Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-535-2014.pdf
PDF · 106.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/535/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J., K. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti odporkyni: C. O., nar. X.X.XXXX, bytom J., J. X, J., zastúpenej advokátkou: JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.6.2014, č.k. 16C/241/2013-77, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci J., okres Trnava, k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, označených ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape, označené ako parc. č. 6767 o výmere 271 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6768 o výmere 217 m2, dom č. s. XXXX postaveného na parc. č. 6767 v celosti je navrhovateľka. Odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke trovy konania 612,33 Eur k rukám zástupkyne navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a k povinnosti zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3, § 630 Občianskeho zákonníka ako i § 142 ods. 1 O.s.p. a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a nesporné, že odporkyňa ako obdarovaná si objektívne a preukázateľne neplní svoj záväzok vyplývajúci z darovacej zmluvy, spočívajúci v jej povinnosti v prospech navrhovateľky ako darkyne a jej sestry a to prať, upratovať, variť, kúpať, nakupovať, chodiť s nimi k lekárovi. Rovnako si neplní povinnosť hradiť náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti. Odporkyňa nevyvrátila tvrdenie navrhovateľky /potvrdené svedkyňou U. Z./, že si svoje povinnosti riadne neplní, ani nepreukázala, že by sa tak stalo v dôsledku správania sa darkyne, rovnako nepreukázala, že by jej darkyňa a jej sestra výslovne bránili v plnení si svojho záväzku a že by vyvíjala činnosť smerujúcu k tomu, aby jej v takom prípade plnenie si záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy plniť mohla. Navrhovateľka a jej sestra neboli pozbavené spôsobilosti na právne úkony a s prihliadnutím na ich vek sa javí ako obvyklé, že ich správanie sa objektívne nemusí javiť ako bežné /môžu byť náladové, nespokojné s prípadnými zmenami a podobne/, vyžadujú určitú mieru tolerancie. I ust. § 3 Občianskeho zákonníka pod pojmom dobré mravy vyžaduje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie a toto je dôraznejšie s prihliadnutím na vek navrhovateľky a jej sestry. Je však potrebné uviesť, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy bola navrhovateľka vo vyššom veku spolu so sestrou a práve z toho dôvodu a predpokladu zhoršenia zdravotného stavu očakávala potrebnú starostlivosť. Predmetom darovacej zmluvy v prospech obdarovanej ako cudzej /nie príbuznej alebo blízkej osobe/ bol rodinný dom so záhradou, teda dar nemalej hodnoty. Je potom v súlade s dobrými mravmi ako prejav vďaky zo strany obdarovaného reálne poskytnúť darcovi prinajmenšom plnenia,
na ktoré sa obdarovaný v zmluve zaviaže. Neplnením si povinností obdarovaného je narušená práva istota darcu, ktorý práve za tým účelom darovaciu zmluvu uzatvára. Obdarovaná však dlhodobo a sústavne neplní svoje povinnosti vyplývajúce z darovacej zmluvy. Odporkyňa v konaní nepreukázala také správanie na strane navrhovateľky, ktoré by jej znemožňovalo plnenie si povinností. Navrhovateľka však v konaní preukázala /a odporkyňa to ani nepoprela/, že osobný záväzok si odporkyňa neplní. Odporkyňa nepreukázala, že by ju odmietala navrhovateľka vpustiť do nehnuteľnosti, správala sa nepriateľsky, osočujúco, vyvolávala konflikty a odmietala jej plnenie. Takéto správanie navrhovateľky nepotvrdil ani svedok S. O., ktorý iba uviedol, že ich navrhovateľka so sestrou odmietli a žiadali vrátenie daru. Odporkyňa podľa vykonaného dokazovania len udržiava záhradu, prípadne z nej berie úžitky, nezabezpečuje žiadnu starostlivosť o navrhovateľku a jej sestru, a to napriek tomu, že ich zdravotný stav to vyžaduje. Pokiaľ aj bola počas hospitalizácie U. Z. kontaktnou osobou, nejedná sa priamo o osobnú starostlivosť, na ktorú sa zaviazala /starostlivosť v takom prípade zabezpečuje zdravotnícke zariadenie. Chovanie odporkyne považuje súd za hrubé porušenie dobrých mravov, nemožno od navrhovateľky spravodlivo požadovať, aby v danom právnom stave a neistote zotrvávala s tým, že nie sú jej poskytované plnenia vyplývajúce zo zmluvy. Odporkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by jej chovanie a neplnenie si povinností boli dôsledkom negatívneho správania sa navrhovateľky a jej sestry voči jej osobe, a že teda neplnenie povinností nezapríčinila sama. Objektívne si svoje povinnosti neplní a s poukazom na uvedené dochádza k porušovaniu zmluvy i zásady dobrých mravov. Je nepochybné, že odporkyňa neposkytuje takú opateru, akú si zdravotný stav navrhovateľky a jej sestry, vzhľadom na ich vek vyžadujú. Podmienkou pre vrátenie daru je konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to po dlhšie obdobie a silnej intenzity. Takáto intenzita, trvajúca zvlášť po dlhšie obdobie, bola preukázaná a naopak, nebolo preukázané, že navrhovateľka sama svojim pričinením nespôsobila to, že žalovaná opateru a plnenia, na ktoré sa zaviazala, neposkytuje. Odporkyňa tiež nepreukázala vznik akejkoľvek povinnosti vzájomného plnenia, na ktoré by bola na druhej strane navrhovateľka povinná, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno /ani nepodala kvalifikovaný návrh/. Za daného stavu má súd za to, že sú dané dôvody na vrátenie daru, návrh bol celom rozsahu dôvodný a preukázaný, preto mu súd vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Navrhovateľka sa svojím prejavom pred podaním návrhu domáhala vrátenia daru, v rozhodnutí je však potrebné rozhodnúť nie o povinnosti vrátenia daru, ale v dôsledku tohto prejavu darkyne smerovaného voči obdarovanému o určení vlastníctva /v súlade s návrhom/ tak, aby došlo k navráteniu do pôvodného stavu, z ktorého dôvodu nie je potrebné preukazovanie naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej navrhovateľke priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, výzvu na vrátenie daru, spísanie žaloby, á 58,69 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.6.2013, výsluch navrhovateľky v mieste bydliska dňa 2.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 10.12.2013, á 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa 20.2.2014, 22.4.2014, 19.6.2014 á 61,87 Eur, 3x režijný paušál á 7,63 Eur, 3x7,81 Eur, 3x8,04 Eur, v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, keď navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie odporkyňa Z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p., keď má za to, že súd prvého stupňa sa v konaní riadne nevysporiadal s dôkazmi predloženými a produkovaným z jej strany a súčasne ich riadne neposúdil vo vzájomnej súvislosti s vývojom udalostí ňou tvrdených, na základe čoho súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne vec nesprávne právne posúdil. Odvolaciemu súdu preto navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť tak, že žalobný návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietne, alternatívne navrhuje napadnutý rozsudok vo veci samej zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade rozhodovania odvolacieho súdu podľa § 220 O.s.p. navrhuje, aby súd rozhodol o náhrade trov súdneho konania v prospech úspešného účastníka. Argumentovala tým, že pokiaľ podľa súdu prvého stupňa si objektívne a preukázateľne neplní svoj záväzok vyplývajúci jej z darovacej zmluvy, konkrétne hradiť náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľností a v konaní nepreukázala také správanie na strane navrhovateľky, ktoré by jej znemožňovalo plnenie si povinností, pričom ich neplnením mala naručiť právnu istotu darcu. Poukazuje, že všetky podkladné dôkazy boli súdu prvého stupňa jednoznačne vyhodnotené v jej neprospech. Naopak v konaní preukázala, že sa nikdy voči navrhovateľke a jej sestre nesprávala tak, že by svojím konaním hrubo porušila dobré mravy. Zásadne odmieta ako nepravdivé predovšetkým závery urobené a prednesené v záverečnej reči navrhovateľky, s ktorými sa zrejme súd prvého stupňa nekompromisne stotožnil, o ktoré zrejme a predovšetkým oprel svoje rozhodnutie. Opakovane tvrdí, že nie je pravda a je absolútne nedôvodné považovať za preukázanú skutočnosť to, že len príležitostne priniesla
navrhovateľke a jej sestre nejaký nákup a že sporadicky zabezpečovala plnenie svojich záväzkov. Poukazuje na vyjadrenia všetkých svedkov v predmetnom konaní, ktorí okrem svedkyne U. Z., sestry navrhovateľky a svedka S. O. neboli nikdy priamymi svedkami vzájomnej komunikácie účastníčok tohto sporu a vykonávania/nevykonávania služieb poskytnutých z jej strany navrhovateľke. Vypočutí svedkovia vypovedali výlučne na základe sprostredkovane získaných informácií, pričom mohli byť a boli účastní situácie a stavu veci, do ktorej sa ona dostala vo vzťahu k navrhovateľke až v čase po 22.12.2011. Svedecké výpovede svedkov navrhnutých navrhovateľkou sa tak týkali obdobia, keď navrhovateľka bez vysvetlenia a hrubo vulgárnym spôsobom zakázala jej vstup do nehnuteľnosti, vyhadzovala ju z nej a pred ňou a manželom zamykala dvere na dome a zakazovala s ňou a s jej manželom komunikovať aj svojej sestre U.. Všetky okolnosti, o ktorých vypovedali svedkovia navrhovateľky nastali po tom, ako jej navrhovateľka oznámila, že už ju nepotrebujú, že si našli inú pani a že ju už nechcú ani vidieť. V tejto súvislosti poukazuje na svoje vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 6.5.2013 podaného súdu prvého stupňa dňa 7.5.2013. Tvrdí preto, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že sa k nej ona a k jej sestre správala hrubým amorálnym spôsobom. Ona sama preukázala, že v rodinnom dome obe sestry A. a U. Z. bývali nerušene, bez akéhokoľvek obmedzenia a negatívnych zásahov do ich užívacích práv. Preukázala, že im podľa ich potrieb, ich požiadavke a vôle a tiež podľa ich zdravotného stavu prala, žehlila a nakupovala, zabezpečoval lieky, keď medzi účastníčkami nebolo sporné to, že lekárovi navrhovateľka a jej sestra nechceli, aby ich vozila, pretože samé požiadali obvodného lekára o sanitku a keď im tento ju odmietol predpísať, používali ako starobné dôchodkyne lacnú taxidopravu. Preukázala tiež, že v čase hospitalizácie navrhovateľky alebo jej sestry, t.j. vždy bola uvedená a označená buď navrhovateľkou alebo jej sestrou ako kontaktná osoba. Ona sa nikdy sama za takúto neoznačovala, aj keď vždy jednu alebo druhú zo sestier v nemocnici navštevovala. Svedeckými výpoveďami a napokon aj veľmi nejasnou a úzkostlivou výpoveďou U. Z. preukázala, že navrhovateľka má agresívne povahové vlastnosti, ktoré ju viedli vo vzťahu k nej, k zákazom vstupu do rodinného domu, k vyhadzovaniu jej z rodinného domu, k zásadnému a účinnému bráneniu jej vykonávať poskytované služby. V zmysle ustálenej judikatúry je základným zákonným predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru len také správanie na obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správane sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. V tejto súvislosti má potrebu poukázať na, pre ňu nepochopiteľné hodnotenie svedeckých výpovedí kľúčových svedkov a to v oboch prípadoch osôb blízkych na jednej strane navrhovateľke a na druhej strane jej ako odporkyni, keď výpoveď svedka O. (i manžela) súd nepovažuje za rozhodujúcu a výpoveď svedkyne Z. (sestry navrhovateľky) sa súdu javí ako hodnoverná v spojení s ostatnými dôkazmi. Napokon reaguje aj na konštatovanie súdu v odôvodnení jeho rozsudku podľa ktorého nepreukázala vznik akejkoľvek povinnosti vzájomného plnenia, na ktoré by bola na druhej strane navrhovateľka povinná, v tom smere neuniesla dôkazné bremeno / ani nepodala kvalifikovaný návrh v tom smere, že má za to, že v prebiehajúcom konaní konkrétne v písomnom vyjadrení zo dňa 6.5.2013 ako aj ďalších písomných listinách súdu predkladaných uviedla a vysvetlila vzorec výpočtu hodnoty jej plnenia smerom k navrhovateľke a jej sestre. Je pravdou, že kvalifikovaný návrh na plnenie doposiaľ na príslušný súd nedoručila, pretože je presvedčená, že medzi ňou a navrhovateľkou došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorá je zmluvou bezodplatnou, ktorej záväznosť spočíva predovšetkým v slušnom správaní sa oboch jej účastníkov v súlade s dobrými mravmi, keď sama sa tak správala vždy do okamihu, kedy jej v tom bezdôvodným, zlomyseľným a nikdy nezdôvodneným správaní navrhovateľky bolo bránené.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľka, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a má za to, že netrpí žiadnou z vád, ktoré by zakladali dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a došiel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd mal dostatočne preukázané za nesporné, že odporkyňa si objektívne a preukázateľne neplnila svoj záväzok vyplývajúci jej z darovacej zmluvy. Vykonanými dôkazmi bolo nesporne zistené, že odporkyňa jej neposkytuje osobnú starostlivosť, na ktorú sa zaviazala v darovacej zmluve a nehradila náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti, okrem udržiavania záhrady a to len z toho dôvodu, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej ona so svojou sestrou bývajú. Prvostupňový súd skúmal v súvislosti s plnením osobného záväzku odporkyne voči nej aj plnenie, resp. neplnenie osobného záväzku k jej sestre, na ktoré plnenie sa odporkyňa v darovacej zmluve zaviazala. Aj naďalej považuje konanie resp. nekonanie odporkyne ako hrubé porušenie dobrých mravov, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané a to výpoveďami svedkov, ako aj samotnou odporkyňou a jej manžela, že
odporkyňa jej neposkytovala žiadnu starostlivosť, nevarila, neupratovala, nezabezpečovala požadované lieky. Odporkyňa neustále poukazuje iba na obdobie od uzavretia darovacej zmluvy t.j. od apríla 2006, resp. krátko pred týmto dátumom, kedy v skutočnosti ona sama so svojou sestrou nevyžadovali tak sústavnú starostlivosť, ako ju potrebovali s odstupom piatich rokov, počas ktorých sa ich zdravotný stav zhoršoval. Na podporu svojich tvrdení odporkyňa neustále dáva do súvislosti svoje údajné morálne konanie pred uzavretím darovacej zmluvy a to do roku 2005. V konaní bolo práve skúmané správanie sa odporkyne a plnenie si osobných záväzkov po roku 2011 a nie v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Aj pokiaľ ide o mediáciu, má za to, že odporkyňa zámerne neuviedla výsledok mediácie, ktorý spočíval v tom, že odporkyňa bola ochotná vrátiť dar, avšak oproti finančnej náhrade, ktorú pred mediátorom požadovala. To, že si odporkyňa uvedomovala, že v skutočnosti hodnota domu je neadekvátna a neprimeraná ňou vykonávanej starostlivosti, potvrdila aj v odpovedi na výzvu o vrátenie daru, že dar chce vrátiť, ale za odplatu v sume 17.403,- Eur, ktoré vynaložené náklady ničím nepreukázala a sama v tomto liste potvrdila, že chce skončiť zmluvný vzťah založený predmetnou darovacou zmluvou, čo sa z jej strany stalo aj reálne, avšak bez vrátenie daru. Nemožno súhlasiť s tým, že by ona neuniesla dôkazné bremeno, že sa k nej a k jej sestre odporkyňa správala hrubým amorálnym spôsobom. Práve opak je pravdou, odporkyňa hrubo porušila dobré mravy. Odôvodnenie odvolania v tom, že nebol neplnený princíp vzájomnosti neobstojí, pretože tak, ako už vyššie uviedla, spolu so sestrou vyzývali odporkyňu na plnenie povinnosti, na ktoré sa zaviazala. Práve odporkyňa je tá, ktorá sa nedomáhala žiadnym konaním a toto ani nepreukázala, že by vyzývala navrhovateľku a jej sestru o súčinnosť, ale prestala absolútne s nimi komunikovať. Túto absenciu komunikácie zo strany odporkyne je možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Nie je zrejmé, čo myslí odporkyňa a jej právna zástupkyňa v súvislosti so spôsobmi v rozpore s dobrými mravmi, keď neplnenie si osobného záväzku považuje za bezvýznamné pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Namieta, že by sa odporkyňa správala v súlade so zákonom v spojení s darovacou zmluvou, čo bolo potvrdené aj výpočtom hodnoty jej údajného plnenia smerom k nej a k jej sestre. Je toho názoru, že konaním, resp. neplnením si osobného záväzku odporkyne voči nej a jej sestre sú naplnené dôvody pre aplikáciu § 630 Občianskeho zákonníka a preto navrhuje odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je nevyhnutné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka sa žalobným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou popísaných darovaných nehnuteľností odporkyni darovacou zmluvou zo dňa 24.4.2006 titulom vrátenia daru (vyjadreným inak procesne akceptovateľnou formou žaloby o určenie vlastníctva, keďže vzhľadom na to, že navrhovateľka má predmet tvrdeného obdarovania vo svojej faktickej moci, užíva ho, bolo by nelogickým žiadať jej vypratanie). Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý tomuto jej návrhu vyhovel. Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený záväzok
obdarovaného k protislužbe, ktorá však sama o sebe majetkovú povahu nemá. Napokon zákonodarca nevylučuje možnosť uzavrieť aj dve zmluvy na jednej listine. V takomto prípade je potom treba skúmať, či ide o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Nie je napokon vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú alebo zmiešanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka, majúcu však prvky zmlúv zamýšľaných aj jej účastníkmi, pri ktorej by však musela byť zhoda jej obsahu s vôľou účastníkov zmluvy a tiež so zákonom, pričom akákoľvek snaha použiť pre pomenovanie takto vymysleného nového typu zmluvy názov niektorého už právom poznaného zmluvného vzťahu nesie so sebou najmä riziko nedostatku náležitostí konkrétneho zmluvného typu predpokladaných zákonom a na druhej strane obmedzenia dané výkladom prejavov vôle účastníkov zmluvy a tiež použitých formulácií.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu vec posudzoval podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh je opodstatnený, lebo obdarovaný sa voči darcovi správal tak, že hrubo porušil dobré mravy. Znamená to, že súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že účastníci konania uzatvorili dvojstranný právny úkon, na základe ktorého odporkyňa nadobudla vlastníctvo k sporných nehnuteľnostiam, a že dvojstranný úkon, ktorým došlo k tomuto prevodu, bola darovacia zmluva.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 24.4.2006 navrhovateľka ako darca a odporkyňa ako obdarovaná uzavreli zmluvu nazvanú darovacia zmluva. Podľa článku III. tejto zmluvy navrhovateľka daruje odporkyni popísané nehnuteľnosti (tie, ku ktorým navrhovateľka žiada určiť vlastnícke právo v predmetnom konaní) a odporkyňa ako obdarovaná s vďakou predmetný dar prijíma. V článku VI. uvedenej zmluvy sa obdarovaná (ktorá podľa preukázaného nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu k darcovi) zaviazala darcovi a jej sestre U. Z.: a) umožniť spoluužívanie predmetu daru, spolu s rodinou obdarovanej, b) doopatrovať navrhovateľku a jej sestru až do ich dožitia, riadne ich dochovať a pochovať, c) navrhovateľke a jej sestre prať , upratovať, variť, kúpať, nakupovať, chodiť s nimi k lekárovi. Zmluvné strany sa zároveň dohodli aj na tom, že všetky náklady spojené s opravou a údržbou nehnuteľnosti bude znášať obdarovaná a darca bude na vlastné náklady hradiť spotrebované energie ich dodávateľom na základe ich faktúr. Plnenia, ku ktorým sa tak odporkyňa v tomto bode darovacej zmluvy, nesporne v priamej súvislosti s obdarovaním zaviazala, majú podľa odvolacieho súdu zrejme majetkovú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch. Tým je spochybnená bezodplatnosť zmluvy, ako jej základný pojmový znak. Ak by nedošlo k uzavretiu platnej darovacej zmluvy, neprichádza do úvahy ani postup podľa § 630 Obč. zák., teda možnosť domáhania sa vrátenia daru.
Vychádzajúc z uvádzaného zhora potom súd prvého stupňa v rozpore s § 157 O.s.p. a na úkor preskúmateľnosti napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že napriek konštatovaným skutočnostiam, predovšetkým záväzku odporkyne zriadeného v „darovacej zmluve " išlo zo strany navrhovateľky skutočne o darovanie v zmysle § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka a k akým záverom potom dospel pri výklade vôle účastníkov tejto zmluvy, teda neodôvodnil priebeh a výsledky svojho myšlienkového procesu pri riešení otázky, či navrhovateľka a odporkyňa v danom prípade uzavreli zmluvu jednu alebo dve, a ak uzavreli dve zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a potom s akými právnymi následkami.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia."
Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a uvedenými kritériami odôvodňovania súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd k záveru o neunesení dôkazného bremena navrhovateľa v konaní. V hodnotení skutkových zistení tiež absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočnosti nezhodnotil.
So zreteľom vyššie označený nedostatok bližšieho odôvodnenia je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, preto ho potom odvolací súd v celom rozsahu, teda aj v závislých výrokoch o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, keďže odôvodnením prvostupňového rozsudku sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S prihliadnutím na tento dôvod zrušenia potom nemal odvolací súd možnosť pristúpiť k posúdeniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti v právnych otázkach nastolených odvolateľkou.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobným návrhom uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa potreby i dokazovanie doplniť, a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.