Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/36/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47150513, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej proti odporcovi: Q. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N., R. XX o zaplatenie 431,96 takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 18,48 eur od 18.2.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 18,58 eur od 18.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným 3.11.2014 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 431,96 eur z titulu neuhradených faktúr vystavených právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni, ktorej poskytol služby elektronickej komunikácie na základe uzatvorenej zmluvy. Odporkyňa sa zaviazala riadne odberať služby a riadne a včas platiť cenu a poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Odporkyni boli vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX splatná 17.2.2012 na sumu 18,48 eur, č. XXXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2012 na sumu 394,90 eur a faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 17.3.2012 na sumu 18,58 eur. Odporkyňa uvedené faktúry nezaplatila, preto zostala dlhovať celkom sumu 431,96 eur. Zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z jednotlivých omeškaných súm a nárok na náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat z 21.2.2011, s prílohami, faktúrami, odovzdacím protokolom Magio Sat, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Zmluvou z 21.2.2011 uzavreli Slovak Telekom a.s. Bratislava a odporkyňa zmluvu, ktorou poskytovala uvedená spoločnosť odporkyni služby v oblasti elektronickej komunikácie, a to poskytovať službu Magio Sat a s tým súvisiace služby na dobu viazanosti 26 mesiacov, na základe čoho mala odporkyňa nárok na nájom koncového zariadenia Magio Box bez HDD za akciovú cenu 1,99 eur. Podľa ustanovení zmluvy v prípade že odporca vypovie zmluvu počas doby viazanosti alebo svojím konaním alebo opomenutím spôsobí dôvod , pre ktorý je právny predchodca navrhovateľa oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby odstúpiť, je ST oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti za službu Magio Sat klasik vo výške 199 eur.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.2.2012 na sumu 18,48 eur, č. XXXXXXXXXXX zo dňa 17.4.2012 na sumu 394,90 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 17.3.2012 na sumu 18,58 eur, fakturoval Slovak Telekom a.s. Bratislava odporkyni pokuty v celkovej výške 394,90 eur, pokuty boli vo výške 199 eur Magio sat pokuta, pokuta za Magio box 126 eur, pokuta za diaľkový ovládač 20 eur a za kartu 19,95 eur a za ostatné príslušenstvo 29,95 eur. Za služby vyúčtoval odporkyni 37,06 eur. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni Magio box s diaľkovým ovládačom, kartou a ostatným príslušenstvom. V rámci uzavretých zmlúv odpredal za dohodnutú kúpnu cenu odporkyni zariadenie Magio box bez HDD, objednaný k službe Magio Sat klasik za akciovú cenu: aktivácia 0 eur potom 1.99 eur mesačne, s viazanosťou 25 mesiacov, pričom v zmluve je uvedené, že v prípade že užívateľ vypovie zmluvu počas viazanosti, prípadne konaním alebo opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy odstúpiť, je ST ( Slovak Telekom) oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti na službu Magio Sat Klasik vo výške 199 eur. Podľa „ostatných ustanovení“ zmluvy odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje odstúpením od začiatku, pričom užívateľ je povinný na vlastné náklady najneskôr do siedmich pracovných dní vrátiť ST akékoľvek hnuteľné veci najmä satelit, kartu, samoinštalačný balíček, set-top box, ktoré mu boli odovzdané v súvislosti s touto zmluvou. ST je povinný vrátiť užívateľovi všetky plnenia, ktoré od užívateľa dostal. Ak tak neurobí v lehote do siedmych dní od odstúpenia, má poskytovateľ nárok na úhradu súm zodpovedajúcich cene za príslušný typ zariadenia, uvedenej v tarife, ktorá predstavuje hodnotu peňažnej náhrady poskytnutej podľa § 458 Občianskeho zákonníka za zriadenie služby Magio Sat Klasik.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 610/2003 Z. z."), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Navrhovateľ v konaní spoľahlivo preukázal, že odporkyňa neuhradila cenu služieb elektronickej komunikácie na základe platne uzavretej zmluvy o pripojení, ktorú cenu právny predchodca navrhovateľa v súlade so zmluvou, Všeobecnými podmienkami ako i Cenníkom fakturoval odporcovi faktúrami splatnými 17.2.2012 na sumu 18,48 eur, 17.3.2012 na sumu 18,58 eur. Povinnosť odporkyne zaplatiť cenu služieb, ktorých spotrebovanie preukázal právny predchodca i podrobným rozpisom služieb, vyplýva nielen zo zmluvy, ale i z citovaných zákonných ustanovení. V tejto časti preto súd považoval návrh za dôvodný a vyhovel mu. Z priznanej ceny služieb súd v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase splatnosti faktúr priznal aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od dňa po splatnosti faktúr do zaplatenia.

Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporkyni služby elektronickej komunikácie. Právne uvedenú zmluvu súd podriadil zákonu č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pretože zmluva bola uzavretú za účinnosti tohto zákona, pričom zmena právnej úpravy od 1.11.2011 nemala dopad na prejednávanú vec. Na právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako občianskoprávny vzťah a na prípadnú dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd neprihliadol, pretože ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože táto nebola individuálne dojednaná a aplikácia Obchodného zákonníka je pre odporcu ako spotrebiteľa nevýhodná, napr. vo vzťahu k premlčaniu /uznesenie NS SR sp. zn. z

25.1.2011/. Odporkyňa uzavrela zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa. Z dokazovania ďalej vyplýva, že faktúrou zo dňa 17.4.2012 vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni sumu 394,90 eur z titulu zmluvnej pokuty.

Súd z listín dospel k záveru, že súhrn zmluvných pokút uplatňovaných vo výške 394,9 eur s príslušenstvom neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Predovšetkým súd udáva, že navrhovateľ riadne nešpecifikoval z ktorej časti konkrétnej zmluvy akú konkrétnu zmluvnú pokutu uplatňuje, pretože je len zrejmé, že v rámci uzavretých zmlúv odpredal za dohodnutú kúpnu cenu odporkyni zariadenie Magio box bez HDD, objednaný k službe Magio Sat klasik za akciovú cenu: aktivácia 0 eur potom 1.99 eur mesačne, s viazanosťou 25 mesiacov, pričom v zmluve je uvedené, že v prípade že užívateľ vypovie zmluvu počas viazanosti, prípadne konaním alebo opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od zmluvy odstúpiť, je ST ( Slovak Telekom) oprávnený vyúčtovať účastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie doby viazanosti na službu Magio Sat Klasik vo výške 199 eur. Toto je jediné zmluvné dojednanie o pokute. Napriek tomu však navrhovateľ účtoval i ďalšie pokuty vo výške 195,9 eur. Podľa „ ostatných ustanovení“ zmluvy odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom užívateľ je povinný na vlastné náklady na najneskôr siedmich pracovných vrátiť ST akékoľvek hnuteľné veci najmä satelit, kartu, samoinštalačný balíček, set-top box, ktoré mu boli odovzdané v súvislosti s touto zmluvou. ST je povinný vrátiť užívateľovi všetky plnenia, ktoré od užívateľa dostal. Ak tak neurobí v lehote do siedmych dní od odstúpenia, má poskytovateľ nárok na úhradu súm zodpovedajúcich v cene za príslušný typ zariadenia, uvedenej v tarife, ktorá predstavuje hodnotu peňažnej náhrady poskytnutej podľa § 458 Občianskeho zákonníka za zriadenie služby Magio Sat Klasik. Nie je z návrhu zrejmé akých konkrétnych povinností a z ktorej konkrétnej zmluvy sa navrhovateľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, len všeobecne uvádza, že odporkyňa nedodržala podmienky zmluvy, neplnila cenu, nezotrvala v zmluvnom vzťahu, preto bolo jej koncové zariadenie vypojené z prevádzky .... . S porušením povinností platiť riadne a včas cenu služieb podľa uzatvorených zmlúv o pripojení a pre účely zmluvnej pokuty spája ďalší následok, a to následná deaktivácia služby, ktorú potvrdzuje navrhovateľ len všeobecným konštatovaním v písomnom vyjadrení. V prvom rade teda navrhovateľ nepreukázal, pre aký prípad porušenia povinností bola zmluvná pokuta dojednaná a následne pre porušenie ktorej povinnosti bola uplatnená a vyfakturovaná, kedy došlo k deaktivácii, a či v čase uplatnenia zmluvnej pokuty bola deaktivácia už vykonaná. Z listín nevyplýva, či a aké poplatky s užívaním služieb nemala odporkyňa uhradené v čase vyúčtovania služieb a či a kedy došlo k deaktivácii, resp. k odstúpeniu od zmluvy. Rovnako ak právny predchodca navrhovateľa si dohodol pri predaji koncových zariadení zľavnenú kúpnu cenu, nemožno hovoriť o porušení povinností v súvislosti s takto dohodnutou zľavnenou cenou. Pokiaľ odporkyňa aj následne neuhradila cenu poskytovaných služieb, išlo o porušenie povinností, ktoré nesúviseli s dohodnutou kúpnou cenou.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno súčasne charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu vo výške 199 eur s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už z toho, že odkazuje na porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporca nemohol byť aktívne zúčastnený pri vyjednávanej zmluvnej pokuty. Je zrejmé,

že by odporca pri rovnako dojednanej službe a kúpe toho istého koncového zariadenia nevyjednal inú výšku zmluvnej pokuty.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad porušenia povinností, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto koncového zariadenia a výška zľavy za služby nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporkyne zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu

koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.

Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú pokutu spolu s príslušenstvom z nej ako nedôvodnú zamietol a to navyše aj z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti odporkyňou.

Súd tiež dospel súd k záveru, že ani nárok zmluvne opretý o ustanovenie § 458 Občianskeho zákonníka, vo faktúre označený ako pokuta, pokuta za Magio box 126 eur, pokuta za diaľkový ovládač 20 eur a za kartu 19,95 eur a za ostatné príslušenstvo 29,95 eur, neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Uplatnená suma pravdepodobne má byť podľa zmluvy „hodnotou peňažnej náhrady za zriadenie služby“.

Podľa § 458 Občianskeho zákonníka ods.1 ) musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia však nie je preukázaný jeden zo základných predpokladov možného poskytnutia peňažnej náhrady a síce že nie dobre možné bezdôvodné obohatenie vydať. Bez ohľadu na to, že z návrhu a pripojených listín nevyplýva „ hodnota poskytnutej služby“ ako je tento nárok vymedzený v zmluve, ani výška tohto nároku, ale je zrejmé, že právny predchodca z titulu bezdôvodného obohatenia ani odporkyňu nevyzval na vydanie vecí, ktoré majú byť predmetom bezdôvodného obohatenia odporkyne. Pri právnom posúdení nároku ako pokuty súd poukazuje v celom rozsahu na horeuvedenú argumentáciu, naviac takáto pokuta s odporkyňou ani nebola zmluvne dojednaná.

Na základe uvedeného súd návrh v časti o zaplatenie 394,9 eur ako nedôvodný zamietol.

V konaní uplatnil trovy konania len navrhovateľ. Tento však v konaní bol prevažne neúspešný vzhľadom na pomer uplatnenej pohľadávky a priznanej pohľadávky súdom. Súd preto navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, a to v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.