Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci maloletého M. P.Á. nar. X.XX.X. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov Š. P. nar. XX.X.X. bývajúceho v A. Č.. XX a Q. P. nar. XX.X.X. bývajúcej v O. Č.. X. zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. Slobody č. 3 v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -34 z 26.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Pri tomto rozhodnuti právne vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 65 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný, nakoľko od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného v zmysle zákonných ustanovení. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného znížil o 220,28 €, avšak k takému zníženiu príjmu otca došlo až v júli 2011, kedy začal pracovať na Obecnom úrade v A. a až do tej doby otec bol schopný prispievať na výživu maloletého sumou doteraz určenou vo výške 60 €. Zdôraznil, že otec v čase predchádzajúceho rozhodnutia pracoval vo firme S. a pracovný pomer v tejto firme ukončil na vlastnú žiadosť z dôvodu, že v budúcnosti malo prísť k hromadnému prepúšťaniu, kedy by on o prácu aj tak prišiel. Túto skutočnosť konajúci súd vyhodnotil v zmysle ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, kedy súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na základe uvedeného konajúci súd vyslovil presvedčenie, že otec napriek zníženiu svojho príjmu je schopný aj naďalej platiť určené výživné bez akéhokoľvek svojho vlastného existenčného ohrozenia.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa s odôvodnením, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vytkol konajúcemu súdu, že zníženie jeho priemerného mesačného zárobku o 220,28 € nepovažoval za podstatnú zmenu pomerov. Konštatáciu súdu prvého stupňa, že k zmene pomerov došlo už v júli 2011, a preto bol naďalej schopný platiť výživné až do podania návrhu uviedol, že do toho času mu pri platení

výživného vypomáhali jeho rodičia, ktorí medzitým zomreli a vypomáhala mu aj jeho sestra, ktorá žije v Q. a ktorá takisto mu už prestala vypomáhať. Zdôraznil, že práve smrť jeho rodičov je v súvislosti s platením výživného zlomový, pretože sa mu výrazne znížili je schopnosti, možnosti platiť výživné v danej výške, nakoľko vtedy nastala podstatná zmena pomerov. Uviedol, že ukončil pracovný pomer dohodou, čo je preukázateľné, avšak vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu dôvodne predpokladal a domnieval sa, že prepúšťanie pracovníkov sa bude týkať aj jeho osoby, preto sa rozhodol skončiť pracovný pomer dohodou, čo v konečnom dôsledku pre neho znamenalo vyplatenie vyššieho odstupného, na aké by mal nárok pri prepúšťaní. Tvrdenie súdu, že peniaze z odstupného mal použiť na postupné platenie výživného a nie na opravu strechy, nakoľko platenie výživného je vždy prvoradá povinnosť rodiča, uviedol, že aj toto konštatovanie je zavádzajúce, pretože oprava strechy, ak mal ďalej bývať v dome, bola nevyhnutná, okrem toho ani výška odstupného nebola dostatočná, preto si musel doplňujúce finančné prostriedky získať úverom. Tento úver zobral ešte počas trvania manželstva, pričom po rozvode tento úver spláca sám. Na základe uvedených skutočností považuje rozhodnutie súdu za nesprávne a doteraz určené výživné 60 € mesačne vzhľadom k svojim reálnym finančným pomerom je neprimerané. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie dokazovanie.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Zdôraznil, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Naopak, rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa sa od posledného určenia výživného výrazne zvýšil. Maloletý sa nachádza v období intenzívneho fyzického a duševného rozvoja, zvýšili sa nielen jeho základné životné potreby, ale aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom záujmov, kultúrnych, športových a rekreačné potrieb.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie v napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného v súlade s návrhom otca. V danom prípade je potrebné bez výhrad pripustiť sťaženú životnú situáciu na strane otca a rovnako je potrebné zdôrazniť, že výživné 60 € mesačne pre mal. M., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 1,90 € zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných potrieb mal. M., ktorý je žiakom 7., resp. t.č. 8. ročníka základnej školy a v čase poslednej úpravy bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Je nepochybné, že právo matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti je podiel matky na výživnom porovnateľný, keď nie vyšší s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je

obligatórna. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného aj za skutkového stavu, že príjem povinného rodiča je totožný s príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného, resp. nižší zo subjektívnych dôvodov na strane povinného rodiča. Odvolací súd dodáva, že zmena v zárobkových schopnostiach a možnostiach otca, ktorému sa znížil príjem predovšetkým z dôvodu jeho subjektívneho zavinenia oproti tomu, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného so zreteľom na neustále sa zvyšujúci rozsah odôvodnených potrieb mal. M. v období dospievania nie je tak závažný, aby bolo potrebné meniť predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti jeho rozhodnutia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.