Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-260-2014.pdf
PDF · 139.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/260/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava 821 08, proti žalovanému V. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N. W. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,, POS,,, Nám. Legionárov 5, 080 01, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.239,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.239,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a n a h r a d i ť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 74,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných vždy k 25.dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.239,50 eur s prísl. ( pozostávajúcej z istiny úveru, úrokov s úrokmi z omeškania ) a náhrada trov konania titulom nezaplatenia poskytnutého úveru, nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného zriadeného SLSP, a.s. . V zmysle čl. 14 OP bola vyhlásená splatnosť dlhu ku dňu 30.9.2013 v sume 1.411,92
eur pozostávajúcej z istiny 1.239,50 eur a úrokov 171,87 eur, poplatkov 0,55 eur a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie do 8.10.2013. Napriek výzvam žalovaný svoj dlh neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
Žalovaný sa k veci vyjadril na pojednávaní dňa 16.6.2015, kde uviedol, že chce, aby mohol platiť dlh na splátky 30 - 50 eur mesačne, aby to čím skôr zaplatil. Neplatil to, lebo nemal prácu. Má 4 deti a manželka je na materskej. Peniaze vyberal z karty, nevie kedy naposledy. Účet bol zrušený, nevie kým.
Podaním zo dňa 23.7.2014 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa ,, POS,,. K veci sa vyjadril dňa 10.2.2015 a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na znenie § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.. Ak zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle cit. ust. je neplatná. Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania poskytuje informácie až po uzavretí zmluvy. Poukázal na § 92 ods. 8 zákona o bankách a nedostatok legitimácie žalobcu. Pohľadávka bola splatná dňa 30.9.2013, ale pohľadávka bola postúpená už dňa 28.3.2013.
Na pojednávanie vytýčené na deň 30.6.2015 sa neustanovili žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Neustanovil sa žalovaný, ktorý bral termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Neustanovil sa vedľajší účastník, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol bez ich prítomnosti, prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - viď zápisnica o pojednávaní - zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane oznámení, zmluvami, špecifikáciou pohľadávky, podaniami žalobcu, vedľajšieho účastníka, podaním SLSP, a.s., výzvami, výpismi z účtu, Obchodnými podmienkami ) a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca podaním zo dňa 15.6.2015 uviedol, že trvá na podanom návrhu. Uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného na základe poskytnutia kontokorentného úveru žalovanému na základe zmluvy zo dňa 12.1.2006. Právny predchodca umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania (kontokorentu) do výšky 1.029.01 € ako to vyplýva z predloženej zmluvy zo dňa 12.1.2006 a predloženého výpisu z bežného účtu, s úrokovou sadzbou 12,15% p.a. a obnovovanou konečnou splatnosťou úveru k 11.1. v roku v zmysle ust. čl. III bod 1 zmluvy. Podľa uvedeného bodu sa zmluvné strany dohodli, že doba splatnosti úveru sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy o kontokorentnom úvere, že nemá záujem na predĺžení trvania zmluvy o kontokorentnom úvere. Právny predchodca postupoval v súlade so zmluvnými dojednaniami predloženej zmluvy a kontokorent na účte žalovaného bol v zmysle zmluvných dojednaní predloženej zmluvy každoročne obnovovaný k dátumu 11.1. (viď. výpis položka s označením „automatická
prolongacia KTK zmluvy“ č. 140, č. 275, č. 367, č. 472 ...). Nakoľko žalovaný prekročil rámec povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte č.u: 0620898472/0900, právny predchodca dňa 24.7.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Obchodných podmienok povolené Čerpanie peňažných prostriedkov na účte ukončil a ukončil úverový rámec aktívnej kontokorentnej zmluvy a platnosť kontokorentnej zmluvy, čím došlo k zániku účtu, čo vyplýva i položiek č. 18, 30 a 31 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod 11.1. Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume 1.029,01 € a debetný zostatok na účte žalovaného v sume 1.239,50 € technicky preúčtoval na debetný účet č.ú.: 0622909892/0900, čo vyplýva z položky č. I predloženého výpisu ( istina 1.029,01 eur a 210,49 eur - suma čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (1029,01 €). Voči žalovanému si uplatňujeme len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z debetnej sumy 1239,50 € od 9.10.2013 do zaplatenia, tj. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky, ktorú žalovaný neuhradil. Za týmto účelom sú predložené výpisy z účtu, kde sú uvedené kreditné a debetné obraty. Žalovaný prečerpal povolené množstvo peňažných prostriedkov a nakoľko účet zaťažil nad rámec povoleného prečerpania náš právny predchodca oznámil žalovanému zastavenie povoleného čerpania a ukončenie aktívnej kontokorentnej zmluvy dňa 21.7.2011. Od tohto dátumu neevidujú žiadnu platbu, resp. kreditný obrat na účte zo strany žalovaného. Zostatok dlžnej sumy, tj. rozdiel medzi kreditnými a debetnými obratmi sa nachádza v stĺpci s označením „zostatok“ (-1.239,50 €) a predstavuje dlžnú sumu evidovanú na účte žalovaného z titulu nepovoleného prečerpania. Predložený výpis z účtu a špecifikácia postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavujú nesporný dôkaz o pravosti a výške pohľadávky, pričom uplatnená pohľadávka v tomto súdnom konaní je pôvodne pohľadávkou banky a je vypočítaná schváleným bankovým systémom, ktorého výstup predstavuje práve žalobcom predložený výpis a špecifikácia pohľadávky. Predložený výpis z účtu s výpočtom výšky žalovanej pohľadávky je výstupom z bankového informačného systému, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, a.s., na základe čoho je zabezpečená dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Výšku dlžnej pohľadávky bol právny predchodca žalobcu ako banka povinný evidovať podľa ust. § 39 a nasl. z.č. 483/2001 Z.z. o bankách práve v uvedenom výpise, v tzv. „bankovej knihe“, ktorá je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu. Uvedený výpis vedený v zmysle zákona o bankách potvrdzuje výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Údaje v ňom uvedené sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu NBS. Aktívnu legitimáciu preukazuje oznámením o postúpení pohľadávok. Zásielka pod č. 1WQ5572804SK, obsahom ktorej bolo oznámenie o postúpení pohľadávky sa odosielateľovi vrátila späť s označením „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Rovnako poukazuje na výzvy nášho právneho predchodcu, ktorú adresoval žalovanému, čím došlo k splneniu podmienok podlá ust. § 92 ods. 8 z. o bankách, tj. žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie pred postúpením] bankou a ku dňu postúpenia bol preukázateľne nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní so splatením svojho dlhu. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že došlo k riadnemu platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky v súlade so zákonom, o čom bol žalovaný riadne písomne informovaný. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách hovorí o podmienkach neporušenia bankového tajomstva, nie podmienkach postúpenia pohľadávky. Účelom dotknutého ustanovenia zákona je prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, čo nepochybne vyplýva zo systematického začlenenia dotknutého ustanovenia zákona a dôvodovej správy k ust. § 92 vládneho návrhu zákona o bankách: „ V ustanoveniach odsekov 1 až 7 ( teraz ods. 8 ) sa upravujú ďalšie prípady prelámania bankového tajomstva. Zákon o bankách ani dôvodová správa k nemu neobsahujú žiadne ustanovenie o tom, že by podmienky uvedené v ust. § 92 ods. 8 zák. o
bankách podmieňovali platnosť postúpenia bankovej. pohľadávky. Poukázal na uznesenie NS ČR sp. zn. 29Cdo/l613/2005 zo dňa 29.4.2008, Nález Ústavného súdu SR z 3 .júla 2008, sp.zn. I ÚS 242/07, rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003, v ktorom Najvyšší súd vyslovil právny názor, že „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Plnenie žalovaného a výška dlhu podľa vyčíslenia žalobcu a dĺžka omeškania so zaplatením ( viac ako 90 dní ) vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Súdu boli predložené aj VOP SLSP, a.s.. Dňa 21.7.2011 došlo k preúčtovaniu debetného zostatku a došlo k ukončeniu aktívnej zmluvy. K výberom z účtu dochádzalo ešte v priebehu roka 2011 ( označenie výber ).
Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 12.1.2006 vyplýva, že bola uzavretá medzi SLSP, a.s. a žalovaným a jej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 31.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,15 %, splatnosť úrokov mesačne, konečná splatnosť úveru dňa 11.1.2007. Dlžník je povinný úver zaplatiť v dohodnutom čase a platiť z neho úroky a poplatky podľa Sadzobníka a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, na dobu 1 roka, zmluva sa automaticky predlžuje o jeden rok ( aj splatnosť ), ak dlžník neoznámi veriteľovi, že nemá záujem o jej predlženie mesiac pred uplynutím lehoty trvania zmluvy.
Zo Zmluvy o bežnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ( banka ) a žalovaným dňa 21.10.2005 vyplýva, že žalovanému bol zriadený účet. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami, VOP, obch. zák. a inými právnymi predpismi. Súčasťou zmluvy sú VOP.
Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 6.4.2013 vyplýva, že Slovenská Sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013. Predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému v sume v sume 1.411,92 eur s prísl..
Výzvou zo dňa 1.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie 1.411,92 eur v lehote do 8.10.2013 a vyhlásil mimoriadnu splatnosť dlhu k 30.9.2013. Výzva bola žalovanému doručená dňa 4.10.2013.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
Zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky na meno žalovaného vyplýva, že sa jedná o pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 1.411,92 eur ( istina 1.239,50 eur, úroky 171,87 eur, riadny úrok 8,45 eur, UOZ 22,31 eur, UONZ 141,11 eur, poplatky 0,55 eur, príslušenstvo spolu 172,42 eur ).
Výzvou zo dňa 23.1.2014 bol žalovaný opätovne vyzvaný na zaplatenie dlhu do 30.1.2014. Uvedené podanie bolo dané na poštovú prepravu.
Výzvou zo dňa 12.7.2011 SLSP, a.s. vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1.234,08 eur v lehote 10 dní, keďže ku dňu 30.6.2011 je v omeškaní s jej zaplatením.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
------------------------------------------------------------------
13d) § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou ( OZ a zák. č. 258/2001 Z.z. ).
Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky ) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez námietky musí teda prihliadať na premlčanie.
Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods. 1 - 6 zák. č. 258/2001 Z.z. ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods.1, 2 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. a/, b/ cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,5 %, teda výška úrokov z omeškania činí 8,5 % ročne.
Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP, a.s. a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 21.10.2005 a následne na základe zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 12.1.2006, ktorej predmetom bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 31.000,- Sk s úrokovou sadzbou 12,15 %, splatnosť úrokov mesačne, konečná splatnosť úveru dňa 11.1.2007. Dlžník bol povinný úver zaplatiť v dohodnutom čase a platiť z neho úroky a poplatky podľa Sadzobníka a dodržiavať dohodnuté podmienky. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, na dobu 1 roka, zmluva sa automaticky predlžovala o jeden rok ( aj splatnosť ), ak dlžník neoznámil veriteľovi, že nemá záujem o jej predlženie mesiac pred uplynutím lehoty trvania zmluvy. Žalovaný na jej základe vykonával výbery a platby, ako to vyplýva z predložených výpisov z účtu na jeho meno.
Aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok a pripojenými listinami svedčiacimi o splnení zákonných podmienok ( oznámenie o postúpení pohľadávky v sume 1.411,92 eur s prísl., výzva predchodcu žalobcu SLSP, a.s. zo dňa 12.7.2011, špecifikácia odovzdávanej pohľadávky ).
Zo špecifikácie odovzdanej pohľadávky na meno žalovaného vyplýva, že sa jedná o pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 1.411,92 eur ( istina 1.239,50 eur, úroky 171,87 eur, riadny úrok 8,45 eur, UOZ 22,31 eur, UONZ 141,11 eur, poplatky 0,55 eur, príslušenstvo spolu 172,42 eur ).
Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.239,50 eur pozostávajúcej z istiny úveru, úrokov s úrokmi z omeškania od 9.10.2013 do zaplatenia ( teda bez poplatkov ).
Plnenie žalovaného a výška dlhu podľa vyčíslenia žalobcu a dĺžka omeškania so zaplatením ( viac ako 90 dní ) vyplýva z predloženého výpisu z účtu. Súdu boli predložené aj VOP SLSP, a.s.. Dňa 21.7.2011 došlo k preúčtovaniu debetného zostatku a došlo k ukončeniu aktívnej zmluvy. K výberom z účtu dochádzalo ešte v priebehu roka 2011 ( označenie výber ).
Naviac žalovaný potvrdil výbery z karty a požiadal o splatenie dlhu v splátkach vzhľadom na jeho finančnú situáciu. Teda nenamietal ani výšku dlhu, ani jeho existenciu.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ), aj v čase vzniku zmluvy. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv.
„absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 258/2001 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 31.000,- Sk, t.j. 1.029,01 eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. a § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.
Je nepochybné, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, pričom žalovaným bol potvrdený a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.239,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia, keďže je v omeškaní so zaplatením. Výška dlhu vyplýva z predložených výpisov z účtu a pozostáva z istiny a úrokov. Počiatok omeškania je daný dňom nasledujúcom po dni určenom na plnenie vo výzve žalobcu zo dňa 1.10.2013. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam, súd neprihliadal na námietky vedľajšieho účastníka a žalobe vyhovel.
Lehotu splatnosti súd určil postupom podľa § 160 ods. 1 O.s.p., keďže sa jedná o vyššiu sumu. Súd poskytol žalovanému možnosť si finančné prostriedky na zaplatenie dlhu zadovážiť a splatiť ho v splátkach, pričom určil podmienky jeho splatnosti.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania - pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 74 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 250,02 eur ( podľa vyčíslenia v žalobe za 3 úkony právnej služby po 61,41 €, t.j. 1/ prevzatie zastúpenia, 2/ písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu, 3/ písomná výzva žalovanému zo dňa 23.1.2014 + 3-krát režijný paušál 8,04 € ( rok 2014 ) + DPH 41,67 eur, všetko v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ). Z dôvodu plného úspechu žalobcu, neboli trovy konania priznané žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúceho na jeho strane.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia.
Vo vyššie uvedených prípadoch, proti výroku o trovách konania a lehote splatnosti je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 205 ods.2 OSP).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného predpisu.