Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23P-58-2015.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/58/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, vo veci starostlivosti o maloleté deti W.: P., nar. X.XX.XXXX a X., nar. XX.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, deti rodičov matky W. W., nar. X.X.XXXX, bytom O. Y. XX a otca P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, za účasti starého otca P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Y. XX, o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k.: XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. 2007 tak, že zveruje maloletého P. W., nar. XX. XX. XXXX a maloletého X. W., nar. XX. XX. XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starému otcovi P. W., nar. XX. XX. XXXX, ktorému rozsah práv a povinností vymedzuje, tak že je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého P. a X. v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnený zastupovať maloletých a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Zaväzuje otca P. W., nar. XX. XX. XXXX povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí mesačne na každé dieťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13,- €, k rukám P. W., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku.
Zaväzuje matku W. W., nar. XX. XX. XXXX povinnosťou prispievať na výživu maloletých P. a maloletého X., na každé dieťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 27,13,- €, k rukám P. W., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Starý otec maloletých detí P. W., nar. XX.X.XXXX (ďalej len navrhovateľ) podal na tunajší súd dňa 29.4.2014 návrh na zverenie maloletých P. a X. W. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ uviedol, že rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2006. Rodičia sa o maloletých nezaujímajú, neprispievajú na ich výživu. Starostlivosť o deti zabezpečoval navrhovateľ spolu so svojou manželkou Y., ktorej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Jeho manželka dňa 25.3.2015 zomrela, preto chce navrhovateľ, aby mu boli jeho vnúčatá zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Matka maloletých podaním zo dňa 22.5.2015 (čl. 14 spisu) vyjadrila súhlas so zverením detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.
Otec maloletej súhlasil s tým, aby boli maloletí zverení do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla zveriť maloletého P. X. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi.
Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, v ktorom sa otec návrhom zo dňa 17. 06. 2015 domáha, aby boli maloleté deti X. a P. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho otcovi P. Sliškovi, nar. XX. XX. XXXX. V zmysle § 112 ods. 1 O.s.p., súd uznesením spojil konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX o zverení maloletých detí W. do náhradnej osobnej starostlivosti s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn.: XXP/XXX/XXXX o zverení maloletých detí W. do náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn.: XXP/XX/XXXX.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/ XXXX a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa XX.X.XXXX boli maloleté deti W. P. a X. zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Y. W.. Rodičia boli zaviazaní platením výživného v sume 22,61 € na každé dieťa.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že žiada, aby boli maloleté deti zverené do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté deti už dlhodobo žijú s ním v spoločnej domácnosti, navrhovateľ sa o nich stará. O maloleté deti sa navrhovateľ staral spolu s jeho manželkou, deti boli jej zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Manželka v marci roku 2015 zomrela. Navrhovateľ žiadal, aby rodičom bolo určené minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima, keďže sú nezamestnaní, nemajú žiaden príjem.
Z lekárskej správy o zdravotnom stave navrhovateľa (čl. 9 spisu) súd zistil, že navrhovateľ je zdravotne spôsobilý vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Z výpisu z Registra trestov navrhovateľa (čl. 7 - 8 spisu) súd zistil, že navrhovateľ nemá záznam v registri trestov.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne (čl. 10 spisu) súd zistil, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 452,40 € mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s podaným návrhom, aby boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho otcovi. Otec detí nežije v spoločnej domácnosti s mojim otcom a s maloletými deťmi, ale žije v Úbreži. Nie je v súčasnosti zamestnaný, ani nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani príspevky, nemá žiaden príjem. Žiadal, aby bol zaviazaný platením minimálneho výživného na maloleté deti.
Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných, bytových a sociálnych pomerov v rodine navrhovateľa (čl. 15 spisu) súd zistil, že navrhovateľ zabezpečuje starostlivosť a výchovu o maloletých odkedy boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jeho manželke. Medzi deťmi a navrhovateľom je vytvorený veľmi blízky citový vzťah, maloleté deti sú na navrhovateľa citovo naviazané, lebo vyrastali v jeho domácnosti od narodenia. V domácnosti navrhovateľa majú deti vytvorené vhodné podmienky pre ich zdravý rast a vývoj.
Podľa § 45 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je v záujme maloletých detí, aby boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ich starému otcovi, ktorý im dlhodobo zabezpečuje starostlivosť. Maloletí sú zvyknutí na domácnosť navrhovateľa, kde majú vytvorené vhodné podmienky na pre svoj fyzický a psychický vývoj. Navrhovateľ spĺňa všetky zákonom stanovené predpoklady na to, že bude starostlivosť o maloletých vykonávať v ich záujme. Súd zároveň vymedzil starému otcovi rozsah práv a povinností k maloletým tak, že je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého Dezidera a Jakuba v rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je oprávnený zastupovať maloletých a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Keďže rodičia maloletých sú bez príjmu, súd ich zaviazal prispievať na ich výživu minimálnym výživným. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že výživné v rozsahu 30% zo sumy životného minima, ktoré je v súčasnej dobe vo výške 27,13 EUR je povinný prispievať každý rodič, otec aj matka bez ohľadu na to, či vôbec nejakým príjmom disponuje.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.