Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-29-2015.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3T/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a členov senátu U. Q. a N. Q., dňa 01.07.2015 v trestnej veci proti obžalovanému Y. R. nar. XX.X.XXXX v H. nad H., trvale bytom H. nad H., C. č. XXXX/XX, t. č. v A. V.re zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaný Y. R., nar. XX.X.XXXX v H. nad H., trvale bytom H. nad H., C. č. XXXX/XX, t. č. v A. V.
j e v i n n ý , ž e
dňa 02.05.2014 v čase asi o 19.00 hod. v H. nad H. v mieste svojho bydliska v kuchyni bytu na ulici C. č. XXXX/XX po predchádzajúcej slovnej hádke so svojim otcom Y. R. vzal do ruky kuchynský nôž s dĺžkou čepele 10 cm, a týmto ho bodol do ľavej strany hrudníka v oblasti srdca v dôsledku čoho poškodený Y. R. utrpel poranenie dôležitého orgánu - pľúc a to bodnú ranu s prepichnutím pohrudnice a poranením pľúcneho tkaniva s penetráciou do ľavej pohrudničnej dutiny, ktoré zranenie spôsobilo prítomnosť vzduchu v hrudnej dutine vľavo, zmliaždenie pľúc vľavo so zakrvácaním a vyžiadalo si práceneschopnosť a liečbu v trvaní 4 týždňov
t e d a
inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (poškodenie dôležitého orgánu) a čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný uviedol, že z obžalobného skutku sa cíti byť nevinný. S poškodeným nebol, bol vo svojej izbe. S poškodeným sa dostal do kontaktu v sobotu ráno s tým, že tento bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný mal kúpiť cigarety, vodku, 1,5 l fľašu piva a kura. Keď toto z obchodu doniesol, poškodený mu povedal, aby kura upiekol, odvtedy s ním v kontakte nebol. Poškodený po tom, čo dostal vdovecký dôchodok, tak celý deň bol stále opitý, toto sa opakovalo 5 dní vkuse. V čase, keď ešte matka žila, tiež veľa pil. Vyhrážal sa obžalovanému aj jej, že ich vyhodí z balkóna, o čo sa aj viac krát pokúsil. V sobotu v doobedných hodinách, keď sa chcel natiahnuť, prišiel za ním do bytu vyšetrovateľ V. I., kt. mu povedal, že už spravil to, čo mal, že bodol poškodeného Y. R. a tým obžalovaného odstránil z cesty. Bol za ním aj vyšetrovateľ Y. a vravel mu, že má dostatok dôkazov na obvinenie V. I. z vraždy Pápayovcov a advokáta I., ako aj z pokusov o vraždu obžalovaného. Nakoľko obžalovaný vypovedal voči nemu v kauze militanti, kde on bol obvinený spolu s K. I., Vvyšetrovateľ I. mu ďalej vravel, že bol vo výkone trestu za obdobný tr. čin, za aký je obžalovaný teraz obvinený. V sobotu, keď mu vyšetrovateľ I. povedal, že spáchal tento tr. čin, vravel mu, že ďalšie osoby, s ktorými prišiel do kontaktu pôjdu tiež do väzby. On povedal, že keď obž. bude aj odsúdený, postará sa o jeho odstránenie. Poškodený je dobrý známy vyšetrovateľa I., má aj prístup do bytu. Viac krát sa spolu stretávali a volávali si, v ten večer počul, ako sa I. s poškodeným rozpráva o tom, ako sa ho zbavia, kde poškodený mal vravieť, že už to dlho nepotrvá, že aj keď ho to bude bolieť a aj za cenu krivej výpovede, oni majú ľudí, kt. zabezpečia, aby obžalovaný bol za konanie odsúdený. K svojej výpovedi z prípravného konania, kde sa ku skutku doznal obžalovaný uviedol, že on obhajcovi povedal, že sa nestotožňuje s tým, čo je v zápisnici napísané, na čo mu mal obhajca uviesť, že sa s tým vysporiadajú neskôr. Obžalovaný potvrdil pravosť jeho podpisu na zápisnici. Uvádzal, že namietal protokolovanie zápisnice, vyšetrovateľ mu povedal, že buď bude vypovedať takto, aby išiel na dohodu o vine a treste, lebo inak mu bude daný najvyšší trest. Trest bol dohodnutý ešte v CPZ, pričom tento mal stanoviť prokurátor G., ktorý ho prišiel iba informovať o tom, na čom je. Obžalovaný mal popierať spáchanie skutku, tento papier však bol skrčený a zahodený. Bol tam prítomný aj iný vyšetrovateľ menom C.. Mal byť prítomný ešte vyšetrovateľ C. H., ale obžalovaný povedal, že toho nechce. Vyšetrovateľ H. mu mal doniesť uznesenie, z kt. vyplývalo, že všetky obvinenia voči nemu padajú a informácie o osobe vyšetrovateľa I..
Na otázku obhajcu uviedol, že má strach o svoj život a to či už zo strany poškodeného alebo vyšetrovateľa I., tí sa budú snažiť ho dostať do väzenia aj za to, čo nespáchal a budú sa ho snažiť zabiť. Oni nebudú nikdy obvinení ani odsúdení, lebo voči nim niet svedkov. Svedkovia sú odstraňovaný a je im aj vyhrážané. Na poškodeného bolo viac krát podané tr. oznámenie, niektoré skončili aj na prokuratúre, jeden z týchto prípadov mal aj OP G. a vyšetrovateľom bol V. I.. Poškodený sa mu vyhrážal, že ak bude odsúdený, že ho zabije, o tomto hovoril aj vyšetrovateľovi I.. Na otázky obžalovaný uviedol, že poškodenému nechcel ublížiť, ako došlo k poraneniu poškodeného nevidel, bol v tom čase vo svojej izbe, počúval rádio a ležal na posteli. Prišiel ho zobudiť V. I. s tým, že už je všetko pripravené, že si má začať baliť veci. Na otázku, či vie, aká trestná sadzba hrozí za trestný čin, za ktorý bola na neho podaná uviedol, že 5-12 rokov.
Svedok poškodený Y. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho syn. Poškodený prišiel domov s nákupom, obž. začal od neho pýtať cigarety a peniaze, on mu povedal, že ho nemieni stále vydržiavať a podporovať, že keď si aj nájde robotu, vydrží tam iba 10 dní a keď dostane peniaze, že je koniec. Povedal, že si už nechce schovávať peniaze, lebo tieto sa mu pravidelne strácali či už z peňaženky alebo z vačku. Nevie, ako došlo k pichnutiu, bolo to rýchlo, nožík bol na linke. Obžalovaný bol pri okne, poškodený pri linke, tašku si dal na stôl, pritom sa začali rozprávať, došlo k výmene názorov. Nikoho iného v byte v čase útoku nebolo. Keď sa poškodený neskôr prebral, zistil, že je pichnutý. Pichol ho syn, nikto iný tam nebol. Pichol ho nožom s čiernou rúčkou, kt. mal čiastočne odlomenú špičku z času, keď s ním otváral konzervu. Bol to kuchynský nôž. iný nôž tam nebol. Pichol ho do ľavej strany hrudníka v hornej časti. V ktorej ruke držal nôž obžalovaný si nepamätá. On vykladal nákup, bol otočený k linke. Keď sa rozprávali, bol otočený najskôr k obžalovanému, potom sa otočil k linke a obžalovaný stál po jeho ľavej strane. V čase útoku sa na obžalovaného nepozeral, bolo to také bleskové. Po tom ako zacítil
bodnutie si nepamätá, prebral sa až v posteli. Bol vyzlečený a mal uterák pritlačený na rane, následne opätovne na istý čas stratil vedomie. Neskôr zišiel k vrátnici a odtiaľ zavolal druhému synovi, ktorý po príchode zavolal sanitku. V čase skutku mal oblečené buď rifle alebo tepláky. Čo mu vravel obžalovaný pred bodnutím moc nevnímal, poznal jeho názory. On mu vravel, že stále je povinný sa o neho starať. Obžalovaný mu predtým vravieval, že ho zničí. Čo sa týka stavu poškodeného predtým pil 2-3 pivá, bolo to poobede po 17.00 hod.. Obžalovaný mal tiež vypité, bol v nálade, zistil to podľa jeho reči. K psychickému stavu obžalovaného uviedol, že pokiaľ vie, tak kým bol malý, tak s ním chodil k doktorom on, vtedy psychiatra nenavštevoval. Poškodený nepostrehol, že by sa obžalovaný vyjadroval "z cesty". Nikdy neuvádzal nič o kauze militanti, že by bol vojak, alebo obdobné veci. Na jeho správaní zvláštne bolo iba jeho zamykanie sa v izbe. Nepostrehol, čo sa týka bežného správania, žiadne psychické problémy. Čo sa týka požívania alkoholických nápojov obžalovaným uviedol, že tento vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, hlavne keď mal peniaze - chodil do mesta za kamarátmi, nepil každý deň, ako často pil, nevie, dokonca sa ani nestretli každý deň. Obžalovaný sa často na celý deň zamkol a po nociach chodil von. Po skutku ráno sa poškodený zobudil s tým, že ho to začalo bolieť, začalo sa mu ťažko dýchať, preto išiel na vrátnicu a zavolal druhému synovi. Poškodený mal po útoku nasledovné zranenia: vzduch v pľúcach, vnútorné krvácanie, kt. mu museli odsávať, potom 3-4 dni ležal na JIS, následne ho previezli na izbu a domov ho pustili po asi 10 dňoch. PN bol vyše mesiaca, čo sa týka zranenia, mal problémy s chodením do výšiek, a problémy s dýchaním. V októbri dostal výpoveď kvôli častým PNkám, teraz je na čiastočnom invalidnom dôchodku. V súčasnosti cíti ešte sťažené dýchanie a pri zmene počasia bolesti v mieste bodnutia. Podľa poškodeného požitie alkoholu nemalo na skutok žiadny vplyv, k takýmto konfliktom dochádzalo medzi nimi bežne. Poškodený poprel, že by sa voči obžalovanému dopustil fyzického násilia, mohol mu povedať zopár ostrejších slov, ale násilia voči nemu fyzického sa nedopustil. Čo sa týka motívu a úmyslu obžalovaného, poškodený uviedol, že vtedy sa mu priamo nevyhrážal ublížením na zdraví, ale predtým mu také hovorieval. Nevie, či to bolo pod úmyslom, jemu možno preplo, možno to spravil v nejakom afekte.
Svedok PhDr. Andrej Benkovič na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že ako konzultant bol pribratý pri vyhotovovaní ZP aby som spravil diferenciálnu diagnostiku, či z jeho pohľadu nie sú zistené u Y. psychotické poruchy Pri vyšetrovaní použil štandardné metodiky napr. Roschach, z ktorých výsledkov bolo zistené, že obžalovaný je apsychotický. U menovaného sa nepotvrdilo že by tu bolo psychotické ochorenie, kt. by mohlo mať závažný dosah na vnímanie jeho reality. Vyšetrením sa zistilo, že štruktúra osobnosti vykazuje odchýlku, čo inými slovami znamená, osobnosť Y. R. je zmenená a to tým smerom, že vykazuje schizoidné a pasívno-agresívne črty osobnosti. Osobnosť schizoidná sa prejavuje najmä určitou sociálnou izoláciou, resp. neschopnosťou si budovať trvalejšie a uspokojivé soc. vzťahy a to aj v dôsledku toho, že nemá sociálne kompetencie. X. sa dá povedať, že takáto osobnosť je sociálne stiahnutá. Črty osoby pasívno-agresívnej sa prejavujú najmä tým, že vykazuje najmä takú hostilitu voči objektu prekážky, ktorým je myslený človek, ktorý nerealizuje svoje správanie tak ako to očakáva pasívno-agresívna osoba. Na tej miere sú znížené aj vyššie city takejto osobnosti, možno hovoriť že vykazuje anemickosť - necitlivosť. Jeho emočným ladením je prevažne disfória, to je taká zlá nálada s dráždivosťou. Celkovo pri vyšetrení nebolo zistené ovplyvnenie schopnosti uvedomovať si svoje konanie a ovládať ho v právnom slova zmysle.
Svedok I. S. uviedol po zákonnom poučení, že s poškodeným Y. R. mali konflikt 2-3 roky dozadu. Svedok bol v práci, chodí na multikáre, bol na ulici K nemocnici, Y. R. rozbil čelné sklo na multikáre, buchol do neho päsťou. Nevie, či bol pod vplyvom alkoholu, hneď prišla polícia a zobrala ho, poškodený sa mu nevyhrážal.
Svedok M. R., po poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol nikdy svedkom toho, že poškodený sa vyhrážal obžalovanému, ani iným osobám. Čo sa týka požívania alkoholu, obž. aj jeho otec si občas vypili. Keď s nimi bol on, vypili 1 pivo. K správaniu obžalovaného svedok uviedol, že on s ním nikdy nemal problém, vždy si rozumeli aj s celou jeho rodinou.
Znalec MUDr. Jaroslav Ridoško, Phd. na hlavnom pojednávaní k znaleckému dokazovaniu z odvetvia chirurgia uviedol, že posudok č. 29/14 vypracoval na základe pribratia kriminálnou políciou a vypracovaný bol ku dňu 29.5.2014. Za závermi posudku si stojí. Poškodený Y. R. utrpel tieto zranenia: bodná rana hrudníka vľavo prenikajúca do pohrudničnej dutiny, vzduch v hrudnej dutine vľavo a zmliaždenie pľúc so zakrvácaním takisto vľavo. Vzhľadom na to, že bol poškodený dôležitý orgán - pomliaždenie pľúc a rana prenikala do pohrudničnej dutiny, do kt. sa dostal aj vzduch, hodnotia z
medicínskeho hľadiska ako ťažké poranenie. Poškodený bol hospitalizovaný na oddelený úrazovej chirurgie, hospitalizovaný bol 11 dní. Počas tohto obdobia bol obmedzený vo všetkých oblastiach bežného spôsobu života. Po prepustení do ambulantnej starostlivosti obmedzenia na bežnom spôsobe života už neboli. Priemerná doba jednotlivých zranení je pri bodnej rane 7-10 dní, pri vzduchu v hrudnej dutie 3-4 týždne, pri zmliaždení pľúc 7-10 dní. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia u poškodeného, najpravdepodobnejšie išlo o priamy mechanizmus a to pôsobením vonkajšieho priameho aktívneho zranenia, kt. pôsobilo spredu do oblasti ľavého hrudného svalu. Vzhľadom na ranu vyplýva, že predmet, kt. ju spôsobil bol ostrý, teda išlo o bodnú ranu. Pri posúdení, do akej miery boli ohrozené dôležité ľudské orgány, toto hodnotil za konzultácie s MUDr. Cibíkovou, hodnotili CT snímku, kde zistili, že bodná rana bola lokalizovaná medzi 2-3 hrudným rebrom vľavo, asi 5 cm od hrudnej kosti, bodný kanál smeroval smerom doľava v smere cca 8 cm v uhle 42 stupňov voči vertikálnej rovine zhora nadol, prepichol následne pohrudnicu a mieril do hrudnej dutiny, kde spôsobil pomliaždenie pľúc. Smerovania v horizontálnej rovine bolo pod 20 stupňovým uhlom smerom dolu a doľava. Pri inom orientovaní vstupného uhlu by mohlo dôjsť k poraneniu veľkých ciev, (aorty), prípadne srdca. Čo sa týka trvalým následkov, tie by nemali pretrvať, vzhľadom na to, že neboli prepichnuté pľúca, trvalé následky v obmedzení dýchania nemohli byť spôsobené. Útok by zodpovedal útoku ľaváka, vzhľadom na smerovanie bodného kanálu. Pokiaľ bola čepeľ noža približne taká ako dĺžka rany, intenzita útoku bola väčšia. Predtým znalec vychádzal z toho, že čepeľ mala byť dlhá 20 cm, a nie 10 cm. Útok bol zastavený tým, že čepeľ sa pravdepodobne skĺzla po rebre. V tomto prípade sa to však nedá 100 percentne ustanoviť. Pri takomto útoku nemohlo dôjsť k menej závažným následkom, útok by musel byť vedený pod iným uhlom a to plytko nad rebrami.
Znalec z odvetvia psychiatria MUDr. Svetozár Droba na hlavnom pojednávaní k znaleckému dokazovaniu uviedol, že trvajú na záveroch, že u obž. sa nejedná o duševnú chorobu v pravom slova zmysle. Produkcie, kt. produkoval obž., či už počas jeho vyšetrení v nemocnici pre odsúdených ako aj teraz starostlivo vypočul a zhodnotil, tieto produkcie nespadajú do žiadnej známej nozologickej alebo nozografickej jednotky. Uvedené vyjadrenia by mohol nazvať konšpiračné teórie,. Nechce hodnotiť dôkazy, tu sa jednalo o konfliktnú situáciu. Skutočnosti, kt. obž. produkuje s takýmito sa stretol už viac krát a to hlavne u osôb v ÚVTOS, pričom ide o výkon po dlhšiu dobu a bez zaradenia na výkon práce. Skutočný duševný stav obž. nepresahuje limity poruchy osobnosti ako ju popisujú v znaleckom posudku. Konanie, ak sa odohralo tak ako bolo popisované bolo konaním v afekte ale iba v afekte prostom, ako vyvrcholenie konfliktnej situácie, pokiaľ táto situácia nastala tak, ako sú o nej informovaný. Pri tejto literatúrou popisovanej situácii ako psychopatická reakcia, schopnosť rozpoznať dôsledky svojho konania je plne zachovaná. Ovládacia schopnosť hlavne v dôsledku ovplyvnenia alkoholom je zmenšená, ale iba vo forenzne nevýznamnom rozsahu. Aj z konfrontačnej časti tohto konania, keď obž. kládol otázky poškodenému, poukazuje na to, že medzi obž. a poškodeným je dlhšie trvajúca konfliktná situácia. Čo sa týka konšpiračných teórií prezentovaných obžalovaným, nenasvedčujú psychóze a nie sú to produkty duševne chorého človeka. Obž. je preto podľa názoru znalcov v súčasnom stave schopný chápať zmysel trestného konania. Z psychologického hľadiska, jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, lebo sa nejedná o duševnú chorobu. Závislosť na alkohole sa u neho nepodarilo preukázať, vzhľadom na to ani neodporúčajú ochranné liečenie či už protialkoholické alebo psychiatrické. Znalec potvrdil, že u obžalovaného bola zistená duševná porucha - psychopatia, avšak nedosahuje závažnosť duševnej choroby v pravom slova zmysle. Psychopat trpí svojou povahovou odchýlkou prakticky od narodenia a ak v priebehu života má dostatok času aby si vytvoril taktiku a stratégiu na primerané sociálne fungovanie a existenciu v spoločnosti. Znalec na otázku uviedol, že prostý afekt nevylučuje úmysel, či on chcel spraviť ťažkú ujmu alebo zabiť, to prináleží hodnotiť znalcovi.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy. Zo správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 05.05.2014 (č.l. 87) vyplýva, že poškodený Y. R. bol hospitalizovaný v tomto zariadení dňa 03.05.2015 po tom, čo mal byť údajne dňa 02.05.2015 bodnutý do hrudníka synom. U poškodeného boli zistené: bodná rana na hrudnej stene v hornom mediálnom kvadrante prsníka vľavo, prítomnosť vzduchu v pohrudničnej dutine vľavo a zakrvácanie v pľúcnom parenchýme vľavo.
Zo zápisnice z ohliadky miesta činu a pripojenej fotodokumentácie (č.l. 116-131) vyplýva, že miestom činu bol byt v H. nad H. na ul. C.. Zo zápisnice popisujúcej miesto činu, ako aj priloženej fotodokumentácie a videozáznamu je zrejmé, že v predmetnom byte v miestnosti s posteľou poškodeného boli na viacerých predmetoch zaistené stopy krvi - gáza, posteľné prádlo so stopami krvi, oblečenie so stopami krvi a poškodením v oblasti zodpovedajúcej bodnému zraneniu u poškodeného,
ako aj nôž s ulomenou časťou čepele so stopami krvi. V miestnosti kuchyňa stopy súvisiace z trestným činom zistené neboli.
Zo zápisnice z rekognície veci a pripojenej fotodokumentácie ( č.l. 79-86) vyplýva, že poškodený pri rekognícii podľa ulomenej špičky noža opoznal bez zaváhania predmet, ktorým na neho bol vedený útok obžalovaným a to kuchynský nôž s čiernou rúčkou a dĺžkou čepele 10 cm a ulomenou špičkou čepele. t.j. nôž zaistený pri ohliadke miesta činu so stopami krvi, ako stopu č. 6.
Z odpisu registra trestov ( č.l. 270) obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa vzhľadom na amnestiu na jeho osobu hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1T/25/2011 zo dňa 25.3.2011 právoplatného toho istého dňa, keď mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný trest vykonal dňa 19.3.2013. Zo správy OO PZ (č.l. 271), ako aj výpisu evidencie priestupkov (č.l. 272) vyplýva, že obžalovaný sa nedopustil v období od roku 2012 žiadneho priestupkového konania.
Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka poškodeného Y. R., svedka PhDr. Andreja Benkoviča - konzultanta pri znaleckom dokazovaní, ďalej závermi znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo - chirurgia č.29/2014 a znaleckých posudkov č. 97/2014 a č.47/2015 z odvetvia psychiatria prezentovanými na hlavnom pojednávaní, ako aj zápisnicou o rekognícii veci - noža použitého pri trestnom čine, správou Fakultnej nemocnice Trenčín, zápisnicou z obhliadky miesta činu, odpisom z registra trestov, správou Obvodného oddelenia PZ a výpisom z ústrednej evidencie priestupkov. Súd neuveril výpovedi obžalovaného, ktorý na rozdiel od výpovede z prípravného konania svoju vinu popieral, pričom jeho obhajoba spočívala v tvrdení skutočností a dejového priebehu zjavne postrádajúceho prvky logičnosti a súvisu s ostatnými dôkaznými prostriedkami. V prípravnom konaní pri výsluchu dňa 4.5.2014 obžalovaný sa doznal k trestnej činnosti mu kladenej za vinu a túto ľutoval. V tejto výpovedi obdobne s výpoveďou poškodeného popísal predchádzajúci slovný konflikt s poškodeným v kuchyni v predmetnom byte, umiestnenie kuchynského noža použitého pri útoku na kuchynskej linke, jednorázové bodnutie týmto nožom do oblasti hrudníka poškodeného a následný jeho odchod od svojej izby, ako aj predchádzajúce požitie alkoholických látok obžalovaným. Obžalovaný napriek skutočnosti, že potvrdil pravosť podpisu pod touto výpoveďou na hlavnom pojednávaní, namietal pravdivosť jej obsahu resp. súlad s uskutočneným obsahom výsluchu. Súd však túto výpoveď obžalovaného z prípravného konania vzhľadom na jej súladnosť s ostatnými dôkaznými prostriedkami vyhodnotil ako dôveryhodnú na rozdiel od výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný aj výpoveďou svedka poškodeného Y. R.. Tento potvrdil, že v čase útoku sa v byte nachádzal iba on a obžalovaný. Obaja boli v kuchyni, kde medzi nimi došlo k slovnému konfliktu. Poškodený uviedol, že nôž, ktorým ho obžalovaný bodol sa nachádzal na kuchynskej linke. K fyzickému útoku malo dôjsť náhle, poškodený útok neočakával, nakoľko predchádzajúci slovný konflikt považoval za bežný. Z výpovede poškodeného je zrejmé, že tento po útoku stratil vedomie, pamätá si opäť až precitnutie v jeho izbe na posteli, keď opätovne po chvíli stratil vedomie. K dlhodobejšiemu nadobudnutiu vedomia u poškodeného malo dôjsť až na druhý deň, keď vzhľadom na bolesti a problémy s dýchaním, poškodený opustil byt a z vrátnice školy si zavolal pomoc - druhého syna, ktorý privolal rýchlu zdravotnú pomoc. C. Y. R. pri rekognícii veci opoznal aj nôž, ktorým na jeho osobu bol vedený útok. Tento jednak zodpovedal popisu, ktorý obžalovaný pri svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, ako nôž, ktorý použil pri útoku na poškodeného, pričom práve na tomto noži umiestnenom v čase vykonávania ohliadky miesta činu boli zaistené stopy krvi. Dejový priebeh skutku vyplývajúci zhodne z výpovede poškodeného, ako aj výpovede obžalovaného z prípravného konania potvrdzujú aj krvavé stopy zaistené v miestnosti, ktorú poškodený používa na prespávanie, a kde okrem posteľného prádla so stopami krvi boli zaistené stopy krvi aj na gáze, ako aj oblečení poškodeného, ktoré nesie aj priame známky útoku - prederavenie oblečenia v časti na hrudníku zodpovedajúce umiestnením umiestneniu pri útoku vzniklého zranenia. Z ostatných svedeckých výpovedí neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosť o motíve konania obžalovaného, alebo dôveryhodnosti výpovede poškodeného. Závermi znaleckého dokazovania z odvetvia chirurgia je objektivizované zranenie u poškodeného, dĺžka trvania obmedzenia na bežnom spôsobe života, ako aj to, že vzhľadom na skutočnosť, že došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu (pľúc) ide o poranenie ťažké. Znalec vzhľadom na zistenia o presnej dĺžke čepele noža, poopravil znalecký posudok v otázke intenzity útoku, keďže dĺžka čepele približne zodpovedala dĺžke vzniklej rany na značnú, keďže pri písomnom vyhotovení posudku vychádzal zo skutočnosti, že
nôž mal mať dĺžku čepele až 20 cm, čo by pri vzniku rany v hĺbke 10 cm naznačovalo iba malej intenzite útoku. Súd považoval toto zdôvodnenie úpravy miery intenzity útoku za dostatočne odôvodnené. Z výpovede znalca MUDr. Ridošku taktiež vyplýva, že pri útoku na poškodeného obžalovaným v podstate nebolo možné dosiahnuť menej závažné zranenia v prípade, ak by nôž vnikol do hrudnej dutiny. Menšie zranenia by boli dosiahnuté iba ak by nôž pri inom uhle smeroval plytko po rebrách bez toho, aby prenikol do hrudného koša poškodeného. Z pohľadu subjektu a subjektívnej stránky konania obžalovaného, súd vzhľadom na závery dvoch znaleckých posudkov z oblasti psychiatrie, ako aj závery znalcom prezentované na hlavnom pojednávaní, mal za preukázané, že obžalovaný bol v čase skutku trestne zodpovedný, nakoľko u jeho osoby nebola zistená žiadna duševná choroba v pravom zmysle slova. Ovládacia schopnosť u obžalovaného bola zmenšená iba v minimálnej miere a to v dôsledku požitia alkoholických látok, rozpoznávacia schopnosť ostala plne zachovaná. V zmysle záverov znaleckého dokazovania, ani v priebehu trestného konania sa duševný stav nezmenil do tej miery, že by nebol schopný chápať zmysel trestného konania. Skutočnosti uvádzané obžalovaným pri jeho obhajobe sú iba jeho vlastné produkcie, ktorých nepravdivosti si je sám vedomý. Skutočnosti, že chápe zmysel trestného konania naznačuje aj kladenie otázok zo strany obžalovaného svedkom, jeho znalosť o rozsahu hroziaceho trestu, ako aj obsahu skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Čo sa týka úmyslu obžalovaného, je daný predpoklad, že konania sa dopustil v afekte, avšak iba v afekte prostom, spôsobenom prechádzajúcim slovným konfliktom s poškodeným, umocneným predchádzajúcim požitím alkoholických látok, ktoré (v súlade so zisteniami znaleckých posudkov) odbrzďujú hostilné správanie u obžalovaného. Tento stav na jednu stranu síce vylučuje, že konanie obžalovaného, by bolo vopred uvážené, resp. plánované, avšak v žiadnom prípade nevylučuje úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Z výpovede obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že poškodeného nechcel zabiť, ale aj vzhľadom na výpoveď poškodeného, ktorý tiež nepotvrdil prechádzajúce vyhrážky obžalovaného usmrtením, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že pri útoku sa nejednalo o opakované bodanie, ale iba o jedno bodnutie, súd mal za to, že úmyslom obžalovaného nebolo spôsobiť poškodenému smrť, napriek tomu, že obžalovaný poškodeného nechal po útoku pravdepodobne v bezvedomí ležať na mieste útoku bez poskytnutia pomoci. Ak súd na jednej strane nemal za preukázaný úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému smrť, je zjavné, že útok viedol obžalovaný na hrudník poškodeného a to značnou intenzitou, útok bol vedený do vnútra hrudného koša, nemal teda spôsobiť iba povrchové zranenia. V takomto prípade, osoba aj iba so základnými znalosťami o anatómii ľudského tela, si musí byť vedomá, že útokom na túto časť tela dôjde minimálne k vzniku ťažkých zranení poškodením dôležitých orgánom
- pľúc, alebo srdca. Obžalovaný si preto musel byť napriek prostému afektu a vplyvu alkoholických látok vedomý, že pri jeho útoku na poškodeného k takýmto následkom dôjde a chcieť ich spôsobiť, čomu nasvedčuje aj jeho správanie sa po útoku t.j. neposkytnutie pomoci poškodenému, ktorý po útoku javil známky ťažkého poranenia - bezvedomie.
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania žalovaného skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti tak z hľadiska veku ako aj príčetnosti. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle, teda inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (poškodenie dôležitého orgánu) a čin spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe - jeho otcovi. Daným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane zdravia ľudí.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, súd pri stanovovaní spravodlivého trestu prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie, pohnútku páchateľa a na prevahu priťažujúcich okolností. Súd je toho názoru, že v danom prípade neexistovala na strane obžalovaného žiadna poľahčujúca okolnosť, ako priťažujúcu okolnosť zistil súd skutočnosť, že obžalovaný bol už súdne trestaný. Súd v súlade s ust. § 38 ods. 4 upravil základnú trestnú sadzbu zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu na 7 rokov 4 mesiace až 12 rokov. Berúc do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestu obžalovaného, kde pri útoku išlo o jedno bodnutie, ktorému predchádzal slovný konflikt. Konanie obžalovaného bolo taktiež ovplyvnené ebrietou a afektom. S poukazom na skutočnosť, že z celkového pohľadu nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, mal súd za preukázané, že na prevýchovu páchateľa by mal postačovať aj trest uložený pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby t.j. v rozsahu 7 rokov 6 mesiacov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na to že do apríla 2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin. Poškodený si v konaní nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto výrok o náhrade škody v rozhodnutí súdu absentuje.