Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-58C-241-2015.pdf
PDF · 76.14 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-58C/241/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova č. 6, Bratislava IČO: 36 361 518, zastúpeného spoločnosťou GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., AK so sídlom Vodná č. 3, Košice IČO: 36 730 564, proti odporkyni: I. I., E.. XX.XX.XXXX, I. X. Č.. X, I., o zaplatenie 369,91 € s psríslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 369,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 369,91 € od 29.11.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 22 € na účet vedený vo VUB, a.s. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,86 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 04.05.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 369,91 € z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektriny.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Súd sa oboznámil s predloženámi listinami: vyúčtovanie náhrady škody č. XXXXXXX, pokus o zmier zo dňa 23.07.2014, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny z 15.10.2013, protokol o zistení neoprávneného odberu č. XXXXXX z 15.10.2013, fotodokumentáciou, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.
Z predloežných listinných dôkazov súd zistil, že dňa 15.10.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa. Pri kontrole bolo zistené, že odberné miesto odoberá eletrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom eletrickej energie. O neoprávnenom odbere bol spísaný protokol, ako aj vyhotovená fotodokumentácia. Navrhovateľ preto odporkyni vyfaktúroval vzniknutú škodu a to faktúrou č. XXXXXXX, vystavenou dňa 13.11.2013, splatnou dňa 28.11.2013. Zo strany odporkyne došlo iba k čiastočnej úhrade 30 € s tým, že pokusom o zmier z 23.07.2014 ju navrhovateľ vyzval na úhadu zvyšnej časti džnej sumy 369,91 €. Odporkyňa však dlžnú sumu navrhovateľovi doposiaľ neuhradila.
Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní
odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 cit. zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z. z., škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
Podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky, Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac predložené listiny súd mal v tomto prípade za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania. Dňa 15.10.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta a bolo zistené, že odberné miesto odoberá eletrickú energiu bez zmluvného vzťahu s dodávateľom eletrickej energie. O neoprávnenom odbere bol spísaný protokol, ako aj vyhotovená fotodokumentácia. Odporkyni bola vyfaktúrovaná vzniknutá škoda 399,91 € s tým, že faktúra mala lehotu splatnosti dňa 28.11.2013. Odporkyňa čiastočne plnila a uhradila navrhovateľovi sumu 30 €. Celková opodstatnená pohľadávka navrhovateľa tak predstavovala sumu 369,91 €.
Z uvedených dôvodov súd rozodol tak, ako znie výrokový časť tohto rozsudku.
Podľa § 517 OZ ods.1 a 2 dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Keďže odporkyňa sa dostala s plnením do omeškania súd ju zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. priznal proti neúspešnénej odporkyne náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 22 € ako aj z náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom v sume 87,86 € za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia 28,22 €, 8,39 € režijný paušál, písomné podanie na súd 28,22 €, 8,39 € režijný paušál, + 20 % DPH), všetko podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.