Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-208-2014.pdf
PDF · 107.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/208/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: R. W., nar. XX. XX. XXXX, Q. XX, U. Q., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Kanásom, Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Krajský dopravný inšpektorát, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. decembra 2014 č. KRPZ-NR- KDI-124/2014-SK, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. decembra 2014 č. KRPZ-NR- KDI-124/2014-SK podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 35,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 18. 12. 2014 (podanou prostredníctvom právneho zástupcu) žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 12. 2014 č. KRPZ-NR-KDI-124/2014-SK a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol jeho odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nových Zámkoch zo dňa 09. 10. 2011 (správne malo byť 09. 10. 2014) č. ORPZ-NZ- ODI2-P-145/2014 a toto rozhodnutie potvrdil.
Namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí, ktoré sú nepreskúmateľné, predčasné a neodôvodnené. Tvrdil, že správny orgán prvého stupňa ho riadne na deň 09. 10. 2014 nepredvolal na pojednávanie, v dôsledku čoho o termíne prejednania priestupku a hlavne o svojom výsluchu ani nevedel. Na prejednanie priestupku dňa 09. 10. 2014 sa dostavil iba jeho advokát v zastúpení svojho koncipienta, ktorému vec prejednávajúci policajt oznámil, že žalobcu na deň 09. 10. 2014 na prejednanie priestupku vôbec nepredvolal. Žalobca navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené ako nezákonné v celom rozsahu a aby bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, na ktorom by sa k veci mohol vyjadriť. Zdôraznil, že nebolo možné rozhodnúť v jeho neprítomnosti, nakoľko nebol riadne predvolaný a o termíne pojednávania nevedel. Takýto postup správneho orgánu je nezákonný, nakoľko mu bolo odňaté právo konať a brániť sa a spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je predčasné.
V ďalšej časti žaloby uviedol, že ako obvinený z priestupku má dôvodné pochybnosti o tom, že prejednávajúci orgán je zaujatý a nie je nestranný, pričom v tejto súvislosti poukázal na poučenie v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného zo dňa 11. 12. 2014 č. KRPZ-NR- KDI-124/2014-SK, v ktorom je výslovne uvedené: „Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom“. Zo strany správneho
orgánu sa jedná o ďalšie pokračovanie v nezákonnosti a v zaujatosti, v dôsledku čoho je vystavovaný cielenému tlaku zo strany prejednávajúcich orgánov.
Správny orgán bol povinný ho ako účastníka konania na ústne pojednávanie v zmysle ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov riadne predvolať. Túto povinnosť má iba správny orgán a nie advokát obvineného z priestupku. Preto správny orgán jednoznačne pochybil v tom, že ho ako obvineného z priestupku vôbec nepredvolal na ústne pojednávanie konané dňa 09. 10. 2014 a ani ho o tomto termíne žiadnym spôsobom neupovedomil. Bez toho, aby bol ako obvinený z priestupku riadne predvolaný a vypočutý, nebolo možné vec rozhodnúť, nakoľko o termíne pojednávania ani nevedel. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 73 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
V závere žaloby žalobca opakovane uviedol, že napadnuté rozhodnutie je predčasné, nezákonné, a to z dôvodu, že nebol na termín prejedania priestupku, teda na deň 09. 10. 2014 riadne a včas predvolaný.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že v predloženom spisovom materiály sa okrem iného nachádza aj plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil JUDr. Martina Kanása na zastupovanie vo veci správneho konania č. ORPZ-NR-ODI2-P-145/2014, pričom do toho spadá aj doručovanie a preberanie zásielok. Napriek tejto skutočnosti prvostupňový správny orgán nad rámec zaslal dňa 08. 09. 2014 predvolanie obvineného z priestupku nielen právnemu zástupcovi žalobcu, ale aj osobne žalobcovi, pričom toto prevzal dňa 11. 09. 2014, o čom svedčí návratka nachádzajúca sa v spisovom materiály. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený z priestupku sa mal dostaviť na ústne pojednávanie dňa 01. 10. 2014, teda vedel o ústnom pojednávaní. Právny zástupca žalobcu však zaslal prvostupňovému správnemu orgánu ospravedlnenie z neúčasti na úkone spolu so žiadosťou o odročenie, pričom žiadal o určenie nového termínu. Prvostupňový správny orgán tejto žiadosti vyhovel a po telefonickom dohovore s JUDr. Kanásom bol dohodnutý nový termín na deň 09. 10. 2014, pričom bolo dohodnuté i to, aby svojho klienta, teda žalobcu, ktorý ho splnomocnil na zastupovanie, vyrozumel o zmene termínu pojednávania na deň 09. 10. 2014 na čas o 14:30 hod. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že pojednávanie určené na deň 01. 10. 2014 (predvolanie, ktoré osobne prevzal) sa nebude konať (ani sa v tento deň nedostavil) z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti jeho právneho zástupcu, nakoľko žalobca nesúhlasil so zastupovaním advokátskeho koncipienta. Dňa 09. 10. 2014 sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil len Mgr. Adam Huszlicska - advokátsky koncipient. Uvedené skutočnosti zo strany žalobcu smerujú k snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok, keď termín ústneho pojednávania bol viac krát zmenený z dôvodov zo strany žalobcu, príp. právneho zástupcu.
Žalobca nebol žiadnym spôsobom zo strany prvostupňového správneho orgánu ukrátený na svojich právach, nakoľko v spisovom materiáli sa nachádza jeho vyjadrenie ku skutku a tým, že sa nedostavil na ústne pojednávanie, len sám seba ukrátil na svojich právach, pričom koncipient sa na ústnom pojednávaní odmietol vyjadriť. Žalobca ako účastník konania má nielen práva, ale aj povinnosti a v zmysle zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti správnych orgánov.
K tvrdeniu, že žalobca nevedel o termíne ústneho pojednávania, nakoľko povinnosť informovať ho mal len správny orgán, žalovaný poukázal na zákon o advokácii, z ktorého okrem iného vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Právny zástupca mal žalobcu informovať o všetkom, čo sa deje v jeho priestupkovej veci a oboznámiť ho s novým termínom ústneho pojednávania tak, ako to bolo dohodnuté v telefonickom dohovore s prvostupňovým správnym orgánom. V prípade, ak tak právny zástupca neurobil, toto si musí žalobca riešiť v inom konaní, a teda nemôže dávať za vinu správnemu orgánu „nezákonný postup“.
K námietke žalobcu ohľadne nesprávneho poučenia o možnosti preskúmať rozhodnutie žalovaného súdom, žalovaný uviedol, že túto chybu zistil aj sám a určite nešlo z jeho strany o „zaujatosť“, resp. „nestrannosť“, ale len o chybu v písaní rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a uvedené nemalo vplyv na merito veci, ktorým je spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané,
dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník konania sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu je dôvodný, pritom nebolo zistené žiadne procesné pochybenie v konaní správneho orgánu a uložená sankcia je v zmysle zákona a vzhľadom ku konaniu žalobcu v opodstatnenom rozsahu.
Žalovaný sa riadil procesnými zásadami pre správne konanie a námietky žalobcu, uvedené v žalobe, sa podľa jeho názoru javia ako účelové, ničím nepodložené a neopodstatnené. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný zastával stanovisko, že konanie a rozhodovanie v predmetnej veci, teda aj rozhodnutie o odvolaní zo dňa 11. 12. 2014 č.: KRPZ-NR- KDI-124/2014-SK nie je nezákonné a navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako neodôvodnenú.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 12. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto toto rozhodnutie podľa ust. 250j ods. 2 písm. e/ OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa ust. § 250f ods. 1, 2 OSP verejne vyhlásil dňa 01. 07. 2015, nakoľko prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s verejným záujmom. Splnenie týchto podmienok spočívalo v tom, že žalovanému bola výzva na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávnia doručená dňa 02. 02. 2015 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19. 03. 20154, pričom v oboch prípadoch bola pripojená doložka, že ak sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy nevyjadria, bude sa predpokladať, že žalovaný ani žalobca nemajú námietky proti prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný v podaní zo dňa 20. 02. 2015, doručenom súdu dňa 24. 02. 2015, oznámil súdu, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 08. 04. 2015, doručenom súdu dňa 09. 04. 2015, oznámil, že nesúhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný (svoje kladné stanovisko), ako i právny zástupca žalobcu k výzve súdu oznámili po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia výzvy, súd vychádzal u z predpokladu, že nemajú námietky proti prejedaniu veci bez nariadenia pojednávania.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že sa v ňom nachádza správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27. 01. 2014, z ktorej vyplýva, že dňa 27. 01. 2014 o 4,50 hodine bol žalobca zastavený v Nových Zámkoch hliadkou polície, nakoľko jazdil na vozidle G. G. po miestnych komunikáciách H. až E. Z. bez evidenčných čísiel a takto porušil ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca ako podozrivý z priestupku uviedol, že predné evidenčné číslo mu odpadlo a zadné stratil cestou, čo potvrdil svojím podpisom. Súčasťou predloženého spisu je i evidenčná karta vodiča - R. W., ktorý mal ku dňu 27. 01. 2014 zaznamenaných 38 priestupkov, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta, ako i ďalšie tri priestupky, pričom 4x mu bol zadržaný vodičský preukaz a 2x mu bol uložený i zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. V predloženom spise sa nachádzajú i fotografie motorového vozidla zo dňa 27. 01. 2014 bez evidenčných čísiel.
Správny orgán prvého stupňa žalobcu predvolal na pojednávanie na deň 06. 03. 2014, pričom doručenie predvolania mal žalobca vykázané dňom 17. 02. 2014, na pojednávanie sa však nedostavil a z toho dôvodu správny orgán prvého stupňa vec rozhodol v jeho neprítomnosti tak, že ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a žalobcovi bola uložená pokuta 300,- eur a zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom uviedol, že svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním dňa 05. 03. 2014 prostredníctvom právneho zástupcu, k čomu pripojil i plnomocenstvo zo dňa 19. 02. 2014, ako i podanie právneho zástupcu zo dňa 05. 03. 2014, ktorým právny zástupca ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o určenie nového termínu pojednávania.
Následne žalovaný ako odvolací správny orgán vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 03. 2014 č. ORPZ-NZ-OD12-P-145/2014 z dôvodu, že neboli splnené podmienky na to, aby bola vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu ako obvineného z priestupku, nakoľko právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. V priebehu ďalšieho konania bol žalobca spolu so svojím právnym zástupcom riadne predvolaný na termín pojednávania dňa 12. 08. 2014, pričom doručenie predvolania mali vykázané dňom 16. 07. 2014 (žalobca), resp. 17. 07. 2014 (právny zástupca žalobcu). Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 11. 08. 2014 vzniesol námietku zaujatosti a uviedol, že ODI Nové Zámky nie je nestranný a nie je spôsobilý spravodlivo a nestranne rozhodnúť. Navrhol vec odňať Okresnému dopravnému inšpektorátu Nové Zámky a prideliť ju inému dopravnému inšpektorátu v sídle kraja. Dňa 18. 08. 2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Nových Zámkoch, ODI Nové Zámky vydalo rozhodnutie, podľa ktorého zamestnanec správneho orgánu npor. Pavol Zemko nebol vylúčený z vykonávania úkonov správneho konania.
Žalobca a jeho právny zástupca boli opätovne predvolaní na termín pojednávania na deň 01. 10. 2014, pričom doručenie predvolania mali obaja vykázané dňom 11. 09. 2014. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 25. 09. 2014 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu iných pracovných povinností a žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasť a odročenie pojednávania na iný termín, ktorý je možné dohodnúť i telefonicky. Podľa záznamu spísaného dňa 29. 09. 2014 správnym orgánom prvého stupňa bol s právnym zástupcom žalobcu telefonicky dohodnutý termín pojednávania na 09. 10. 2014 o 14,30 hodine. Podľa ďalšieho záznamu zo dňa 29. 09. 2014 bola vykonaná lustrácia v telefónnych číslach Ministerstva vnútra SR, ale na meno žalobcu nebol zistený žiadny záznam telefónneho čísla, a teda žalobcu nebolo možné telefonicky vyrozumieť o zmene termínu pojednávania. Z toho dôvodu potom bolo v telefonickom rozhovore s právnym zástupcom žalobcu dohodnuté, že svojho klienta (žalobcu) vyrozumie o zmene termínu pojednávania na 09. 10. 2014 o 14,30 hodine.
Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 09. 10. 2014 sa na pojednávanie dostavil advokátsky koncipient u právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa k veci nevyjadril a následne správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 22 ods. 2 písm. e/ vyššie citovaného zákona mu bola uložená pokuta 300,- eur a zákaz vedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov, do ktorej doby sa započítava čas od nadobudnutia právoplatnosti priestupku.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom namietal, že nebol predvolaný na termín pojednávania dňa 09. 10. 2014 a o tomto termíne vôbec nevedel. Preto je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa predčasné a nezákonné. Na základe podaného odvolania vo veci rozhodoval žalovaný ako odvolací správny orgán, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 10. 2014 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.
Podľa § 17 ods. 1, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
Podľa § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 25 ods. 5 vyššie citovaného zákona, k má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Poľa § 73 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
Podľa § 74 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
Úlohou súdu v predmetnej veci bolo vzhľadom na námietky žalobcu v podanej žalobe posúdiť, či žalovaný postupoval správne a v súlade s vyššie citovanými zákonmi, keď dňa 11. 12. 2014 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 10. 2014, kedy tento správny orgán na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalobcu prejednal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1, písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozhodol tak, že žalobcu uznal za vinného z tohto priestupku a uložil mu pokutu 300,- eur a zákaz zvedenia motorových vozidiel na dobu 24 mesiacov.
Správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Napriek tomu procesný inštitút ústneho pojednávania je nevyhnutný aj v správnom konaní, medzi ktoré patrí i priestupkové konanie. V zmysle ust. § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa na konanie o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j. zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak. Inak je to ustanovené práve v ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie, čo znamená obligatórnosť ústneho pojednávania v priestupkovej veci na správnom orgáne prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa je teda povinný v priestupkovej veci prejednávanej podľa vyššie citovaného zákona nariadiť ústne pojednávanie o priestupku a predvolať naň obvineného z priestupku (bez ohľadu na to, či je obvinený z priestupku zastúpený právnym zástupcom), príp. i ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je potrebná, aby sa mohol zistiť skutočný stav veci. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
V predmetnej veci, ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, sa ústne pojednávanie o priestupku konalo dňa 09. 10. 2014, kedy správny orgán prvého stupňa vec prejednal a rozhodol. V predloženom administratívnom spise však nie je žiadny dôkaz o tom, že žalobca bol na tento termín pojednávania riadne predvolaný. Termín pojednávania na deň 09. 10. 2014 bol zrejme telefonicky dohodnutý s právnym zástupcom žalobcu, čo ale správny orgán prvého stupňa s poukazom na ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa na konanie o priestupkoch nezbavovalo povinnosti žalobcu riadne, teda i včas predvolať spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť o tom, kedy a akým spôsobom bol žalobca na pojednávanie predvolaný.
Z predloženého administratívneho spisu sa javí, že žalobca nebol na pojednávanie konané dňa 09. 10. 2014 žiadnym spôsobom predvolaný, resp. správny orgán jeho predvolanie na pojednávanie nevie preukázať. Uvedené potom znamená, že dňa 09. 10. 2014 neboli splnené podmienky nato, aby sa priestupková vec žalobcu prejednala v jeho neprítomnosti. Takto (teda v neprítomnosti obvineného z priestupku) možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Základnou podmienkou toho, aby sa priestupková vec prejedala v neprítomnosti žalobcu ako obvineného z priestupku, je jeho riadne predvolanie, čo v predmetnej veci absentuje. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu nenáležité zo strany žalovaného poukazovať na povinnosti advokáta vyplývajúce zo zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pretože ako už bolo vyššie uvedené, základnou podmienkou prejednania priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku je jeho riadne predvolanie, ktoré je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorej sa nemôže zbaviť. Táto povinnosť platí i v prípade, ak je obvinený z priestupku zastúpený právnym zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, a to s poukazom na ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré výslovne vyžaduje predvolanie obvineného z priestupku.
Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že neboli splnené podmienky na taký postup, aký zvolil žalovaný, teda na zamietnutie odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09. 10. 2014 a na potvrdenie tohto rozhodnutia z dôvodu, že žalobca nebol na ústne pojednávanie v priestupkovej veci na uvedený deň riadne predvolaný, resp. jeho predvolanie nemožno z predloženého administratívneho spisu zistiť. Priestupkovú vec žalobcu bolo možné prejednať v jeho neprítomnosti v prípade, že by sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný, čo však nie je preukázané. Uvedený postup žalovaného v priestupkovom konaní spočívajúci v potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa znamená jeho procesné pochybenie, ktoré treba považovať za inú vadu konania podľa ust. § 250j ods. 2, písm. e/ OSP, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Keďže dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je jeho procesné pochybenie, krajský súd sa meritom veci nezaoberal.
V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu, aby o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 09. 10. 2014 opätovne rozhodol v súlade so zákonom, pričom sa musí vysporiadať s otázkou, či v tento deň boli splnené podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalobcu ako obvineného z priestupku podľa ust. § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov. Nie je sporné, že obvinený z priestupku sa na ústne pojednávanie nedostavil, no nebol ani riadne a včas predvolaný, resp. z administratívneho spisu jeho predvolanie na uvedený deň nevyplýva. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na obligatórnosť ústneho pojednávania o priestupku s tým, že pri splnení zákonom stanovených podmienok možno priestupok prejednať i v neprítomnosti obvineného. Tieto zákonom stanovené podmienky však podľa názoru súdu dňa 09. 10. 2014 splnené neboli.
Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou žalovaného správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda v sume 35,- eur, čo je súdny poplatok za návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o priestupku na základe žaloby, a to podľa položky 10, písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca bez výzvy súdu dňa 19. 12. 2014 zaplatil na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 70,- eur v kolkových známkach a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením. Trovy právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal s poukazom na ust. § 151 ods. 2 OSP, nakoľko žalobca ani jeho právny zástupca si trovy právneho zastúpenia nevyčíslili, pričom povinnosť vyčísliť trovy konania vyplýva z ust. § 151 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).