Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/51/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O. nar. XX.X.B. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov K. Č. nar. XX.X.B. bývajúcej v H. J. O. W.. Č.. XX a Y. J. nar. X.X.B. bývajúceho v H. J. S. W.. Č.. X/XX zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 27 v konaní o zákaze styku a zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -74 z 28.11.2014 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvyšuje výživné otca pre mal. O. O. nar. XX.X.B. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 11.4.2014 z 50 € mesačne na 100 € mesačne počnúc dňom 26.6.2014 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletého vždy do 15- teho dňa vopred.

Z r u š u j e výrok o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. z 11.4.2014 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. O. nar. XX.X.B. počnúc dňom 26.6.2014 do budúcna z 50 € mesačne na 170 € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého dieťaťa. Dlžné výživné 620 € za obdobie od 26.6.2014 do 30.11.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne aplikoval na daný stav § 75 ods. 1 Zákona o rodine o neprimeraných rizikách povinného rodiča a pri určení výživného nevychádzal z majetkových pomerov povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Konštatoval, že prvostupňový súd síce dostatočne zistil skutkový stav, ale jeho rozhodnutie o výške výživného 170 € nevychádza zo zisteného skutkového stavu a súd nebral predovšetkým do úvahy stav v čase vyhlásenia rozsudku, ktorým bolo znížené výživné a ktorý bol smerodajný pred posúdenie, či došlo k zmene pomerov a v konečnom dôsledku pre zvýšenie výživného, resp. pre určenie rozsahu zvýšenia. Zdôraznil, že v čase poslednej úpravy výživného nepracoval, nemal žiadne zamestnanie, a preto bolo znížené pôvodne určené výživné zo sumy 135 € na 50 € mesačne. V súčasnej dobe otec pracuje a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 325 €. Uviedol, že konajúci súd majetkové pomery prezentoval jeho príjmom zo závislej činnosti a skutočnosťou, že je vlastníkom motorového vozidla G., preto zdôraznil, že z

príjmu zo závislej činnosti má vykonávané zrážky 195 €, čo predstavuje výkon exekúcie na výživné, ktoré otec neplatil, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody. Spláca dlžné výživné za predchádzajúce obdobie v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. vo výške 10 € mesačne, uhrádza cestu do zamestnania, čo predstavuje 20 € mesačne a v súvislosti s bývaním má výdavky 80 € mesačne. Stravuje sa u svojej starej matky, s ktorou býva v spoločnej domácnosti. V súvislosti s jeho majetkovými pomermi poukázal na skutočnosť, že motorové vozidlo, z vlastníctva ktorého konajúci súd pri zvýšení výživného vychádzal, je 17-ročné, nepojazdné a navyše zablokované súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekúciu nezaplateného výživného, preto nemôže s motorovým vozidlom disponovať za účelom získania finančných prostriedkov. Zdôraznil, že zvýšené výživné na 170 € mesačne je pre neho neúnosné, likvidačné, ktoré nie je schopný platiť. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné v maximálnej miere 70 € mesačne a dlžné výživné mu povolí splácať v 10-eurových splátkach.

Kolízny opatrovník sa vo svojom písomnom vyjadrení vyjadril k návrhu o zákaze styku, resp. úpravy styku. K rozsudku o zvýšení výživného sa nevyjadril.

Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. zák. ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav (§ 120 ods. 1 O.s.p.), posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne rozhodol o počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti otca pre maloleté dieťa od podania návrhu, ale nesprávne určil rozsah výživného, pretože nedostatočne zohľadnil možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a určil neprimerane vysoké výživné. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že došlo k zmene, ktorá v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine odôvodňuje zvýšenie výživného, avšak na druhej strane dôrazne poukazuje na skutočnosť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované skutočnými reálnymi možnosťami a schopnosťami rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane otca maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 11.4.2014 k zmene pomerov, keďže získal zamestnanie, z ktorého má preukázateľne priemerný čistý mesačný zárobok 393 €. Jeho majetkové pomery spočívajú vo vlastníctve 17-ročného motorového vozidla G., na ktoré je exekúcia, preto otec dôvodne nemôže získať predajom tohto motorového vozidla finančné prostriedky. K odôvodneniu rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý pri zvýšení výživného vychádzal v kontexte s rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 20.11.2011, právoplatným dňa 22.12.2011, kedy schválil súd rodičovskú dohodu, zveril mal. O. do

osobnej starostlivosti matky a určil výživné 135 € mesačne, odvolací súd dodáva, že tento rozsudok bol právoplatne zmenený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 11.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.5.2014, a konajúci súd znížil výživné otca pre maloletého. Už pri tomto rozhodnutí okrem iných dôvodov súd vychádzal aj z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy prihliadol ku skutočnosti, že daný stav v čase tohto rozhodnutia si otec zapríčinil sám, keďže v dôsledku úmyselného trestného konania stratil zamestnanie v O. K. S. H.. Konajúci súd pri ďalšom návrhu matky o zvýšenie výživného mal vychádzať z tohto rozhodnutia pri posudzovaní zmeny pomerov, preto nemohol konanie otca vyhodnotiť opätovne ako konanie kedy sa úmyselne vzdal výhodnejšieho zamestnania a vychádzať z príjmu, ktorý dosahoval v O.. Ani s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, že svojou výpoveďou podanou pred nástupom do výkonu väzby sa dobrovoľne vzdal zamestnania, nemožno súhlasiť, pretože o túto prácu by v dôsledku nástupu do výkonu odňatia slobody prišiel aj bez jeho výpovede. Je nepochybné, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. z 11.4.2014 došlo, s čím sa stotožnil aj odvolací súd, avšak dané majetkové a finančné pomery otca neodôvodňujú určiť výživné vo výške 170 € mesačne, ktoré otec nie je schopný žiadnym spôsobom plniť, pretože mu to jeho majetkové a finančné pomery neumožňujú. Takto určené výživné je pre otca likvidačné, ohrozujúce plnenie jeho základných životných potrieb. Preto odvolací súd zmenil výšku výživného a zvýšil výživné z 50 € na 100 €, čo má za daných okolností za výživné primerané a to tak vzhľadom na finančné možnosti otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj na strane matky došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, pretože ukončila rodičovskú dovolenku, nastúpila do zamestnania, kde jej priemerný mesačný zárobok je 422,40 € hrubá mzda.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom podľa § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a odvolací súd nemal poznatky o tom či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, preto je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne zabezpečením potrebných listinných dôkazov a opäť rozhodol o dlžnom výživnom otca pre navrhovateľa, súčasne rozhodol o spôsobe zaplatenia dlhu dôsledne vychádzajúc zo zásad vyplývajúcich z ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.