Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-30-2021.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7T/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v trestnej veci obžalovaného J. U., M..XX.XX.XXXX F. L., A.V. Q. Q. XXX/XX, Q. U. Q., trestne stíhaného pre prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon"), podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok"), dňa 14. novembra 2022 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
Obžalovaný: J.Á.M. U.Ú., M.. XX.XX.XXXX F. L., A.É. Q. Q.Á. XXX/XX, Q.Á. U. Q.,
j e v i n n ý, ž e
od presne nezisteného času roku 2016 do dňa 24.07.2018 v Q. U. Q. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, mal na mobilnom telefóne Samsung Galaxi s IMEI X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, P. I. X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX, ktorý užíval celkovo 46 súborov zobrazujúcich obnažené pohlavné orgány detí, pričom na videozáznamoch označených ako vid-XXXXXXXX- Z..L., _..Z., X_lolitky P. D.L. I..Z..Z., XXXX.Xgp, M.-U.-M.-X-Xyo-Q.-J..J., X.Z., F.-XXXXXXXX-Z..Xgp, F.-XXXXXXXX-Z..U., F.-XXXXXXXX- Z..L., F.-XXXXXXXX-Z..L., F.-XXXXXXXX-Z..L., F.-XXXXXXXX-Z..L., F.-XXXXXXXX-Z..L., L..Z., -X-J.- C. X,XXmb-T.-P.-K.-X..Z., X.Z., Xyolittlegirl.L., M.-C.-N.A.J..Z., X_lolitky_s_robertkem_I.Z..Z., (P.)-M.-W.- K.-U.-R.-XX-J.-A.-P.-U..L., C.-F.-XXX.Z., L..J., F.- XXXXXXXX-Z..U., F.-XXXXXXXX-Z..Xgp, L..J., L..J., - M.-U.-Y.-Q.-XXX-Z., M.-I. I.-P.-D.Q.I.-U.-U.-Z..J., Z.-XXj-Q..N..Z., X_lolitky_s_robertkem_I.Z..Z., U.-Xyo- P.-I.-P.-W.-D.-Xyogirl-N.-X.J., Xnaughty-K..L., (P.)-M.-W.-K.-U.-R.-XX-J.-A.-P.-A..L., XXXXXXJ.J.,_..Z., X.Z., Xcrazygurlsl_XX, X.L., I.-I..L., Xlyr-C..Z., Xnaughty-K..L., XXXXX-XXyo-R.-W.-XXyo-Y..J. bolo spolu zobrazených 45 detí v rôznych sexuálnych polohách s obnaženými pohlavnými orgánmi a obsah týchto súborov mohol smerovať k vyvolaniu sexuálneho vzrušenia a uspokojenia,
t e d a
prechovával detskú pornografiu,
č í m s p á c h a l
prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa 370 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému u r č u j e skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona obvinenému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podala dňa 14.05.2021 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 508/18/3304-93 zo dňa 12.05.2021 na obžalovaného J. U., M..XX.XX.XXXX F. L., stíhaného pre prečin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný J. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2022 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal: c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno.
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno" a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného prečinu.
Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie prečítaním záveru znaleckého posudku L.. I. J., U.. Č.. XX/XXXX, správ o povesti, výsluchom svedka I. U. a následne v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku prečítal, resp. oboznámil listinné dôkazy ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z výpisu z evidencie karty vodiča vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ postihnutý za priestupok na úseku dopravy.
Zo správy Mesta Q. U. Q. vyplýva, že obžalovaný je slobodný, býva v rodinnom dome spolu so sestrou a rodičmi. Rodinný dom, kde sa zdržiava je majetkom jeho rodičov. Pracuje u svojho otca ako živnostník
- nástrojár. Nebolo zistené, že by viedol spory so susedmi v mieste svojho bydliska. Mestská polícia neeviduje žiaden záznam o priestupkoch obžalovaného.
Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemé evidovaný spáchaný žiaden priestupok.
Zo záveru znaleckého posudku L.. I. J., U.. č. 30/2021 zo dňa 24.03.2021 vyplýva, že obžalovaný netrpel a netrpí duševnou chorobou v úzkom slova zmysle, súčasne nevykazuje ani známky pravej sexuálnej úchylky, deviácie v zmysle pedofílie. Je heterosexuálne orientovaný. Sexuálnu identifikáciu má správnu, trvalé prejavy sexuálnej túžby po abnormálnom objekte, či technike sexuálnej interakcie zistené neboli. Sklony k agresivite u obžalovaného zistené neboli, svoje konanie dokáže vo všeobecnosti dobre ovládať. Obžalovaný nie je pre spoločnosť z hľadiska ohrozenia maloletých pri uspokojovaní svojich sexuálnych potrieb nebezpečný. Ochranné opatrenie v zmysle sexuologickej liečby znalec u obvineného nenavrhol.
Svedok I. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho syn. Syn vtedy ešte chodil do školy, študoval, bol ešte mladý, neskúsený a proste spravil nejaký jednorazový prešľap, ktorý ho určite veľmi mrzí a on môže na margo syna povedať len toľko, že je to dobrý chlapec. Nepije, nefajčí, nechodí po šenkoch, nikde sa nefláka. Robia spolu v spoločnej rodinnej firme, v spoločnej dielni. Majú svoju takú vlastnú malú rodinnú firmu, kovoobrábanie. Svedok robí kovoobrábanie a hlavne sústruženie, frézovanie. Syn mu teda občas pomôže v takýchto veciach a on sa zaoberá výrobou industriálneho nábytku a takých bytových doplnkov. Neboli s ním absolútne žiadne problémy po žiadnej stránke. Je presvedčený o tom, že aj do budúcna žiadne problémy so zákonom nebude mať. Bývajú spolu v spoločnej domácnosti. Syn si spravil asi pred 1,5 rokom živnosť. Vôbec nespozoroval sklony, ktoré sa mu kladnú za vinu. Ani v tom čase, vtedy keď sa ten čin udial. Prakticky ani vtedy to nespozoroval. Mali dosť takých rodinných problémov s jeho švagrinou, chodili stále po súdoch, možno že aj to trošku ovplyvnilo aj to, možno že sa im ako rodičom nechcel zdôveriť s niečím čo má v telefóne, aby im nepridával starosti, ale to sú len jeho úvahy, jeho názor na celú vec. Ale za posledné štyri roky ani predtým nespozoroval takéto sklony. Syn momentálne nemá priateľku. V minulosti mal priateľku, rozišli sa v lete niekedy. Mali trojročný vzťah. Asi tri, tri a pol roka. Ale tá slečna študuje na vysokej škole, a tak proste rozišli sa v dobrom.
Prokurátorka okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný ani nebol prejednávaný za priestupok, na základe toho navrhla uloženie trestu podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j/ a l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona v dolnej polovici trestnej sadzby, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona navrhla trest odňatia slobody podmienečne odložiť. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona navrhla obžalovanému určiť skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonnej sadzby s probačným dohľadom nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona navrhla obžalovanému uložiť povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252338'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na zistenie troch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (doposiaľ viedol riadny život), podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestného činu), priťažujúcu okolnosť nezistil. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 ods. 1 Trestného zákona, kde je po úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností trestná sadzba vo výmere 0 (nula) mesiacov až 16 (šestnásť) mesiacov, teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 8 (osem) mesiacov. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 4 (štyri) mesiace s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil súd na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň mu súd uložil povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, na okolnosti prípadu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.
Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právnym dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona, nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.