Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/394/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: PANTOS, s. r. o. so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava, IČO: 36 617 407, právne zastúpeného: JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o. so sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 233 931, proti žalovanému: GOLF INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761, právne zastúpenému: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o. so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, o splnenie povinností zo zmluvy a o určenie práva, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2.111,41 eur v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť Obci Veľká Lomnica a žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku písomné vyhlásenie podpísané štatutárnymi zástupcami žalovaného v súlade so spôsobom konania v mene spoločnosti podľa zápisu žalovaného v obchodnom registri:

1) "Spoločnosť GOLF INTERNATIONAL, s.r.o. so sídlom: Tatranská 754, 059 52 Veľká Lomnica, IČO: 36 454 761 týmto pre účely stavebného konania týkajúceho sa plynofikácie apartmánových domov - plynová prípojka do areálu s rozvodom ku jednotlivým apartmánovým domom nachádzajúcim sa na pozemkoch: parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. M. R. potvrdzuje a neodvolateľne vyhlasuje, že stavebník je oprávnený viesť plynovú prípojku cez pozemok parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXX v k.ú. M. R.."

V ďalšom sa žalobca domáhal určenia, že má právo zriadiť stavbu vedenia plynovej prípojky za účelom plynofikácie apartmánových domov nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. M. R. tak, že prípojka bude čiastočne vedená na pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 2113 m2, druh pozemku ". W. zapísanom na LV č.

XXX a žalovaný je povinný strpieť zriadenie stavby plynovej prípojky žalobcom na uvedenom pozemku parc. č. XXXX/XXX.

Žalobca sa domáhal určenia, že je oprávneným a žalovaný povinným z vecného bremena - práva žalobcu zriadiť prípojku rozvodu zemného plynu vedenú cez pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 2113 m2 zapísaný na LV č. XXX, druh pozemku "Y. W." v k.ú. M. R..

V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný ako predávajúci a žalobca ako kupujúci uzavreli 12.07.2006 dve kúpne zmluvy označované ako Kúpna zmluva "A" a Kúpna zmluva "B", predmetom ktorých boli pozemky v k.ú. M.Á. R., okres K., ďalej označované ako "Nehnuteľnosti". Pozemky neboli v tom čase vybavené žiadnymi inžinierskymi sieťami a prístup na ne bol cez pozemok vo vlastníctve predávajúceho

- žalovaného, ktorý nebol predmetom kúpy a na ktorom mala byť zriadená miestna komunikácia ako prístupová komunikácia na pozemky, ktoré nadobúdal žalobca uvedenými kúpnymi zmluvami.

Na základe ustanovení Článku IV. ods. 1 Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B" z 12.07.2006 sa žalovaný zaviazal vybudovať okrem iného rozvody zemného plynu na pozemky, ktoré žalobca na základe citovaných kúpnych zmlúv kupoval od žalovaného. Inžinierske siete (vrátane prívodu plynu) mali byť vybudované v súlade s náčrtom uvedeným v Prílohe č. 3 Kúpnej zmluvy "A" a "B". Podľa Prílohy č. 3 oboch kúpnych zmlúv malo byť vedenie prípojky plynu "pozdĺž komunikácií", pričom vedenie prípojky plynu je vyznačené v ľavej hornej časti Prílohy č. 3 kúpnych zmlúv pozdĺž komunikácie na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Z priloženej kópie katastrálnej mapy je podľa žalobcu zrejmé, že ide o pozemok parc. č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXX v k.ú. M. R.. Na uvedenom pozemku aj bola žalovaným vybudovaná prístupová komunikácia, avšak žalovaný nevybudoval prípojku plynu.

Podľa ust. Článku IV. ods. 4 kúpnych zmlúv je predávajúci (žalovaný) v prípade, že si riadne a včas nesplní povinnosť podľa ods. 1, teda povinnosť vybudovať inžinierske siete, povinný bezplatne zabezpečiť riadne pripojenie budov, ktoré budú na Nehnuteľnostiach postavené, na existujúce prípojky mimo Nehnuteľností a pri pripájaní poskytovať kupujúcemu všetku potrebnú súčinnosť.

Žalobca sa v zdôvodnení žaloby v ďalšom odvolával na Článok IV. ods. 2 kúpnych zmlúv, podľa ktorých v prípade, ak si predávajúci (žalovaný) riadne a včas nesplní záväzky vybudovať inžinierske siete podľa ods. 1, je kupujúci oprávnený odmietnuť akékoľvek ďalšie plnenie predávajúceho a zabezpečiť splnenie záväzku predávajúceho treťou osobou a predávajúci je v takom prípade povinný kupujúcemu (žalobcovi) nahradiť náklady s tým spojené.

Podľa citovaného Článku IV. ods. 4 Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B" sa žalovaný v prípade, ak poruší svoju povinnosť vybudovať rozvody plynu, zaviazal bezplatne zabezpečiť pripojenie budov na Nehnuteľnostiach žalovaného na existujúce prípojky plynu Nehnuteľností žalobcu a pri pripájaní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť. Súčasne v dojednaní Článku IV. ods. 2 vyslovil súhlas s tým, že v prípade, ak žalovaný nesplní svoje povinnosti, je žalobca oprávnený inžinierske siete vybudovať na náklady žalovaného.

Podľa žalobcu uvedený prejav vôle žalovaného v zmluve nepochybne zakladá oprávnenie žalobcu vybudovať prostredníctvom tretej osoby prípojku plynu tak, ako bola vytýčená v Prílohe č. 3 Kúpnych zmlúv (teda pozdĺž komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/XXX) a povinnosť žalovaného poskytnúť k tomu všetku potrebnú súčinnosť.

Keďže žalovaný nesplnil povinnosť vybudovať prípojku plynu, pristúpil žalobca k tomu, že nebude plnenie od neho ďalej požadovať (Článku IV. ods. 2 prvá veta Kúpnych zmlúv), plynové prípojky vybuduje sám a požiada o vydanie stavebného povolenia.

Žalovaný však nielenže neposkytol súčinnosť, na ktorú sa zmluvne zaviazal, ale zmaril vydanie stavebného povolenia pre žalobcu tým, že predložil pri stavebnom konaní Stavebnému úradu Obce Veľká Lomnica nesúhlasné stanovisko vlastníka pozemku k zhotoveniu stavby. Na základe tohto nesúhlasného stanoviska považoval Stavebný úrad oprávnenie žalobcu zhotoviť stavbu za sporné a stavebné konanie najskôr prerušil a neskôr z uvedeného dôvodu zastavil.

Žalovaný teda priamo porušil zmluvné záväzky tým, že nevybudoval riadne a včas prípojku plynu, ako aj tým, že nesplnil náhradnú povinnosť zabezpečiť iné napojenie na existujúce vedenie plynu mimo Nehnuteľností a napokon tým, že v rozpore s povinnosťou poskytovať všetku potrebnú súčinnosť predložil Stavebnému úradu nesúhlasné stanovisko vlastníka so zhotovením časti stavby na jeho pozemku.

Ako vyplýva z rozhodnutia o zastavení stavebného konania, Stavebný úrad na základe vyjadrení a námietok žalovaného považoval právo žalobcu na vedenie prípojky plynu cez pozemok žalovaného za sporné a na základe tejto skutočnosti zastavil stavebné konanie.

V priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného teda žalobca nemôže zrealizovať stavbu prípojok plynu, na ktoré má podľa zmluvy so žalovaným právo.

Je tak potrebné, aby žalovaný v súlade so svojimi zmluvnými záväzkami poskytol žalobcovi súčinnosť. V tomto prípade záväzné kladné vyjadrenie obsahujúce súhlas vlastníka pozemku so zriadením stavby tak, aby žalobca mohol opätovne požiadať o vydanie stavebného povolenia a aby boli odstránené následky porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu.

Medzi stranami je sporná otázka v tom, či žalobca má právo zhotoviť stavbu plynovej prípojky vedenú cez pozemok žalobcu parc. č. XXXX/XXX.

Žalobca má za to, že tento súhlas bol daný v Kúpnych zmluvách "A" a "B", menovite v Článku IV. ods. 2. Žalovaný však tento svoj nesúhlas spochybňuje a na základe spochybňujúceho prejavu žalovaného nemohol žalobca získať stavebné povolenie pre výstavbu plynovej prípojky dohodnutým spôsobom a na dohodnutom pozemku. Postavenie žalobcu ohľadom oprávnenia zriadiť stavbu plynovej prípojky čiastočne na pozemku žalovaného je teda právne neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na tom, aby túto právnu neistotu odstránil súd a aby súd rozhodol o tom, že žalobca má právo zriadiť prípojku plynu na svoje Nehnuteľnosti tak, že jej časť bude vedená cez pozemok žalovaného.

Právo zriadiť stavbu na cudzom pozemku je z povahy veci právom vecným v zmysle ust. § 151n Občianskeho zákonníka. Keďže právo zodpovedajúce vecnému bremenu (na jednej strane právo zriadiť stavbu na cudzom pozemku a na druhej strane s tým spojená povinnosť strpieť zriadenie tejto stavby) bolo súčasťou Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B", konkrétne ustanovenia Článku IV. ods. 2, pričom správa katastra povolila vklad oboch týchto zmlúv do katastra nehnuteľností, momentom povolenia vkladu vzniklo vecné bremeno na základe zmluvy v zmysle § 151o ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Žalobca má preto za to, že skutočnosť, že strany výslovne neoznačili v zmluve toto právo ako vecné bremeno, nič nemení na skutočnosti, že išlo o dojednanie vecného bremena podľa § 151n Občianskeho zákonníka a že vklad zmluvy obsahujúcej toto dojednanie do katastra bol povolený, teda vecné bremeno vzniklo.

Žalovaný navrhol zamietnutie žaloby, keďže tvrdenie žalobcu o vzniku vecného bremena je podľa neho právne irelevantné, keďže ani z Kúpnej zmluvy "A" a ani z Kúpnej zmluvy "B" z 12.07.2006 výslovne nevyplýva, že by bola žalovanému uložená povinnosť vo forme zriadenia vecného bremena na trasovanie STL prípojky na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XXX k.ú. M. R., ktorá by bola následne predmetom zápisu do katastra nehnuteľností.

V tejto súvislosti poukázal na znenie ust. § 151o Občianskeho zákonníka. Povolením vkladu Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B" príslušnou správou katastra žalobca nadobudol iba vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v týchto Zmluvách, pričom právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcovi povolením vkladu týchto Kúpnych zmlúv v žiadnom prípade vzniknúť nemohlo.

Dôkazom toho je podľa žalovaného aj skutočnosť, že vecné bremeno sa viaže vždy k určitej konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá musí byť v zmluve presne špecifikovaná. V tomto prípade však v žiadnom z ustanovení článkov Kúpnych zmlúv nie je ani len uvedený pozemok parc. č. K.-E. XXXX/XXX k.ú. M. R., a teda v Zmluvách úplne absentuje zmienka o zriadení vecného bremena v prospech žalobcu k tomuto pozemku.

Žalovaný v štádiu prípravy pojednávania vo vyjadrení k žalobe zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku z Kúpnych zmlúv, konkrétne z ust. Článku IV. bod 1.

Podľa neho vyplýva, že žalovaný mal vybudovať, resp. zabezpečiť vybudovanie prípojky plynu vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia najneskôr do decembra 2007.

Podľa ust. § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Z ust. § 239 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Žalobcov nárok je tak podľa žalovaného potrebné považovať za premlčaný z dôvodu, že žalobca si mal súdnou cestou uplatniť určenie povinnosti žalovanému zriadiť vecné bremeno k pozemku parc. č. K.-E. XXXX/XXX k.ú. M. R. v prospech žalobcu v lehote od 01.01.2008 do 31.12.2011.

Rovnako má žalovaný za to, že žalobca si iba v lehote od 01.01.2008 do 31.12.2011 mohol súdnou cestou bez toho, aby sa jeho nárok nepovažoval za premlčaný, uplatniť splnenie povinnosti žalovaného bezodplatne zabezpečiť riadne pripojenie budov, ktoré budú na Nehnuteľnostiach žalobcu postavené na existujúce prípojky mimo Nehnuteľností a pri pripájaní poskytovať žalobcovi všetku potrebnú súčinnosť, t.j. splnenie povinností z Článku IV. bod 4 Kúpnych zmlúv.

Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili účastníci konania (§ 120 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 129 ods. 1 O. s. p.).

Vo vzťahu k časti žalobného petitu, ktorým sa žalobca na žalovanom domáha písomného vyhlásenia týkajúceho sa oprávnenia viesť plynovú prípojku a práva zriadiť stavbu (petit pracovne označený ako "bod č. 1 a bod č. 2"), neboli skutkové okolnosti medzi účastníkmi konania sporné.

Spornou bola otázka právneho posúdenia, či na podklade zmluvného ust. Článku IV. Kúpnych zmlúv "A" a "B" vzniklo žalobcovi právo súdnou cestou domáhať sa vyslovenia vyššie uvedených žalobných požiadaviek.

Z ust. Článku IV. Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B" nebolo medzi účastníkmi konania sporným, že Kupujúci a Predávajúci 1 sa dohodli, že Predávajúci 1 vybuduje alebo zabezpečí vybudovanie stavebných prípojok vody a elektrickej energie na Nehnuteľnostiach najneskôr ku dňu začatia výstavby stavebných objektov na Nehnuteľnostiach k päte pozemku buď parc. č. XXXX/XXX (ktorá je predmetom predaja Súvisiacej Kúpnej zmluvy) alebo parc. č. XXXX/XXX; Kupujúci je povinný najneskôr šesťdesiat (60) dní pred dňom začatia výstavby Predávajúceho 1 písomne informovať o termíne začatia výstavby. Predávajúci 1 ďalej vybuduje alebo zabezpečí vybudovanie prípojok pitnej a úžitkovej vody, elektrickej energie, rozvodu zemného plynu, odvodu odpadových (dažďových a splaškových) vôd, telefónne prípojky a cestné komunikácie (v ďalšom len ako Inžinierske siete) k stavebným objektom, ktoré majú byť na Nehnuteľnostiach postavené, a to v súlade s Prílohou č. 3 tejto Zmluvy, pričom zabezpečí aj právoplatné kolaudačné rozhodnutie na Inžinierske siete, to všetko najneskôr do konca mesiaca december 2007.

Kupujúci ako aj Predávajúci sa mu na to zaväzujú poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť. Kupujúci prevezme Inžinierske siete vybudované podľa ods. 1 tohto článku, pokiaľ (i) sú privedené na pätu každého stavebného objektu (apartmánových domov) nachádzajúcich sa na Nehnuteľnostiach, (ii) sú vybudované v súlade s normami STN a je na ne vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, (iii) sú vybudované v súlade s projektom podľa Prílohy č. 3 tejto Zmluvy, (iv) je zabezpečený plynulý prechod médií sieťami a (v) sú kapacitne dostatočné na počet lôžok v stavbách, ktoré majú byť na Nehnuteľnostiach postavené podľa Prílohy č. 2 tejto zmluvy.

Pokiaľ Kupujúci Inžinierske siete neprevezme napriek tomu, že boli riadne splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety, považujú sa Inžinierske siete za prevzaté Kupujúcim dňom doručenia písomného oznámenia kupujúcemu o splnení podmienok prevzatia. (Článok IV. ods. 1 Kúpnych zmlúv "A" a "B")

V prípade, že Predávajúci 1 riadne a včas nesplní svoje záväzky podľa ods. 1 tohto článku, je Kupujúci oprávnený odmietnuť akékoľvek ďalšie plnenie Predávajúceho 1 a zabezpečiť splnenie záväzku Predávajúceho 1 treťou osobou. Predávajúci 1 je v takomto prípade povinný Kupujúcemu nahradiť náklady s tým spojené. (Článok IV. ods. 2 Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B")

V prípade, že v rámci Inžinierskych sietí podľa ods. 1 tohto článku Predávajúci 1 vybuduje aj horúcovod, ktorým sa distribuuje teplo získané využitím geotermálneho vrtu GVL-1, ktorý sa nachádza na pozemku zapísanom na LV č. XXX, k.ú. M. R. v obci M. R., okres K., parc. č. XXXX/XXX pre vykurovanie nehnuteľností, umožní Predávajúci 1 Kupujúcemu prístup a využívanie takéhoto horúcovodu za podmienok aspoň takých východných, za akých takýto prístup a/ alebo využívanie poskytuje iným osobám. (Článok IV. ods. 3 Kúpnych zmlúv "A" a "B")

V prípade, že Predávajúci 1 si riadne a včas nesplní povinnosť podľa ods. 1 tohto článku, je povinný bezodplatne zabezpečiť riadne pripojenie budov, ktoré budú na Nehnuteľnostiach postavené, na existujúce prípojky mimo Nehnuteľností a pri pripájaní poskytovať Kupujúcemu všetku potrebnú súčinnosť. (Článok IV. ods. 4 Kúpnych zmlúv "A" a "B")

Podľa § 79 ods. 1 O. s. p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 80 písm. b) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Skutkové vyjadrenia sú pre žalobcu prostriedkom, ako dosiahnuť požadovaný cieľ, ktorým je získanie výhody vo vzťahu k žalovanému. Touto výhodou (prisúdením) predovšetkým býva právo na plnenie zo strany žalovaného. Výhodou (hodnotou), ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha, však môže byť i určenie, že žalobca je držiteľom konkrétneho práva. Špecifickým typom požiadavky, ktorej sa žalobca môže pred súdom domôcť, je konštituovanie, poprípade deklarovanie osobného stavu účastníkov.

Právo veriteľa požadovať od dlžníka hodnotu vyplývajúcu z hmotnoprávneho vzťahu medzi nimi, môže byť naplnené niekoľkými spôsobmi. Formulácia žalobného petitu sa tak odvíja nielen od porušenia hmotnoprávnej povinnosti zo strany žalovaného, ale i od neskoršieho konania účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Napríklad od voľby spôsobu plnenia zo strany žalobcu.

Žalobca podáva žalobu nie pre to, aby dosiahol rozsudok vo svoj prospech, ale aby si od žalovaného vynútil splnenie hodnoty, ktorú mu má súd prisúdiť. Súdne konanie týkajúce sa žalobcovej požiadavky preto reálne neskončí skôr, než žalovaný neodovzdá žalobcovi požadovanú hodnotu alebo jej ekvivalent. Preto je potrebné tvrdiť, že súčasťou žalobcovej požiadavky by malo byť i vymedzenie, akým spôsobom (z čoho) má žalovaný žalobcovi požadovanú hodnotu uspokojiť. To znamená popis toho, akým spôsobom a z čoho má byť neskoršie súdne rozhodnutie vykonané. Sporové konanie a konanie o výkon rozhodnutia tak pre prípad, že žalovaný žalobcovi neposkytne požadovanú hodnotu dobrovoľne, tvorí jeden funkčný celok. Z celého radu dôvodov však nie je možné, aby žalobca (po vynesení vykonateľného verdiktu vo veci samej oprávnený) už na samom začiatku sporového konania vymedzil, akým spôsobom hodlá svoje právo, ktoré mu bude prisúdené, realizovať.

Vzhľadom na posledne uvedené tak možno uzavrieť, že každý žalobný petit je petitom relatívne neurčitým.

Mieru určitosti žalobného petitu nemožno skúmať oddelene od ostatných žalobných zložiek. Žaloba totiž tvorí jeden logický a nedeliteľný celok. Jej základ tvoria tri najzákladnejšie komponenty: a) vymedzenie účastníkov právneho vzťahu, ktorý je v žalobe popísaný, b) opísanie samotného skutku, c) žalobcov nárok (žalobný petit).

Ak súd skúma logickú previazanosť medzi žalobným petitom a skutkovými tvrdeniami žalobcu, obmedzuje túto svoju činnosť výlučne na samotnú žalobu. Súd nie je oprávnený predbežne

vyhodnocovať, či žalobcom opísaný skutok a žalobný petit majú skutkovú oporu v dôkazoch predložených žalobcom (napr. v listinách). Žalobný petit je totiž konkrétnym návrhom žalobcu, do akej novej povinnosti sa majú pretransformovať skutkové tvrdenia uvedené v žalobe.

Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí byť vykonateľný (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 01.09.1998). Je potrebné ho formulovať tak, aby ho bolo možné vykonať niektorým z taxatívne vymenovaných spôsobov výkonu rozhodnutí.

Ustanovenie § 79 ods. 1 O. s. p. žalobný petit popisuje ako súčasť žaloby, z ktorého má byť jasné, čoho sa žalobca domáha. Toto slovné spojenie možno vykladať jednak striktne (ako presný popis žalobnej požiadavky) a jednak voľnejšie. Aplikačná súdna prax síce zvolila prvú, pre žalobcu prísnejšiu možnosť. Je však potrebné poznamenať, že za určitých okolností nemožno od žalobcu očakávať presnú formuláciu žalobného petitu. Je tomu tak napríklad vtedy, keď výška plnenia, ktorú má žalobca po žalovanom právo požadovať, vyjde najavo až v priebehu konania. Preto nie je potrebné trvať na úplne presnom vymedzení žalobného petitu s tým, že k jeho konkretizácii zo strany žalobcu dôjde až v neskorších fázach konania (Macur, J.: Postmodernizmus a zisťovanie skutkového stavu v civilnom konaní, Brno, Masarykova univerzita, 2001).

S problematikou viazanosti súdu žalobným petitom súvisí otázka, do akej miery musí byť žalobný petit určitý, aby ho súd pokladal za dostatočný. Určitosť žalobného petitu je relatívna a závisí na druhu plnenia, ktoré žalobca od žalovaného požaduje.

Veľmi častým typom žalôb s relatívne neurčitým žalobným petitom sú žaloby, ktorými sa žalobca domáha zdržania sa zásahov do svojich záujmov zo strany žalovaného a taktiež žaloby, ktorými sa žalobca domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Napríklad tým, že žiada, aby žalovaný vypratal jeho pozemok. Typickým rysom relatívne neurčite formulovaných žalobných petitov je fakt, že neukladajú žalobcovi úplne konkrétne povinnosti, o ktorých by bolo možné vopred povedať, ako presne budú vykonané. Zistenie, či žalovaný už svoju povinnosť splnil, bude až predmetom skúmania exekučného súdu. Bude to až exekučný súd, ktorý dospeje k záveru, či už žalovaný (povinný) prestal svojho suseda obťažovať napríklad nadmerným hlukom, alebo či žalovaný (povinný) zabezpečil, aby imisie z jeho komína neprenikali do susedovej záhrady. Za tým účelom bude exekučný súd musieť vykonať potrebné merania a ďalšie dokazovania.

Obdobne je tomu tak i v prejednávanej právnej veci. Súd v sporovom konaní by tak rozhodol len o základe žalobcovej požiadavky, pretože konkrétna podoba povinnosti žalovaného vyjde najavo až v priebehu exekúcie.

Neurčitosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha plnenia na žalovanom tak, ako je vymedzené v bode 1 a 2 žalobného návrhu z 19.12.2012, vyplýva zo skutočnosti, že súd v sporovom konaní síce žalovanému uloží zdanlivo konkrétnu povinnosť - doručiť Obci Veľká Lomnica a žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku písomné vyhlásenie s obsahom špecifikovaným v bodoch 1 a 2 žalobného návrhu, avšak takýto výrok nevymenováva všetky konkrétne povinnosti, ktoré má žalovaný vo vzťahu k žalobcovi splniť.

Od žalobcu ostatne ani nemožno požadovať, aby sa domáhal splnenia konkrétnych čiastkových povinností na žalovanom. V medziobdobí (od doby vynesenia rozsudku v sporovom konaní do doby jeho výkonu) by totiž mohla nastať situácia, kedy žalovaný splní časť z celého radu svojich čiastkových povinností, prípadne by porušil ďalšie z celého radu svojich záväzkov voči žalobcovi. Exekúcia by bola vykonaná len vo vzťahu k tým povinnostiam, ktoré boli zahrnuté vo výrokovej časti rozsudku vyneseného v sporovom konaní a žalobca by bol nútený podať úplne novú žalobu.

Možno tak uzavrieť, že rozsudok znejúci na relatívne neurčité plnenie, ktorého obsah bude možné určiť až v priebehu exekúcie, je rozsudkom na budúce plnenie zo strany žalovaného.

Žalobca sa tak v konaní pred súdom môže domáhať na žalovanom splnenia povinností vyplývajúcich z ust. Článku IV. Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B", aj keď sú tieto formulované na prvý pohľad veľmi všeobecne a nie sú konkretizované. Na tomto mieste súd dopĺňa, že žalobca sa splnenia povinnosti zo

strany žalovaného má možnosť domáhať i formulovaním relatívne neurčitého žalobného petitu v žalobe znejúcej na plnenie.

Uvedené platí o to viac, že tak ako to v priebehu konania pred súdom prvého stupňa namietal žalovaný, v súčasnosti neprebieha žiadne stavebné konanie týkajúce sa plynofikácie apartmánových domov - plynovej prípojky do areálu s rozvodom k jednotlivým apartmánovým domom nachádzajúcim sa na pozemkoch s parcelnými číslami špecifikovanými v bode č. 1 žalobného petitu, v ktorom by sa zároveň riešila otázka práva žalobcu zriadiť stavbu vedenia plynovej prípojky za účelom plynofikácie.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa žalobcu medzi stranami je sporná otázka v tom, či žalobca má alebo nemá právo zhotoviť stavbu plynovej prípojky vedenú cez pozemok žalobcu, parc. č. 4343/264. Žalobca vyslovil právny názor, podľa ktorého tento súhlas bol daný v Kúpnej zmluve "A" a Kúpnej zmluve "B", konkrétne v ust. Článku IV. ods. 2. Žalovaný však tento svoj súhlas spochybnil a na základe tohto spochybňujúceho prejavu nemohol žalobca získať stavebné povolenie pre výstavbu plynovej prípojky dohodnutým spôsobom a na dohodnutom pozemku. Postavenie žalobcu ohľadom oprávnenia zriadiť stavbu plynovej prípojky čiastočne na pozemku žalovaného je tak právne neisté. Žalobca má preto naliehavý právny záujem na tom, aby túto právnu neistotu odstránil súd a aby súd rozhodol o tom, že má právo zriadiť prípojku plynu na svoje nehnuteľnosti tak, že jej časť bude vedená cez pozemok žalovaného. Podľa žalobcu právo zriadiť stavbu na cudzom pozemku je z povahy veci právom vecným v zmysle ust. § 151n Občianskeho zákonníka. Keďže právo zodpovedajúce vecnému bremenu (na jednej strane právo zriadiť stavbu na cudzom pozemku a na druhej strane s tým spojená povinnosť strpieť zriadenie tejto stavby) bolo súčasťou Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B", konkrétne ust. Článku IV. ods. 2, pričom správa katastra povolila vklad oboch týchto zmlúv do katastra nehnuteľností, momentom povolenia vkladu vzniklo vecné bremeno na základe zmluvy v zmysle ust. § 151o ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka aj vtedy, keď zmluvné strany výslovne neoznačili v zmluve toto právo ako vecné bremeno.

Podľa Článku II. ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Uvedená ústavná zásada vyjadruje zmluvnú voľnosť občianskoprávnych vzťahov, ktorá môže byť obmedzená iba zákonom. To platí aj pri výkone vlastníckych práv. Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj vecné bremeno. Uvedená zmluvná voľnosť výkonu vlastníckych práv však nebráni tomu, aby sám vlastník svoje práva vo vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil. Môže ísť o obmedzenie vzťahujúce sa voči zmluvou určenému okruhu tretích subjektov (vyznačované ako "osobné vecné bremeno") alebo voči neobmedzenému okruhu tretích subjektov, spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, zaťažujúce predmet vlastníctva bez zreteľa na to, kto je vlastníkom zaťaženej veci.

Z uvedeného vyplýva, že vlastník veci môže byť v úkonoch zaťažujúcich ním vlastniacu vec obmedzený iba zákonom. Za obmedzenie výkonu vlastníckych práv zákonom je pritom možné považovať iba obmedzenie expressis verbis, vymedzené zákonom alebo obmedzenie, ktoré vyplýva z povahy výkonu iného práva.

V prípade vecného bremena to však neznamená, že zmluvné vecné bremeno je vždy v konkurencii s iným zmluvným vecným bremenom alebo so zákonným vecným bremenom. Rozhodujúce je iba to, či iné vecné bremeno bráni výkonu už skôr existujúceho vecného bremena. Posúdenie tejto konkurencie však bude vyžadovať dostatočnú špecifikáciu vecného bremena v zmluvnom dojednaní.

Zmluvné vecné bremeno nehnuteľnosti či už osobnej alebo vecno-právnej povahy môže podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniknúť písomnou zmluvou, ktorá však pre svoju účinnosť vyžaduje vklad do katastra nehnuteľností. V prípade zmluvného dojednania, ak nedošlo ku vkladu do katastra nehnuteľností, vecné bremeno nevznikne, a to bez zreteľa na obsah zmluvného dojednania.

Nakoľko ide o zmluvy, vzťah a ustanovenia zákona upravujúce vecné bremená nemajú komplexnú právnu úpravu, aj pre túto zmluvu platia ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. K jej uzavretiu dôjde, ak sa zmluvné strany zhodnú na obsahu zmluvy. Zmluvu môže uzavrieť vlastník nehnuteľnosti.

Pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje písomná forma s úradne osvedčeným podpisom vlastníka slúžiaceho pozemku. Jej podstatnými náležitosťami sú:

1. identifikácia zmluvných strán, 2. označenie nehnuteľností, ktorých sa vecné bremeno týka (panujúcej a zaťaženej), 3. vymedzenie obsahu vecného bremena.

Keďže v prejednávanej právnej veci súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy, ktorej predmetom by bolo zriadenie vecného bremena s vyššie uvedenými zákonnými náležitosťami, nedošlo, dospel k záveru, že žaloba je i v tejto časti nedôvodná.

V štádiu prípravy pojednávania žalovaný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči nároku uplatnenému žalobou. Z ustanovenia Článku IV bod 1 Kúpnej zmluvy "A" a Kúpnej zmluvy "B", vyplýva, že žalovaný mal vybudovať, resp. zabezpečiť vybudovanie prípojky plynu vrátane právoplatného kolaudačného rozhodnutia najneskôr do decembra 2007. Podľa § 387 ods. 2 v spojení s ust. § 239 Obchodného zákonníka je tak žalobcovo právo podľa žalovaného premlčané. Podľa jeho právneho názoru si žalobca mal voči nemu uplatniť právo na bezodplatné zabezpečenie riadneho pripojenia budov na existujúce plynové prípojky a poskytovanie potrebnej súčinnosti, t.j. splnenie povinnosti podľa Článku IV ods. 4 vyššie uvedených Kúpnych zmlúv v období od 01.01.2008 do 31.12.2011.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v rámci dokazovania žiaden z účastníkov nepredložil skutkové tvrdenie a nenavrhol dôkaz o čase, kedy žalobca v zmysle ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka (pozri nižšie) vyzval žalovaného na splnenie záväzku vyplývajúceho žalovanému z ust. Článku IV bod 4 zmlúv. Táto okolnosť však vzhľadom na predmet konania nemá právny význam, keďže žalobca proti žalovanému v tomto konaní uplatňuje subjektívne právo podľa Článku IV bod 2 Kúpnych zmlúv (čl. II žaloby).

V prípade splnenia zákonných predpokladov (§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka) však nemožno vylúčiť, že žalobca právo podľa Článku IV ods. 4 Kúpnych zmlúv uplatní v konaní pred súdom samostatnou žalobou.

Podľa § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa § 340 ods. 2 Obch. Z., ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia čas plnenia určuje veriteľ a to tým, že plnenie požaduje, resp. vyzve dlžníka na plnenie. Veriteľ je oprávnený plnenie požadovať ihneď ako vznikla povinnosť dlžníka plniť. Výzva veriteľa na plnenie je tak nevyhnutnou podmienkou splatnosti záväzku. Inak splatnosť nenastane.

Podľa Článku IV bod 4 Kúpnych zmlúv účastníkov, v prípade, že Predávajúci 1 (žalovaný) si riadne a včas nesplní povinnosť podľa ods. 1, je povinný bezodplatne zabezpečiť riadne pripojenie budov, ktoré budú na Nehnuteľnostiach postavené, na existujúce prípojky mimo Nehnuteľností a pri pripájaní poskytovať kupujúcemu všetku potrebnú súčinnosť.

Tomu zodpovedá subjektívne právo žalobcu zabezpečiť splnenie (nesplneného) záväzku žalovaného treťou osobou podľa Článku IV bod 2 Kúpnych zmlúv. K realizácii tohto práva pristúpil žalobca preukázateľne najneskôr 14.10.2011 v rámci stavebného konania na stavbu ,,Plynofikácia 11 apartmánových domov Veľká Lomnica, areál TATRAGOLF v obci Veľká Lomnica - plynová prípojka do areálu s rozvodom do jednotlivých apartmánových domov". Vzhľadom na uvedené tak námietke premlčania práva žalobcu vyplývajúceho z posledne citovaného zmluvného dojednania účastníkov nemožno prisvedčiť.

O trovách konania a právneho zastúpenia bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, prináleží mu preto právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2.111,41 eur podľa nasledovného vyúčtovania:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia - 80,09 eur + režijný paušál 7,81 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 2. Písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 31.01.2013 týkajúce sa veci samej - 80,09 eur plus režijný paušál 7,81 eur + poštovné 1,10 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 3. Písomné vyjadrenie žalovaného týkajúce sa veci samej zo dňa 17.07.2013 - 80,09 eur + režijný paušál 7,81 eur + poštovné 1,10 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 4. Písomné vyjadrenie žalovaného týkajúce sa veci samej zo dňa 22.01.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur + poštovné 1,15 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 5. Účasť na pojednávaní dňa 04.02.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o cestovné na pojednávanie (Košice - Kežmarok a späť) ............................... 67,50 eur (podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o náhrada za stratu času (Košice - Kežmarok a späť 8 x 13,98 eur) ............. 111,84 eur (podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 6. Písomné vyjadrenie žalovaného týkajúce sa veci samej zo dňa 03.03.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur + poštovné 1,60 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 7. Písomné vyjadrenie žalovaného týkajúce sa veci samej a predloženie dôkazov zo dňa 30.03.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur + poštovné 1,30 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 8. Účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o cestovné na pojednávanie (Košice - Kežmarok a späť) ............................... 71,10 eur (podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o náhrada za stratu času (Košice - Kežmarok a späť 8 x 13,98 eur) ............. 111,84 eur (podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 9. Písomné vyjadrenie žalovaného týkajúce sa veci samej (návrh na doplnenie dokazovania) zo dňa 10.04.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur + poštovné 1,60 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 10. Účasť na pojednávaní dňa 27.05.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.),

o cestovné na pojednávanie (Košice - Kežmarok a späť) ............................... 74,32 eur (podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o náhrada za stratu času (Košice - Kežmarok a späť 8 x 13,98 eur) ............. 111,84 eur (podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), 11. Účasť na pojednávaní dňa 08.04.2015 - 86,04 eur + režijný paušál 8,39 eur (podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13a ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky v súvislosti s § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), o cestovné na pojednávanie (Košice - Kežmarok a späť) ............................... 72,24 eur (podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), o náhrada za stratu času (Košice - Kežmarok a späť 8 x 13,98 eur) ............. 111,84 eur (podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

SPOLU:

Úkony právneho zastúpenia: 928,59 eur Režijný paušál: 90,55 eur Poštovné: 7,85 eur Cestovné a náhrada za stratu času: 732,52 eur tzn. spolu 1.759,51 eur + DPH 20 % (351,902 eur) .................................. 2.111,41 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.