Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-42-2013.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matky A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX . H. M. XXX a otca E. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. M., t.č. bytom E. XX, XXX XX G., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e výživné otcovi na mal. A. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8P/40/2011-36 zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11 CoP 253/2012-52 zo dňa 15.01.2013 v časti výšky výživného otca na mal. A..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého podal dňa 18.02.2013 na Okresný súd Malacky návrh na zníženie výživného otca na maloletého A., sumu zníženého výživného nešpecifikoval. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že nie je schopný platiť na mal. A. určené výživné 150 €, nakoľko je t.č. nezamestnaný, s terajšou manželkou majú spolu dieťa, pričom ďalšie dieťa je na ceste. S manželskou bývajú v podnájme, pretože ich jeho rodičia vyhodili.
Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného na mal. A.. Matka uviedla, že otec sa sám vzdal zamestnania, pričom ona musí mať dve práce, aby zvládala zabezpečiť synovi prostredie pre plnohodnotný život. Ďalej uviedla že naposledy určenú výšku výživného 150 € považuje za primeranú, nakoľko otec sa o dieťa nijako nezaujíma, nad rámec ničím neprispieva a výživné neplatí riadne a včas a z tohto dôvodu podala návrh na začatie exekúcie.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného na mal. dieťa.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu 8P/40/2011, lustráciou v sociálnej poisťovni, správami ÚPSVaR, správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch, potvrdeniami o výdajoch, rozpisom výdajov, rodnými listami, sobášnym listom, daňovým priznaním, trestným rozkazom OS Malacky 2T/1/2015 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/40/2011-36 zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop 253/2012-52 zo dňa 15.01.2013, súd zvýšil výživné otca na mal. A. na sumu 150 € mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.09.2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2013. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka pracovala v dvoch zamestnaniach, v E. D., kde mala priemerný mesačný príjem vo výške 536,17 € netto, ďalej pracovala spoločnosti F. E. a.s., kde mala mesačný príjem vo výške 223,90 € netto. Matka mala vyživovaciu povinnosť iba k mal. A., bývala s mal. A. v rodinnom dome u svojich rodičov, na chod domácnosti prispievala mesačne sumou 150 €. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval taktiež u svojich rodičov, spoločne so svojou družkou a mal. dcérou V., nar. XX.XX.XXX. Pracoval v spoločnosti C. V., kde mal priemerný mesačný príjem vo výške 808,52 € netto. Otec mal celkom 2 vyživovacie povinnosti k mal. deťom a to k mal. A. a mal. V., ďalej mal vyživovaciu povinnosť aj k svojej družke, ktorá mala obmedzené možnosti príjmu, keďže sa starala o dieťa útleho veku. Otec nebol vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Mal. A. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 7. ročník ZŠ, nenavštevovala žiadne spoplatnené záujmové krúžky. Pokiaľ išlo o jeho zdravotný stav, od 2,5 roka trpel na bronchiálnu astmu, mal zníženú imunitu a vrodenú vadu obličiek, nosil okuliare. Matka mala zvýšené výdaje na lieky a ozdravné pobyty.
Z výsluchu otca súd zistil, že výživné žiada znížiť od právoplatnosti rozhodnutia, s tým, že výšku výživného ponecháva na úvahe súdu. Návrh si podával z dôvodu, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. E., nar. XX.XX.XXXX. a z dôvodu, že sa mu znížil príjem, nakoľko odišiel zo zamestnania a v súčasnej dobe je jeho príjem nižší. Výpoveď u predchádzajúceho zamestnávateľa C. V., kde pracoval ako čalúnnik autosedačiek, dal z dôvodu, že už nezvládal tak fyzicky náročnú prácu. Otec býva v prenajatom jednoizbovom byte v spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi mal. deťmi a to mal. dcérou V. a mal. synom E., za nájom hradí 270 € mesačne. Otec v spoločnosti C. V. pracoval do začiatku roku 2013, potom dal v spoločnosti výpoveď, bol v evidencii ÚPSVAR ako nezamestnaný, približne rok má založenú živnosť a opätovne pracuje v automobilovom priemysle, tentoraz ako živnostník. Jeho príjem zo živnosti sa pohybuje na úrovni 600 - 700 € netto. Manželka je na rodičovskej dovolenke s mal. E.. Otec uviedol, že jeho finančné možnosti mu neumožňujú platiť tak vysoké výživné na mal. A., z tohto dôvodu je na neho na návrh matky vedená aj exekúcia, taktiež bol trestne stíhaný a OS Malacky odsúdený pre neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Z výsluchu matky súd zistil, že nesúhlasí so znížením výživného. Matka je od 02.06.2015 na materskej dovolenku, termín pôrodu má určený na 14.07.2015. Matke bolo priznané materské vo výške 24,56 € na deň. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v spoločnosti E. D. ako referent, kde dosahovala mesačný príjem cca 530 € netto, ďalej mala polovičný úväzok v spoločnosti F., z ktorého plynul príjem cca 200 € mesačne netto. Mal. A. navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v D.F., denne do školy dochádza vlakom, cestovné nehradí (vlak pre študentov zdarma). V škole sa nestravuje, matka mu pripravuje celodennú stravu, s tým sú náklady v sume 6 € na deň. Mal. A. má aj naďalej zhoršený zdravotný stav, trpí na astmu, má problémy s obličkami, nosí dioptrické okuliare, z tohto dôvodu pravidelne navštevuje alergiologickú aj nefrologickú ambulanciu, pravidelné mesačné výdaje na lieky sú vo výške 20 € mesačne. Mal. býva často chorý, matka dopláca na ďalšie lieky, ktoré počas choroby užíva. Matka má druha, s ktorým zatiaľ nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko sa spoločne plánujú presťahovať do rekonštruovaného domu, ktorý druh matky v súčasnosti prerába, matka s mal. A. tak naďalej žije u svojich rodičov. Druh je zamestnaný, dosahuje príjem 700 € mesačne. Otec dieťaťa neplatí výživné v stanovenej výške, výživné spláca v oveľa menších sumách, po malých čiastkach (20 - 30 €), niekedy pošle 5 €. Aktuálny dlh otca na výživnom presiahol sumu 3 000 €. Z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti podala matka na otca trestné oznámenie. S mal. A. sa otec nestretáva prakticky od jeho narodenia, okrem výživného ničím iným nad rámec neprispieva.
Zástupca kolízneho opatrovníka sa vyjadril, že navrhuje znížiť výživné otca na sumu 100 € mesačne, neskôr navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca - H. E., a.s. mal súd preukázané, že otec dosiahol za obdobie 5/2012 až 4/2013 priemerný mesačný príjem vo výške 1.537,71 eur netto.
Z potvrdenia zamestnávateľa matky - H. E., a.s. mal súd preukázané, že matka dosiahla za obdobie 2/2012 až 1/2013 priemerný mesačný príjem vo výške 1.216,07 € netto.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 16.06.2015 mal súd preukázané, že matke bol priznaný nárok materské vo výške 24,56 € za deň od 02.06.2015.
Z rodného listu mal. E. mal súd preukázané, že otcom maloletého E. N., nar. XXXX.XX.XXXX je E. N..
Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že otec uzatvoril dňa XX.XX.XXXX. manželstvo.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca - B. E., s.r.o. mal súd preukázané, že otec dosiahol za obdobie 23.08.2013 do 31.03.2014 priemerný mesačný príjem vo výške 327,51 € netto.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca - B. B. E., s.r.o. mal súd preukázané, že otec bol ich zamestnancom v období od 17.02.2014 - 20.05.2014, pričom za uvedené obdobie dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 464,24 € netto.
Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že otec má od 21.05.2014 založenú živnosť na obchodné meno E. N..
Z Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2014 súd zistil, že otec mala za rok 2014 základ dane 1.189,12 €, z čoho platil daň vo výške 225,93 €.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp. zn. 2T/1/2015 súd zistil, že otec bol uznaný vinným z prečinu neplnenia si vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. A. N. a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
V danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre maloletého A.. O výživnom pre maloletého bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8P/40/2011-36 zo dňa 09.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11Cop 253/2012-52 zo dňa 15.01.2013, kedy súd zvýšil výživné otca na mal. A. na sumu 150 € mesačne, s účinnosťou od 01.09.2010, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2013. Na strane maloletého A. prišlo k zmene pomerov a to z toho dôvodu, že A. začal študovať na strednej škole v D.F. (v čase poslednej úpravy navštevoval 7. Ročník ZŠ H. M.), čím nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané jeho veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod na jednotlivé stupne školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Taktiež však súd uvádza, že v súvislosti s cestovným v rámci dochádzky do školy sa náklady maloletého nezvýšili (vlak zdarma), ďalej rovnako ako aj v čase poslednej úpravy, stravu mal. A. na celý deň aj naďalej zabezpečuje matka. Platené záujmové krúžky rovnako ako pri ostatnom rozhodovaní o výživnom maloletý nenavštevuje. Maloletý je dieťaťom zo zhoršeným zdravotným stavom, dlhodobo trpí na astmu, vrodenú vadu obličiek a nosí okuliare. Súd zhodnotil odôvodnené potreby maloletého v tomto smere a má za to, že tieto sú
obdobné ako pri poslednej úprave výživného a nezakladajú podstatnú zmenu pomerov nevyhnutnú pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, nakoľko z uvedených skutočností súd vychádzal už pre predchádzajúcej úprave výšky výživného. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov, pričom sa zaoberal tým, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Pokiaľ ide o matku táto je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, očakáva narodenie dieťaťa. Bolo jej priznané materské od 02.06.2015 vo výške 24,56 € na deň, čo predstavuje celkový mesačný príjem vo výške 736,80 € po dobu poberania materského. Pri poslednej úprave výživného matka dosahovala z dvoch zamestnaní priemerný mesačný príjem 760,07 € netto, čo je v súčasnosti pokles príjmu matky priemerne o 23,27 € mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného bývala s mal. A. v rodinnom dome u svojich rodičov, inú vyživovaciu povinnosť nemala. Matka aj naďalej žije s mal. A. v domácnosti svojich rodičov, avšak aktuálne plánuje sťahovanie do rodinného domu spoločne so svojím druhom. Matkin druh je zamestnaný, jeho príjem sa podľa vyjadrenia matky pohybuje na úrovni 700 € mesačne. Na strane matky sa počet vyživovacích povinností zatiaľ nezmenil, avšak termín pôrodu má určený na 14.07.2015. Na základe uvedených skutočností, s poukazom na skutočnosť, že súd je viazaný skutkovým stavom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, je možné uzavrieť, že na strane matky nenastala taká zásadná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výške výživného, nakoľko pokles v príjmoch matky je len minimálneho charakteru. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, zmena pomerov na strane otca nastala v jeho príjmoch, keď pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem priemerne vo výške 808,52 € eur netto, jeho terajší priemerný mesačný príjem je nižší, podľa jeho vlastného vyjadrenia činí maximálne 600 - 700 € mesačne netto. Príjem otca sa teda od poslednej úpravy znížil. Súd však skúmal príčiny poklesu príjmu na strane otca a zistil, že otec ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa C. V. výpoveďou zo strany otca. S poukazom na zistené, musel súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na dôvody pre ktoré sa otec vzdal zamestnania. Súd preto stratu zamestnania u tohto zamestnávateľa nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia výživného, nakoľko súd má za to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania. U otca treba zároveň uviesť, že je zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia, pričom žije v Bratislavskom kraji, ktorý má najnižšiu mieru nezamestnanosti v rámci SR. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou otca venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich maloletých detí a podieľať sa tak na ich všestrannom vývoji, pretože zatiaľ nie sú schopné samostatne sa živiť a z tohto dôvodu sú aj naďalej odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Na strane otca však nastala zmena pomerov aj čo sa týka počtu vyživovacích povinností, keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. E.. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval u rodičov, v súčasnej dobe býva v prenajatom jednoizbovom byte v spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi mal. deťmi. Otcova manželka je momentálne na rodičovskej dovolenke a taktiež je odkázaná na výživu zo strany svojho manžela. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a vyššie popísané zmeny pomerov na strane mal. A. a otca mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na mal. A. zo sumy 150 € mesačne na sumu 100 € mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku (teda s účinnosťou tak ako to požadoval samotný otec). Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval najmä nárast počtu vyživovacích povinností na strane otca, keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. E., zmena pomerov nastala aj na strane mal. A., keď začal navštevovať strednú školu, avšak zmena pomerov na strane mal. dieťaťa nie je tak výrazného charakteru, ako je tomu na strane otca. Na základe týchto skutočností súd uzavrel, že je potrebné pristúpiť k zníženiu výživného. Otec má momentálne celkom štyri vyživovacie povinnosti. K mal. A. má pôvodne určené výživné v sume 150 € mesačne, ďalej trvá jeho vyživovaciu povinnosť k mal. V., ale aj k svojej manželke, ktorá je na rodičovskej dovolenke, pribudla mu vyživovacia povinnosť k mal. E.. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať 25% až 35% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Súd na základe vyššie vysvetleného okolností vychádzal z príjmu otca vo výške 808,52 € netto (pôvodný príjem u zamestnávateľa C. V.), 35% z jeho príjmu tvorí sumu 282,98 €, čo by znamenalo, že na ďalšie 3 vyživovacie povinnosti (mal. V., mal. E., manželka) by po odrátaní pôvodnej sumy určeného výživného 150 € na mal. A., zostávalo 132,98 € mesačne. Súd preto rozhodol o znížení výživného otca pre mal. A. o 50 € mesačne, pričom je tiež potrebné zohľadňovať skutočnosť, že deti participujú na životnej úrovni svojich rodičov, a ak je táto nízka, bohužiaľ sa znižuje aj životná úroveň dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd má za to, že otec bude s ohľadom na jeho príjmové možnosti a pri zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov, počtu vyživovacích povinností schopný platiť výživné na mal. A. v uvedenej výške, pričom
táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)