Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/42/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 744,90 eur s príslušenstvom a ďalších trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -19 zo dňa 27. júla 2011 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov dovolacieho ani odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil, pričom v druhom výroku vyslovil, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“), § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z príslušných ustanovení smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj k tomu zodpovedajúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/2005 zo dňa 26.10.2006 Elisa Mariá Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL; bod 38, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/2008 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt proti Erzsébet Sustikné Györfi; bod 43). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 744,90 eur s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. RK-195/07/GR zo dňa 02.03.2007, podľa ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 744,90 eur (t. č. 22.441,-Sk) spolu so 6 %

- ným ročným úrokom od 03.02.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,56 eur (77,- Sk) a náhradu trov konania vo výške 24,90 eur (750,-Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok zákonnosti exekučného konania zistil, že dňa 22.05.2006 bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038919, pričom samotná zmluva ako aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre neobmedzený počet

dlžníkov (spotrebiteľov). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednania o revolvingovom úvere neboli dojednané individuálne, dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom výška skutočne poskytnutého úveru ako aj ostatné zmluvné podmienky nie sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Súd prvého stupňa po preskúmaní predmetnej zmluvy ako aj obchodných podmienok tiež zistil, že v článku 18 zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom táto rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak, ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu, nakoľko zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú rozpore s dobrými mravmi, slovenských právnym poriadkom a právnym poriadkom Európskej únie a súčasne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namieta predovšetkým zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia a súčasne nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. Uvádza, že súd prvého stupňa pochybil prekročením rozsahu svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom. Exekučný súd pri skúmaní titulu po materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah vyriešený právoplatne v rozhodcovskom konaní a nesmie skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Oprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa podľa odvolateľa obmedzuje len na dodržanie formálnych náležitostí titulu. Podľa odvolateľa súd nemá oprávnenie posudzovať rozhodcovské konanie, len výrok rozhodcovského rozsudku. Exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie zaujímať právne stanoviská a úvahy k exekučnému titulu. Oprávnený navyše v odvolaní dodáva, že exekučný súd je viazaný účinkami rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p., keďže nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, pričom, ako ďalej uvádza, medzi ustanoveniami § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 ods. 2 O.s.p. nejestvuje vzťah lex generalis a lex specialis, a teda sa ani vzájomne nevylučujú a môžu obstáť popri sebe a na podporu týchto tvrdení odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konkrétne na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia vo veci C-40/08 Asturcom. Oprávnený ďalej uviedol, že postup exekučného súdu je v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v hrubom rozpore s právom EÚ. Taktiež vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavania zmluvy, na ktorej základe bolo priznané právo v exekučnom titule. Postup súdu bol nedostatočný a neúplný aj v prípade tvrdení, resp. zistení o tom, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, pričom odvolateľ vyjadril názor, že ustanovenia predmetnej zmluvy nesporne spĺňajú kritéria určitosti a zrozumiteľnosti a medzi zmluvnými stranami boli nesporné. V zmysle § 53 taktiež súdu neprináleží posudzovať individuálne dojednanú cenu úveru ako neprijateľnú podmienku, pričom súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri zohľadnení tohto kritéria nie je možné konštatovať, že výška odplaty sa javí ako neprimeraná. Taktiež zmluvná pokuta, ktorej nárok vznikol práve porušením povinností zo strany povinnej, je vzhľadom na povahu zabezpečovanej povinnosti podľa názoru oprávneného evidentne v zákonnej výške, úmerná. Prvostupňový súd v tomto smere zisťoval stav veci jednoznačne neobjektívne a výlučne v prospech povinnej. Ďalším odvolacím dôvodom, na ktorý oprávnený poukazuje je, že spotrebiteľovi neprináleží, ako jeho základné právo, aj právo porušovať základné zmluvné povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. Povinnosť riadne splniť svoje záväzky je ekonomickou a právnou podstatou uzavretého právneho vzťahu a v prípade sankcie, vyplývajúcej z odseku 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvných podmienok, nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú, ktorá svojou povahou súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu. Oprávnený považoval tvrdenia súdu o rozpore rozhodcovskej doložky so zákonom za právne neopodstatnené. Z formulácie rozhodcovskej doložky totiž jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže alternatívne rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom a teda nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Poukázal tiež na znenie § 53 ods. 4 písm. r) a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje,

nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske súdne konanie. Odkazy prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na judikatúru Súdneho dvora EÚ sa javia odvolateľovi ako účelové, nezohľadňujúce ich samotný obsah, pričom je toho názoru, že tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale sú len výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. V závere uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinnej svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Na záver, poukázal na podstatu nárokov uplatnených v rozhodcovskom konaní, ktoré majú zmenkovo - právny charakter. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo v ňom inkorporované je právom obligačným. Na preukázanie práva uplatneného v konaní tak oprávnenému postačilo predložiť zmenku samotnú bez potreby ďalšieho dokazovania. Vymáhaný nárok nie je teda nárokom zo zmluvy, ale je zmenkovým nárokom. Na záver, oprávnený ešte poukázal na skutočnosť, že exekučný súd popri nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu spôsobom, aký je uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia aj neprípustne jednostranne zasiahol do zmenkovo - právneho vzťahu bez zákonom danej právomoci.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. Odvolací súd uznesením č. k. -77 zo dňa 30.03.2012 oprávneným podané odvolanie postupom podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. zo dňa 30.04.2014 vyššie menované uznesenie odvolacieho súdu na základe dovolania oprávneného zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 57 ods. 2 EP v spojení s ust. § 45 ods. 3 ZoRK), opätovne preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 ZoRK, teda exekučný súd je povinný zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b) ZoRK, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 ZoRK, musí v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 ZoRK, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C-40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený v odvolaní uviedol len preňho vyhovujúcu časť rozsudku, avšak odvolací súd musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie

neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Navyše je potrebné v kontexte vyššie uvedeného dodať, že oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Je pravdou, že pri súdnej kontrole sa „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, avšak je potrebné počítať s veľkým množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle tak zákonnej úpravy, ako aj príslušnej judikatúry nedokážu pre seba vhodne, resp. výhodne vyhodnotiť zmluvné podmienky. V týchto prípadoch preto nemožno hovoriť o bezbrehej ochrane spotrebiteľa, ale o plnení záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako odvolací súd má za to, že dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038919 uzavretej medzi oprávneným a povinnou zo dňa 22.05.2006 boli neurčité, nezrozumiteľné, nejasné a v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. V odvolaní oprávnený poukazuje na to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a v prípade, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu bol by nútený podať návrh na príslušnom štátnom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Je to totiž práve ustanovenie § 44 ods. 2 EP, ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších).

Odvolací súd neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1 z dôvodu, že spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 4 v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243d O.s.p. bola v odvolacom konaní vedenom na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní úspešná povinná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania. Túto si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v dovolacom ani v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa jej náhrada trov dovolacieho ani odvolacieho konania nepriznáva.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0, t. j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.