovateľa na určenie výšky nájomného z hľadiska podania určovacej žaloby je nenáležitý, pokiaľ naliehavý právny záujem na určení obvyklého nájomného by malo robiť postavenie navrhovateľa neisté. V danom prípade boli zmluvné podmienky vrátane výšky nájomného a zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu doposiaľ určené na základe platnej nájomnej zmluvy tak, ako bolo preukázané v tomto konaní a to naposledy nájomnou zmluvou zo dňa 01. 03. 2000. Súd preto konštatuje, že v tomto prípade skúmal poskytnutie ochrany navrhovateľovi ako účastníkovi nájomnej zmluvy.

Súd preskúmal záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania a to nájomnú zmluvu. Úprava záväzkových vzťahov je v zásade založená na zmluvnej voľnosti, to znamená, že je na dohode medzi stranami záväzkového vzťahu, aký záväzok medzi sebou založia, ako aj čo bude jeho obsahom. Samozrejme dohoda strán nemôže byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Súd konštatuje, že v tomto prípade vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania bol založený naposledy uzavretou nájomnou zmluvou z 01. 03. 2000, kde bola rovnako upravená výška nájomného a zálohových platieb v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, t. j. opatrením Ministerstva financií SR z 21. 12. 1999 - č. R-11/1999. Súd konštatuje, že pokiaľ ide o cenu nájmu, dohodovanie o cene bolo upravené už v tom čase aj dnes platným o cenách. V zmysle uvedeného predpisu sa preferuje dohoda strán o výške ceny. Štát prostredníctvom uvedeného zákona však môže zasiahnuť do takéhoto dohadovania a to opatreniami na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja - reguláciou cien a to či už určením ceny, alebo usmernením dohodovania cien cenovými orgánmi. Rozsah regulácie cien sa ustanovuje rozhodnutím ministerstva o regulácii cien. Uvedené rozhodnutia sú zverejnené v publikačnom orgáne ministerstva a rovnako vyhlásenie v Zbierke zákonov SR uverejnením oznámenia

ministerstva o jeho vydaní. To znamená, že je všeobecne známym a prístupným. Posledná úprava regulácie cien nájomného vydaná v súlade so , účinná od 01. 05. 2008. Jedná sa o opatrenie Ministerstva financií SR o regulácií cien nájmu bytov, kde sú stanovené maximálne ceny nájmu bytu a rovnako opatrenie určuje prípady, na ktoré sa toto opatrenie nevzťahuje. Pri prejednávaní veci súd konštatuje, že medzi účastníkmi bolo sporné, či predmetný byt spadá pod právnu úpravu regulácie cien nájomného alebo nie a výška ceny nájomného je potom výsledkom dohody zmluvných strán bez ohľadu na určenie maximálnej výšky nájomného uvedeným právnym predpisom. V tomto prípade navrhovateľ uviedol, že doposiaľ dojednaná výška nájomného nezodpovedá súčasnej výške nájomného obvyklého v čase a mieste, kde sa byt prenajíma. V zmysle ustanovení je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, avšak za podmienok ustanovených osobitným právnym predpisom, takýto právny predpis doposiaľ nebol vydaný. V konaní bolo preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou doposiaľ nedošlo k dohode o zvýšení ceny nájomného. Navrhovateľ tvrdil, že navrhol odporkyni zvýšenie nájomného, ktorá však s týmto nesúhlasila. Navrhovateľ však svoje tvrdenie nepreukázal. Bolo len preukázané dohadovanie o vyššej cene nájmu s právnym predchodcom navrhovateľa, s ktorým však odporkyňa nesúhlasila. Súd potom konštatuje, že navrhovateľ bez toho, aby sa pokúsil o dohodu s odporkyňou, sa priamo obrátil na súd, aby súd určil výšku nájomného obvyklého v čase a mieste prenájmu bytu. Na výzvu súdu potom doplnil svoj návrh tak, že žiadal určiť obvyklé nájomné vo výške 350,-- € mesačne, pričom vychádzal z cien zistených prostredníctvom rôznych inzerátov a potvrdení realitných kancelárií o výške nájomného, za ktoré sa spravidla majú obdobné byty poskytovať na nájom. Takýto postup zo strany navrhovateľa však súd považuje za predčasný. Tak ako už bolo vyššie uvedené, záväzkové vzťahy sa riadia zmluvnou voľnosťou, to znamená, že sám zákon preferuje dohodu strán o obsahu záväzkových vzťahov, pričom aj zmenu obsahu záväzkových vzťahov je možné vykonať len na základe dohody strán. Je pravdou, ako uvádza navrhovateľ, že samotný umožňuje jednostranné zvýšenie ceny nájomného, avšak podmienky tohto postupu mali byť upravené osobitným právnym predpisom, ktorý v súčasnej dobe vydaný nie je. Pokiaľ by došlo k takémuto jednostrannému úkonu zo strany prenajímateľa, v prípade sporu zmluvných strán je možné domáhať sa ochrany zo záväzkového vzťahu žalobou na plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou z hľadiska posudzovania naliehavého právneho záujmu. V takomto konaní je potom súd oprávnený preskúmať platnosť uvedeného právneho úkonu, či je v súlade so zákonom. V danom prípade súd konštatuje, že je možné poskytnúť ochranu aj takémuto nájomnému pomeru, pokiaľ uplynutím času dôjde k podstatnej zmene pôvodne dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré pri uzavretí zmluvy o nájme bytu nebolo možné predvídať. Takáto ochrana je možná v súlade s ustanovením . Nemožno však žiadať určovacou žalobou v súdnom konaní, aby súd určil výšku nájomného, nakoľko takáto povinnosť pre súd nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Súd nie je oprávneným štátnym orgánom na určovanie ceny nájomného v konkrétnom zmluvnom vzťahu. Tak ako už bolo uvedené, v záväzkovom vzťahu je možná zmena akejkoľvek zmluvnej podmienky len dohodou strán a pokiaľ k dohode nedôjde, oprávnená strana sa môže dožadovať pred súdom nahradenia vôle druhej zmluvnej strany aj s poukazom na ustanovenie . V tomto prípade by sa však malo jednať o poslednú možnosť a aj súd je povinný dbať o to, aby sa rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Nemožno vychádzať len z predpokladu tak, ako uvádzal navrhovateľ, že dohadovanie s odporkyňou sa mu javí ako neúčinné vzhľadom na predchádzajúce postoje odporkyne k výške nájomného. Z uvedených dôvodov potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Odporkyni ako úspešnej účastníčke konania patrí plná náhrada trov konania v súlade s ustanovením Odporkyňa vyčíslila trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci po 64, € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 30. 03. 2015, účasť na pojednávaní dňa 19. 05. 2015 a 01. 07. 2015), 4x režijný paušál po 8,39 €, čo spolu činí 291,72 €. Súd preskúmal vyčíslené trovy právneho zastúpenia a dospel k záveru, že odporkyni patrí náhrada za trovy právneho zastúpenia a to za 4 úkony právnej pomoci po 64,53 € a 4x režijný paušál po 8,39 €, čo spolu činí 291,68 € a to v súlade s ustanovením , , , , , , Vyhlášky MS SR č. Súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni takto stanovenú výšku náhrady trov konania v sume 291,68 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).