Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/692/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Z. poisťovňa N., pobočka A., O. č.1, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: N. s.r.o., A. č. XXX/X, XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 1.225,81 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom Mgr. O. A., Exekútorský úrad, G. č.XXXX/X, XXX XX C., pod sp.zn. Ex XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 25.03.2014, č.k. XXEr /XXXX/XXXX-XX, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora o trovách exekúcie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vedenú súdnym exekútorom O.. O. A., Exekútorský úrad C., G. č.XXXX/X, č. Ex XXXX/XX zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,42 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia k vykonaniu exekúcie vydaného dňa 23.7.2012 bol exekúciou poverený súdny exekútor Mgr. O. A., Exekútorský úrad C., Kukorelliho č.XXXX/X. Dňa 28.11.2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný nedisponuje majetkom , ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preverením majetkových pomerov povinného zistil, že tento je nemajetný, preto podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodol podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a uložil oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,42 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1, § 15 citovanej vyhlášky a 20 % DPH.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj súdny exekútor. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne, pretože súd prvého stupňa nemal dostatočne preukázanú nemajetnosť povinného. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nešpecifikoval jednotlivé úkony ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Poukázal aj na to, že povinný je aj ku dňu spracovania odvolania evidovaný ako aktívny odvádzateľ poistného - zamestnávateľ u ktorého eviduje zamestnanca. Odvolateľ ďalej uviedol, že súd zaviazal oprávneného na úhradu trov exekučného konania vo výške

52,42 eur a svoje rozhodnutie odôvodnil, že rozhodoval v zmysle § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť.

Súdny exekútor podal odvolanie len proti druhému výroku uznesenia súdu prvého stupňa a navrhol odvolaciemu súdu uvedené rozhodnutie zmeniť tak, aby mu boli priznané trovy exekúcie vo výške 64,43 eur.

Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 16.6.2014. Uviedol, že Správa katastra vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť o poskytnutie súčinnosti uviedla, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti ORPZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel. Zároveň uviedol, že vykonal exekúciu prikazaním pohľadávky z účtu v banke v exekučnom konaní I. vedenom proti N., s.r.o., no povinný nemal žiadne finančné prostriedky na účtoch. Povinný má v zozname dlžníkov Z. poisťovne nedoplatok 3.252,58 Eur. Zároveň súdny ekekútor podotkol, že jeho exekútorský úrad vedie 11 exekučných konaní voči povinnému a k dnešnému dňu neevidujú žiadne úhrady.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a súdneho exekútora v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie čiastočne nie je dôvodné a čiastočne nie je prípustné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 6.10.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 28.11.2013 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení.

Ustanovenie § 57 ods.1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie. V podanom odvolaní oprávnený neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by

spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Z uvedeného je možné vyvodiť, že povinný nemá majetok postačujúci na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinný sa zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Odvolací súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdna exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného.

O odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti trovám exekúcie odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 25.3.2014 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 12.12.2014.

Oprávnený a ani súdny exekútor nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tomto výroku rozhodnutia odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať.

Odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 12.12.2014. Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.11.2013 mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora vo výroku o náhrade trov exekúcie v prejednávanej veci nie sú dané zákonné podmienky, preto vec (bez meritórneho rozhodnutia) musela byť vrátená súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.

Podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v tých v prípadoch, keď to je v Exekučnom poriadku (EP) výslovne uvedené.

Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 EP v znení zák. č. 299/2013 Z. z. účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V tomto ustanovení nie je uvedené, či proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné ako to bolo do 1.11.2013. Preto ak odvolanie proti trovám nie je prípustné, avšak podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné a podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z.z. o tomto odvolaní ešte nerozhodol sudca súdu prvého stupňa, odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.