Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/41/2015

Uznesenie

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. E., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: D. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. V. XXX/XX, R. a otca: J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Q. XX, Q., maloleté dieťa bytom ako matka, o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -98 zo dňa 15. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že otec je povinný platiť na maloletú E. znížené výživné vo výške 120,- eur počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -58 zo dňa 7.9.2012, kedy mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 29.3.2012. Na odvolanie otca rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 14.3.2013 bol vyššie uvedený rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -116 zo dňa 9.6.2014 bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Matka v minulosti pôsobila ako živnostníčka, živosť ukončila 31.12.2013 a od 22.1.2014 do 2.2.2015 bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a nemala vyplácanú dávku v nezamestnanosti. Od 3.2.2015 pôsobí ako slobodný umelec, pričom vo februári 2015 mala príjem 240,- eur, v marci 2015 273,- eur. Platí nájom za ateliér vo výške 150,- eur mesačne. Spolu s maloletou býva v podnájme, kde platí mesačne 100,- eur SVB, inkaso 50,- eur a 70,- eur zálohu na energiách. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému K., ktorý má 6 rokov a poberá na obe deti rodinné prídavky vo výške 47,04 eur mesačne. Matka na maloletú poberá náhradné výživné vo výške 78,50 eur a otec platí výživné okolo 30,- eur mesačne. Otec v období od 28.1.2012 do 2.3.2012 bol zamestnaný na pozícii montér/zvárač, pričom v januári 2012 zarobil 30,- eur v hrubom, vo februári 2012 zarobil 326,- eur v hrubom, v marci 2012 zarobil 8,58 eur v hrubom. Podľa potvrdenia Daňového úradu Košice otec ukončil živnosť 17.12.2013 a nanovo ju otvoril dňa 27.5.2014, ktorú opätovne ukončil dňa 25.9.2014. Od 15.1.2014 až do súčasnosti je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a do júla 2014 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur a od júla 2014 vo výške 96,30 eur. Od 10.11.2014 do 25.11.2014 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. a v období od 11.2.2015 až do súčasnej doby pracuje na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti EXPRESS PEOPLE, s.r.o. V období od 23.6.2014 do 30.11.2014 bol práceneschopný. V čase posledného rozhodovania otec býval u svojej matky, ktorá mu zabezpečovala bývanie, stravu, ostatné potreby, rodičom na chod domácnosti neprispieval. Bol vedený na úrade práce ako nezamestnaný, kde poberal dávku v hmotnej núdzi a zároveň pôsobil ako živnostník. Dňa 27.5.2014 si otvoril novú živnosť a jeho zdravotný stav bol dobrý. Maloletá v čase posledného rozhodovania navštevovala 5. ročník základnej školy, mala cestovné výdavky vo výške 12,- eur a stravovala sa u rodičov matky. Nenavštevovala žiadne krúžky. U maloletej od posledného

rozhodovania súdu nenastala žiadna podstatná zmena. U otca nastala zmena pokiaľ ide o výdavky na bývanie. Začal bývať u rodičov svojej priateľky, ktorej prispieva na vedenie domácnosti 20,- eur mesačne, predtým býval u svojich rodičov, ktorým neprispieval na domácnosť. Priateľka otca nepracuje. Otec bol dlhodobo práceneschopný a to od 23.6.2014 až do novembra 2014. Mal úraz, čím došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a čaká ho operácia. Došlo u neho k zmene aj pokiaľ ide o jeho príjmové a majetkové schopnosti. Koncom septembra 2014 otec ukončil živnosť. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 96,30 eur mesačne. Keďže u otca došlo k výraznému zhoršeniu jeho majetkových a príjmových pomerov, ako aj možnosti a schopnosti, ktoré by mu umožňovali platiť doteraz súdom určené výživné a naopak u matky došlo k zlepšeniu jej finančnej situácie v porovnaní s časom, kedy súd naposledy rozhodol o výške výživného, znížil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 120,- eur mesačne. Znížením výživného pod sumu 120,- eur mesačne by došlo k zhoršeniu uspokojovania potrieb maloletej a k zníženiu jej životnej úrovne. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -58 zo dňa 7.9.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -71 zo dňa 14.3.2013. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Poukázal na to, že momentálne je evidovaný na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,50 eur. Z tohto prispieva na výživné maloletej 30,- eur mesačne a zvyšné výdavky používa na stravu, oblečenie a hygienické veci. Stanovená výška výživného 120,- eur mesačne nie je kompetentná s jeho príjmami. V budúcnosti má záujem platiť vyššie výživné na základe jeho príjmov.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že jeho odvolanie má v úmysle chrániť záujmy otca a nie dieťaťa. Otec používa detský účet v B. P., ktorý bez jej vedomia a súhlasu uzatvoril na meno maloletej a jedná sa o debetný účet, bol už v mínuse. Používa ho na svoje osobné účely a žiadnym spôsobom sa o maloletú už tri roky nezaujíma. Podľa správy jeho príbuzných požíva alkohol a nemá v úmysle nájsť si prácu. Jedinou jej pomocou je náhradné výživné. Preto žiada, aby rozsudok okresného súdu bol potvrdený.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Táto základná procesná zásada je prelomená ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.

Dokazovanie v nesporových konaniach (§ 120 ods. 2 O.s.p.) je založené na vyšetrovacom princípe. V týchto konaniach súd účastníkov tiež vyzve na predloženie skutkových poznatkov, ako aj na navrhnutie dôkazov, avšak nesplnenie tejto povinnosti pre nich nebude znamenať žiadny negatívny postih (napr. prehru v spore), ako to je v sporovom konaní. Súd sám získava skutkové poznatky a môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci. V nesporových konaniach ide o verejný celospoločenský záujem na rozhodnutí veci, preto účastníci nie sú pri svojej nečinnosti postihovaní žiadnou sankciou ani negatívnymi dôsledkami, pretože vec sa rozhoduje vo verejnom záujme. V týchto konaniach si súd nemôže bez ďalšieho osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov a aj tieto sú predmetom dokazovania. Jedná sa o konanie ovládané zásadou materiálnej pravdy, nakoľko súd skutkový stav sám zisťuje a snaží sa čo najviac svojím zisťovaním priblížiť skutočnému stavu.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje zmenu pomerov na strane povinného otca a naopak u maloletej nekonštatuje zmenu pomerov. Ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia, došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -58 zo dňa 7.9.2012, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú mesačnou sumou 200,- eur. Súd vo svojom rozhodnutí však zmenu pomerov odôvodňoval iba od rozhodnutia rozsudkom č.k. -116 zo dňa 9.6.2014, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. V tomto smere okresný súd nesprávne postupoval, nakoľko mal porovnať zmenu pomerov tak u oprávnenej maloletej, ako aj u povinného rodiča tiež od posledného rozhodovania o stanovení výšky výživného rozsudkom č.k. -58, aké príjmy v tom čase dosahovali povinní rodičia, teda z akých pomerov vychádzal súd pri stanovení výšky výživného. Rovnako sa okresný súd nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom veci a to, že otec maloletej bol od 23.6.2014 práceneschopný a udáva, že bol práceneschopný do 30.11.2014, pričom z dokladov v spise vyplýva, že práceneschopný bol do 27.2.2015 (č.l. 75). Je potrebné zistiť, aký je zdravotný stav otca maloletej a či tento mu umožňuje nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam, aby si mohol riadnym spôsobom plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. V tomto období mal aj opätovne obnovenú živnosť a po troch mesiacoch túto živnosť zrušil. Súd sa nezaoberal, z akých dôvodov bola živnosť zo strany otca maloletej zrušená (či v decembri 2013 alebo v septembri 2014), a teda či svojim konaním sám nezapríčinil, že ostal bez príjmu. V spise sa nachádzajú dôkazy o tom, že otec maloletej by mal vykonávať prácu na základe dohody o vykonaní práce (č.l. 72), napriek tomu súd nezisťoval aké príjmy z tohto vzťahu otec maloletej dosahoval (okrem príjmu v období od 10.11.2014 do 25.11.2014). Taktiež u matky nezisťoval, z akých dôvodov táto zrušila živnosť dňa 31.12.2013 a či sa týmto konaním nezbavila svojho príjmu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti nie je možné len jednoducho poukázať na to, že aj matka súhlasila so sumou výživného 120,-Eur, a to s poukazom na ust. § 120 ods. 3 O.s.p.. Je nutné konštatovať, že síce okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť otca maloletej mesiacom počnúc po právoplatnosti rozsudku, avšak tejto časti svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu znížil vyživovaciu povinnosť až týmto dátumom (najmä aj s poukazom na to, že otec maloletej bol práceneschopný od 23.6.2014), a teda z akých dôvodov zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti od ním požadovaného dátumu. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nepreskúmateľné.

Odvolací súd má za to, že súdom prvého stupňa zistené pomery otca maloletej, ako aj matky maloletej a oprávnenej maloletej, nie sú dostatočným podkladom pre záver, u ktorého z nich došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom č.k. -58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -71, keď tento nezistil riadne skutkový stav veci tak, ako mu to ukladá ust. § 120 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu, o konanie riadiace sa zásadou materiálnej pravdy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa náležite zistí skutkový stav v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. ohľadne osobných, majetkových a zárobkových pomerov povinných rodičov maloletej, ako aj oprávnených potrieb maloletej v zmysle vyššie uvedeného. Až po takomto zistení skutkového stavu opätovne vyhodnotí, či a kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinných rodičov, alebo na strane oprávnenej maloletej, aby bolo možné rozhodnúť o zmene vyživovacej povinnosti otca. Svoje rozhodnutie vo všetkých výrokoch náležite odôvodní v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.