Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-6C/445/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou, v právnej veci navrhovateľa: Raiffeisenbank a.s., IČO: 49 240 901, so sídlom Hvězdova 2b, Praha, Česká republika, zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, proti odporcovi: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. Y. XX, J., o zaplatenie 21.373,79 CZK s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 21.373,79 CZK spolu s 21,90 % ročným zmluvným úrokom zo sumy 15.000,- CZK od 11.07.2013 do zaplatenia a s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.873,99 CZK od 11.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania 49,50 Eur za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,22 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.11.2013 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 21.373,79 CZK Eur spolu s 21,90 % ročným zmluvným úrokom zo sumy 15.000,- CZK od 11.07.2013 do zaplatenia a s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.873,99 CZK od 11.07.2013 do zaplatenia. Navrhovateľ požadoval od odporcu taktiež náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej zriadil a viedol odporcovi bežný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V zmysle zmluvy o bežnom účte sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi poplatky a náklady za bankové operácie spojené s účtom, ktoré je navrhovateľ oprávnený zúčtovať na ťarchu účtu odporcu. Odporca a navrhovateľ sa taktiež dohodli, že odporca vloží na účet pri podpise zmluvy o bežnom účte počiatočný vklad. Odporca bol zároveň povinný udržiavať na účte kladný zostatok. Pre prípad vzniku záporného zostatku na účte, bol odporca povinný bezodkladne zabezpečiť jeho vyrovnanie až do výšky minimálneho zostatku na účte. V prípade, že by sa tak nestalo, sa účastníci dohodli, že sa tento záporný zostatok úročí aktuálnym úrokom z omeškania stanoveným navrhovateľom v oznámení o úrokových sadzbách navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s odporcom zmluvu o povolenom debete na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi peňažné prostriedky až do výšky povoleného debetu v sume 15.000,- CZK. Odporca sa v zmysle zmluvy o povolenom debete zaviazal čerpať povolený debet priebežne, avšak neprekročiť jeho dohodnutú výšku. Odporca sa taktiež zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz nesplatenej čiastky povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne. Podmienkou čerpania povoleného debetu bolo jeho úplné splatenie najneskôr do jedného roku od prvého čerpania a zároveň udržiavanie minimálneho kreditného príjmu na účte za kalendárny mesiac vo výške najmenej 25 % z poskytnutého povoleného debetu. Vzhľadom na to, že odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o povolenom debete, najmä z čl. 5 a 6 obchodných podmienok pre povolený debet na bežnom

účte, navrhovateľ na základe čl. 8 písm. a/ a čl. 9 písm. a/ obchodných podmienok pre povolený debet na bežnom účte vyhlásil všetky vyčerpané čiastky povoleného debetu na bežnom účte za okamžite splatné. Odporca bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 01.07.2013, ktorým bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky. Prehlásenie bolo doručené odporcovi v zmysle čl. 7.8.1. Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa dňa 10.07.2013. Navrhovateľovi vznikla ku dňu 10.07.2013 pohľadávka zo zmluvy o povolenom debete voči odporcovi vo výške 21.373,79 CZK, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške 15.000,- CZK, zmluvného úroku vo výške 2.068,99 CZK, dlhu na poplatkoch spojených s vedením a správou bežného účtu vo výške 3.805,- CZK a dlhu na úroku z omeškania vo výške 499,80 Eur. Odporca odo dňa vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru neuhradil navrhovateľovi žiadnu časť pohľadávky.

Vo veci bol dňa 11.02.2014 vydaný platobný rozkaz č. k. - 49, ktorým súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však platobný rozkaz nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, súd ho v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) uznesením č.k. - 55 zo dňa 19.06.2014 zrušil.

Súd doručil účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril. Návrh spolu s prílohami, poučením pre účastníka konania a výzvou na vyjadrenie si prevzal dňa 22.12.2014. Odporca zostal v konaní nečinný.

S poukazom na ustanovenie § 115a ods. 2 OSP, § 156 ods. 3 OSP a § 200ea ods. 1 OSP súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to výpisom z obchodného registra navrhovateľa, všeobecnými obchodnými podmienkami, produktovými podmienkami pre povolený debet na bežnom účte, zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o povolenom debete na bežnom účte zo dňa XX.XX.XXXX, vyhlásením o okamžitej splatnosti a výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, kópiou doručenky, prehľadom položiek pohľadávky po splatnosti, mimoriadnym výpisom z účtu, prehľadom úrokových sadzieb navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzavrel odporca s navrhovateľom zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb, na základe ktorej navrhovateľ odo dňa XX.XX.XXXX zriadil a viedol pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Odporca sa zaviazal vložiť na tento účet pri podpise zmluvy počiatočný vklad a udržiavať na tomto účte kladný zostatok. V prípade vzniku nepovoleného záporného zostatku sa tento v zmysle dohody účastníkov konania úročil aktuálnym úrokom z omeškania stanoveným navrhovateľom.

Dňa XX.XX.XXXX uzavreli účastníci konania zmluvu o povolenom debete na bežnom účte, predmetom ktorej bol jednak záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo forme možnosti prečerpania na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do maximálnej výšky 15.000,- CZK a jednak záväzok odporcu vrátiť navrhovateľovi prostriedky poskytnuté formou povoleného debetu a uhradiť úroky z poskytnutého povoleného debetu a poplatky dohodnuté v zmluve. Výška úrokovej sadzby predstavovala podľa zmluvy 21,90 % ročne. Odporca bol v zmysle zmluvy o povolenom debete na bežnom účte oprávnený čerpať povolený debet priebežne s tým, že celkový povolený debet nesmie prekročiť jeho dohodnutú výšku. Odporca sa v zmluve taktiež zaviazal odo dňa prvého čerpania povoleného debetu hradiť úrok z čerpanej a doteraz nesplatenej sumy povoleného debetu vo výške 21,90 % ročne. V zmluve bola dohodnutá zároveň podmienka čerpania povoleného debetu, a to jeho úplné splatenie najneskôr do jedného roka od prvého čerpania. V prípade, ak by nedošlo k splateniu povoleného debetu v lehote jedného roka, bol v zmysle zmluvy celý záporný zostatok na bežnom účte v nasledujúci deň považovaný za nepovolený záporný zostatok. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli produktové podmienky navrhovateľa pre povolený debet na bežnom účte a všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa. Nakoľko odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a bol v omeškaní s úhradu

jeho splatných záväzkov, listom zo dňa 01.07.2013 vyhlásil navrhovateľ okamžitú splatnosť vyčerpaných čiastok povoleného debetu a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Výzva bola odporcovi doručená v zmysle čl. 7.8.1. všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa dňa 10.07.2013.

Žalovaná istina vo výške 21.373,79 CZK pozostáva zo sumy 15.000 CZK - istina úveru, sumy 2.068,99 CZK - zmluvný úrok, sumy 3.805,- CZK - poplatky spojené s vedením a správou bežného účtu a zo sumy 499,80 CZK - úrok z omeškania. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a odporca je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke navrhovateľa v Českej republike, podľa platného českého práva) a vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, sa musel vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa § 103 a nasledujúcich ustanovení OSP v spojení s ustanovením § 7 a nasl. a § 84 a nasl. OSP.

Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29. októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z.z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - ďalej len „ZMPS“).

Slovenská republika i Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenia“).

Návrh na začatie konania je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ustanovenia čl. 16 ods. 2 nariadenia v spojení s ustanovení § 84, § 85 ods. 1 OSP prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a zmluvy o povolenom debete na bežnom účte si účastníci konania ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili české právo, osobitne úpravu zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účinnom na území Českej republiky a úpravu zákona č. 145/2010 Zb. o spotrebiteľskom úvere a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom na území Českej republiky.

Do platného slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (doplnením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch transponované predpisy práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES.

Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu účastníkov dospel súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch) - i so zreteľom na pôsobnosť noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa v oboch členských štátoch EÚ - neposkytuje odporcovi, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa, väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi

zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej republike. Súd preto uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval podľa účastníkmi zvoleného platného českého hmotného práva.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodního zákoníka (ďalej len „ObZ“), smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.

Podľa § 711 ObZ, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

Podľa § 497 ObZ, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

Podľa 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.

Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákoníka (ďalej len „OZ“), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.

Podľa čl. 5 veta prvá a druhá produktových podmínek pro povolený debet na běžném účtu, v okamžiku vzniku nepovoleného záporného zůstatku na bežném účtu je klient povinen na běžný účet vložit resp. převést takové množství prostředků, ktoré zcela vyrovnají vzniklý nepovolený záporný zůstatek. Nepovolený záporný zůstatek bude až do svého splacení úročen výpůjční úrokovou sadzbou sjednanou ve Smlouvě o úvěru a k tomu úrokem z prodlení, který je stanoven předpisy občanského práva, zejména nařízením vlády č. 142/1994 Sb., ktorým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku, ve znění pozdějších předpisů.

Podľa čl. 6 produktových podmínek pro povolený debet na běžném účtu, klient je povinnen udržovat kreditní příjem na běžném účtu za kalendářní měsíc ve výši nejméně jedné třetiny poskytnutého povoleného debetu. Zároveň se klient zavazuje infomovat neprodleně banku o jakékoliv skutečnosti mající podstatný vliv na splácení povoleného debetu.

Podľa čl. 8 písm. a/ produktových podmínek pro povolený debet na běžném účtu, banka je rovnéž oprávněná v případe, že na běžném účtu klienta vznikne nepovolený záporný zůstatek, provést opatření popsaná v odstavci 9. těchto produktových podmínek.

Podľa čl. 9 písm. a/ produktových podmínek pro povolený debet na běžném účtu, banka je oprávněná v případe, že nastane některé ze závažných skutečností dle odstavce 8. těchto produktových podmínek,

jednostranně a s okamžitou účinností zrušit povolený debet (zcela ukončit oprávnení čerpat povolený debet) a již vyčerpanou částku povoleného debetu prohlásit za okamžitě splatnou.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa § 1 nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku z prodlení podle občanského zákoníku a kterým se stanoví minimální výše nákladů spojených s uplatňováním pohledávky, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému vzniku záväzkových vzťahov, a to uzatvorením zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb, ako aj zmluvy o povolenom debete na bežnom účte. Na základe zmluvy o poskytnutí bankových a ďalších služieb zriadil a viedol navrhovateľ pre odporcu bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom odporca sa zaviazal okrem iného udržiavať na tomto účte kladný zostatok. Na základe zmluvy o povolenom debete na bežnom účte poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo forme možnosti prečerpania na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do výšky 15.000,- CZK, pričom odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi prostriedky poskytnuté formou povoleného debetu a uhradiť úroky z poskytnutého povoleného debetu a poplatky dohodnuté v zmluve. Odporca bol oprávnený povolený debet priebežne čerpať, avšak nesmel prekročiť jeho povolenú výšku. Odporca mal povolený debet splatiť najneskôr do jedného roka od prvého čerpania. Nakoľko odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o povolenom debete, t.j. čl. 5 a 6 produktových podmienok navrhovateľa pre povolený debet na bežnom účte, vyhlásil navrhovateľ vyčerpané čiastky povoleného debetu za okamžite splatné. V konaní bolo preukázané, že dlh odporcu vo výške 21.373,79 CZK je vyčíslený správne a pozostáva zo sumy 15.000 CZK - istina úveru, sumy 2.068,99 CZK - zmluvný úrok, sumy 3.805,- CZK - poplatky spojené s vedením a správou bežného účtu a zo sumy 499,80 CZK - úrok z omeškania. Odporca dlžnú sumu navrhovateľovi neuhradil. Vzhľadom na uvedené súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 21.373,79 CZK. Súd zároveň priznal navrhovateľovi aj zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 15.000,- CZK od 11.07.2013 do zaplatenia, nakoľko bol v zmluve o povolenom debete na bežnom účte riadne dohodnutý.

Súd priznal navrhovateľovi podľa § 517 ods. 2 aj ročný úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 20.873,99 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení listu zo dňa 01.07.2013, ktorým navrhovateľ zosplatnil odporcovi vyčerpané čiastky povoleného debetu a vyzval ho na úhradu dlhu, t.j. od 11.07.2013 až do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania priznal súd navrhovateľovi v súlade s nariadením vlády č. 142/1994 Zb.

Rozsudok na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá návrhu navrhovateľa a procesným podmienkam v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 OSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania vo výške 49,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb spolu vo výške 142,22 Eur za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania) po 51,45 Eur za úkon, 2 x režijný paušál po 7,81 Eur za úkon a 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.