Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/222/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Quantum Credit, a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: J. W., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX XX C. Z., č. d. XXX, o zaplatenie 421,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 19. januára 2015 č. k. -28, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil poukazom na ust. § 34, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, § 544 ods. 1, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), § 43 ods. 1 a 2 ZoEK (Z.č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov); vecne potom riadnym neoznačením zmluvy, nepreukázaním dohodnutej ceny poskytnutej služby, nepreukázaním dátumu vzniku právnych úkonov - zmluvy o pripojení a dodatku k nej a z toho plynúcej neurčitosti týchto právnych úkonov, nemožnosťou zistenia počiatku obdobia viazanosti účastníkov zmluvným vzťahom, nemožnosťou zistenia priameho súvisu medzi faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha a zmluvou o pripojení v znení jej dodatku, ktoré mali zakladať právo právnej predchodkyne žalobkyne a následne aj žalobkyne na faktúrované plnenie, nepreukázaním odovzdania koncového zariadenia žalovanej, nepreukázaním vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie poplatkov za upomienky oneskorených platieb a zmluvnej pokuty a v konečnom dôsledku nemožnosťou zistiť za účinnosti akého právneho úkonu a za akých dojednaných podmienok, vrátane ceny, boli žalovanej účtované služby a poplatky uvedené vo vystavených faktúrach. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. ( Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov) a vecne neuplatnením si žalovanej práva na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobkyni priznať právo na zaplatenie žalovanej sumy s jej príslušenstvom a trov konania, namietajúc dostatočnosť označenia zmluvy a dodatku číslom dátovej SIM karty a telefónnym číslom individuálne prideľovaným právnym predchodcom žalobkyne pre každý zmluvný vzťah, uvedením ceny poskytnutej služby v bode 1 písm. e) dodatku ku zmluve o pripojení, možnosťou ustáliť z predložených listinných dôkazov, že 1. mesiacom viazanosti strán uzatvorenou

zmluvou a dodatkom bolo obdobie od 15. septembra 2011 do 14. októbra 2011, keďže žalobkyňou najstaršia predložená faktúra je z tohto obdobia, dostatočnosť umiestnenia podpisov žalovanej na zmluve o pripojení napriek tomu, že sa tento nachádza až za súhlasom s používaním údajov o účastníkovi, preukázaním odovzdania koncového zariadenia žalovanej vystavenými faktúrami za odobraté služby a v konečnom dôsledku aj nedostatočným zistením skutkového stavu súdom prvého stupňa a nepreskúmaním nároku právneho predchodcu žalobkyne na zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že žalovaná do spotrebiteľského zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobkyne vstúpila na základe jej slobodného rozhodnutia ku ktorému mala všetky potrebné informácie nevyhnutné k jej rozhodnutiu vstúpiť do zmluvného vzťahu, ďalej neprihliadol na legitímne očakávania kladného hospodárskeho výsledku právneho predchodcu žalobkyne z takto uzatvoreného zmluvného vzťahu so žalovanou, na porušenie zmluvných povinností žalovanou majúcich za následok vznik zmluvne dohodnutého práva právnej predchodkyne žalobkyne a aj samotnej žalobkyne, ako jej právnej nástupkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty, považujúc dohodu o zmluvnej pokute za určitú, zrozumiteľnú a tak platne uzatvorenú, nemajúcu charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a to hlavne z dôvodu poskytnutia koncového zariadenia za akciovú cenu vzhľadom na jeho neakciovú hodnotu v čase uzatvárania zmluvy.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. v medziach odvolania celú vec, pretože od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej (napadnutého ako celok) bol závislým i výrok rozsudku o trovách konania a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania a nebol tu ani verejný záujem vyžadujúci si nariadenie pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2015 (§ 156 osd.1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku a podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia (a v ostatnom na ňu aj odkazuje), teda najmä na záver o tom, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe týkajúce sa vzniku jej práva na zaplatenie v konaní uplatnených pohľadávok boli pravdivé alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Tak ako to správne vo svojom rozhodnutí konštatoval aj súd prvého stupňa, vzhľadom na predmet sporu a posúdenie nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní (zohľadniac skutočnosť, že na zmluve o pripojení a dodatku k nej nebol uvedený dátum, kedy tieto právne úkony boli uzatvorené a ani z ostatných listinných dôkazov predložených žalobkyňou tento nebolo možné jednoznačne zistiť) bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázala, kedy došlo ku vzniku predmetných právnych úkon úkonov, keďže od tohto dátumu mali pre právny vzťah jeho účastníkov platiť práva a povinnosti dohodnuté v zmluve a dodatku k nej a okrem toho mala plynúť i doba viazanosti zmluvných strán, počas ktorej mala okrem iného žalovaná na jednej strane právo na poskytovanie dohodnutých služieb za zľavnený paušál a na druhej strane poskytovateľovi služby mohlo vzniknúť právo na dohodnutú odmenu a prípadne aj zmluvnú pokutu za

porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej prehliadnuc skutočnosť, že obdobné právne úkony vzhľadom na nedostatočnú (nečitateľnú) veľkosť písma použitého právnou predchodkyňou žalobkyne na ich vyhotovenie boli už v minulosti súdmi považované za neplatné z dôvodu nekalej obchodnej praktiky. Ak sú totiž informácie poskytnuté takouto nečitateľnou, neprehľadnou formou, má to ten dôsledok, ako keby spotrebiteľovi neboli poskytnuté vôbec. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalobkyňa tieto skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci napriek výzve zo strany súdu ( doručenej žalobkyni 24. novembra 2014, tu porovnaj aj čl. 19 spisu) nepreukázala a tak jednoznačne nebolo možné zistiť či na časové obdobie, za ktoré si právna predchodkyňa žalobkyne účtovala odplatu za poskytnuté služby, poplatky za upomienky alebo zmluvnú pokutu sa vzťahovala žalobkyňou predložená zmluva o pripojení v znení jej dodatku alebo nie. Táto skutočnosť bola pre rozhodnutie vo veci právne významná vzhľadom na to, že žalobkyňa si ako postupník ( nie ako poskytovateľ služieb) v tomto konaní uplatňovala právo na zaplatenie údajne dohodnutej ceny poskytnutých služieb za konkrétne obdobie. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že dátum uzatvorenia zmluvy o pripojení ako aj dodatku bolo možné vyvodiť z faktúry číslo 7110555380 ktorou právna predchodkyňa žalobkyne účtovala žalovanej mesačné poplatky a iné poplatky a služby za obdobie od 15. septembra 2011 do 14. októbra 2011, keďže táto faktúra mala byť prvou faktúrou vystavenou po uzatvorení zmluvy, na takúto námietku odvolací súd neprihliadol, nakoľko faktúra ako taká je len účtovným dokladom (nepreukazuje existenciu, právneho vzťahu medzi jej vystaviteľom a osobou, ktorá je v nej označená ako adresát a už vonkoncom nie obsah práv a povinností z neho plynúcich) a okrem toho, z citovanej faktúry nevyplýva, že by to bola faktúrou za prvé fakturačné obdobie, ako si to účelovo v odvolaní vyložila žalobkyňa nehovoriac o tom, že povinnosťou žalobcu v súdnom konaní je v žalobe tvrdiť skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie ním uplatnených nárokov pred súdom (§ 79 ods.1 O.s.p.) a o takto tvrdených skutočnostiach predložiť súdu dôkazy. Nie je úlohou súdu (či už prvého stupňa, alebo odvolacieho) skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci si svojvoľne domýšľať (či už v prospech žalobcu alebo žalovaného) z dokladov predložených žalobcom. Obdobne žalobkyňou predložené faktúry žiadnym spôsobom nepreukazovali dátum odovzdania koncového zariadenia žalovanej (ako to namietala žalobkyňa) a tak aj takúto odvolaciu námietku žalobkyne bolo potrebné považovať za bezpredmetnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako v časti rozhodnutia súdu vo veci samej, tak aj v časti rozhodnutia o trovách konania, nakoľko tento správne v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanej ako účastníčke majúcej v spore plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že táto si právo na náhradu trov v konaní neuplatnila.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 písm. O.s.p., a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.