Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16C-139-2015.pdf
PDF · 75.16 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/139/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci žalobkyne A. A., Z.. X.X.XXXX, B. F., X. XXX/XX, právne zast. AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o. Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, právne zast. AK JUDr. Andrea Cviková s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
U k l a d á žalovanému povinnosť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8300027286 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2009 a to až do skončenia konania vo veci 11C/250/2014.
Ukladá zamestnávateľovi žalobkyne - R. Z. F., D.: XX XXX XXX, A.J. X, F. povinnosť z d r ž a ť s a vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 8300027286 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 22.12.2009 a to až do skončenia konania vo veci 11C/250/2014.
Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 33,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
O trovách konania bude rozhodnuté v konaní 11C/250/2014.
odôvodnenie:
Dňa 16.10.2014 podala žalobkyňa na tunajší súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027286 zo dňa 22.12.2009. Predmetné konanie bolo uznesením 11C/250/2014-40 zo dňa 15.1.2015 prerušené do právoplatnosti konania vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 11C/143/2014. Následne žalobkyňa podala dňa 16.6.2015 na tunajší súd návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.12.2009 a zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy v zmysle uvedenej dohody. V jeho odôvodnení uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 22.12.2009 zmluvu o úvere č. 8300027286, na základe ktorej je bol poskytnutý úver 1427,34 Eur a revolving 706,60 Eur. Úver sa zaviazala zaplatiť v 30 mesačných splátkach po 87,23 Eur, teda spolu mala žalovanému uhradiť sumu 2617,01 Eur. Žalovaný si hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil poplatok za poskytnutie služby 141,31 Eur, a teda skutočná výška úveru tak činila iba sumu 1286,03 Eur. Skutočná výška revolvingu činí 629,51 Eur, tak ako to vyplýva z karty klienta. Zmluva o úvere neobsahuje niektoré obligatórne náležitosti, ktorých absencia je ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Na základe uvedeného mal teda žalovaný právo iba na vrátenie ním poskytnutej istiny 1286,03 Eur a revolvingu 629,51 Eur. Žalobkyňa však na účet žalovaného poukázala podstatne vyššiu sumu a to 2972,- Eur, čo znamená
o 1056,46 Eur viac, ako žalovanému patrilo. Žalovaný získal plnenie navyše prostredníctvom zrážok zo mzdy vykonávaných na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 22.12.2009 a žiadosti o zrážky zo mzdy. Zrážky zo mzdy žalobkyne vykonáva jej zamestnávateľ R. Z. F. a to bez ohľadu na to, že žalovanému už bola splatená nie len istina úveru ale i odplata za poskytnutie úveru, na ktorú tento nemal nárok. Vzhľadom na akcesorickú povahu dohody o zrážkach zo mzdy, tým že zanikol hlavný záväzok žalobkyne a to splnením, došlo zároveň k zániku zabezpečovacieho prostriedku a to predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný teda nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne, tieto sú však v rozpore so zákonom vykonávané naďalej. Zároveň uviedla, že samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru. Týmto teda bez akéhokoľvek obmedzenia môže žalovaný vymáhať dlh, ktorý už neexistuje. Súdne konanie o neexistenciu práva žalovaného z dohody o zrážkach zo mzdy bude trvať niekoľko mesiacov možno i rokov, počas ktorej zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc dohodu bude vykonávať zrážky zo mzdy i naďalej, a tým sa bude žalovaný i naďalej bezdôvodne obohacovať. Dôvodom na vydanie predbežného opatrenia je skutočnosť, že zamestnávateľ nie je povinný a neskúma platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a už vôbec nie zmluvu, ktorá uzavretiu predchádzala, preto bez písomného súhlasu žalovaného mesačné zrážky zo mzdy nezastaví. Iný inštitút ako predbežné opatrenia v danom prípade teda nepomôže.
Žalobkyňa v právnom rozbore žaloby poukazuje na rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami, ako aj s vnútroštátnym právom.
K návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pripojila žalobkyňa Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300027286 zo dňa 22.12.2009 aj so zmluvnými dojednaniami, Dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8300027286 zo dňa 22.12.2009, oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 22.12.2009, výzvu na vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 24.11.2014 a kartu klienta.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Súd preskúmal návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia aj s prílohami a dospel k záveru, že je dôvodný. Žalobkyňa relevantným spôsobom osvedčila nevyhnutnosť predbežnej úpravy. Preto sa súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu a vydal toto predbežné opatrenie.
O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 145 a § 151 O.s.p. v rozhodnutí o veci samej v konaní 11C/250/2014.
Podľa § 2 ods. 2, veta prvá Zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Keďže žalobkyňa bola v zmysle § 4 ods. 2 písm. za Zák. č. 71/92 Zb. ako spotrebiteľka od platenia súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia v sume 33,- Eur podľa položky 1c Sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona oslobodená, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona k povinnosti úhrady tohto poplatku zaviazal žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.