Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-88-2015.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/88/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľky V. X. nar. X.X.XXXX, bytom P. Č.. XX, zastúpená JUDr. Luciou Sklenárovou advokátkou AK Žiar nad Hronom SNP č. 94 proti odporcom v rade v 1. Z. B. nar. XX.X.XXXX, bytom P. Č.. XX, v 2. rade C. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Č.. XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 9.550,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporcovia v rade v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke sumu 1.000,- € spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne odo dňa 1.3.2015 až do zaplatenia, spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd prostredníctvom splnomocneného advokáta / navrhovateľovi určený rozhodnutím Centra právnej pomoci Banská Bystrica / uplatňoval navrhovateľ voči označeným odporcom nárok na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 9.550,- € s príslušným úrokom z omeškania odo dňa 1.3.2015 až do zaplatenia z titulu pôžičky. Skutkovo navrhovateľka návrh odôvodňovala tak, že ako matka odporkyne v rade v 1 v časovom období od 2.10.2012 do marca r. 2013 z titulu pôžičky poskytla odporcom finančné prostriedky v sume 9.550,- €. Podľa tvrdení navrhovateľky sa takto poskytnutú pôžičku odporcovi ako dlžníci zaviazali vrátiť do konca mesiaca apríl r. 2013, ktorú povinnosť si nesplnili a preto navrhovateľka podala predmetný návrh.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vydaním platobného rozkazu dňa 12.3.2015 voči ktorému v zákonom stanovenej lehote odporkyňa v rade v 1 podala odvolanie, v dôsledku čoho súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
V rámci dokazovania súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to poštovými poukážkami / čl. 3 spisu, čestnými prehláseniami T. L., V. L. a T. L. / čl. 20 - 23 spisu /, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka tvrdila, že v časovom období od r. 2012 až do marca r. 2013 zapožičala odporcom z titulu pôžičky celkovo sumu 9.550,- €, pričom uviedla, že časť takejto pôžičky bola poskytnutá pre odporcu v splátkach v sume 1.100,- € poštovými poukážkami / čl. 3 spisu /, a zvyšnú časť pôžičky v rozsahu 8.500,- € navrhovateľka ako veriteľka zapožičala odporcom ako dlžníkom v kalendárnom mesiaci marec r. 2013 s tým, že odporcovia sa zaviazali takto poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných
mesačných splátkach, ktorú povinnosť si však nesplnili, preto pred podaním návrhu na začatie konania navrhovateľka predžalobnou výzvou zo dňa 11.2.2015 určila lehotu na dobrovolnú plnenie ku dňu 28.2.2015. Navrhovateľka tvrdila, že žiadna písomná zmluva medzi účastníkmi konania ohľadom predmetu pôžičky uzavretá nebola, pôžička bola poskytnutá na základe neformálnej / ústnej dohody /. Na ozrejmenie navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že finančné prostriedky, s ktorými disponovala získala z predaja bytu, tieto mala umiestnené na vkladnej knižke a z dôvodu, že označená odporkyňa v rade v 1. je jej dcérou za účelom finančnej pomoci jej rodine a vyrovnanie dlhov jej poskytla sumu, ktorú uplatňuje návrhom na začatie konania ako pôžičku. Navrhovateľka na pojednávaní konkretizovala, že sumu 3.500,- € odovzdala odporkyni v rade v 1. v mesiaci február r. 2013 viac ako 2.000,,- € odovzdala odporkyni v rade v 1. v mesiaci marec r. 2013, sumu 1.150,- € odovzdala odporkyni v marci r. 2013, keďže ju odporkyňa v rade v 1. opakovane požiadala o poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľka nevedela bližšie špecifikovať obdobie v r. 2012 kedy poskytovala opakovane pôžičku pre odporkyňu v rade v 1. a jej manžela, predložila súdu poštové poukážky / čl. 3 spisu /, ktorými preukazovala poskytnutie pôžičky v rozsahu 1.100,- € v období od 21.11.2012 do 13.6.2013. Z celkovej sumy poskytnutej z titulu pôžičky odporcovia plnili sumu 100,- €. Odporcovia v rade v 1. a v 2. popierali tvrdenia navrhovateľky, odporkyňa v rade v 1 sa vyjadrila, že vzájomné vzťahy medzi navrhovateľkou, ktorá je jej matkou a rodinou odporkyne v rade v 1. sú vážne narušené. Nepoprela, že v jej rodine pretrvávali existenčné problémy v dôsledku čoho jej finančne vypomohla matka, poskytla jej z titulu pôžičky sumu 1.100,- € tak ako to doložila listinnými dôkazmi, poštovými poukážkami, ktorú skutočnosť odporkyňa v rade v 1. a odporca v rade v 2. ani nespochybňovali. Uviedla však, že správanie navrhovateľky je ovplyvnené osobou, s ktorou žije v súčasnej dobe v spoločnej domácnosti, poukázala na nepriaznivú sociálnu situáciu navrhovateľke, ktorej práve rodina odporcu vypomohla a určitý čas žili spolu v spoločnej domácnosti v čas keď navrhovateľka poberala sociálnu dávku vo výške 62,- €. Ďalej sa vyjadrila, že v r. 2012 navrhovateľka odpredala byt, získala určité finančné prostriedky a z týchto finančných prostriedkov jej poskytla pôžičku pre rodinu v sume 1.100,- €, ďalšie finančné prostriedky požičiavala rôznym 3. osobám. Odporca v rade v 2. považoval návrh na začatie konania za absurdný, uviedol, že finančné prostriedky, ktoré poskytla navrhovateľka svojej dcére, jej poskytla prostredníctvom poštových poukážok, ktorú skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňoval žiadne iné finančné prostriedky však navrhovateľka odporcom z titulu pôžičky naviac neposkytla.
V rámci dokazovania navrhovateľka nevedela označiť vkladnú knižku, na ktorej mala umiestnené tak ako to v konaní tvrdila finančné prostriedky a z ktorej realizoval výber podľa jej tvrdení takýchto finančných prostriedkov a následne ich odovzdávala odporcom. Predložila súdu čestné prehlásenia V. L., T. L. a T. L.Č., z ktorých oznámení pre súd vyplynula skutočnosť, že tieto osoby majú vedomosť od navrhovateľky o existencii dlhu pre odporkyňu v rade v 1. v celkovej výške 11.000,- €. Súd dotazoval účastníkov, kto bol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov z titulu pôžičky navrhovateľkou v prospech odporcov, pričom navrhovateľka sama uvádzala, že žiadne tretie osoby prítomné pri odovzdávaní finančných prostriedkov pre odporcov z titulu pôžičky prítomné neboli.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka /OZ/, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi na volné nakladanie veci určené podľa druhu t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Takto založený právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke môže byť odplatný aj bezodplatný. Zákon pripúšťa uzavretie zmluvy o pôžičke ústne, písomne aj konkludentne, esenciálnymi znakmi zmluvy o pôžičke sú : a/ prenechanie veci na volné nakladanie a aj spotrebovanie b/ druhovo určené veci c/ dočasnosť právneho vzťahu d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu e/ určenie doby splatnosti / vrátenia pôžičky /
Pri zmluve o pôžičke, či už neformálnej, avšak reálnej zmluve sa bezpodmienečne vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď v prípade finančných prostriedkov bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, resp. priamym odovzdaním. Na to, aby došlo k riadnemu a skutočnému
uzavretiu zmluvy o pôžičke nepostačuje len uzavretie zmluvy ale je nutné preukázať i reálne odovzdanie predmetu pôžičky.
V prejednávanej veci navrhovateľ ako veriteľ však neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, ako to tvrdil v návrhu na začatie konania, že poskytol finančné prostriedky z titulu pôžičky pre odporcov v rozsahu 9.550,- €. Navrhovateľ nevedel ani presne špecifikovať obdobie v ktorom presne v akej výške takéto finančné prostriedky pre odporcov mal poskytnúť. Navrhovateľ predložil súdu poštové poukážky / čl. 3 spisu /, ktorými deklaroval, že dňa 21.11.2012 poskytol pôžičku pre odporkyňu v rade v 1 - 50,- €, dňa 8.10.2012 - 100,- €, dňa 2.10.2012 - 250,- €, dňa 28.11.2012 - 50,- €, 26.2.2013 - 200,- € a dňa 13.6.2013 - 450,- € spolu 1.100,- €, pričom sám uviedol a takéto tvrdenie potvrdila i odporkyňa v rade v 1., že z titulu poskytnutej pôžičky ku dňu podania návrhu na začatie konania zaplatili odporcovia ako dlžníci sumu 100,- €. Navrhovateľ ani nepriamymi dôkazmi a to / predložené čestné prehlásenia / nevedel súdu preukázať reálnosť odovzdania finančných prostriedkov pre odporcov z titulu pôžičky, nepriamymi dôkazmi nepreukázal ani svoju solventnosť v čase poskytovania pôžičky pre odporcov, pretože nevedel špecifikovať ani konkretizovať vkladnú knižku, na ktorej tak ako to v konaní tvrdil, mal umiestnené finančné prostriedky.
Súd z takto vykonaného dokazovania mal za preukázané len poskytnutie pôžičky v rozsahu 1.100,- € formou poštových poukážok zo strany navrhovateľky ako veriteľa pre odporcov ako dlžníkov. Súd mal za preukázané, že z takto poskytnutej pôžičky dobrovolne dlžníci plnili sumu 100,- € a preto zaviazal odporcov k zaplateniu sumy 1.000,- € ako zvyšku nesplatenej pôžičky a súčasne ich zaviazal k zaplateniu zákonného úroku z omeškania odo dňa 1.3.2015 až do zaplatenia. Navrhovateľka preukázala súdu, že pred podaním návrhu na začatie konania vyzvala odporcov k dobrovolnému plneniu výzvou zo dňa 11.2.2015 a určila lehotu na dobrovolné plnenie ku dňu 28.2.2015. Márnym uplynutím tejto lehoty sa odporcovia dostali do omeškania a preto s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide i omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
V zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 platného a účinného ku dňu 1.3.2015 výška úrokov z omeškania predstavuje o 5 - tuálnych bodov vyššiu hodnotu ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žiaden z účastníkov konania neuplatňoval právo na náhradu trov konania a preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že túto ani žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.