Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-47-2015.pdf
PDF · 78.34 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/47/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky N. Š., V.. I., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Y., H.. Š. XXXX/X, proti odporcovi V. Š., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bytom Y., H. XXXX/X, Y.. Č.. G. L., O. K. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu M. Š., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov N. Š., V.. I. a V. Š., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu S. - X., vo zväzku 5, ročník 1998, na strane 38, pod por. č. 8 s a r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„Maloletá M. Š., J.. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletú M. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej M. sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.“
Styk rodičov s maloletou M. s a n e u p r a v u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. z.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších predpisov a doplnení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom tohto konania je rozvod manželstva a úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Účastníci konania a kolízny opatrovník boli prítomní vyhlásenia rozsudku a vzdali sa odvolania proti nemu. Z toho dôvodu súd aplikoval znenie predtým uvedeného paragrafu a vo veci rozhodoval v zmysle týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k dohode nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť aj úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Maloletá M. býva s matkou, s otcom sa stretáva. Maloletá má necelých 15 rokov. Teraz ukončila 9. ročník ZŠ a od 09/2015 nastupuje do 1. ročníka Bilingválneho gymnázia v N., kde predpokladané výdavky na internát, stravu, školu budú predstavovať cca 310,- Eur mesačne. Matka spolu s mal. M. bývajú v 4- izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. Na náklady bývania matka platí 227,- Eur mesačne a spláca hypotekárny úver po 141,- Eur mesačne. Okrem maloletej M. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Do 30.06.2015 matka pracovala ako projektový manažér vo verejnej správe s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 06/2014 do 05/2015 vo výške
1.032,39 Eur. Matka je vlastníčkou 4-izbového bytu, v ktorom býva a titulom dedenia je podielovou spoluvlastníčkou rodičovského domu a nejakých pozemkov orná pôda. Otec maloletej býva v rodinnom dome u jeho rodičov, na domácnosť im prispieva 100,- Eur mesačne. Okrem maloletej M. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Od 23. júna 2015 je otec zamestnaný ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy s mzdovým dojednaním podľa pracovnej zmluvy 2,80 Eur/hod a s predpokladaným mesačným zárobkom podľa udania otca 800,- Eur netto vrátane cestovných náhrad. Predtým otec pracoval na živnosť tiež ako vodič pozemnej dopravy. Podľa jeho daňového priznania za rok 2014 dosiahol príjmy zo živnosti 4.498,- Eur, jeho výdavky predstavovali 1.799,20 Eur a jeho základ dane čiastkový predstavoval 2.698,80 Eur. Podľa jeho udania bol na neho podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
V zmysle § l44 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak sa nebude plniť dobrovoľne povinnosť stanovená týmto rozsudkom, možno sa jej domáhať návrhom na exekúciu alebo návrhom na súdny výkon rozhodnutia (iba v prípade týkajúcom sa výchovného prostredia maloletého dieťaťa).