Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-41-2015.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/41/2015
Uznesenie
Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. E., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: D. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. V. XXX/XX, R. a otca: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Q. XX, Q., maloleté dieťa bytom ako matka, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 16P/147/2014-98 zo dňa 15. apríla 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec je povinný platiť na maloletú E. znížené výživné vo výške 120,- eur počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 12P/92/2012-58 zo dňa 7.9.2012, kedy mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 29.3.2012. Na odvolanie otca rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 9CoP/123/2012-71 zo dňa 14.3.2013 bol vyššie uvedený rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 15P/7/2013-116 zo dňa 9.6.2014 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Matka v minulosti pôsobila ako živnostníčka, živosť ukončila 31.12.2013 a od 22.1.2014 do 2.2.2015 bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a nemala vyplácanú dávku v nezamestnanosti. Od 3.2.2015 pôsobí ako slobodný umelec, pričom vo februári 2015 mala príjem 240,- eur, v marci 2015 273,- eur. Platí nájom za ateliér vo výške 150,- eur mesačne. Spolu s maloletou býva v podnájme, kde platí mesačne 100,- eur SVB, inkaso 50,- eur a 70,- eur zálohu na energiách. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému K., ktorý má 6 rokov a poberá na obe deti rodinné prídavky vo výške 47,04 eur mesačne. Matka na maloletú poberá náhradné výživné vo výške 78,50 eur a otec platí výživné okolo 30,- eur mesačne. Otec v období od 28.1.2012 do 2.3.2012 bol zamestnaný na pozícii montér/zvárač, pričom v januári 2012 zarobil 30,- eur v hrubom, vo februári 2012 zarobil 326,- eur v hrubom, v marci 2012 zarobil 8,58 eur v hrubom. Podľa potvrdenia Daňového úradu Košice otec ukončil živnosť 17.12.2013 a nanovo ju otvoril dňa 27.5.2014, ktorú opätovne ukončil dňa 25.9.2014. Od 15.1.2014 až do súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a do júla 2014 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur a od júla 2014 vo výške 96,30 eur. Od 10.11.2014 do 25.11.2014 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a v období od 11.2.2015 až do súčasnej doby pracuje na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti EXPRESS PEOPLE, s.r.o. V období od 23.6.2014 do 30.11.2014 bol práceneschopný. V čase posledného rozhodovania otec býval u svojej matky, ktorá mu zabezpečovala bývanie, stravu, ostatné potreby, rodičom na chod domácnosti neprispieval. Bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný, kde poberal dávku v hmotnej núdzi a zároveň pôsobil ako živnostník. Dňa 27.5.2014 si otvoril novú živnosť a jeho zdravotný stav bol dobrý. Maloletá v čase posledného rozhodovania navštevovala 5. ročník základnej školy, mala cestovné výdavky vo výške 12,- eur a stravovala sa u rodičov matky. Nenavštevovala žiadne krúžky. U maloletej od posledného
rozhodovania súdu nenastala žiadna podstatná zmena. U otca nastala zmena pokiaľ ide o výdavky na bývanie. Začal bývať u rodičov svojej priateľky, ktorej prispieva na vedenie domácnosti 20,- eur mesačne, predtým býval u svojich rodičov, ktorým neprispieval na domácnosť. Priateľka otca nepracuje. Otec bol dlhodobo práceneschopný a to od 23.6.2014 až do novembra 2014. Mal úraz, čím došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a čaká ho operácia. Došlo u neho k zmene aj pokiaľ ide o jeho príjmové a majetkové schopnosti. Koncom septembra 2014 otec ukončil živnosť. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur mesačne. Keďže u otca došlo k výraznému zhoršeniu jeho majetkových a príjmových pomerov, ako aj možnosti a schopnosti, ktoré by mu umožňovali platiť doteraz súdom určené výživné a naopak u matky došlo k zlepšeniu jej finančnej situácie v porovnaní s časom, kedy súd naposledy rozhodol o výške výživného, znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- eur mesačne. Znížením výživného pod sumu 120,- eur mesačne by došlo k zhoršeniu uspokojovania potrieb maloletej a k zníženiu jej životnej úrovne. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/92/2012-58 zo dňa 7.9.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 9CoP/123/2012-71 zo dňa 14.3.2013. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Poukázal na to, že momentálne je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,50 eur. Z tohto prispieva na výživné maloletej 30,- eur mesačne a zvyšné výdavky používa na stravu, oblečenie a hygienické veci. Stanovená výška výživného 120,- eur mesačne nie je kompetentná s jeho príjmami. V budúcnosti má záujem platiť vyššie výživné na základe jeho príjmov.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že jeho odvolanie má v úmysle chrániť záujmy otca a nie dieťaťa. Otec používa detský účet v B. P., ktorý bez jej vedomia a súhlasu uzatvoril na meno maloletej a jedná sa o debetný účet, bol už v mínuse. Používa ho na svoje osobné účely a žiadnym spôsobom sa o maloletú už tri roky nezaujíma. Podľa správy jeho príbuzných požíva alkohol a nemá v úmysle nájsť si prácu. Jedinou jej pomocou je náhradné výživné. Preto žiada, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Dokazovanie v nesporových konaniach (§ 120 ods. 2 O.s.p.) je založené na vyšetrovacom princípe. V týchto konaniach súd účastníkov tiež vyzve na predloženie skutkových poznatkov, ako aj na navrhnutie dôkazov, avšak nesplnenie tejto povinnosti pre nich nebude znamenať žiadny negatívny postih (napr. prehru v spore), ako to je v sporovom konaní. Súd sám získava skutkové poznatky a môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. V nesporových konaniach ide o verejný celospoločenský záujem na rozhodnutí veci, preto účastníci nie sú pri svojej nečinnosti postihovaní žiadnou sankciou ani negatívnymi dôsledkami, pretože vec sa rozhoduje vo verejnom záujme. V týchto konaniach si súd nemôže bez ďalšieho osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov a aj tieto sú predmetom dokazovania. Jedná sa o konanie ovládané zásadou materiálnej pravdy, nakoľko súd skutkový stav sám zisťuje a snaží sa čo najviac svojím zisťovaním priblížiť skutočnému stavu.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje zmenu pomerov na strane povinného otca a naopak u maloletej nekonštatuje zmenu pomerov. Ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia, došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 12P/92/2012-58 zo dňa 7.9.2012, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú mesačnou sumou 200,- eur. Súd vo svojom rozhodnutí však zmenu pomerov odôvodňoval iba od rozhodnutia rozsudkom č.k. 15P/7/2013-116 zo dňa 9.6.2014, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. V tomto smere okresný súd nesprávne postupoval, nakoľko mal porovnať zmenu pomerov tak u oprávnenej maloletej, ako aj u povinného rodiča tiež od posledného rozhodovania o stanovení výšky výživného rozsudkom č.k. 12P/92/2012-58, aké príjmy v tom čase dosahovali povinní rodičia, teda z akých pomerov vychádzal súd pri stanovení výšky výživného. Rovnako sa okresný súd nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom veci a to, že otec maloletej bol od 23.6.2014 práceneschopný a udáva, že bol práceneschopný do 30.11.2014, pričom z dokladov v spise vyplýva, že práceneschopný bol do 27.2.2015 (č.l. 75). Je potrebné zistiť, aký je zdravotný stav otca maloletej a či tento mu umožňuje nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam, aby si mohol riadnym spôsobom plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. V tomto období mal aj opätovne obnovenú živnosť a po troch mesiacoch túto živnosť zrušil. Súd sa nezaoberal, z akých dôvodov bola živnosť zo strany otca maloletej zrušená (či v decembri 2013 alebo v septembri 2014), a teda či svojim konaním sám nezapríčinil, že ostal bez príjmu. V spise sa nachádzajú dôkazy o tom, že otec maloletej by mal vykonávať prácu na základe dohody o vykonaní práce (č.l. 72), napriek tomu súd nezisťoval aké príjmy z tohto vzťahu otec maloletej dosahoval (okrem príjmu v období od 10.11.2014 do 25.11.2014). Taktiež u matky nezisťoval, z akých dôvodov táto zrušila živnosť dňa 31.12.2013 a či sa týmto konaním nezbavila svojho príjmu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nie je možné len jednoducho poukázať na to, že aj matka súhlasila so sumou výživného 120,-Eur, a to s poukazom na ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Je nutné konštatovať, že síce okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť otca maloletej mesiacom počnúc po právoplatnosti rozsudku, avšak tejto časti svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu znížil vyživovaciu povinnosť až týmto dátumom (najmä aj s poukazom na to, že otec maloletej bol práceneschopný od 23.6.2014), a teda z akých dôvodov zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti od ním požadovaného dátumu. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľné.
Odvolací súd má za to, že súdom prvého stupňa zistené pomery otca maloletej, ako aj matky maloletej a oprávnenej maloletej, nie sú dostatočným podkladom pre záver, u ktorého z nich došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom č.k. 12P/92/2012-58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 9CoP/123/2012-71, keď tento nezistil riadne skutkový stav veci tak, ako mu to ukladá ust. § 120 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu, o konanie riadiace sa zásadou materiálnej pravdy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa náležite zistí skutkový stav v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov povinných rodičov maloletej, ako aj oprávnených potrieb maloletej v zmysle vyššie uvedeného. Až po takomto zistení skutkového stavu opätovne vyhodnotí, či a kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinných rodičov, alebo na strane oprávnenej maloletej, aby bolo možné rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti otca. Svoje rozhodnutie vo všetkých výrokoch náležite odôvodní v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.