Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/1191/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35 792 752, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: J. S., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XXR., J. J. K. XX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, zastúpené splnomocneným advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Advokátska kancelária 811 01 Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 499,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -30 zo dňa 07.08.2014 a o späťvzatí návrhu v časti istiny 430 eur, takto

rozhodol:

Krajský súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na začatia konania v časti istiny 430 eur, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -30 zo dňa 07.08.2014 v časti istiny 430 eur z r u š u j e a v tomto rozsahu konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti istiny 69,55 eur s príslušenstvom z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 499,55 eur s príslušenstvom v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal svojho nároku vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.09.2010. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že mal byť odporkyni poskytnutý úver, resp. úverový limit vo výške 1260 eur, ktorý sa odporkyňa, ako úverová dlžníčka, zaviazala splácať v dohodnutých splátkach a za dohodnutých podmienok. Súd zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou právne posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a vyhodnotil poskytnutý úver ako spotrebiteľský úver, pričom súd aplikoval právnu úpravu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne citoval ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 tejto osobitnej právnej normy. Následne potom súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že dňa 27.09.2010 odporkyňa podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy a následne ju vyhlásil za neplatnú zmluvu vzhľadom na ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento zákon vyžaduje pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu. Súd uviedol, že v bode 2. 2 zmluvných dojednaní sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa po schválení úveru dlžníka a jeden rovnopis zmluvy. V konaní bolo preukázané, že dlžník predložil navrhovateľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, teda v súlade s ustanovením § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jej návrhu, avšak, ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady a obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka

za nový návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý. V danom prípade navrhovateľ v bode 6. žiadosti uviedol iné údaje oproti návrhu obsiahnutého v bode 5., napríklad nachádzajú sa tam iné údaje - iná ročná percentuálna miera nákladov za úver a iná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu. Súd z tohto oznámenia zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené aj ďalšie zmeny a to okrem iného, napríklad dátum splatnosti poslednej splátky úveru, schválená výška revolvingu v sume 834,54 euro, v návrhu je uvedená suma 721,02 eur, iná predpokladaná RPMN a podobne, pričom ide o náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch ako nevyhnutné náležitosti obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd teda považoval konanie veriteľa - navrhovateľa nie za prijatie návrhu predloženého odporcom, ale za nový návrh. Navrhovateľ netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu dlžníkom) alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka, respektíve, že by takýto nový návrh dlžníka v súlade s ustanovením § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal. Keďže teda nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade v ustanovení § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, súd považovať takýto právny úkon za absolútne neplatný úkon. Okrem toho súd konštatoval, že vopred predtlačený formulár predložený navrhovateľom je zavádzajúci a nezrozumiteľný. Okrem nedodržania písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere súd konštatoval, že v žiadosti a v následnom oznámení o schválení úveru chýbajú obligatórne náležitosti a údaje o týchto podstatných náležitostiach, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, teda obe sú zavádzajúce, nepresné a spôsobujú pochybnosti o ich pravdivosti. V žiadosti, ako aj v bode 6 v údajoch o schválení úveru chýba uvedenie meny úveru, chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom je uvedená len predpokladaná výšky RPMN, ktorá nespĺňa podmienku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený len ako predpokladaný tak spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Okrem toho súd konštatoval, že chýba údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru vyžadovaný podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, taktiež nie je splnená ani podmienka uvedenia výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V dôsledku absencie obligatórnych údajov v zmluve o revolvingovom úvere potom súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd konštatoval, že poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi a to v časti zmluvnej pokuty za omeškanie formálne dojednanej denne, pričom aj celé toto dojednanie o zmluvnej pokute súd hodnotil ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie, pretože je nevyvážené v neprospech spotrebiteľa. V závere potom súd v odôvodnení rozsudku zhrnul, že pokiaľ by aj teda dospel k záveru, že bola dodržaná písomná forma, zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto by bol úver bez úrokov a poplatkov. Súd po zistení, že vyplatená čiastka úveru bola 1072,69 eur a splatená suma bola vo výške 2075,53 eur, návrh v celom rozsahu zamietol, keďže odporkyňa čerpané finančné prostriedky splatila a nie je už povinná vrátiť žiadne prostriedky. Súd zároveň dohodu o výške úroku považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu za omeškanie taktiež vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V dôsledku uvedeného potom súd nárok voči odporkyni v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Následne súd rozhodol o trovách prvostupňového konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ako v konaní úspešnej účastníčke, nepriznal náhradu trov konania, pretože si ich neuplatnila a trovy zo súdneho spisu odporkyni nevyplývajú.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, nakoľko sa domnieva, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu veci. Navrhovateľ v úvode odvolania vzal návrh v časti žalovanej istiny vo výške 430 eur späť, v tejto časti navrhol vydaný rozsudok zrušiť a konanie zastaviť. Proti rozsudku okresného súdu v rozsahu istiny 69,55 eur s príslušenstvom a trov konania podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenia súdu o nedodržaní písomnej formy zmluvy, ako aj rozdielnosti údajov v hodnote o ročnej percentuálnej miere nákladov, označil navrhovateľ ako nesprávne a sú výsledkom neúplných, skresľujúcich a predčasných záverov súdu. Údaj o RPMN nikdy nie je a objektívne ani nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Namietal tiež, že súd neaplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy, lebo odkazy v rozsudku sú v porovnaní so zákonom číslo 129/2010 Z.z. zjavne nesprávne. V bode 5 formuláru žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je vzhľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaným. Tento údaj a všetky tieto údaje v bode 5 však nevymedzujú predmet zmluvy, lebo tento je až obsahom bodu 6., kde sa

nachádza presný údaj o RPMN úveru. Vzhľadom na povahu zmluvy o revolvingovom úvere a vstupné hodnoty počítané podľa vzorca pre určenie RPMN, však logicky nie je možné deklarovať RPMN pre prípad poskytnutia revolvingu, lebo sa v čase uzavretia zmluvy o ňom nevie, či bude poskytnutý a kedy. Taktiež navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením súdu, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až pri jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6. uvedená presne. Pri podaní žiadosti o úver však údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Tento sa stane známym až pri schválení úveru. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že spôsob a mechanizmus vzniku zmluvy nie je zo strany súdu vyhodnotený ani v súlade s tým, ako účastníci zmluvného vzťahu prejavili vôľu. Dokonca z rozsudku je zrejmé, že súd nerešpektuje vôľu účastníkov ohľadom založenia ich vzájomného vzťahu spôsobom, ktorý nemá ani oporu v skutkovom stave. Navrhovateľ s poukazom na konkrétny článok 2 bod 2. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere uvádza, že tu je obsiahnutý opis spôsobu, akým dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Konsenzus zmluvných strán ohľadom uzavretia zmluvy nastáva v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu a je to práve dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 2. 1 žiadosti výslovne vyjadruje, že jeho návrh je zároveň aj žiadosť o úver v nižšej sume ako sa uvádza v bode 5. žiadosti. Prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere bolo tak zo strany navrhovateľa vykonané v súlade s tým, ako bola predložená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru a ako bol vymedzený jej obsah. Mena úveru je obsiahnutá v bode 6 zmluvy, kde je výslovne uvedené, že údaje o schválenom úvere sú v eurách. Taktiež údaje o RPMN je obsiahnutý v bode 6 zmluvy, konkrétne ide o 66,33 % RPMN úveru. Údaj o konečnej splatnosti úveru je vyjadrený dátumu splatnosti poslednej splátky a tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a táto skutočnosť z hľadiska racionálneho výkladu zákona a právneho úkonu znamená, že konečnú splatnosť úveru je vždy možné určiť pre úver revolvingu. Taktiež v článku 4 odseku 4. 5 zmluvných dojednaní sa uvádza, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, respektíve revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Navrhovateľ taktiež poznamenáva, že priemerný spotrebiteľ je osoba priemerne obozretná, rozhľadená a konajúca s normálnou mierou opatrnosti a vedomosti o dôsledku svojho konania. Navrhovateľ taktiež namieta aj posúdenie odplaty za poskytnutie úveru ako absolútne neplatnej a v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade podľa názoru navrhovateľa chýba akékoľvek odôvodnenie, prečo súd vo veci neaplikoval ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - teda 28. 9. 2010. Pre posúdenie výšky odplaty teda súd nepoužil príslušnú právnu normu, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe znamená dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Taktiež z rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd zvolil postup, kedy ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vôbec nepoužil. Navrhovateľ poukázal na obsah predmetného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dnu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z jeho obsahu, navrhovateľ uviedol, že priemerná RPMN bola v čase uzavretia zmluvy 47,39 % + 20 % je podstatné navýšenie, teda viac ako 67,39 %. RPMN úveru bola 66,33 %, teda menej a v dôsledku toho podstatne neprevyšovala priemernú odplatu v čase uzatvorenia zmluvy. Odplata je tak v súlade so zákonom, pričom súd rozhodol svojvoľným spôsobom nerešpektujúcim žiadny zákon. Ohľadom posúdenia nároku na zmluvnú pokutu súd opätovne nerešpektoval zákonnú úpravu. Z rozsudku sa javí, že pri rozhodovaní bolo irelevantné, že súbežné uplatnenie úroku z omeškania a zmluvnej pokuty výslovne rieši právna úprava - § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka. V závere odvolania potom navrhovateľ zhrnul, že nárok, ktorý si v konaní uplatnil voči odporkyni, je plne v súlade so zákonnou úpravou. Navrhovateľ preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil vydaný rozsudok v časť istiny 430 eur a konanie v tejto časti zastavil a zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v zostávajúcej časti istiny 69,55 eur s príslušenstvom vyhovie a zaviaže odporkyňu náhradou trov konania navrhovateľa. Navrhovateľ si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa predovšetkým súhlasila so späťvzatím návrhu v časti istiny 430 eur. K odvolaniu uviedla, že všetky poplatky uhradila a ako aj rozhodol Okresný súd Banská Bystrica, navrhovateľovi už nedlží žiadne splátky, nakoľko ich uhradila ešte omnoho viac ako bolo potrebné. Je preto pre ňu prekvapením, že si ešte navrhovateľ voči nej vymáha sumu 69,55 eur, nerozumie z čoho táto čiastka pozostáva. Uhradila aj trovy exekúcie, pričom exekútor jej nedoručil žiadne listiny, dokonca ani upovedomenie o začatí exekúcie a iba jej ústne oznámil koľko má platiť pred dverami domu a na čistý papier jej napísal koľko má platiť splátku a číslo účtu. Nedostala od súdneho exekútora ani žiadne vyúčtovanie, iba platila a doteraz nevie ako, aké úroky, koľko na istinu a ako sa to vlastne rozúčtovalo, hoci vie, že nejaké lehoty na vyúčtovanie zo zákona exekútor má.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia návrhu v časti istiny 430 eur podľa ustanovenia § 208 O.s.p. a napadnutý rozsudok v časti istiny 69,55 eur s príslušenstvom podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Podľa ustanovenia § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Návrh možno účinne zobrať späť v štádiu odvolacieho konania len za predpokladu, že rozhodnutie prvostupňového súdu nenadobudlo právoplatnosť. Účinnosť dispozičného úkonu späťvzatia návrhu v tomto štádiu konania závisí od súhlasu druhého účastníka konania. Odvolací súd pripustí späťvzatie návrhu len za predpokladu, ak došlo k procesne účinnému úkonu o späťvzatí, ako aj (kumulatívne) procesne účinnému udeleniu súhlasu s takýmto procesným úkonom a so zastavením konania.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v časti istiny 430 eur späť v čase, kedy prvostupňový súd už vydal meritórne rozhodnutie, ktoré však doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo v dôsledku včas a účinne podaného odvolania navrhovateľa. Odporkyňa súhlasila s čiastočným späťvzatím návrhu v tomto rozsahu a boli tak naplnené zákonné predpoklady na to, aby odvolací súd v dôsledku dispozičného úkonu účastníka konania pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania a to v časti istiny 430 eur a v súlade s ustanovením § 208 O.s.p. zrušil súčasne rozsudok súdu prvého stupňa v časti istiny 430 eur a konanie v tomto rozsahu zastavil.

Odvolací súd tak konštatuje, že v dôsledku zastavenia konania v časti istiny430 eur tak zostáva predmetom konania nárok navrhovateľa uplatnený voči odporkyni v sume 69,55 eur istiny s príslušenstvom a v tomto rozsahu je potom aj rozsudok napadnutý odvolaním predmetom preskúmavania jeho správnosti a zákonnosti v odvolacom konaní.

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania datovaným dňa 16.10.2013 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 499,55 eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,064% denne a úrokom z omeškania vyčísleným za jednotlivé obdobia omeškania a z jednotlivých dlžných súm a náhrady trov konania. Hmotnoprávny základ uplatneného nároku vyplynul z právneho vzťahu založeného na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2010, uzatvorenou medzi navrhovateľom, ako veriteľom a odporkyňou, ako úverovou dlžníčku.

Odvolací súd, oboznámiac sa s dôvodmi odvolania a s obsahom spisu, sa stotožňuje s odvolacími argumentmi navrhovateľa, že súd prvého stupňa na daný právny vzťah aplikoval právnu úpravu, ktorá v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu, z ktorého nárok uplatnený v danom súdnom konaní vyvstal, už nebola v platnosti ani v účinnosti a naopak, neaplikoval, ani sa v dôvodoch odôvodnenia rozsudku nevysporiadal s prípadnými dôvodmi, pre ktoré nepovažoval za možné aplikovať, aktuálnu právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou.

V ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. sú citované vady, pre ktoré je možné, respektíve nutné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré je zaručené Ústavou a ostatnými právnymi normami. Za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, nakoľko sa tým účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a odníma sa mu tým možnosť riadne konať pred súdom. Za najzávažnejší nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je však nutné považovať nesprávnu právnu aplikáciu právnych noriem, ktoré súd pri svojich úvahách použil, a tým logicky aj neprávne právne posúdenie veci. Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu.

Odvolací súd tak bez toho, aby za daného stavu potvrdzoval či vyvracal oprávnenosť a zákonnosť uplatneného nároku v danej veci konštatuje, že na daný skutkový stav súd prvého stupňa použil nesprávnu právnu úpravu, resp. aplikoval právnu úpravu, ktorá už nebola v čase uzatvorenia

posudzovaného právneho vzťahu v platnosti a účinnosti. Zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2010 je nutné právne posúdiť a aplikovať naň právnu úpravu hmotného práva platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (zákaz retroaktivity). Aplikácia novšej - respektíve retroaktivita staršej právnej úpravy hmotného práva na zmluvný vzťah uzatvorený v čase pred alebo po nadobudnutím platnosti a účinnosti, resp. len účinnosti neskoršej právnej úpravy je v zásade možná len výnimočne, a to za predpokladu, ak právna úprava vo svojich prechodných ustanoveniach na takéto posúdenie priamo odkazuje.

Súd prvého stupňa právne posúdil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou vyplývajúci zo zmluvy, resp. návrhu zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2010 podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol zrušený neskorším zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne s poukazom a s citáciou ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 tohto v dobe uzatvorenia zmluvného vzťahu už zrušeného zákona. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia, t.j. dňa 09.03.2010, s výnimkou konkretizovaných článkov zákona, ktoré nadobudli účinnosť neskoršími dátumami. Daná osobitná právna norma v prechodných ustanovení § 25 ods. 1 upravuje, že právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. V odseku 2 zákon precizuje konkrétne ustanovenia, ktoré sa použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy je tak zrejmé, že súd nemohol na právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2010, teda uzatvoreného už v čase po nadobudnutí účinnosti novšej právnej úpravy aplikovať ustanovenia v čase vzniku právneho vzťahu už neúčinnej a neplatnej právnej normy - zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a správne mal súd aplikovať a svoje úvahy zdôvodniť s poukazom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Súd prvého stupňa okrem osobitnej právnej úpravy, ktorá nebola platná a účinná v čase uzatvorenia danej zmluvy o úvere, na daný vzťah navyše nesprávne aplikoval aj právnu úpravu lex generalis - Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa neaplikoval, resp. sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, prečo v danej veci neaplikoval aktuálnu právnu úpravu Občianskeho zákonníka, dotýkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv- konkrétne napr. v rozsahu, ktorý namieta odvolateľ- § 53 ods. 6 a § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia posudzovaného právneho vzťahu. Komplexne tak je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa celkom zjavne posúdil konkrétny právny vzťah podľa neplatnej právnej úpravy lex specialis a súčasne neaplikoval aktuálnu neskoršiu právnu úpravu lex generalis a to bez zákonného zmocnenia na takýto postup, čo predstavuje neprípustnú retroaktivitu práva. Podstatné z hľadiska nutnosti zrušenia rozsudku je konštatovanie, že súd prvého stupňa na základe nesprávnej aplikácie zákona aj vyvodil právny záver a rozhodol práve s poukazom na neaktuálnu právnu úpravu a následne aj vo veci meritórne rozhodol. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ namietal aj nedostatočné skutkové oboznámenie sa s predloženými listinnými dôkazmi súdom prvého stupňa (odvolateľ svoju argumentáciu obsiahnutú v odvolaní podporil s poukazom na konkrétne body revolvingovej zmluvy), bude preto vecou okresného súdu, aby sa v dôvodoch svojho následného rozhodnutia aj skutkovo vysporiadal s obsahom predložených listinných dôkazov.

Z dôvodu nesprávnej aplikácie právnej úpravy potom je nutné konštatovať aj nesprávne právne posúdenie veci a taktiež nedostatočné zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho odvolací súd po preskúmaní veci odvolaním napadnutý rozsudok v časti istiny 69,55 eur s príslušenstvom podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.