Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-271-2014.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/271/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828, Kamenné námestie 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 20.10.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Konanie na správnom orgáne
Dňa 06.04.2014 vykonala Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin v prevádzkarni TESCO STORES SR, a. s., HM Tesco Obchodné Centrum Turiec č. 1, Martin v čase od 7:00 hod. do 13:30 hod. úradnú kontrolu potravín, ktorou boli zistené nasledovné nedostatky:
- uchovávanie potravín - mäkkých mäsových výrobkov a výrobkov z rýb pri nevyhovujúcich teplotách: Prešovská saláma, kabanos pri teplote +7,7 °C, Obyčajné párky +7,2 °C, Viedenské párky +6,3 °C, Spišské párky +4,6 °C, pri ktorých je výrobcami deklarovaná teplota od 0 °C do +4 °C, Pravý losos +9,3 °C, deklarovaná teplota výrobcom pri tomto výrobku je od +2 °C do +6 °C, Tuniak filet +10,3 °C, kde výrobca deklaruje teplotu od +2 °C do +4 °C,
- neudržiavanie nárezových strojov v čistote a dobrom technickom stave predajcom: posledné krájanie syrov bolo dňa 05.04.2014 o 20:53 hod., nárezový stroj nebol očistený a na nárezovom stroji na mäsové výrobky boli pod stojanom a na ťažko dostupných miestach osušené zvyšky mäsových výrobkov,
- nesúlad medzi dokumentom „Analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body (HACCP) jún 2011“ so skutočnosťou. Na základe týchto skutočností začala Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin dňa 24.06.2014 správne konanie vo veci zistených porušení zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o potravinách“) a predpisov vedených na jeho vykonanie, umožnila žalobcovi vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a navrhnúť doplnenie dokazovania. Spolu s upovedomením o začatí správneho konania bola žalobcovi zaslaná fotodokumentácia nedostatkov zistených pri úradnej kontrole vykonanej dňa 06.04.2014.
Dňa 25.04.2014 v čase od 15:15 hod. do 18:15 hod. bola v prevádzkarni vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín, ktorou bolo zistené, že opatrenia uložené dňa 06.04.2014 boli splnené.
Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin rozhodnutím č. 451/2014 zo dňa 25.07.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobcu zodpovedným zo spáchania správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške 3 000 eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 3169/2014 zo dňa 20.10.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výroku a odôvodnení rozhodnutia popísal okolnosti preukazujúce opakované protiprávne konanie odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby pri určení pokuty podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách za opakované neuchovávanie potravín pri teplotách deklarovaných výrobcami. Ďalej doplnil označenie dotknutých právnych predpisov a vypustil nedostatok týkajúci sa neaktuálnosti HACCP. Pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.
II.
Žaloba
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu je nezákonnosti, ktorú videl v nedostatočnom zistení skutkového stavu, v nesprávnej aplikácii právnych predpisov, v porušení základných zásad správneho konania a správneho trestania a v nezákonnom postupe správnych orgánov pri získavaní dôkazov.
Dôvody nezákonnosti konkretizoval žalobca v piatich bodoch:
1. Nespôsobilosť vyhotovenej fotodokumentácie byť dôkazom podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku:
Žalobca citoval § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 a § 3 ods. 5 správneho poriadku a poukázal na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí sa opierať o jednoznačne zistené a preukázané fakty a nie iba o pochybnosť o porušení. Dôkazom, o ktorý žalovaný opiera napadnuté rozhodnutie, je fotodokumentácia, ktorá mala byť vyhotovená počas úradnej kontroly a ktorá mu bola doručená spolu s upovedomením o začatí správneho konania dňa 24.06.2014. Vyjadril nesúhlas s tým, že mu nebola doručená po ukončení kontroly, ale až po cca 20 dňoch od jej vyhotovenia. Fotodokumentácia je zavádzajúca, nakoľko z nej nevyplýva, kedy a kde bola vyhotovená a nie je spôsobilá byť dôkazným prostriedkom, ktorý by mohol byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Rozpor videl aj v použitých teplomeroch, v povahe kontrolovaných nárezových strojov alebo v druhoch nesprávne skladovaných výrobkov.
2. Pochybnosti o správnosti nameraných teplotných hodnôt:
Žalobca vyjadril pochybnosť o zistení skutkového stavu s poukazom na nesprávnosť výsledkov merania a nesprávnosť použitého meradla. Informácia o certifikáte a kalibrácii teplomerov, ktoré mali byť použité pri kontrole, sa v úradnom zázname nenachádza a správne orgány ju uviedli až dodatočne. Použitý digitálny teplomer typ 30.1018 je určený len pre domácnosti a neslúži na meranie priestorovej teploty, ale na meranie teploty v jadre výrobku. Rovnako nesmie byť používaný na medicínske a verejné účely. Teplota bola odmeraná iba priložením meracieho zariadenia k jednotlivým výrobkom. Pri meraní nebola zohľadnená odchýlka aj napriek tomu, že pri vyhodnocovaní výsledku merania sa má zohľadňovať aj neistota merania. Jej základom je neistota kalibrácie uvedená v kalibračnom liste spolu s odchýlkou meradla v teplotnom bode. Žalobca ďalej namietal, že nebolo vykonané opakované meranie s časovým odstupom za účelom preverenia správnosti merania. Nesprávnosť postupu merania žalobca videl v tom, že žalovaný si z dôvodu absencie záväzného postupu merania v Slovenskej republike vypracoval vlastný interný postup, s ktorým sa žalobca nemal možnosť oboznámiť a ktorý by podľa neho nemal byť záväzný voči tretím osobám. Uvedený postup je v rozpore s princípom legality a základnými zásadami právneho štátu. Taktiež poukázal na to, že povinnosť dodržiavania teplôt skladovania výrobkov deklarovaných výrobcom nie je absolútna. Podľa prílohy II, kap. IX. ods. 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady o hygiene potravín (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 852/2004“) zvýšenie teplôt nezakladá
automaticky porušenie povinnosti kontrolovaného subjektu z dôvodu existencie výnimiek, čo správny orgán neskúmal.
3. Spochybnenie výkonu kontroly:
Žalobca namietal, že dňa 06.04.2014 boli v jeho prevádzkarni vykonané dve úradné kontroly, ktoré aj napriek zameraniu na odlišný účel prebiehali súčasne a boli vykonávané totožnými osobami a to úradná kontrola potravín v čase od 07:00 hod. do 13:30 hod. a úradná veterinárna kontrola v čase od 7:00 hod. do 9:00 hod.. Tento postup podľa neho zakladá pochybnosti o zákonnosti priebehu úradnej kontroly ako aj o jej súlade so všeobecnými pravidlami pre vykonávanie úradných kontrol. 4. Porušenie práva žalobcu byť oboznámený s dôvodmi, pre ktoré sa voči nemu vedie konanie o správnom delikte:
Žalobca poukázal na prílohu II, kap. V. ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia (ES) č. 852/2004. Z upovedomenia o začatí správneho konania ako aj z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správne konanie bolo voči nemu začaté z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v prílohe II, kap. V. ods. 1 písm. b) Nariadenia (ES) č. 852/2004. V napadnutom rozhodnutí je už konštatované porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách v spojení s prílohou II., kap. V. ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 852/2004. Podľa názoru žalobcu mu bolo odňaté právo oboznámiť sa s tým, čo mu bolo v správnom konaní kladené za vinu. Napriek tomu, že správne konanie bolo vedené z dôvodu podozrenia nedodržania ustanovení o technickom stave jeho zariadení, napadnutým rozhodnutím mu bola nepredvídateľne uložená sankcia za porušenie ustanovení o čistení. 5. Povinnosť (právo) účastníka konania vyjadriť sa k zisteniam správneho orgánu a zásada hospodárnosti správneho konania:
Žalobca dôveroval, že žalovaný bude postupovať na základe zákona a v jeho medziach a spoliehal sa na to, že pri nepreukázaní porušenia jeho povinností bude správne konanie zastavené. V tejto súvislosti citoval judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej môžu subjekty práva odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ktoré budú správne vykladať a aplikovať. Na záver poukázal na to, že žalovaný porušil zásadu hospodárnosti.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol:
1. Žalovaný mal za to, že fotodokumentácia bola vyhotovená zákonným spôsobom a je spôsobilá byť dôkazom v správnom konaní. Inšpektori dbajú na to, aby skutočnosti zistili v postačujúcom rozsahu, s použitím zákonných prostriedkov a spôsobom neodporujúcim procesnému predpisu a aby mal zistený skutkový stav oporu vo vykonaných dôkazoch, čo bolo v tomto prípade splnené. Nie je technicky možné predložiť kontrolovanému subjektu fotky bezprostredne po skončení úradnej kontroly, nakoľko inšpektori nedisponujú koncovým zariadením na vytlačenie fotografií. Žalobcovi bolo ústne oznámené, že fotodokumentácia mu bude predložená ako dôkaz v správnom konaní a žalobca si fotodokumentáciu na mieste nežiadal. Fotodokumentácia mu bola doručená spolu s upovedomením o začatí správneho konania, ku ktorému sa nevyjadril a dôkazy nespochybnil ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
2. K námietke nesprávnosti výsledkov merania teplôt s poukazom na nesprávnosť meradla a postupu merania žalovaný uviedol, že úradné meranie nevykonáva v zmysle § 20 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 142/2000 Z. z.“), podľa ktorého týmto zákonom nie je dotknutá právomoc ostatných ústredných orgánov štátnej správy autorizovať fyzické a právnické osoby na vykonávanie iných ako úradných meraní. Kompetencie žalovaného pri úradných kontrolách vymedzuje zákon o potravinách a postup Nariadenie (ES) č. 882/2004 Európskeho parlamentu a Rady o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v planom znení (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“). Teplomery použité inšpektormi pri úradnej kontrole dňa 06.04.2014 nie sú určenými meradlami v zmysle zákona č. 142/2000 Z. z., nakoľko nie sú uvedené v prílohe vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000 o meradlách a metrologickej kontrole. Pri meraniach sa na
účely v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 142/2000 Z. z. uplatňuje § 9 ods. 7 tohto zákona a merania sa vykonávajú kalibrovanými teplomermi. Meranie v prevádzke žalobcu bolo vykonané teplomermi s platnou kalibráciou, pričom žalovaný uviedol čísla certifikátov o kalibrácii. Žalovaný tiež poukázal na to, že v SR neexistuje záväzný postup pre meranie teploty, a preto vypracoval interný predpis popisujúci princípy merania. Inšpektori počas merania teploty dodržiavajú inštrukcie výrobcu podľa dokumentácie priloženej k meradlu, pričom okrem kalibrácie je pri teplomeroch používaných pri kontrolných meraniach sledovaný aj medzikalibračný stav. Teploty namerané dňa 06.04.2014 počas úradnej kontroly boli aj po zohľadnení odchýlky teplomera a neistoty merania mimo povolenej tolerancie. Podľa informácií dostupných na internete o teplomere DT 30.1018 je tento teplomer vhodný aj na kontrolu teploty v chladničkách a chladiarenských boxoch.
3. K námietke týkajúcej sa výkonu dvoch úradných kontrol súčasne žalovaný uviedol, že takýto postup je zaužívanou praxou a nie je vylúčený zákonom o potravinách ani Nariadením (ES) č. 882/2004, ktoré v čl. 27 ustanovuje, že v prípade, ak štáty vyberajú za úradné kontroly poplatky a ak príslušný orgán vykonáva viacero úradných kontrol v jednej prevádzkarni naraz, vyberie sa jeden poplatok. Z uvedeného možno vyvodiť, že úradná kontrola je jeden celistvý proces, aj keď sú čiastkové kontroly zamerané rozdielne. Žalovaný zároveň poukázal na to, že úradná veterinárna kontrola trvala od 7:00 do 9:00 hod. a potravinová od 07:00 do 13:30 hod., pričom inšpektori vykonávajúci veterinárnu kontrolu po jej skončení vykonávali potravinovú kontrolu a okrem nich sa kontroly zúčastnili dvaja inšpektori vykonávajúci iba potravinovú kontrolu.
4. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom zmeny právnej kvalifikácie správneho deliktu žalovaný citoval § 59 správneho poriadku a poukázal na to, že zmena rozhodnutia je vhodná vždy, keď prvostupňový správny orgán nesprávne použije hmotnoprávny predpis alebo rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V prejednávanej veci nebolo vo výroku a odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uvedené aj porušenie § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách a prílohy II, kap. IX, ods. 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004, čo žalovaný doplnil napadnutým rozhodnutím. Žalovaný mal za to, že nezasiahol do práva žalobcu na spravodlivé konania či do práva obvineného oboznámiť sa s tým, čo mu bolo kladené za vinu.
IV.
Posúdenie veci
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je v medziach žalobných dôvodov posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu a podklady na vydanie boli získané v súlade so zákonom.
K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe súd zaujal nasledovné stanovisko:
K námietke č. 1 - Súd vyhodnotil námietku žalobcu o nespôsobilosti fotodokumentácie byť dôkazom podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku ako neopodstatnenú.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Z citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 správneho poriadku vyplýva, že ako dôkaz v správnom konaní môže slúžiť aj fotodokumentácia za splnenia podmienky, že ňou možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a je v súlade s právnymi predpismi. Fotodokumentácia vyhotovená prvostupňovým správnym orgánom môže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Po jej preskúmaní dospel súd k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanovenia správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a získali ich zákonne.
Výsledky úradnej kontroly má príslušný orgán povinnosť zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorému poskytne možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 06.04.2014 bol prerokovaný so zodpovednou zamestnankyňou p. Bernátovou, ktorá ho podpísala. Nakoľko bola p. Bernátová prítomná počas vykonávania úradnej kontroly, možno konštatovať, že žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa uskutočňovania fotodokumentácie ako dôkazu v rámci správneho konania. Súd nepovažuje fotodokumentáciu za spornú a zavádzajúcu ani napriek absencii dátumu a času jej vyhotovenia, keďže pri jej vyhotovovaní bola prítomná zodpovedná zamestnankyňa, ktorá mohla na mieste vzniesť prípadné pripomienky alebo žiadať predloženie fotodokumentácie, čo neurobila.
Súd tiež považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadom toho, že mu fotodokumentácia tvoriaca súčasť Záznamu o úradnej kontrole potravín bola doručená až spolu s upovedomením o začatí správneho konania a nie ihneď po ukončení kontroly. V zmysle § 18 ods. 2 veta druhá správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom, ktorým začalo správne konanie v tejto veci, bolo upovedomenie o začatí správneho konania a až jeho doručením žalobcovi začalo správne konanie. Vzhľadom na túto skutočnosť nemal prvostupňový správny orgán povinnosť doručiť žalobcovi fotodokumentáciu po ukončení kontroly.
Súd nezistil žiadny rozpor v použitých teplomeroch, nakoľko výrobné čísla uvedené v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí sa zhodujú s výrobnými číslami uvedenými v certifikátoch o kalibrácii tvoriacich súčasť administratívneho spisu.
K námietke č. 2 - V súvislosti s pochybnosťami žalobcu o správnosti nameraných teplotných hodnôt súd uvádza, že žalovaný nevykonáva úradné meranie v zmysle § 20 zákona č. 142/2000 Z. z. a nevydáva doklad o úradnom meraní.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z., úradné meranie je meranie vykonávané ústavom (slovenským metrologickým ústavom), určenou organizáciou alebo autorizovanou osobou v rozsahu určenom v rozhodnutí o jej autorizácii (ďalej len „vykonávateľ úradného merania“).
Podľa § 20 ods. 5 zákona č. 142/2000 Z. z., týmto zákonom nie je dotknutá právomoc ostatných ústredných orgánov štátnej správy autorizovať fyzické a právnické osoby na vykonávanie iných ako úradných meraní podľa osobitných predpisov.
Kompetencie žalovaného pri vykonávaní úradných kontrol upravuje zákon o potravinách. Postup pri úradných kontrolách vymedzuje aj Nariadenie (ES) č. 882/2004. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Nariadenia (ES) č. 882/2004, úradné kontroly krmív a potravín budú okrem iného zahŕňať tieto činnosti: kontroly vykonané s vlastnými prístrojmi príslušného orgánu s cieľom overenia meraní, ktoré urobili prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalovaný je oprávnený vykonávať merania vlastnými prístrojmi. Toto oprávnenie vyplýva aj z § 9 ods. 7 zákona č. 142/2000 Z. z. za splnenia podmienky, že použité meradlo je kalibrované. Táto podmienka bola splnená.
Pokiaľ ide o vhodnosť použitého teplomera, je z dôvodu absencie všeobecne záväzného predpisu určujúceho, aký teplomer má byť pri jednotlivých spôsoboch merania teploty použitý, na zvážení inšpektorov, aký teplomer zvolia na meranie teploty na povrchu potraviny. Meranie bolo uskutočnené teplomermi s platnou kalibráciou, pri ktorých je pravidelne sledovaný aj medzikalibračný stav. Inšpektori zohľadnili aj odchýlky a neistoty merania a opakované meranie, na ktoré poukázal žalobca, nebolo v danej veci potrebné vykonať.
Čo sa týka spôsobu merania, súd je toho názoru, že inšpektori nemali dôvod narúšať obal kontrolovaných výrobkov a merať teplotu v ich jadre, keďže kontrolovali, či prevádzkovateľ dodržiava povinnosť uchovávať potraviny za teplotných podmienok určených ich výrobcom. Otváranie obalov výrobkov za účelom kontroly ich skladovacej teploty by bolo neúčelné a nehospodárne z dôvodu, že poškodením obalu výrobku by sa znemožnil predaj kontrolovaných výrobkov, u ktorých by bolo zistené, že sú uchovávané vo vyhovujúcich skladovacích teplotách. Správny orgán by takýmto postupom neprimerane zaťažoval kontrolovaný subjekt.
Žalovaný neporušil princíp legality a základné zásady právneho štátu tým, že si vypracoval vlastný interný postup z dôvodu chýbajúceho záväzného postupu merania v SR. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného o oprávnenosti správneho orgánu vydávať interné akty smerujúce do vnútra organizačného systému, ktoré sú záväzné pre jednotlivých zamestnancov. Tieto interné akty upravujú postup žalovaného (jeho zodpovedných zamestnancov) pri výkone úradných kontrol a s týmto postupom žalobca ako kontrolovaný subjekt nemusí byť oboznámený.
K námietke č. 3 - Pokiaľ ide o námietku spochybňujúcu výkon kontroly, súd uvádza, že zákon o potravinách nevylučuje, aby sa v jednej prevádzke vykonávali súčasne viaceré kontroly. Uvedený postup je v súlade s čl. 27 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004, v zmysle ktorého, ak príslušný orgán vykonáva viacero úradných kontrol v jednej prevádzkarni naraz, bude tieto kontroly považovať za jednu činnosť a vyberie len jeden poplatok.
To znamená, že úradná kontrola predstavuje zákonom definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či si kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom, pričom v danej veci pozostávala z čiastkových úradných kontrol s odlišným zameraním. Jedna úradná kontrola prebiehajúca v čase od 7:00 hod. do 9:00 hod. bola veterinárna a druhá úradná kontrola prebiehajúca v čase od 7:00 hod. do 13:30 hod. bola potravinová. Zamestnanci, ktorí sa v čase od 7:00 do 9:00 hod. zúčastnili na veterinárnej kontrole, mohli po jej ukončení pokračovať pri vykonávaní potravinovej kontroly, ktorú začali vykonávať iní dvaja zodpovední zamestnanci.
K námietke č. 4 - Námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia práva byť oboznámený s dôvodmi, pre ktoré sa voči nemu vedie konanie o správnom delikte, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že nepredvídateľným uložením sankcie za porušenie ustanovení o čistení aj napriek tomu, že správne konanie bolo vedené z dôvodu podozrenia nedodržania ustanovení o technickom stave jeho zariadení, bolo porušené jeho právo byť oboznámený s dôvodmi, pre ktoré sa voči nemu vedie konanie o správnom delikte. Vzhľadom na to, že správne konanie je ovládané zásadou oficiality, považuje sa za začaté až dňom, keď orgán príslušný vo veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, ktorým je v tomto prípade upovedomenie o začatí konania, ktoré bolo žalobcovi doručené spolu s fotodokumentáciou. Ich doručením prvostupňový správny orgán oboznámil žalobcu s dôvodmi, pre ktoré sa voči nemu začalo konanie o správnom delikte. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia aj nahliadnuť do spisu.
V zmysle § 18 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1.
V prípade, že žalovaný zistí akýkoľvek nedostatok alebo porušenie zákona o potravinách u kontrolovaného subjektu, je jeho povinnosťou konať, nakoľko je kontrolným orgánom oprávneným vykonávať úradné kontroly. Povinnosť konať v prípade zistenia nedostatkov vyplýva aj z čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004, podľa ktorého ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil.
K námietke č. 5 - Súd dodáva, že žalovaný postupoval podľa platných právnych predpisov, aplikoval ich správne a preukázal, že žalobca porušil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách a v prílohe II, kap. IX, ods. 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004. Rovnako nebola porušená zásada hospodárnosti správneho konania.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.