Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX E. F. G., proti žalovanému: H. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., zastúpený: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35540150, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.100,- eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -335 zo dňa 27.7.2022, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 12.100,- eur. Svoju žalobu odôvodnila tým, že stavebná spoločnosť STELL s.r.o., Dobrianského 1580, 093 01 Vranov n/Topľou, IČO: 36 500 771 pre žalobkyňu a jej strýka L. D. v čase od septembra 2015 do konca decembra 2015 realizovala rekonštrukčné práce na rodinnom dome na adrese C. XXX, E. F. G.. Za vykonané práce boli priebežne vystavené faktúry k úhradám, ktoré boli následne v termínoch 5.10.2015, 6.10.2015, 11.11.2015, 13.11.2015, 18.11.2015, 19.11.2015, 23.11.2015, 7.12.2015, 10.12.2015, 11.12.2015, 14.12.2015 (2x), 17.12.2015 a 21.12.2015 žalobkyňou vyplatené prevodom na účet prostredníctvom VÚB, a.s., pobočka E. F. G., v celkovej sume 12.100,- eur. Platby boli VÚB zrealizované na účet č. C., ktorý žalobkyni uviedol konateľ firmy STELL s.r.o. H. I. J. s tým, že ide o účet spoločnosti, ktorá rekonštrukčné práce realizuje. Vzhľadom na to, že spoločnosť STELL s.r.o. nezrealizovala práce v požadovanej kvalite, žalobkyňa spolu s L. D. zažalovala hore uvedenú spoločnosť k úhrade spôsobených škôd. Na uvedenú žalobu reagovala spoločnosť prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v tom zmysle, že tento účet, ktorý vyššie uviedli, nie je účtom spoločnosti. V zmysle vyššie uvedeného čl. 111 peňažný ústav VÚB BANKA oznámil žalobkyni, že majiteľom účtu C. je žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že so žalovaným nie je žalobkyňa v žiadnom vzťahu, z ktorého by jej vyplývala povinnosť plnenia finančných prostriedkov v prospech neho, tento sa na jej úkor neoprávnene obohatil o žalovanú sumu.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Poukázal okrem iného, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo. Neskôr pri opätovnom prejednaní veci namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne, z dôvodu, že peniaze boli zaslané z účtu inej osoby, nie žalobkyne .

4. Rozsudkom zo dňa 29.5.20219, č. k. -179 súd žalobu zamietol. Po podaní odvolania zo strany žalobkyne KS Prešov uznesením zo dňa 10.12.2020, č. k.15Co/7/2020-236 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

5. V odôvodnení rozhodnutia KS Prešov uviedol, že Krajský súd v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opísal vykonané dôkazy, vykonané dôkazy nevyhodnotil samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, ako to ukladá ustanovenie . Odvolací súd predmetné rozhodnutie považuje zároveň aj za predčasné, pokiaľ absentuje vyhodnotenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným podľa príslušných ustanovení konkrétneho právneho predpisu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, či pri závere o neexistencii obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne, existoval medzi nimi iný záväzkový vzťah, z ktorého by plynula povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu, ktorá je predmetnom konania a ktorej úhrada bola v konaní nesporne preukázaná.

6. Odvolací súd uviedol, že pre spravodlivé usporiadanie pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným, je rozhodujúce aj posúdenie predmetu sporu v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. , ktoré konanie predchádzalo konaniu predmetnému. Bolo by krajne nespravodlivé, aby sa konanie pod uvedenou spisovou značkou skončilo právoplatným zamietnutím žaloby žalobkyne so záverom, že žalobkyňa si u spoločnosti STELL s.r.o. neobjednala žiadne rekonštrukčné práce, teda že nevznikol medzi nimi akýkoľvek záväzkový vzťah a zároveň by bolo vyhovené žalobe v predmetnom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovaným ako fyzickou osobou neexistoval taktiež žiaden záväzkový vzťah. Je preto namieste posúdenie záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným aj v predmetnom spore vo vzťahu k vykonávaným stavebným, či rekonštrukčným prácam. S poukazom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením , keďže nedostatočným odôvodnením rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie dôsledným oboznámením sa s ďalším prebiehajúcim konaním pod sp. zn. a v danom konaním vykonanými dôkazmi a následne vo veci, po vyhodnotení vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou STELL s.r.o. a žalobkyňou a žalovaným, opakovane rozhodnúť.

7. Na základe uvedeného, súd vec opätovne v zmysle pokynu krajského súdu po novom rozhodnutí o prerušení konania (prvé bolo zrušené) do skončenia veci sp. zn. vec opätovne prejednal.

8. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , všetko , keď na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, ako aj v súlade s navrhnutými dôkazmi stranami sporu, súd prvej inštancie predmetnú právnu vec opätovne prejednal. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 12.100,- eur, ktorá predstavovala sumu peňazí, ktoré zaplatila žalovanému v súvislosti s vykonaním prác na rodinnom dome na základe jej objednávky z dôvodu, že mala uzavretú zmluvu so spoločnosťou STEEL s.r.o. a že zistila, že účet na ktorý peniaze poslala, nie je účtom uvedenej spoločnosti, ako aj z dôvodu, že so žalovaným nebola v žiadnom právnom vzťahu.

9. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že na rodinnom dome jej strýka, kde býva žalobkyňa, v zmysle objednávky samotnej žalobkyne boli práce v mesiacoch 9-12/2015 skutočne žalovaným, resp. ním zabezpečenými osobami vykonané, na stavbu bol dodaný nakúpený stavebný materiál práve za vyplatené finančné prostriedky zaslané žalobkyňou na účet žalovaného konateľa spoločnosti, ako to vyplýva z dokladov o nákupe stavebného materiálu a na stavbe boli aj skutočne práce vykonané. Výsledná cena vykonaných prác nepochybne vyplýva z predložených súpisov prác. To, že by práce vykonané neboli alebo, že by materiál nebol dodaný, žalobkyňa nikdy nespochybnila.

10. Z rozsudku a spisu vo veci vyplýva, že samotná žalobkyňa vykonanie prác uviedla a potvrdila a teda aj nepochybne aj dodanie materiálu, ktorý sa musel za finančné prostriedky zaslané žalobkyňou kúpiť s tým, že pri vykonaní prác došlo k vadám, že práce neboli vykonané kvalitne, čo je taktiež nepochybne. Práce preukázateľne vykonané boli. Preto tieto všetky skutočnosti potvrdzujú to, že práce na stavbe strýka žalobkyne boli vykonané a materiál bol na stavbu dodaný, čo vyplýva z dokazovania. Teda nedôvodnému ponechaniu si sumy 12.100,- eur žalovaným v žiadnom prípade nedošlo.

11. V konaní ako je to vyššie uvedené bolo právoplatne ustálené, že medzi žalobkyňou a spoločnosťou STEEL, s.r.o. vznikol zmluvný vzťah zo Zmluvy o dielo, teda že bola medzi nimi uzavretá ústna Zmluva o dielo. Žalobkyňa si nárok z vád a zo zodpovednosti za škodu v súvislosti s touto zmluvou dielo uplatnila v konaní v konaní . Ako uviedol Krajský súd v dôsledku tohto že tieto nároky neboli uplatnené v súlade so zákonom , upravujúcim Zmluvu o dielo. Preto bola žalobca Krajským súdom vo veci zamietnutá. Pre nesplnenie podmienky pre odstúpenie od zmluvy v zmysle , neposkytnutie primeranej lehoty pre zjednanie nápravy, žalobkyňa neplatne odstúpila od zmluvy, a preto nemôže žiadať od žalovaného nárok na náhradu škody a ani vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. Uplatnenie tohto istého nároku voči konateľovi je preto dôvodné. Suma vyplatená konateľovi zo Zmluvy o dielo bola vyplatené dôvodne , suma bola použitá na nákup materiálu v súvislosti s objednanými právami žalobkyňou v spoločnosti STEEL, s.r.o. ktorej konateľom bol žalovaný. V konaní teda nebolo preukázané, že žalovaný si sumu nedôvodne ponechal. Za uvedenú sumu bol nakúpený stavebný materiál a ten bol dodaný na stavbu a použitý na vykonanie stavebných prác na uvedenej nehnuteľnosti, čo nesporne vyplýva jednak z listinných dôkazov, ako aj z výpovedí strán sporu a vypočutých svedkov.

13. Žalobkyňa pri podaní žaloby bližšie nešpecifikovala, pod ktorú skutkovú podstatu subsumovala ňou žiadané bezdôvodné obohatenie. Uviedla, že so žalovaným nemala žiaden právny vzťah. Súd prvej inštancie preto uvedené posúdil , že ide teda o bezdôvodné získané plnením bez právneho dôvodu. No pre rozhodnutie bolo potrebné aj ustáliť vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou STEEL, s.r.o., čo sa stalo vo veci . Nárok na bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k žalovanému, ako konateľovi spoločnosti STEEL, s.r.o. je nedôvodný, nárok má smerovať voči samotnej spoločnosti a ten bol uplatnený v konaní spolu s nárokom z vád, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Na strane žalovaného ako konateľa, preto nemôže byť daná pasívna legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Súd prvej inštancie má po opätovne vykonanom dokazovaní a s poukazom na výsledok konania vo veci aj na novú námietku žalovaného, za to, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, pretože ako bolo preukázané nešlo o jej finančné prostriedky. Dokazovaním bolo preukázané, že suma 12.100,- eur bola poslaná z účtu inej osoby, nie žalobkyne. Išlo o osobu A. A. D., jej advokáta a zároveň jej otca.

15. Súd prvej inštancie má preto po vykonanom dokazovaní za to, že žalobkyňa vykonaným dokazovaním v konaní nepreukázala naplnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré musia byť splnené kumulatívne a že teda došlo na jej úkor na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu ako aj to, že práve žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.

16. Prvým predpokladom pre vznik bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľnej sumy na strane obohateného. Žalobkyňa požaduje od žalovaného celú sumu, ktorú mu údajne zaslala omylom, ako je to uvedené a preukázané, za sumu 12.100,- eur, ktorú na účet žalovaného zaslala v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo a za ňu, bol nakúpený stavebný materiál na jej rodinný dom resp. jej strýka na základe jej objednávky a z týchto peňazí bola vyplácaná odmena robotníkom, ktorí práce vykonávali. Žalovaný je konateľom spoločnosti ktorá práce vykonávala. To, že práce vykonané boli a že za peniaze bol nakúpený materiál a ten bol dodaný nepochybne vyplýva z dokazovania a sama žalobkyňa to ani nepoprela. Uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a spoločnosťou STEEL, s.r.o. bolo potvrdené v konaní . Žalovaný je konateľom uvedenej spoločnosti. Bolo preukázané, že peniaze si neponechal, ale boli použité na nákup materiálu pri vykonávaní stavebných prác objednaných žalobkyňou v rodinnom dome, ako uviedla, jej strýka. V danom prípade ako je to vyššie uvedené žalobkyňa nepreukázala to, že skutočne sa žalovaný obohatil o žalovanú sumu a že na strane žalobkyne došlo k práve takému úbytku majetkovej ujmy, keďže ako je preukázané, za uvedenú sumu bol dodaný materiál na stavbu žalobkyne na základe jej objednávky a práce boli vykonané.

17. Zaslanie finančnej sumy z titulu uzavretej Zmluvy o dielo na účet konateľa je síce neštandardné, no táto skutočnosť sama o sebe neznamená, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ako je to vyššie uvedené, vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ako konateľa.

18. Je potrebné poukázať, že každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia len do tej výšky do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor, čo v danom prípade určite preukázané nebolo. Navyše v danom prípade za peniaze bol nakúpený stavebný materiál a preukázateľne bol spracovaný a použitý na rekonštrukciu rodinného domu, ktorý žalobkyni ani navyše nepatrí. Ak by aj k nejakému obohatenie došlo nemohlo by k nemu dôjsť na strane žalobkyne. Peniaze boli použité na zhodnotenie nehnuteľnosti tretej osoby.

19. Je tiež potrebné uviesť, že ak by mal žalovaný vrátiť celú žalovanú sumu, práve žalobkyňa, príp. vlastník nehnuteľnosti, žalobkyňa by bola tá, ktorá by sa bezdôvodne obohatila, nakoľko by obdŕžala peniaze a mala by aj materiál, ktorý bol zakúpený na tieto peniaze a spotrebovaný pri vykonávaní prác objednaných žalobkyňou. V dôsledku tohto by došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ktorá žalobkyni nepatrila. Žalobkyňa v konaní neuviedla, nešpecifikovala svoj vzťah k nehnuteľnosti. Zo spisu vyplýva, že v dom patrí jej strýkovi, ktorý jej tam umožnil bývať.

20. K získaniu majetkového prospechu na strane obohateného je potrebné, aby okrem toho, že k bezdôvodnému obohateniu dôjde na základe právnych skutočnosti, ktoré sú výslovne upravené v zákone, preukázať to, aby vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený) zodpovedal zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, čo v danom prípade ako je to vyššie uvedené nebolo preukázané.

21. Žalobkyňa uviedla, že plnila žalovanému bez právneho dôvodu, že s ním vlastne nebola v žiadnom právnom vzťahu.

22. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný je konateľom spoločnosti, s ktorou mala mať, ako to tvrdí žalobkyňa, uzavretú zmluvu. Je tiež nesporné, že právny dôvod na zasielanie peňazí bol, vykonávanie prác na stavbe rodinného domu na základe objednávky žalobkyne. Ako to tiež vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa a prokurátora, žalovaný vypomáhal a organizoval práce na rodinnom dome žalobkyne a práve v súvislosti s ich vykonávaniami boli peniaze žalobkyňou zasielané. Vyplýva to z vyšetrovacieho spisu. Ani z pripojeného vyšetrovacieho spisu a vydaných rozhodnutí nevyplýva vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

23. Žalovaný pri opätovnom prejednaní veci okrem tohto, čo už uviedol a namietal v pôvodne, namietal ešte aj aktívnu legitimáciu žalobkyňa z dôvodu, že podľa výpisov peniaze neposlala žalobkyňa a že nejde o jej peniaze, ale ich poukázal A. A. D..

24. Súd prvej inštancie po opätovne vykonanom dokazovaní okrem vyššie uvedeného vzhľadom na námietku nedostatku legitimácie žalobkyne zistil, že suma 12.100,- eur poukázaná na účet č. C., ktorého majiteľom bol podľa správy VÚB banky z 23.2.2017 žalovaný H. I. J. bola poslaná z účtu č. C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý patril inej osobe ako žalobkyni, a to A. A. D..

25. Žalobkyňa v konaním ničím, žiadnym dôkazom nepreukázala že sa jednalo o jej finančné prostriedky. Tvrdenie žalobkyne o tom, že išlo o jej finančné prostriedky nie je dôkaz. Žalobkyňa preto podľa súdu prvej inštancie, tak ako je to vyššie uvedené, nenaplnenie predpokladov pri vznik bezdôvodného obohatenia nepreukázala, neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, že peniaze, ktoré boli zaslané na osobný účet žalovaného boli jej. Je logické, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účet niekoho patria osobe na ktorej meno je účet vedený, opak nebol žalobkyňou v konaní preukázaný.

26. Žalobkyňa, na podnet ktorej začalo konanie, nepreukázala, že sa na jej úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie a že je nositeľkou hmotno-právnych oprávnení v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok a že žalovaný je ten, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že finančné prostriedky v sume 12.100,- eur zasielané žalovanému, keďže boli poukázané z účtu inej osoby skutočne patrili jej. Žalobkyňa preto podľa súdu ako je to vyššie uvedené nepreukázala naplnenie predpokladov pri vznik bezdôvodného obohatenia neuniesla ani dôkazné bremeno v tom, že

peniaze ktoré boli zaslané na osobný účet žalovaného boli jej. Finančné prostriedky nachádzajúce sa na účet niekoho patria osobe na ktorej meno je účet vedený, opak nebol žalobkyňou v konaní preukázaný.

27. Bezdôvodné obohatenie sa má vydať tomu na úkor koho sa získalo, čo nie je žalobkyňa, keďže nebolo preukázané, že išlo o jej finančné prostriedky. Ani samotná skutočnosť že, žalobkyňa bola objednávateľkou prác, ktorá uzatvorila zmluvu o dielo ústne neznamená sama o sebe že tieto peniaze sú jej. Z obsahu oboch spisov je nesporné že A. A. D., bol jej právny zástupca, z ktorého účtu boli peniaze posielané, bol jej otec, ktorý jej mohol v tomto smere finančne pomáhať. Keďže A. A. D. zomrel, nemôže sa už k tomu bližšie vyjadriť.

28. Faktúry a doklady o vyplatení stravy firme K., ako aj správa Sociálnej poisťovne o menách zamestnancov spol. STELL, s. r. o. svedčia o dodaní stravy pre zamestnancov uvedenej spoločnosti a žiaden súvis s týmto konaním nemajú. Tieto doklady preukazujú skôr to, že práce boli vykonávané pracovníkmi firmy STELL, s. r. o., a teda aj to, že práce boli vykonané. Uvedené dokumenty a dôkazy majú význam skôr pre konanie pod sp. zn. , a nie pre toto konanie preto sa nimi súd nimi bližšie nezaoberal.

29. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol, úspešnejší bol žalovaný, preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

30. Proti tomuto rozsudku ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie z dôvodov uvedených v a .

31. Žalobkyňa mala za to, že v zmysle rozsudku okresného aj krajského súdu uzatvorila platný právny vzťah so spoločnosťou STELL, s. r. o. a so žalovaným nebola v žiadnom právnom vzťahu a tak neexistoval ani žiaden právny dôvod, aby žalovaný od nej požadoval zaplatenie finančných prostriedkov za opravu a ani aby tieto finančné prostriedky žalovaný od nej prijal. Dôkaz o tom, že tieto finančné prostriedky žalovaný od žalobkyne prijal bez akejkoľvek spojitosti so spoločnosťou STELL, s. r. o. je aj daňové priznanie žalovaného za zdaňovacie obdobie roku 2015 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane zo dňa 25.2.2019, ktoré uvádza v rozsudku aj súd prvej inštancie.

32. Konštatácia súdu prvej inštancie, že suma vyplatená konateľovi bola vyplatená dôvodne a bola použitá na nákup materiálu v súvislosti s objednanými prácami žalobkyňou v spoločnosti STELL, s. r. o., ktorej konateľom bol žalovaný, čím nebol preukázané, že žalovaný si sumu bezdôvodne ponechal podľa žalobkyne neobstojí. Tento záver je podľa žalobkyne v rozpore s vyššie uvedeným daňovým priznaním a rozhodnutím daňového úradu o vyrubení rozdielu dane. K tomu nebol zo strany žalovaného predložený žiaden dôkaz o tom, že medzi ním a spoločnosťou STELL, s. r. o. existoval právny vzťah, na základe ktorého bol žalovaný oprávnený dodávať pre spoločnosť materiál zakúpený za finančné prostriedky, ktoré mu boli poukázané na jeho účet.

33. Dôkaz o tom, že medzi žalovaným a spoločnosťou STELL, s. r. o. neexistoval žiaden právny dôvod oprávňujúci žalovaného na prijímanie finančných prostriedkov na vlastný účet svedčí podľa žalobkyne aj list, ktorý mu bol doručený doporučeným listom v deň posledného pojednávania na okresnom súde, v ktorom spoločnosť STELL, s. r. o. oznamuje postúpenie pohľadávky 2.100,- eur žalovanému. V čase uvedeného postúpenia 24.6.2022 je podľa žalobkyne potrebné túto pohľadávku považovať za premlčanú.

34. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu, pretože ako bolo preukázané nešlo o jej finančné prostriedky a táto suma 2.100,- eur bola poslaná z iného účtu ako z účtu žalobkyne (A. A. D.), nemá podľa žalobkyne oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec žalobkyne tak v žalobe ako aj vo svojich vyjadreniach potvrdil, že peniaze žalovanému vyplatila žalobkyňa. Nikdy netvrdil, že peniazu boli jeho.

35. Rovnako tak mala žalobkyňa za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, preto aby žalovanému súd trovy konania nepriznal s ohľadom na jednotlivé jeho rozporné vyjadrenia a podania, ktorými účelovo maril zistenie skutkového stavu vo veci a účelovo interpretoval dôkazy a vyjadrenia tak, aby zapadli do jeho koncepcie ním postavenej procesnej obrany, čoho dôkazom sú žalobkynine

v odvolaní uvedené skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov. Za daného stavu preto podľa žalobkyne existovali dôvody, na základe ktorých by nemal súd náhradu trov konania žalovanému priznať.

36. Poukazujúc v rámci svojho odvolacieho návrhu žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

37. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

38. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

39. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

40. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

43. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

44. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

45. Podľa a , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

46. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Podľa až 3 , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

48. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

49. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

50. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

51. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

52. Podľa ust. , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniam uvedenými v odvolaní.

53. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti k správnym záverom súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalobkyňa nijako v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce svoje skutkové tvrdenia spočívajúce v tom, že peňažné prostriedky, ktoré poukázala na účet žalovaného patrili jej a nie jej otcovi A. A. D., ako aj to, že tieto peniaze boli poukázané na účet žalovaného bezdôvodne, t. j., že žalovaný jej tieto bezdôvodné poukázané finančné prostriedky povinný žalobkyni vydať.

54. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd považuje za nutné dodať, že daňové priznanie žalovaného za zdaňovacie obdobie roku 2015 je len dôkazom, že žalovaný tieto finančné prostriedky obdŕžal. Nie je však žiadnym dôkazom, že ich žalovaný obdŕžal od žalobkyne, keď takáto skutočnosť z tohto daňového priznania nijako nevyplýva.

55. Pokiaľ žalobkyňa namietala závery súdu prvej inštancie, že suma vyplatená konateľovi, spoločnosti STELL, s. r. o. nebola vyplatená bezdôvodne, t. j. namietala závery súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že žalovaný si sumu bezdôvodné ponechal, tak k uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný bol konateľom spoločnosti STELL, s. r. o. ako aj spoločníkom, a preto bol plne oprávnený rozhodovať na aký účet budú peňažné prostriedky pre žalovaného preukázané. Napokon táto suma za dielo mohla byť vyplatená aj v hotovosti k rukám konateľa dodávateľa diela a bolo by na ňom ako jedinej oprávnenej osoby konať za spoločnosť STELL, s. r. o., či túto ponechá v hotovosti alebo zloží na podnikateľský, resp. súkromný účet.

56. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia vo vyššie naznačenom smere.

57. Rovnako tak pokiaľ žalobkyňa rozporovala závery súdu prvej inštancie ohľadom vlastníctva vyplatených finančných prostriedkov je nepochybné, tak ako to vyplýva aj z vyšetrovacieho spisu, konkrétne z výpisov z účtov A. D., že majiteľom účtu, z ktorého boli poukázané dotknuté finančné prostriedky bol A. A. D., preto jednoznačne aj v tomto smere dôkazné bremeno zaťažovalo žalobkyňu, a to nielen v tom, že bola v postavení dominus litis - pána sporu, ale aj z toho dôvodu, že z listinných dôkazov (výpisov z účtu) vyplývalo, že všetky finančné prostriedky boli poukázané z účtu, ktorého majiteľom žalobkyňa nebola.

58. Pokiaľ žalobkyňa záverom svojho odvolania namietala, že údajne „rozporuplné“ vyjadrenia a podania žalovaného, ktorými „účelovo“ maril zistenie skutkového stavu, majú byť dôvodom pre nepriznanie trov konania, tak k uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenia a podania žalovaného môžu byť dôvodom pre nepriznanie trov konania iba v tom prípade, ak by sa s nimi súd nestotožnil a mali by za následok neúspech žalovaného, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa, aby v prípade procesného úspechu žalovaného nebola žalovanému priznaná náhrada trov konania s poukazom na jeho vyjadrenia, mohlo byť zohľadnené iba to, ak by tieto vyjadrenia boli hrubo urážlivé, nie však ak by tieto podania a vyjadrenia žalovaného boli zavádzajúce, resp. klamlivé. V prípade, ak by tieto podania žalovaného neboli pravdivé, viedli by predsa k jeho procesnému neúspechu v prípade, ak by sa s nimi súd nestotožnil z dôvodu, že by im neuveril a v tom prípade by bola priznaná náhrada trov konania žalobkyni.

59. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti v plnom rozsahu neúspešnej žalobkyni. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka, postupom podľa .

61. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).