Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_2P-13-2013.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky J. L., G. U., B.. XX.X.XXXX, X. B. U. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov proti odporcovi J. L., B.. XX.X.XXXX, X. Ť. X, XXX XX X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému J. L., B.. XX.XX.XXXX, X. B.B. U. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J. L., G. U., B.. XX.X.XXXX H. J. L., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Bardejove, vo zväzku č. XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r o z v á d z a .
Maloletého J. L., B.. XX.XX.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
Styk otca s maloletým n e u p r a v u j e . Ponecháva sa na mimosúdnu dohodu rodičov.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 21.2.2013 domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a na čas po rozvode, aby upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému J. L., ktorý sa im narodil v manželstve, a to tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporca, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne a aby bol upravený styk otca s maloletým podľa návrhu matky.
Návrh na rozvod manželstva odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzatvárali na základe citovej náklonnosti po 5-ročnej známosti. Už pred uzavretím manželstva sa vo vzťahu vyskytli prvé problémy. Stalo sa, že odporca ju aj niekoľkokrát fyzicky napadol a preto ho opustila. Sľúbil však, že sa zmení a odpustila mu. Vzťah obnovili. Sľuby spočiatku aj reálne plnil, a na určitý čas ich vzťah sa stal harmonickým, ale keď začal podnikať a prevádzkovať J. X. - W. P. X., začal opätovne dochádzať domov až nad ránom. Požíval hojne alkohol, nemal zábrany nevhodne sa správať aj k cudzím ženám
pred ňou. V roku 2011 sa podarilo odporcovi presvedčiť ju, že ak začnú žiť spolu, stane sa príkladným partnerom. Onedlho potom, čo začali bývať spolu, otehotnela. Napriek tomu odporca pokračoval vo svojom predchádzajúcom štýle života. Na naliehanie rodičov súhlasil s uzavretím manželstva. Ani po uzavretí manželstva, narodenie syna nič nezmenilo na jeho správaní, pretože preferoval posedenie s kamarátmi pred povinnosťami v spoločnej domácnosti, aj pred rodinnými stretnutiami. Svoj príjem míňal výlučne na svoje záľuby, na posedenia v pohostinských zariadeniach, na domácnosť jeho investície boli v podstate nulové. So starostlivosťou o dieťa, s vedením domácnosti jej počas spolužitia nepomáhal. Stalo, že aj niekoľko dní sa v spoločnej domácnosti neukázal. Dochádzalo k citovému odcudzeniu, ktoré sa vystupňovalo v poslednom polroku, pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Komunikácia už medzi nimi, ako partnermi neexistovala. Prestali žiť spolu intímne. Zhoršilo sa aj správanie odporcu voči nej. Často ju ponižoval, aj pred svojimi kamarátmi. Nemal problém s použitím hrubých výrazov ani v prítomnosti syna. Dňa 30.1.2013 odišla zo spoločnej domácnosti aj so synom J. a odsťahovala sa k rodičom, kde má trvalé bydlisko. K príčinám rozvratu manželstva uviedla, že išlo o absenciu ochoty zo strany odporcu komunikovať a riešiť problémy týkajúce sa potrieb rodiny a domácnosti. Ponižovanie a vulgárne urážky navrhovateľky odporcom a neúnosné preferovanie svojich záľub na úkor potrieb rodiny.
Rovnopis návrhu na začatie konania bol doručený odporcovi. Odporca sa k návrhu pred pojednávaním nevyjadril. Na pojednávaní dňa 9.4. 2014 odporca prejavil záujem na obnovení spolužitia s navrhovateľkou s tým, že je toho názoru, že vzťahy medzi účastníkmi nie sú také, aby nemohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia. Navrhovateľka trvala na návrhu na rozvod manželstva s tým, že neprichádza do úvahy, aby došlo k obnoveniu spolužitia.
Dňa 18.6.2014 bol odporca vzatý do väzby.
Navrhovateľka na svojom návrhu na rozvod manželstva naďalej trvala.
Odporca, ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom dňa 20.5.2015 sa pripojil k návrhu na rozvod manželstva. Súhlasil s rozvodom manželstva, aj keď nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uvádzala navrhovateľka ako príčiny rozvratu ich manželstva.
Odporca súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.
Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom sobášneho listu účastníkov, rodného listu maloletého J. L., potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, šetrením pomerov na mieste samom, kolíznym opatrovníkom maloletého dieťaťa a oboznámením sa s obsahom správy o výsledku šetrenia pomerov na mieste samom, oboznámením sa s obsahom dôkazov o výške príjmov matky maloletého a zistil tento skutkový stav:
Účastníci manželstvo uzavreli dňa X.XX.XXXX, u oboch išlo o prvé manželstvo. V manželstve sa im dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý J. L.H.. Posledné spoločné bydlisko mali v X. B. D. A. Č.. X.
Výsluchom účastníkov konania súd zistil, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti od 30.1.2013, kedy sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala, aj s maloletým synom J.. Od tej doby býva aj s maloletým synom účastníkov u svojich rodičov. Účastníci medzitým spolužitie neobnovili. Navrhovateľka nemá záujem na obnovení spolužitia. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, na pojednávaní trvala na dôvodoch, ktoré boli uvádzané v písomnom návrhu na začatie konania a k doplneniu týchto dôvodov ešte uviedla, že jednou z príčin boli aj skutočnosti, pre ktoré bol odporca vzatý do väzby. Počas väzby jej píše listy. Počas spolužitia bol aj strašne žiarlivý. Po odchode zo spoločnej domácnosti býva matka s maloletým u svojich rodičov. K obnoveniu spolužitia nedošlo ani na prechodný čas, keď odporca prichádzal za dieťaťom, aj tieto stretnutia boli sprevádzané hádkami. Neriešili otázku ďalšieho spolužitia a stalo sa, že museli zavolať aj políciu, keď prišiel odporca za dieťaťom a to kvôli správaniu odporcu. Aj keď jej píše z väzby listy, kde jej vyznáva lásku, stratila voči nemu dôveru a nechce už s ním obnoviť spolužitie.
Odporca súhlasil s rozvod manželstva, ale nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou ako príčiny rozvodu manželstva. Tvrdil, že mu bola navrhovateľka neverná, že má na to aj svedkov a že od tej doby si ju prestal vážiť. Nekomunikoval s ňou. Odvtedy ich manželstvo skončilo. Priznal, že nevera
navrhovateľky je aj jeho chyba, pretože užíval drogy, nevenoval sa jej. Často sa stalo, že neprišiel domov. Bol vonku s kamarátmi a ona to zle psychicky znášala. Navrhovateľku má rád a keď s ňou bude v budúcnosti žiť, papier k tomu nepotrebuje. Nechce jej v súčasnosti robiť problémy a preto súhlasí s rozvodom manželstva. Súhlasil, aby maloletý J. bol zverený do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode. Poprel, aby z jeho strany došlo voči navrhovateľke k fyzickým alebo psychickým útokom.
Navrhovateľka poprela tvrdenia odporcu o jej nevere, ale nevie, ako ho má presvedčiť, že to nie je pravda.
Kolízny opatrovník z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na zachovaní manželstva nemal výhrady voči rozvodu manželstva účastníkov, keďže nie je predpoklad, aby účastníci spolužitie obnovili.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale a hlboko rozvrátené. Aj keď podľa tvrdenia účastníkov manželstvo uzatvárali na základe citovej náklonnosti, spolužitie účastníkov nebolo harmonické. Sám odporca priznal, že sa navrhovateľke nevenoval. Stalo sa, že neprišiel domov, keď bol vonku s kamarátmi a že to zlé psychický znášala. Z výpovedí účastníkov vyplýva, že odporca si svoje povinnosti ako manžel v manželstve, medzi ktoré patrí vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, neplnil. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013. Odporca je aktuálne vo väzbe. Ich manželstvo už v čase podania návrhu na rozvod manželstva si neplnilo ani jednu zo svojich funkcií. K obnoveniu spolužitia nedošlo, a to ani dočasne, po podaní návrhu na rozvod manželstva.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je trvale, hlboko a vážne rozvrátené, bez predpokladu obnovenia spolužitia a preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 O.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Navrhovateľka navrhovala, aby na čas po rozvode bol maloletý J. zverený do jej osobnej starostlivosti. Odporca, aby bol zaviazaný prispievať na jeho výživu, najprv sumou 150,- eur mesačne a potom v záverečnom návrhu, vzhľadom na pomery na strane odporcu v čase rozhodovania vo veci rozvodu manželstva navrhovala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného a žiadala neupravovať jeho styk s maloletým, a tento aby bol ponechaný na mimosúdnu dohodu rodičov.
Odporca súhlasil s tým, aby bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky. K výživnému uvádzal, že je aktuálne vo väzbe, že nemá finančné prostriedky, z ktorých by mohol prispievať na výživu maloletého. Má veľa dlhov.
Kolízny opatrovník maloletého navrhoval maloletého na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky. Šetrením pomerov na mieste samom zistil, že matka má vytvorené podmienky k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého. Býva s maloletým u rodičov, kde má maloletý samostatnú izbu, aj matka dieťaťa má samostatnú izbu. Zvyšok domu užívajú spoločne. O dieťa sa riadne stará. Vzhľadom na aktuálne pomery na strane otca maloletého, navrhoval zaviazať otca maloletého prispievať na výživu maloletého vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného. Styk otca s maloletým navrhovali aktuálne neupravovať. Ponechať ho na mimosúdnu dohodu rodičov.
Keďže manželstvo účastníkov bolo rozvedené, bolo potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností súčasne s rozvodom manželstva na čas po rozvode u maloletého J.. Maloletý J. je vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Otec je vo väzbe. U matky neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by bránili tomu, aby sa naďalej nemohla o maloletého osobne starať. K doterajšej starostlivosti o maloletého uvádzali, že maloletý je umiestnený v predškolskom zariadení. Poplatok za stravu je 20,- eur mesačne, školné 5,- eur mesačne, ďalšie náklady na potreby dieťaťa sú na stravu 100,- eur mesačne, 50,- eur v priemere mesačne na oblečenie, na drogériu a v priemere mesačne 20,- eur, zdravotný stav dieťaťa je dobrý. Náklady sú na hračky pre dieťa. Matka s maloletým býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Na náklady domácnosti zatiaľ neprispieva, keďže okrem rodičovského príspevku iný príjem nemala. Zamestnala sa až 29.10.2014 v spoločnosti L., s.r.o. so sídlom Slovinky s príjmom na úrovni minimálnej mzdy. Vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia iba k maloletému J.. Matka nevlastní žiaden majetok. Otec maloletého je aktuálne vo väzbe. Nemá žiaden príjem. Podľa jeho tvrdenia má veľa dlhov.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka má vytvorené všetky predpoklady pre zabezpečovanie riadnej osobnej starostlivosti o maloletého a preto na čas po rozvode zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude v bežných veciach aj zastupovať
a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške zákonom stanoveného minimálneho výživného, ktoré sa rovná 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V čase rozhodovania výška zákonom stanoveného minimálneho výživného je 27,13 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z aktuálnych schopností a možností otca maloletého prispievať na výživu dieťaťa, aj keď potreby dieťaťa sú neporovnateľne vyššie. Náklady na krytie potrieb dieťaťa sú neporovnateľne vyššie.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).