Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2T-197-2013.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom proti obžalovanému Q. K., pre prečin sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1.7.2015, takto
rozhodol:
Podľa §285 písm. b) Trestného poriadku súd obžalovaného Q. K., N.. XX.XX.XXXX M. M. N. C., C. A. M. N. C., B. R. XXX/XX o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby, kvalifikovaného prečinom sprenevery podľa §213 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
tento po tom čo dňa 19.03.2004 v Košiciach, uzatvoril so spoločnosťou M. R. B., B.. B..T..Y.. N. X. V. XX, XXX XX A., J.: XXXXXXXX (Y. XX.XX.XXXX B. B. K. XX, XXX XX A.) ako prenajímateľom leasingovú zmluvu č. R., ktorej predmetom bol nájom nákladného motorového vozidla zn. B. T. XXX R. C. M.:U., si riadne nesplnil zmluvné podmienky týkajúce sa nezaplatenia úrokov určených z omeškaných splátok, čo malo za následok, že spoločnosť M. R. B., B.. B..T..Y.., K. XX, XXX XX A., J.:XXXXXXXX, F. XX.XX.XXXX v zmysle tejto zmluvy predčasne ukončila leasingovú zmluvu a vyzvala ho na úhradu dlžných pohľadávok a odovzdanie predmetu leasingu do sídla spoločnosti M. R. B., B.. B..T..Y.., K. XX, XXX XX A., J.:XXXXXXXX, čo tento neurobil na výzvu ani nijako nereagoval, úroky z omeškania neuhradil, vyššie uvedené vozidlo nevrátil, keďže toto ešte dňa XX.XX.XXXX v rozpore s článkom 7.3. Všeobecných leasingových podmienok, previedol na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Vranov nad Topľou na nového vlastníka Q. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V.K. XXX, Y.. M. N. C., čím týmto svojím konaním pre spoločnosť M. R. B., B.. B..T..Y.., K.Á. XX, XXX XX A., J.:XXXXXXXX, spôsobil podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 13.462,-Eur, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu predmetného motorového vozidla ku dňu zmeny vlastníka vozidla,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor podal na tunajší súd obžalobu pre prečin sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. O obžalobe súd rozhodol Trestným rozkazom sp. zn. XT/XXX/XXXX, proti ktorému obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal odpor. Súd na prejednanie obžaloby preto nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výpoveďou obžalovaného a svedka - zástupcu poškodeného M. R.. B. B..T..Y.. A. - V.. J. A.. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to výsluch svedka Jozefa Kozáka staršieho, nar. 1.3.1935, nakoľko sa v konaní preukázalo, že dňa 19.12.2014 zomrel. Ďalej súd vykonal listinné dôkazy a oboznámil procesné strany s obsahom spisu, a to: trestné oznámenie čl. 1 až 3, vyčíslenie škody na čl. 4, splnomocnenie na čl. 5, úradný záznam na čl. 64, odborné vyjadrenie na čl. 66 až 79, zápisnica o vydaní vecí na čl. 80, žiadosť o udelenie súhlasu na vydanie príkazu na odňatie veci na čl. 81, opatrenie OP Vranov nad Topľou na čl. 82, príkaz na odňatie veci na čl. 83, zápisnica o odňatí
veci na čl. 84, zápisnica z motorového vozidla a fotodokumentácie z nich na čl. 85 až 103, uznesenie o vrátení veci na čl. 104, fotokópia kúpnej zmluvy a osvedčenie o evidencii vozidla na čl. 107 až 108, uznesenie o vrátení veci na čl. 115 až 116, výzvou na prevzatie vrátenej veci na čl. 117, potvrdenie na čl. 118, splnomocnenie na čl. 119, potvrdením o úhrade záväzku s pokladničným dokladom na čl. 121 až 122, správou VB LEASING na čl. 123, kópia oznámenia o riadnom ukončení zmluvy na čl. 124, fotokópia faktúry za prevod vlastníckych práv na čl. 125, fotokópia poštového poukazu podacieho lístka zo dňa 11.4.2013 na rubovej strane čísla listu 125, spisový materiál ODI Vranov nad Topľou týkajúci si zápisu motorového vozidla po uzavretí leasingovej zmluvy čl. 126 až 134, kópia žiadosti o vykonanie zmeny vlastníka vozidla z 15.6.2011 a pripojené doklady ODI PZ Vranov nad Topľou čl. 135 až 144, kópia žiadosti o finančný leasing čl. 145 až 147, kópia leasingovej zmluvy na čl. 148 až 149, všeobecné podmienky leasingovej zmluvy čl. 152 až 158, kópia dodatku k leasingovej zmluve zo dňa 23.9.2004 na čl. 159, kópie protokolu o prevzatí leasingu, faktúr, splátkového kalendára 160 až 166, prehľad platieb a pohľadávok pre leasingovú zmluvu na čl. 167, 168, kópia oznámenia o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy s potvrdením o zásielke na čl. 169 až 171, kópia záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy, faktúry a výpočtu úrokov z omeškania a doručeniami s tými súvisiacimi na čl. 172 až 179, znalecký posudok o všeobecnej hodnote vozidla ku dňu 31.10.2012 na čl. 182 až 183, kópie protokolu o prevzatí technického preukazu, technického preukazu AOP, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópie osvedčenie na odborné spôsobilosti registrácia pre DPH, kópia koncesnej listiny, kópie daňových priznaní, správa VB LEASING a kópia splnomocnenia, výpis z registra priestupkov, odpis z registra trestov, správa o povesti z miesta bydliska, správa OR PZ ODI Vranov nad Topľou z 24.4.2013, žiadosť o poskytnutie z evidencie vozidiel obžalovaného adresovaná OR PZ ODI Vranov nad Topľou zo dňa 19.4.20013, podanie správy zaslanou OR PZ ODI Vranov nad Topľou adresovaná Q. K., V. XXX D. F. X.X.XXXX.
Napokon súd v zmysle obžaloby prečítal zápisnicu po výsluchu svedka Š. R. P. B. A..
Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Uviedol, že zmluvu o leasingu vozidla podpísal dobrovoľne. Podľa zmluvy sa zaviazal splácať vozidlo 60 mesiacov mesačnými splátkami. Splátky boli dohodnuté vo výške cca po 80.000,- Sk mesačne. Splátky splácal ako mohol podľa svojich finančných možností, nakoľko peniaze často meškali aj jemu. Leasing vyplatil aj za pomoci svojich rodičov, otec mu na ten účel požičal 300.000,- Sk. Výzvy a upomienky pre neplatenie leasingu zo strany leasingovej spoločnosti mu doručené neboli. Ku dňu 15.6.2011 mal uhradených 62 splátok a to dokonca už v mesiaci september 2009, kedy mala byť uhradená posledná 62 splátka. Uhradením tejto 62 splátky bol už predmet leasingu preplatený o cca 600.000,- Sk oproti nadobúdacej cene auta. Po uhradení poslednej splátky v septembri 2009 mu po cca troch mesiacoch prišlo z leasingovej spoločnosti oznámenie, že má právo auto odkúpiť za zostatkovú cenu 3,50,- Eur a k oznámeniu mu bol pripojený šek. Túto sumu uhradil asi po troch mesiacoch. Vtedy si z leasingu vydýchol, že s ním má konečne pokoj. Na ODI o prepis auta na seba ako vlastníka nežiadal, pretože nemal peniaze na poplatky spojené s prepisom. Dňa 1.10.2012, t.j. tri roky po leasingu mu leasingová spoločnosť vyúčtovala penále za omeškanie s úhradou jednotlivých splátok v sume 4.636,51 Eur. Po neuhradení tejto sumy na neho leasingová spoločnosť podala trestné oznámenie a bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Listom zo dňa 19.11.2012 mu leasingová spoločnosť poslala poslednú výzvu na zaplatenie tejto sumy s tým, že pripustila možnosť dohody. Na pokyn prokuratúry bolo vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu zaistené. Na to sa osobne dostavil do Bratislavy do leasingovej spoločnosti, kde s oprávnenou osobou dohodol urovnanie v sume 2.000,- Eur, ktoré uhradil. Vozidlo predal dňa 20.6.2011 svojmu otcovi Q. K. B., N.. XXXX za cenu 1.500,- Eur. Faktúra na úhradu tohto penále mu prišla až po predaji vozidla a to až 23.10.2012. Výzva leasingovej spoločnosti na úhradu spomínaného penále prišla ešte neskôr dňa 19.11.2012.Po tom čo mu v novembri 2012 prišla posledná výzva na úhradu tohto penále, sám písomne oslovil ODI, aby zaslali výpis z evidencie registra ODI mu na jeho žiadosť odpovedalo s tým, že v minulosti bol obžalovaný omylom zapísaný v registroch ODI ako vlastník vozidla a na základe toho mu bol umožnený predaj a prepis vozidla na svojho otca Q. K., N.. XXXX. Auto predal otcovi nie s úmyslom urobiť podvod alebo sa obohatiť.
Zástupca poškodeného - svedok V.. J. A. vypovedal, že okolnosti uzavretia leasingovej zmluvy medzi obžalovaným a poškodeným nepozná, pretože pri podpise nebol. S poškodeným - leasingovou spoločnosťou spolupracuje pri vymáhaní jej pohľadávok a za tým účelom ju aj zastupuje v trestných konaniach. Nevedel sa vyjadriť k tomu či počas doby leasingu leasingová spoločnosť zasielala obžalovanému výzvy a upomienky pre neplatenie leasingových splátok riadne a včas. V septembri 2012 bol poškodený VB Leasing splnomocnený na vymoženie pohľadávky, ktorú leasingová spoločnosť voči
obžalovanému ešte mala mať. V septembri 2012 sa s obžalovaným za týmto účelom osobne stretol. Na riešenie pohľadávky od VB leasing dostal iba kúpne zmluvy, vyčíslenú pohľadávku a splnomocnenie. Splnomocniteľ - poškodený ho neinformoval o tom koľko obžalovaný uhradil na leasingovú zmluvu, napokon to ani nebolo predmetom jeho spolupráce s poškodeným, nezaujímalo ho to a v zmysle dohody s poškodeným nebol ani oprávnený o tom vedieť. Svedok potvrdil, že v momente jeho osobného stretnutia sa s obžalovaným v septembri 2012 už voči nemu VB leasing evidovala iba dlžné úroky z omeškania a zrejme aj nejaké štandardné poplatky za ukončenie leasingovej zmluvy, ktoré si spoločnosť účtuje. Na uvedenom osobnom stretnutí obžalovaný odmietol uhradiť svoj dlh, pretože VB leasing na ňom aj tak zarobila a on leasing preplatil. Povedal mu, že predmet leasingu - ťahač by mal vrátiť čo obžalovaný odmietol. Tiež sa ho pýtal ako je možné, že v technickom preukaze figuruje ako vlastník vozidla osoba s menom obžalovaného, ale iným dátumom narodenia - približne okolo 1930. Obžalovaný mu na to odpovedal, že pár rokov dozadu pred týmto stretnutím došlo k strate evidenčných čísel alebo k niečomu podobnému. Obžalovaný mal byť v danom čase aj v nejakej finančnej tiesni a hrozili mu exekúcie, tak prepísal vozidlo na svojho otca ako vlastníka. On mu vysvetlil, že to takto robiť nemal a nemusel, pretože exekútor by mu ťahač aj tak nemohol zobrať, pretože vlastníkom bola naďalej leasingová spoločnosť. O tom, že vozidlo malo byť prepísané obžalovaným na inú osobu sa on dozvedel až tesne pred osobným stretnutím s obžalovaným v septembri 2012 a to tak, že dotazoval leasingovú spoločnosť, aby to preverila a ona to preverila zrejme na dopravnom inšpektoráte. Leasingová spoločnosť sa rozhodla podať na obžalovaného trestné oznámenie a udelila mu k tomu plnú moc. Na základe toho v januári 2013 trestné oznámenie podal. Ťahač bol obžalovanému zadržaný na základe čoho obžalovaný navštívil dňa 20.6.2013 centrálu leasingovej spoločnosti a s prokuristom Q.. X. dohodol urovnanie veci. K riadnemu ukončeniu zmluvy v zmysle zmluvy a leasingových podmienok nedošlo nikdy, ale k vysporiadaniu záväzkov došlo 20.6.2013 týmto urovnaním.
Po opretí sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní vykonané a s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré boli na ňom prebraté a zhodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.por. vzal súd za dokázané nasledovné skutočnosti, ktoré skutkové zistenia sa opierajú o nasledovné dôkazy:
Z leasingovej zmluvy č. R. D. F. XX.X.XXXX a pripojených leasingových podmienok vyplýva, že obžalovaný prevzal predmet leasingu - ťahač B. v nadobúdacej cene 3,728.884,60 Sk s DPH za leasingovú cenu 4,578.198,70 Sk. Leasing bol dohodnutý na 60 mesiacov a mal ho platiť 60 - timi mesačnými splátkami a na začiatku zaplatiť zálohovú platbu 632.045,- Sk ako vyplýva z faktúry č. H., zálohovej faktúry č. D. a splátkového kalendára k leasingovej zmluvy R. zo dňa 29.3.2004. Dodatkom č. 1 k tejto leasingovej zmluve zo dňa 23.9.2004 bola predĺžená doba trvania leasingu na 62 mesiacov a ponížené leasingové splátky. Ako vyplýva zo zoznamu platieb a pohľadávok pre leasingovú zmluvu R. D. XX.XX.XXXX (čl. 167, 168) obžalovaný platil leasingové splátky často v omeškaní. Listom zo dňa 31.8.2012 poškodený oznámil obžalovanému ukončenie leasingovej zmluvy s okamžitou platnosťou a vyzval ho na úhradu úrokov z omeškania v sume 4.471,01 Eur a zaplatenie zmluvnej pokuty pre predčasné ukončenie leasingovej zmluvy v sume 165,50 Eur. Listom zo dňa 1.10.2012 poškodený obžalovanému poslal záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy č. R., kde ho vyzval na úhradu úrokov z omeškania z uhradených leasingových splátok a zmluvnej pokuty pri predčasnom ukončení LZ spolu v sume 4.636,51 Eur. K tomu pripojil faktúru vyhotovenú 15.10.2012 a splatnú rovnaký deň a výpočet úrokov z omeškania k 31.8.2012 (čl. 172 až 176). Túto zásielku si obžalovaný prevzal dňa 23.10.2012 (čl. 177).Z listu VB leasing adresovaného Q. K. D. F. XX. X. XXXX vo veci oznámenie o riadnom ukončení leasingovej zmluvy (čl. 124) vyplýva, že mu bolo oznámené, že dňa 19. 5. 2009 sa naplnila jedna z podmienok riadneho ukončenia leasingovej zmluvy a vzniklo mu právo na odkúpenie predmetu leasingu do svojho vlastníctva. Zároveň mu bolo oznámené že mu začiatkom mesiaca máj 2009 bude písomne predložený návrh na odkúpenie predmetu leasingu obsahujúci výšku zostatkovej hodnoty dohodnutej leasingovej zmluve, respektíve výšku dohodnutého poplatku za prevod vlastníckych práv k predmetu leasingu a výška prípadných nesplnených peňažných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy (napríklad úroky z omeškaných platieb, neuhradené zmluvné pokuty a podobne). Až zhruba po dva a pol, roku poškodený vystavil obžalovanému faktúru s dátumom vyhotovenia 30.12.2011 a dátumom splatnosti 30.12.2011 na úhradu poplatku za prevod vlastníckych práv predmetu leasingu na sumu 3,98 Eur. Ide o faktúru č. H. (čl. 125 súdneho spisu). Táto faktúra však neobsahuje akúkoľvek zmienku o prípadných nesplnených peňažných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy, napríklad úroky z omeškaných platieb alebo neuhradené zmluvné pokuty v zmysle predošlého listu poškodeného. Dňa 25.1.2013 podal poškodený na obžalovaného trestné oznámenie. Až dňa 25.4.2013 bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, ktoré si obžalovaný prevzal dňa 13.5.2013. Ako vyplýva z listinného dôkazu na rubovej strane vyššie citovanej faktúry a to podacieho lístka o úhrade, obžalovaný dňa 11.4.2013, čiže predtým ako mu bolo vznesené obvinenie uhradil poplatok za prevod vlastníckych práv k predmetu leasingu v zmysle citovanej faktúry. Dňa 15.6.2011 ako vyplýva z kúpnej zmluvy na čl. 107 súdneho spisu obžalovaný vozidlo predal svojmu otcovi Jozefovi Kozákovi staršiemu na základe čoho bol urobený prepis vlastníctva vozidla osvedčení o evidencii predmetného vozidla na Q. K., N.. XXXX.Ako vyplýva zo správy ODI OR PZ Vranov nad Topľou zo dňa 24.4.2013 ešte dňa 29.4.2005 omylom dopravného inšpektorátu bol ako vlastník vozidla do osvedčenia o evidencii zapísaný obžalovaný. Na základ toho dňa 15.6.2011 po predaji vozidla sa vykonala zmena držiteľa a vlastníka na Q. K. N.. XXXX (čl. 267 súdneho spisu).
Po tomto zistení skutkového stavu veci sa súd pri jeho hodnotení spravoval týmito právnymi úvahami:
Objektom prečinu sprenevery podľa §213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Po objektívnej stránke je obligatórnym znakom prečinu sprenevery spôsobenie škody majetku na cudzom majetku, v ods. 2 písm. a) §213 Trestného zákona väčšej škody.
Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmysel páchateľa škodu na cudzom majetku spôsobiť.
Vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný nemal úmysel niekomu poškodiť. Poškodený mu už 20.3.2009 oznámil, že mu vzniklo právo na odkúpenie predmetu leasingu s tým, že mu bude oznámená výška zostatkovej hodnoty predmetu leasingu, ale aj výška prípadných nesplnených peňažných záväzkov vrátane úrokov z omeškania a zmluvných pokút. Dňa 30.12.2011 poškodený obžalovanému faktúroval iba poplatok za prevod vlastníckych práv k predmetu leasingu v sume 3,98 eur, bez akejkoľvek zmienky o tom, že by obžalovaný mal poškodenému dlhovať ešte nejaké úroky z omeškania, zmluvné pokuty alebo poplatky. Tento poplatok za prevod obžalovaný uhradil dňa 11.4.2013, t.j. ešte predtým ako mu bolo dňa 13.5.2013 vznesené obvinenie. Z oznámenia poškodeného obžalovanému zo dňa 20.3.2009 po riadnom ukončení leasingovej zmluvy zrejme vyplýva, že dohodnuté leasingové splátky museli byť zo strany obžalovaného uhradené a teda k škode dôjsť nemohlo.
Podľa §124 ods. 1 Trestného zákona sa škodou na účely trestného zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnenie dosiahnúť.
Z vyčíslenia škody skutkovej vete obžaloby vyplýva, že táto škoda bola vyčíslená vo výške 13.462,- Eur na základe záverov znaleckého posudku na čl. 75 súdneho spisu ku dňu 20.6.2011 ako hodnota celého predmetu leasingu, nakoľko ako je uvedené vyššie súd sa s takýmto hodnotením výšky škody nemôže stotožniť, pretože ako vyplynulo z dokazovania všetky splátky leasingu mal obžalovaný uhradené už 20.3.2009. Jediné čo poškodený definoval ako škodu boli neuhradené úroky z omeškania a zmluvné pokuty v sume 4.636,51 Eur, ktorý nárok bol obžalovanému poškodeným oznámený až na jeseň roku 2012. Takto definovanú škodu, t.j. ako neuhradený úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nemožno považovať za reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom v zmysle §124 ods. 1 Trestného zákona a už vôbec nie ako ujmu na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnenie dosiahnúť podľa §124 ods. 2 Trestného zákona, pretože samotný zisk poškodeného bol už obsiahnutý v samotných leasingových splátkach, ktoré obsahovali odmenu leasingovej spoločnosti za financovanie predmetu leasingu (kvázi úrok), pretože ako vyplýva zo samotnej leasingovej zmluvy č. R. na čl. 148 súdneho spisu nadobúdacia cena predmetu leasingu bola v sume 3,728.884,60 Sk s DPH a leasingová cena predmetu leasingu v sume 4,578.198,70 Sk. V konaní bolo preukázané, že
obžalovaný riadne leasingové splátky uhradil. Rovnako nebola preukázaná ani subjektívna stránka vo vzťahu ku konaniu obžalovaného pri prepise predmetu leasingu na svojho otca. Ako vyplynulo zo správy ODI OR PZ Vranov nad Topľou, obžalovaný bol ako vlastník predmetného vozidla zapísaný omylom, t.j. chybou dopravného inšpektorátu a na základe toho následne bol ako vlastník zapísaný aj jeho otec po tom, čo mu obžalovaný vozidlo predal. V dobe predaja bol však obžalovaný presvedčený o tom, že je vlastníkom predmetného vozidla. Poškodený obžalovanému až dňa 31.8.2012 oznámil predčasné ukončenie leasingovej zmluvy pre nezaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a vyzval ho na ich úhradu, avšak toto oznámenie si obžalovaný neprevzal a nedozvedel sa o ňom (čl. 171 súdneho spisu). Ako vyplýva z doručenky na čl. 177 súdneho spisu, obžalovaný sa o týchto nárokoch poškodeného uplatnených voči nemu dozvedel až 23.10.2012.
Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ je potrebné považovať za ultimaratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity osôb, aby si chránili a strážili svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v občiansko právnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov (ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétne subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromno právnej sfére). Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde taká ochrana je neúčinná, a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Je zrejmé, že v tomto prípade tomu tak nebolo a poškodený svoje domnelé práva uplatňoval cestou trestného práva v záujme vymôcť svoj nárok. Je zrejmé, že prostriedky trestného práva majú väčší odstrašujúci účinok pre zmluvné strany v občiansko právnych alebo obchodno právnych vzťahov pri vymáhaní či už reálnych alebo domnelých pohľadávok z strany veriteľa. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že zároveň môžu prostredníctvom trestného práva bez vážneho dôvodu kriminalizovať zmluvnú protistranu.
Na základe uvedeného súdu rozhodol o oslobodení obžalovaného spod skutku obžaloby, pretože skutok obžaloby nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku alebo skutkov uvedených v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.