Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-25-2015.pdf
PDF · 88.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/25/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843, proti povinnému : N. V., W..: XX. XX. XXXX, M. F. Q. XXX/XX, V., pre vymoženie 3.460,62 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn.: EX 29233/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.: 39Er/4082/2013-14 zo dňa 06. 03. 2014, t a k t o
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 29233/2013 zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 14.11.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonania exekúcie pre vymoženie pohľadávky proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.: II/2012-1992 zo dňa 30. 08. 2012. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 09. 12. 2013.
Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v platnom znení, ako aj ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), čl. 2 písm. a), b), čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili Zmluvu o poskytovaní flexipôžičky č. 000329801240107 dňa 24. 01. 2007, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, pričom touto zmluvou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému pôžičku vo výške 2 323,57 eur a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutú pôžičku vrátiť, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 po 52,74 eur.
Uviedol, že vnútroštátny súd sa stáva všeobecným súdom aplikácie úniového práva, pretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok právnych noriem a chrániť práva, ktoré tieto normy priznávajú jednotlivcom. Súdne orgány členských štátov sú okrem toho povinné na základe čl. 4 ods. 3 Zmluvy o európskej únii zabezpečiť súdnu ochranu práv, ktoré fyzickým a právnickým osobám vyplývajú z úniových ustanovení, aby sa dosiahla plná účinnosť týchto ustanovení, pričom sú povinné
využiť všetky vnútroštátne právne prostriedky, ktoré primerane ochrania individuálne práva zakotvené v úniovom práve. tento súd je na základe zásady lojálnej spolupráce povinný zabezpečiť právnym subjektom právnu ochranu najmä vtedy, ak to vyplýva z priamo účinných úniových ustanovení, ale aj prostredníctvom využitia nepriameho účinku práva únie tak, že bude vykladať všetky procesné ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich aplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany práv, ktoré právnickým a fyzickým osobám vyplývajú z úniového právneho poriadku. Vnútroštátny súd je v rámci svojich právomoci a voľnej úvahy, ktorú mu priznáva vnútroštátne právo, povinný vykladať vnútroštátne ustanovenia čo najviac v súlade s právom únie tak, aby ich následná aplikácia prispela k vykonaniu úniového práva.
V súlade s uvedeným uzavrel, že na vyššie uvedenú povinnosť súdu eurokonformného výkladu vnútroštátnych právnych noriem, je potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o pôžičke, je potrebné aj na záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 01. 2007 aplikovať smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd citujúce ustanovenie § 52 ods. 2, 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 2 OZ vyvodil z predmetnej Zmluvy o poskytovaní flexipôžičky zo dňa 24. 01. 2007, že veriteľ (oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej, pôžičku v dohodnutej výške. Preto súd posúdil predloženú zmluvu uzavretú dňa 24. 01. 2007 ako spotrebiteľskú zmluvu. Daný právny vzťah je teda potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ.
Taktiež súd preskúmal obchodné podmienky obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach a zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Takýmto spôsobom dojednaný spôsob riešenia sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Na základe vyššie uvedeného v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zo dňa 14. 04. 2014 zamietol.
Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom, keďže nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu
správnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM do slovenského jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť "posúdiť", resp. "vyhodnotiť", či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa nie je podľa rozhodnutia Európskeho súdu vo veci ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a § 37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.
Ďalej uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na nesprávny preklad prílohy 1 písm. q) smernice č. 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.
Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len " odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné :
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydaný rozhodcom JUDr. Beátou Šottníkovou dňa 30. 08. 2012 pod sp. zn. II/2010-1992.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.
Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci v čase podpisu predmetnej zmluvy nebola súčasťou VOP rozhodcovská doložka - článok 9 bod 3. VOP. Zmluvné strany sa v tomto bode dohodli nasledovne. Banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovský rozsudok je záväzný a konečný dňom doručenia a nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia.
Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podradia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.
Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať.
Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).
Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady č. 93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov.
Príloha smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 01. 2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.