Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-168-2013.pdf
PDF · 264.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: T.. O. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. R., V. XXXX, štátny občan SR, zastúpený advokátom: Mgr. Maroš Ožvald, Advokátska kancelária, so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 866 571, o zaplatenie sumy 138,71 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 138,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 123,76 eur od 30.11.2012 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa k rukám právnemu zástupcu navrhovateľa vo výške 909,58 eur.
Súd určuje, že v zmluve o poskytnutí úveru č. 99/807/07 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 4.5.2007 sú neprijateľné podmienky uvedené: v bode 5.2 v znení: Klient sa zaväzuje mesačne platiť banke poplatok za správu Úverového účtu vo výške 69,- Sk mesačne, a v bode 14.3 v znení: Klient vyhlasuje, že príjma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk (ďalej len Rozhodcovský súd) zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v stanovených lehotách splnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí toto políčko ? platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy, s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.
Tieto neprijateľné podmienky sú neplatné.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 30.4.2013 podal na Okresnom súde U. prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 138,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 123,76 eur od 30.11.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 4.5.2007 Zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, na základe ktorej mu bol poskytnutý hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľnosti. Navrhovateľ je v zmluve v postavení spotrebiteľa, zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom bola uzavretá
ako štandardná zmluva odporcu, bez možnosti individuálne ovplyvniť jej obsah zo strany spotrebiteľa. V súvislosti s poskytnutým úverom a ustanovením bodu 5.2. zmluvy účtuje odporca navrhovateľovi mesačne poplatok za správu úveru vo výške pôvodne 2,29 eur, neskôr účtoval 2,62 eur a od júna 2010 2,99 eur. Poplatku za správu úverového účtu chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu medzi klientom a bankou. Za uvedený poplatok nie je klientovi poskytovaná žiadna osobitná služba a nikde o zriadenie účtu nežiadal. Zo zmluvného dojednania nie je zrejmé čo je obsahom spravovania úverového účtu a za čo je uvedený poplatok uhrádzaný. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu považuje navrhovateľ za konanie priečiace sa dobrým mravom a teda dojednanie poplatku považuje za absolútne neplatné. Navrhovateľ vyzval dňa 19.11.2012 odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške súčtu odporcom inkasovaných čiastok poplatku za vedenie úverového účtu. Odporca žiadosť navrhovateľa odmietol. Odporca za obdobie 4 rokov pred podaním tejto žaloby inkasom stiahol z účtu navrhovateľa za správu úverového účtu spolu čiastku 138,71 eur a v tejto výške sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ zároveň požadoval úroky z omeškania a to odo dňa uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie na základe výzvy.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. XRo/XXX/XXXX- XX zo dňa 3.5.2013, proti ktorému podal odporca včas odpor. Odporca odpor odôvodnil tým, že ustanovenie bodu 5.2 zmluvy považuje za platné a záväzné dojednanie. Uviedol, že v rámci správy úverového účtu odporca oznamuje navrhovateľovi údaje o vykonanom čerpaní úveru, o prijatých splátkach úveru o poplatkoch výpisom z úverového účtu. Úverový účet má charakter platobného účtu podľa § 2 ods. 9 Zák. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách. Na základe vedenia správy úverového účtu získava klient napr. informácie o vykonaných splátkach a o výške nesplatenej časti úveru. Je otázne či by klient vedel evidenciu splátok a evidenciu o výške zostatku viesť sám, keďže konkrétny výpočet anuitných splátok, rozloženie istiny a príslušenstva každej splátky predstavujú náročné matematické operácie. S predmetným ustanovením o poplatku za správu úveru navrhovateľ súhlasil a vyhlásil, že uzatvorenie zmluvy je prejavom jeho skutočnej a slobodnej vôle. Odporca zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu a to z dôvodu uzavretej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že spory medzi nimi bude riešiť Stály rozhodcovský súd asociácie bánk.
Navrhovateľ sa k odporu odporcu písomne vyjadril podaním zo dňa 29.7.2013, v ktorom uviedol, že s vyjadreniami odporcu nesúhlasí. Činnosti, ktoré odporca popisuje ako súčasť správy úveru sú integrálnou súčasťou poskytovania úverov, čo je jeden z predmetov podnikania odporcu a ten je povinný takéto činnosti vykonávať za účelom svojho riadneho podnikania, pričom nepredstavujú osobitnú službu poskytnutú navrhovateľovi. Navrhovateľ vyčerpal celý úver jednorazovo a teda pravidelná informácia o vykonanom čerpaní nemá pre neho žiadny význam. Splátky úveru inkasuje odporca automaticky z bežného účtu navrhovateľa a teda informáciu o platbách dostáva navrhovateľ prostredníctvom výpisu z bežného účtu. Problematika poplatkov za vedenie úverového účtu viedla až k legislatívnym zmenám, konkrétne k prijatiu Zák. č. 132/2013 Z. z., ktorým sa banke zakazuje takýto poplatok účtovať. Navrhovateľ uviedol, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú, keďže nebola individuálne dojednaná. Rozhodcovskú doložku umiestnil odporca na 14. stranu značne obšírnej 15. stranovej zmluvy čo spotrebiteľovi výrazne znemožňuje výkon práva na voľbu, ako to predpokladá § 93b zákona o bankách. Konštrukcia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spôsobom, keď nekonaním spotrebiteľa má prísť k automatickej akceptácii rozhodcovskej zmluvy, je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa a nemožno ho interpretovať ako prejavenie individuálnej vôle žalobcu. Aj podľa § 44 OZ mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, to musí ešte výraznejšie platiť v spotrebiteľskom vzťahu. Odporca splnenie podmienky individuálneho dojednania netvrdil ani nepreukázal. O nedostatkoch odbornej starostlivosti žalovaného pri podpise zmluvy svedčí aj skutočnosť, že osoby konajúce za žalovaného nezabezpečili ani uvedenie dátumu na zmluvu, čo ilustruje okolnosti uzavretia zmluvy a mieru starostlivosti poskytnutej žalobcovi. Rozhodcovský súd označený v článku 14. bod 14.3 Zmluvy v čase jej podpisu pod takýmto menom neexistoval, pod týmto menom prestal existovať dňa 1.3.2007, odkedy sa volá Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. V prípade zastavenia konania z dôvodov podľa § 106 O.s.p. odporca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko vznik sporu spôsobil odporca svojou neochotou komunikovať so žalobcom a poskytnúť mu zdôvodnenie svojho postupu pri určení výšky úroku a vysvetliť posúdenie zvýšenia rizika dlžníka.
Písomným podaním odporcu zo dňa 5.11.2013 sa odporcu vyjadril k námietke nedostatku právomoci súdu tak, že uviedol, že rozhodcovská doložka predstavuje platné ujednanie zakladajúce právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie na riešenie všetkých vzájomných sporov žalobcu a žalovaného v súvislosti so Zmluvou. Rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku, pretože bola individuálne dojednaná, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy nebol v postavení priemerného spotrebiteľa a žalovaná mal zákonnú povinnosť ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Navrhovateľ prijal návrh rozhodcovskej doložky podpisom zmluvy a neoznačením políčka v tretej vete doložky, nepresnosť v označení rozhodcovského súdu nespôsobuje bez ďalšieho neurčitosť a/alebo nezrozumiteľnosť tejto časti doložky a základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy. Odporca súhlasil, že uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky v čase uzavretia zmluvy boli upravené v § 53 O.Z., vo vzťahu k rozhodcovskej doložke O.Z. mlčal. Neprijateľnou podmienkou bola len taká podmienka, ktorá kumulatívne spĺňala nasledovné predpoklady: nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pre posúdenie individuálnosti dojednania je rozhodujúce, či spotrebiteľ bol schopný (mal možnosť) ovplyvniť podstatu podmienky a či túto možnosť aj reálne využil. Odporca v súlade so zákonom o bankách ponúkol odporcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom navrhovateľ mal možnosť ponúknutý návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať jednoduchým prejavením nesúhlasu formou označenia políčka v tvare štvorca, pri ktorom bolo zreteľne uvedené, že ak klient toto políčko označí, neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľ tak neurobil. Odporca v návrhu zmluvy umožnil odporcovi osobitne prijať/neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby táto skutočnosť mala vplyv na uzavretie zmluvy ako celku. Odporca poukázal na uznesenie B. SR sp. zn. X T. S. XX/XXXX zo dňa 22.11.2012, v ktorom B. súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora zrušil rozhodnutia nižších súdov z dôvodu, že sa nezaoberali možnosťou individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré obsahovali oprávnenie spotrebiteľa odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa založenia zmluvného vzťahu s danou bankou. Ak teda podľa názoru B. súdu SR možno uvažovať o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky vyššie uvedeným spôsobom, o to viac sa za individuálne dojednanú musí považovať predmetná rozhodcovská doložka, ktorý navyše bola obsiahnutá priamo v zmluve a navrhovateľ mal možnosť návrh rozhodcovskej doložky jednoducho neprijať. Navrhovateľ mal možnosť ovplyvniť existenciu rozhodcovskej doložky v zmluve, preto bola individuálne dojednaná a nevzťahujú sa na ňu ust. 53 O.Z. v rozhodnom znení. Pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky sa vyžaduje existencia kvalifikovanej značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu v neprospech žalobcu, ale naopak, poskytuje mu vo viacerých ohľadoch výhodu oproti žalovanému. V zmysle čl. 2 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu platí, že „ak sa v rozhodcovskom konaní rozhoduje spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nariadené ústne pojednávanie, Rozhodcovský súd zabezpečí, aby ústne pojednávanie prebehlo v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“ Z uvedenej citácie je zjavné, že odporcovi sa žiadnym spôsobom nesťažuje prístup k súdu. Ďalšiu ochranu žalobcu v prípadnom rozhodcovskom konaní zabezpečujú podľa žalovaného ustanovenia Rokovacieho poriadku, podľa ktorých je Rozhodcovský súd povinný použiť všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a nemôže prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ sa ako spotrebiteľ môže domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, má teda jeden extra dôvod, pre ktorý môže žiadať zrušenie rozhodcovského rozsudku. Výhodami rozhodcovského konania sú rýchlosť, efektívnosť a nízka nákladovosť, pričom tieto výhody by požíval primárne navrhovateľ, Rozhodcovská zmluva nespôsobuje akúkoľvek nerovnováhu (vyžaduje sa značná nerovnováha) v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O.Z. v neskoršom znení s účinnosťou od 1.1.2008 obsahuje odlišnosť v tom, že v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ O.Z. je ako neprijateľná podmienka uvedené ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, to však nemá na prejednávaný prípad akúkoľvek relevanciu, nakoľko platnosť rozhodcovskej doložky je potrebné posudzovať výlučne podľa právnych predpisov účinných v čase jej uzatvorenia a skutočnosť, že podmienka je uvedená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v O.Z. alebo Smernici sama o sebe neznamená, že takéto ustanovenie je automaticky neplatné. Všeobecný zákaz rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách nebol a nie je obsiahnutý ani v O.Z., ani Smernici a ani v českom právnom poriadku. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky by mali byť brané do úvahy všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, a to najmä osobu žalobcu, ktorý pri uzatvorení zmluvy nebol v postavení priemerného spotrebiteľa a zákonnú povinnosť žalovaného ponúknuť odporcovi návrh rozhodcovskej zmluvy. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva,
že ochrana sa neposkytuje každému spotrebiteľovi, ale len priemernému spotrebiteľovi. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Odporca poukázal, že navrhovateľ ukončil druhý stupeň vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore právo, v roku 2005 bol zapísaný v zozname odborne spôsobilých osôb vedenom Úradom pre verejné obstarávanie, čo svedčí o odborných znalostiach žalobcu. V čase uzatvorenia zmluvy navrhovateľ nemal postavenie priemerného spotrebiteľa, ktorý by nerozumel obsahu a významu ponúknutého návrhu rozhodcovskej doložky a možnosti jej neprijatia. Ponúknutie rozhodcovskej doložky odporcovi nebolo len prejavom slobodného rozhodnutia žalovaného, ale predovšetkým plnením jeho zákonnej povinnosti v zmysle § v 93b ods. 1 Zákona o bankách, ktoré explicitne určuje povinnosť, aby návrh rozhodcovskej doložky obsahoval určenie konkrétneho rozhodcovského súdu a teda odporca pri návrhu rozhodcovskej doložky nemohol ovplyvniť ani len výber rozhodcovského súdu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že neoznačenie políčka na neprijatie návrhu neznamená prejavenie súhlasu s návrhom rozhodcovskej doložky, odporca uviedol, že formulácia rozhodcovskej doložky zodpovedala ust. § 93b ods. 1, 2 Zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Rozhodcovská doložka bola formulovaná jasne a zrozumiteľne, bolo jasné, že neoznačením políčka a podpisom zmluvy navrhovateľ prijme návrh rozhodcovskej doložky. Z pohľadu prijatia návrhu rozhodcovskej doložky sa nevyžaduje, aby osoba akceptujúca návrh rozhodcovskej doložky okrem podpisu hlavnej zmluvy osobitne podpisovala aj rozhodcovskú doložku, pretože podpisom zmluvy podpisujúca osoba súhlasí so všetkými jej ustanoveniami. Z formulácie rozhodcovskej doložky je zjavné, že navrhovateľ podpisom zmluvy a neoznačením políčka v tretej vete rozhodcovskej doložky prijal návrh rozhodcovskej doložky, akékoľvek výhrady žalobcu sú účelové a nedôvodné. Vo vzťahu k nesprávnemu označeniu názvu Rozhodcovského súdu odporca poukázal na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej nepresnosť v označení stáleho rozhodcovského súdu nespôsobuje bez ďalšieho neurčitosť a nezrozumiteľnosť tejto časti rozhodcovskej doložky, v praxi sa akceptujú aj závažnejšie nepresnosti, než len použitie neaktuálneho názvu. Špecifikácia rozhodcovského súdu vyplývala priamo zo zákona o bankách, ktorý jednoznačne určuje konkrétny rozhodcovský súd, t.j. stály rozhodcovský súd povinne zriadený záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk v zmysle § 67 Zák. č. 510/2002 o platobnom styku. Podľa ust. § 35 O.Z. je potrebné vykladať právne úkony podľa vôle konajúcich strán. Označenie rozhodcovského súdu neaktuálnym názvom je dostatočne zrozumiteľné a určité, pretože aj bez použitia výkladových metód možno jednoznačne určiť konkrétny rozhodcovský súd v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov, čo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, keď uvádza: „Rozhodcovský súd pod týmto menom prestal existovať 1.3.2007, odkedy sa súd volá Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie.“ Pri nespochybniteľnej vôli strán je nesprávne označenie rozhodcovského súdu zjavne len chybou v písaní, ktorá podľa § 37 ods. 3 nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Záverom odporca poukázal na ustálenú judikatúru Ú. súdu SR, v zmysle ktorej základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Odporca na záver vyzdvihol nestrannosť rozhodcovského súdu.
Navrhovateľ reagoval na podanie odporcu vyjadrením zo dňa 27.11.2013, v ktorom opätovne poukázal, že rozhodcovskú doložku nie je možné vzhľadom na jej znenie, spôsob umiestnenia v zmluve a požadovaný spôsob voľby za individuálne dojednanú. Citoval pritom § 93b Zákona o bankách, ktorý požaduje formulovať rozhodcovskú doložku tak, že klient ju má osobitne prijať alebo neprijať, aktívnym úkonom vykonaným zo strany klienta. Odporca formuloval rozhodcovskú doložku tak, že na neprijatie sa vyžadoval aktívny úkon klienta, vykonaný na inej ako podpisovej strane, využívajúc všeobecne platnú skutočnosť, že spotrebitelia nie sú dostatočne pozorní a v situácii, ktorá pre nich nie je bežná a obvyklá a pod stresom si nevšimnú alebo neuvedomia určité aspekty uzatváraného zmluvného vzťahu, napr. aj potrebu vykonať rozhodnutie o riešení budúcich sporov s bankou. Formulácia rozhodcovskej doložky spôsobom, ktorý ťažko umožňuje overiť jej skutočné individuálne dojednanie s klientom, musí byť vnímaná na ťarchu žalovaného ako profesionálneho dodávateľa a predkladateľa zmluvy. Úvaha žalovaného o tom, že navrhovateľ nie je priemerný spotrebiteľ, je popretím podstaty ochrany spotrebiteľa a vyzýva k znevýhodňovaniu osôb na základe vzdelania alebo povolania. Interpretácia Súdneho dvora EÚ, že spotrebiteľská ochrana sa neposkytuje každému spotrebiteľovi, nie je odporcovi známa. Úmysel žalovaného vylúčiť jej uplatnenie na žalobcu z dôvodu vzdelania a profesionálneho pôsobenia v oblasti verejného obstarávania je popretím základného ľudského práva na rovnosť všetkých osôb. Tu poukázal na uznesenie B. SR sp. zn. XCdo XX/XXXX, podľa ktorého princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Demonštratívny katalóg neprijateľných podmienok v § 53 ods. 4 OZ obsahuje ustanovenia, ktoré zákonodarca samé o sebe považuje za neprijateľné, nemá preto význam skúmať, či konkrétna rozhodcovská doložka v zmluve prikazujúca
riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní spôsobí odporcovi nejakú nevýhodu, keďže takto znejúce rozh. doložky sú neprijateľné. Vo vzťahu k argumentu, že podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu by sa prípadné ústne pojednávanie konalo v územnom obvode samosprávneho kraja, v ktorom má bydlisko navrhovateľ, podotkol, že odporca má v územnom obvode O. samosprávneho kraja 8 pobočiek, takže to nie je žiadna výhoda, rozhodcovské konanie je navyše ako pravidlo písomné.
Odporca sa vyjadril k veci samej podaním zo dňa 27.11.2013 a uviedol, že úverový účet predstavuje účet klienta, na ktorom sa zaznamenávajú všetky transakcie súvisiace s úverom poskytnutým klientovi na základe úverovej zmluvy, ako napr. aktuálny zostatok istiny, aktuálne nahromadené úroky, aktuálny stav čerpania úveru, historická evidencia splátok, výška úrokovej sadzby, typ fixu úrokovej sadzby, dátum najbližšej refixácie, splatnosť úveru a pod. Správou úverového účtu možno rozumieť služby, ktoré sú poskytované klientovi v priamej súvislosti s čerpaným úverom a to najmä:
- poskytovanie relevantných informácii klientovi bez ďalšieho poplatku spracovaných a vedených v rámci úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi
- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách
- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátne príspevku a príspevku banky
- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS
Odporca sa ďalej znovu vyjadril k rozhodcovskej doložke, ktorá je podľa platná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku. ďalej poukázal na výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že pred uzavretím zmluvy mu bol poskytnutý návrh zmluvy. Tento návrh musel obsahovať aj návrh rozhodcovskej doložky, pretože predloženie návrhu rozhodcovskej zmluvy prikazoval priamo zákon. Ak navrhovateľ uviedol, že si nečítal celú zmluvu ale sústredil sa na kontrolu kľúčových častí ( úroková sadzba, splatnosť) svedčí to o tom, že navrhovateľ postupoval pri uzatvorení zmluvy nezodpovedne. Od každého priemerného spotrebiteľa možno minimálne očakávať, že si zmluvu aspoň prečíta. Nedostatok záujmu o obsah zmluvy však nemôže byť vykladaný na ujmu odporcu, pretože aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade je nemožno chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že k návrhu zmluvy nie je možné predkladať akékoľvek písomné návrhy a nie je možné robiť akékoľvek zmeny. V čase uzatvorenia zmluvy odporcovi nevyplývala povinnosť upozorniť navrhovateľa na prítomnosť rozhodcovskej doložky. Zároveň odporca uviedol, že s odstupom času nie je síce možné s istotou overiť, či pracovník odporcu navrhovateľa upozornil navrhovateľa na prítomnosť rozhodcovskej doložky, každopádne však navrhovateľovi bol poskytnutý návrh zmluvy, ktorý musel obsahovať aj rozhodcovskú doložku. Odporca zároveň žiadal, aby súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania, rozhodol o podanej námietke nedostatku právomoci súdu a to buď tak, že konanie zastaví alebo uznesením námietke nevyhovie.
Podaním zo dňa 7.4.2014 sa odporca vyjadril k podaniu navrhovateľa zo dňa 27.11.2013, pričom sa opätovne vyjadroval k nedostatku právomoci súdu. Uviedol, že v predmetnom prípade odporca v súlade s § 93b ods. 1, 2 zákona o bankách v bode 14.3 zmluvy ponúkol navrhovateľovi uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pričom navrhovateľ mal možnosť ponúknutý návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať jednoduchým prejavením nesúhlasu formou označenia políčka v tvare štvorca, pri ktorom bolo zreteľne uvedené, že ak klient označí políčko platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy. Navrhovateľovi na neprijatie návrhu predmetnej rozhodcovskej zmluvy stačilo len označenie uvedeného políčka, pričom navrhovateľ tak neurobil a preto nemôžu byť akékoľvek pochybnosti o tom, že navrhovateľovi bola poskytnutá možnosť návrh predmetnej rozhodcovskej zmluvy neprijať resp. nebol povinný návrh prijať. vo vzťahu k argumentom navrhovateľa k nedostatku pozornosti spotrebiteľov pri uzatvorení zmluvy, existencii stresu pri podpise zmluvy o úvere a irelevancii vysokoškolského vzdelania navrhovateľa, odporca poukazuje nie je len na zjavnú účelovosť daných argumentov, ale aj na existujúcu súdnu prax, ktorá všetky uvedené argumenty navrhovateľa vyvracia a to: rozsudok B. ČR sp. zn. XX S. zo dňa 29.6.2012, rozsudok C. U.J. L. L. X zo dňa 10.7.2013. Odporca poukázal na to, že obdobné rozhodcovské doložky v iných úverových zmluvách uzatvorených s odporcom boli uznané za
individuálne a platne dojednané nielen stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie ale aj všeobecnými súdmi (rozsudok C. U. B. P. zo dňa 5.2.2014, uznesenie C. Ž. zo dňa 11.3.2014. Vo veci samej sa odporca vyjadril tak, že uviedol, že ustanovenie bodu 5.2 zmluvy nepredstavuje neprijateľnú podmienku, pretože dojednanie o predmetnom poplatku predstavuje dojednanie o cene plnenia, ktoré je vylúčené z prieskumu neprijateľnosti v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ v rozhodnom znení a v súvislosti so správou úverového účtu navrhovateľa sú navrhovateľovi poskytované viaceré osobitné služby. Účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. ObZ. Okrem úrokov a odplaty si strany môžu v súlade s princípom zmluvnej slobody za poskytnutie úveru dojednať aj ďalšie formy odplaty. Uvedené teda predstavuje zložený záväzok ako predmet plnenia odporcu, za ktorý je klient povinný zaplatiť dohodnuté úroky, poplatky a iné formy odplaty, spolu predstavujúce paušálnu cenu plnenia za komplex služieb poskytovaných odporcom. Odporca má za to, že dojednanie o poplatku za správu úverového účtu predstavuje dojednanie o cene plnenia, pretože z obsahu zmluvy je zjavné, že zmluvné strany si dohodli cenu za úver a súvisiace služby tvorenú viacerými zložkami t.j. úrokom a predmetným poplatkom. Uvedený záver podporu aj zákonné vymedzenie spôsobu výpočtu RPMN. Poplatok za správu úveru predstavuje jednu zo zložiek RPMN, pričom RPMN predstavuje celkovú cenu úveru. Ak teda zákonodarca akceptoval poplatok za správu úveru ako súčasť ceny za poskytnutie spotrebiteľského úveru, tak nemôžu byť akékoľvek pochybnosti o platnosti a oprávnenosti predmetného poplatku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok obvodného súdu pre L. X zo dňa 10.7.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 9.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 1.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 10.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X sp. zn. XC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 23.10.2013, rozsudok C. U. L. L. X zo dňa 27.5.2013. V súvislosti so správou úverového účtu navrhovateľa sú navrhovateľovi poskytované nasledovné služby:
- poskytovanie relevantných informácii klientovi bez ďalšieho poplatku spracovaných a vedených v rámci úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi
- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách
- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátne príspevku a príspevku banky
- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že v súvislosti so správou úverového účtu nie sú navrhovateľovi poskytované akékoľvek osobitné služby nie sú pravdivé. V tomto prípade ustanovenie 5.2. zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, keďže nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach. Vyššie citované rozhodnutia českých súdov uznali ustanovenia o poplatku za správu úveru za určité a zrozumiteľné. Aj bez použitia jednotlivých výkladových metód je určitý obsah a význam predmetného ustanovenia, t.j. že sa jedná o evidenciu stavu pohľadávky v konkrétnom čase. Poplatok za správu úveru okrem toho, že bol v rozhodnom čase štandardnou a dlhodobou praxou v bankovom sektore, je aj právne reglementovaným inštitútom obsiahnutým vo viacerých slovenských a aj českých a európskych právnych predpisoch. Posledným z údajných dôvodov neplatnosti bodu 5.2. zmluvy bolo že sa prieči dobrým mravom. Ani jedno z vyššie uvedených rozhodnutí nepovažovalo ustanovenie o poplatkoch za správu úveru ako priečiace sa dobrým mravom a preto odporca odkazuje na argumentáciu v nich uvedenú
V písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa 23.4.2014, odporca uviedol, že nemá k dispozícii prehľad o konaniach, ktoré v podobných veciach vedú proti odporcovi iní jeho klienti, samotný odporca ale určite vie potvrdiť, že takéto konania na všeobecných súdoch prebiehajú a že teda nemožno prijať paušálny záver, že odporcom predložené rozhodnutia sú dôkazom o tom, že o veci musí rozhodnúť Stály rozhodcovský súd. Má vedomosť že napr. okresné súdy v L. a Ž. v konaní medzi odporcom a jeho klientmi z úverových zmlúv rozhodli. Skutočnosť, že rozhodcovský súd akceptuje rozhodcovskú doložku nesvedčí pre účely tohto konania o ničom relevantnom, keď rozhodcovské súdu v stovkách prípadov v SR akceptovali platnosť rozhodcovskej doložky a ich rozsudky boli následne v exekučných konania vyhlásené za nevykonateľné. Spôsob akým odporca predložil rozhodcovskú doložku považuje za vadný. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Poukázal na uznesenie B. SR XCdo
XX/XXXX. Prijateľnosť samotného poplatku za správu úverového účtu nie je dojednaním o cene plnenia, ktoré je vylúčené z prieskumu prijateľnosti podmienky. Týmto ustanovením je vylúčenie posudzovanie, či je výška ceny primeraná, no nie posúdenie, či je prijateľné takýto druh poplatku vyberať. Plnením v zmysle zmluvy je navyše poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom cenou za toto plnenie sú úroky, nie poplatok za správu úveru. Ak odporca poukazuje na § 499 Obch. Zák. tak zavádza, pretože v tomto ustanovení ide o poplatok za rezerváciu úverového rámca, nie poplatok za správu úveru. Ak odporca tvrdí, že ide o poplatok za poskytovanie komplexu ďalších služieb, tak ide o služby, ktoré navrhovateľ u odporcu nežiadal, neobjednal si ich a teda neexistuje základ na ich odplatné poskytovanie. Zatiaľ čo úrok je odporca oprávnený meniť iba spôsobom a v čase popísanom v zmluve, poplatok za správu úverového účtu môže odporca meniť ľubovoľne. Zoznam služieb, ktorý odporca definoval v podaní zo dňa 7.4.2014 je pomerne širší ako bolo odporcom pôvodne prezentované v podaní zo dňa 12.12.2012, avšak navrhovateľ zotrváva na názore, že nejde o osobitné služby v prospech navrhovateľa a ktoré by presahovali bežnú prevádzku odporcu ako banky. Možnosť navštevovať pobočky banky a radiť o poskytovaných produktoch poskytujú banky bezplatne každému, návšteva pobočky pri ktorej nie je poskytnutá konkrétne služby nie je spojená s poplatkom. Ak by si navrhovateľ želal službu spojenú so zmenou podmienok zmluvy alebo požadoval inú službu, za takéto činnosti je navrhovateľ podľa bodov 5.4.2. a 6.1. zmluvy povinný zaplatiť osobitný poplatok. Za službu internetbankingu navrhovateľ platí pravidelný mesačný poplatok za vedenie osobného účtu. Evidenciu prijatých platieb a pohľadávok je odporca povinný vykonávať na základe zákona o účtovníctve. Za zriadenie a vykonávanie inkás navrhovateľ platí poplatok za vedenie osobného účtu. Navrhovateľ nie je poberateľom štátneho príspevku a úver nie je poistený. Poukázal na rozhodnutie C. U. L. X XXC/XXX/XXXX, ktorým bola banka zaviazaná z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť navrhovateľovi poplatky za vedenie účtu alebo medializované rozhodnutie Krajského súdu P. L. zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého neexistuje nárok na bankové poplatky.
V písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 21.8.2014 odporca uviedol, že nakoľko od uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru uplynula už značná doba, nie je možné povedať aké konkrétne informácie boli klientovi poskytnuté vzhľadom na možnosť otvoriť si bežný účet. Klientovi mohla byť prezentovaná možnosť otvoriť si účet, určite však poskytnutie hypotekárneho úveru nebolo podmienené uzatvorením zmluvy o bežnom účte. Nakoľko neexistujú písomné záznamy o priebehu rokovania o uzatvorení jednotlivých zmlúv, nie je možné dokázať ani pravdivosť tvrdenia navrhovateľa ani odporcu avšak vzhľadom na to, že je možné úver splácať aj z iného bežného účtu než vedeného u odporcu, odporca vylučuje , žeby bol navrhovateľ nútený do uzatvorenia zmluvy ako podmienky pre poskytnutie hypotekárneho úveru. Navrhovateľ bol oboznámený, že v dôsledku vykonania predčasnej splátky príde k zmene úverových podmienok, v dôsledku čoho je potrebné uzatvorenie dodatku k úverovej zmluve. Vypracovanie dodatku podlieha poplatku, nakoľko k zmene prichádza na žiadosť klienta a odporca má s týmto úkonom administratívne náklady. Vzhľadom na zavedené postupy banky odporca vylučuje, že by navrhovateľovi neboli poskytnuté ním požadované informácie. Je možné že informácie nebolo možné poskytnúť okamžite, nakoľko presné prepočítanie úveru sa vykonáva na centrále banky, kam pobočka musí zadať požiadavku.
Navrhovateľ na návrhu trval v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, Zmluvou o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.11.2012, odpoveďou na výzvu zo dňa 12.12.2012, zápisnicou zo zasadnutia komisie zo dňa 28.11.2012, výpisom z OR odporcu, odporom zo dňa 29.5.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.7.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 5.11.2013 a jeho prílohami č. l. 71, 72, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.11.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 27.11.2013 a zo dňa 7.4.2014, výpismi z účtu navrhovateľa, výsluchom svedka, vyjadrením odporcu zo dňa 21.8.2014, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX ( ďalej len zmluva), ktorá nebola datovaná, na základe ktorej odporca ako banka poskytla navrhovateľovi peňažné prostriedky vo výške 1.500 000 Sk za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti s fixnou úrokovou sadzbou 5,62 % počas 5 rokov. Navrhovateľ sa zaviazal úver splácať v splátkach predbežne vo výške 7970 Sk vždy k 15. dňu v mesiaci.
Podľa bodu 5.2. zmluvy sa odporca zaviazal mesačne platiť banke poplatok za správu úverového účtu vo výške 69 Sk mesačne.
Podľa článku 14. Zmluvy označenom ako Záverečné ustanovenia, konkrétne v bode 14.3. je obsiahnutá rozhodcovská podľa ktorej klient vyhlasuje, že prijíma návrh tejto rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk (ďalej len „rozhodcovský súd“). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné strany, že v stanovených lehotách splnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona. Ak klient označí toto políčko ? (pozn. súdu: políčko v zmluve nie je označené) platí, že neprijíma vyššie uvedený návrh rozhodcovskej zmluvy s tým, že vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými stranami vznikli v súvislosti s Úverovou zmluvou, je príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.“
Podľa výzvy právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 19.11.2012 bol odporca vyzvaný, aby uhradil navrhovateľovi čiastku predstavujúcu súčet všetkých bankou vybraných poplatkov za správu úverového účtu od podpisu zmluvy až doteraz a to v lehote 10 dní od zaslania tohto listu
Z odpovede odporcu zo dňa 12.12.2012 súd zistil, že odporca tvrdenia navrhovateľa odmieta, navrhovateľ pred podpisom zmluvy ani počas splácania poplatok nenamietal, poukázal na zmluvnú voľnosť účastníkov a žiadosť navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za bezpredmetnú.
Zo zápisu zo zasadnutia Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012 súd zistil, že komisia prerokovala zmluvné podmienky spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s.. Podľa záveru komisie poplatok uvedený v bode 6.1. písm. b) a poplatky za správu úverového účtu pri splácaní z osobného účtu a za správu úverového účtu pri splácaní z iného ako osobného účtu uvedené v sadzobníku alebo poplatky s obdobným účinkom sú nevyžiadané a nesledujú záujmy klienta. Uvedené zmluvné podmienky podľa názoru komisie sú spôsobilé naplniť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o úverový účet, tento slúži na internú evidenciu a nie na potreby klienta. Komisia má za to, že pri zriaďovaní a vedení úverového účtu navyše môže ísť o nevyžiadanú službu poskytovanú spotrebiteľovi. Výškou poplatku sa komisia nezaoberala pretože principiálne poplatok ako taký posúdila ako neprijateľný, majúci svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach. Komisia dáva podnet právnickým osobám zameraným na kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov na zváženie podaní na príslušné orgány za účelom prípadných opatrení, aby uvedené zmluvné dojednania spotrebiteľov nezaväzovali.
Podľa výpisov z účtu navrhovateľa za obdobie máj 2010 až apríl 2012 súd zistil, že navrhovateľovi bol mesačne účtovaný poplatok za účet - hypot v máji 2010 vo výške 2,62 eur, od júna 2010 vo výške 2,99 eur. Popri tomto poplatku navrhovateľ mesačne platil aj poplatok za svoj vlastný osobný účet vo výške 3,90 eur.
Právny zástupca navrhovateľa pri výsluchu uviedol, že čo sa týka okolností ohľadne individuálne dojednanej Zmluvy ohľadne poplatku uviedol, že nie je pravdou ako uvádza odporca, že by navrhovateľ nemal byť priemerný spotrebiteľ z dôvodu, že má právnické vzdelanie. Tento argument odporcu je irelevantný. Navrhovateľ si zobral jediný úver na nadobudnutie nehnuteľnosti, v ktorej aj býva. Navrhovateľ si čo sa týka úveru vybral odporcu a uzavrel s ním Zmluvu o úvere tak, že si zisťoval podmienky na základe, ktorých aj iné banky poskytujú úver a zistil, že odporca poskytuje úrok z úveru znížený o 0,71 % tak ako to uvádzal v reklamnej kampani. Navrhovateľ vyhodnotil podmienky poskytnutia úveru ako výhodné. Problém s odporcom vznikol po prvej refixácii úroku po 5 rokoch od uzavretia Zmluvy, kedy odporca oznámil navrhovateľovi výšku úroku na ďalšie obdobie, ktorý nezodpovedal uzavretej Zmluve. Až vtedy si navrhovateľ začal podrobne študovať Zmluvu a to v súvislosti s výškou poskytnutého úroku po refixácii z čoho vznikol spor a súdne konanie prebieha tak isto na Okresnom súde U.. V súvislosti so štúdiou tejto Zmluvy sa začal zaoberať navrhovateľ aj poplatkami za vedenie účtu. V tom čase bolo zverejňované stanoviská a informácie z Č. G. ohľadne poplatkov za vedenie účtu. Komisia pre posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách sa zaoberala Zmluvami aj ostatných bánk a vo vzťahu k odporcovi konštatovala, že poplatok za vedenie účtu úverového je principiálne neprijateľný.
Práca komisie viedla k zmene legislatívy o bankách a podľa aktuálneho znenia Zákona o bankách je vyberanie poplatku za vedenie účtu zakázané. Novela zákona v tomto smere potvrdila neprijateľný stav za predchádzajúce obdobie. V tomto konaní navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia poplatky a tieto boli navrhovateľovi priamo z účtu strhnuté. Tieto poplatky navrhovateľ uplatňuje za obdobie štyroch rokov od mája 2009 do apríla 2013 - do podania žaloby. Poplatok za správu účtu bol dvakrát zvýšený. Odporca voči navrhovateľovi nepodniká žiadne iné činnosti ako tie, ktoré má z titulu svojho podnikania vykonávať. A pri čiastočnom predčasnom splatení úveru navrhovateľ žiadal odporcu o informáciu o akú dobu sa skrátila doba splatnosti z dôvodu čiastočného uhradenia úveru, keď výška splátky mala ostať zachovaná, odporca oznámil navrhovateľovi, že túto informáciu mu poskytne za poplatok.
Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečných vyjadrení uviedol, že zotrváva na žalobe a na svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach. Uplatňovaný nárok považuje za dostatočne preukázaný a vysvetlený. Je názoru, že predmetný poplatok nebol poskytovaný zo strany odporcu za žiadnu službu, ktorá by bola objednaná a dohodnutá. Poplatok bol zo strany navrhovateľa poskytovaný bez akejkoľvek hospodárskej ekvivalencie. Odporca navyšoval tento poplatok bezdôvodne. Na základe uvedeného považuje návrh za dôvodný a uplatňuje si trovy konania, ktoré vyčísli v prípade úspechu v spore. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej odporcom, svoj nárok uplatnil v uvedenej výške z dôvodu, že sa jedná o obchodno-právny vzťah kde premlčacia doba je 4 roky.
Právny zástupca odporcu uviedol, že zotrváva na podanom odpore a písomnom vyjadrení. Súd by sa mal primárne zaoberať nedostatkom právomoci rozhodovať o tejto veci z dôvodu platne dohodnutej rozhodcovskej doložky. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľná podmienka konania. Žiada, aby súd rozhodol o tom, že nemá právomoc o tomto spore konať. Uviedol, že pracovníčka, ktorá mala zabezpečiť podpis Zmluvy zabudla do Zmluvy uviesť aj dátum a to do všetkých podpisovaných zmlúv vrátane dodatkov. Z čoho môže vyplývať, že podpisovaniu Zmluvy nevenovala takú starostlivosť vrátane upozornenia navrhovateľa na rozhodcovskú doložku. Právny zástupca odporcu uviedol, že ani jemu nie je známe prečo nie je na zmluve dátum, tento mohol byť podpísaný navrhovateľom. Zmluva bola uzatvorená dňa 04.05.2007, čo vyplýva zo zhodných skutkových tvrdení. Ďalej uviedol, že u navrhovateľa sa výška mesačnej splátky menila v určitých obdobiach v súvislosti s refixáciou t.j. v závislosti zo stanovením novej úrokovej sadzby pre úver. Splátky sa musia prepočítavať, nakoľko tieto sa v určitých obdobiach menia, nakoľko fixácia na dobu 30 rokov neexistuje. Navrhovateľ mal fixáciu na 5 rokov. Zo zmluvy nevyplýva, že podmienkou poskytnutia úveru bolo, že navrhovateľ musí mať u odporcu zriadený bežný účet a navrhovateľ túto skutočnosť nepreukázal. Aj v súčasnosti by svoj účet mohol zmeniť a mohol by splátky splácať z účtu v inej banke. Identifikácia úverového účtu nie je pre daný prípad kľúčová, dôležité je, že v zmluve je uvedené, že je zriadený úverový účet. Nie je podstatné, či úverový účet kontroluje alebo vykonáva na ňom operácie zamestnanec alebo softvér, s obidvomi sú spojené náklady pre odporcu. Úverový účet je spojený okrem iného s poskytovaním služieb klientovi, ktoré by bez existencie tohto účtu nemohli byť poskytované. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 7.8.2014 vzniesol námietku premlčania pohľadávky a to v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty v súvislosti z bezdôvodným obohatením v súvislosti s § 107 ods. 1,2 OZ. založil do spisu stanovisko NS ČR z 23.4.2014.
Právny zástupca odporcu v rámci záverečného vyjadrenia uviedol, že zotrváva na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach. Žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. Žiada priznať náhradu trov konania, ktorú vyčísli v zákonnej lehote. Čo sa týka právomoci rozhodovania tohto súdu je názoru, že rozhodcovská doložka k predmetnej zmluve je platná, z tohto dôvodu súd nemá právomoc konať v tejto veci. V inom konaní na tomto súde zhodných účastníkov a zhodných skutkových okolností, súd konanie zastavil. Uznesenie je právoplatné. Od 1.1.2015 platí samostatný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ktorom je uvedené, že rozhodcovské doložky uzavreté do účinnosti tohto zákona sú platné. Súd sa nemôže odchýliť od právoplatného rozhodnutia v inej veci - res judicata nakoľko v konaní, ktoré bolo zastavené súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako platnú. Súd by zaťažil konanie pokiaľ by rozhodoval v tejto veci s prekážkou právoplatne rozhodnutej veci - jej nerešpektovanie. Navrhovateľ svoj nárok odôvodňuje neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá v dôsledku toho je neplatná. Zároveň uvádza, že za predmetné poplatky mu odporca neposkytuje žiadne služby, existuje asi 350 rozhodnutí českých súdov, ktoré sú opačného názoru, poukazuje zároveň na rozhodnutie Ú. súdu ČR, Občianskeho - právneho kolégia B. súdu ČR, ktorý sa zaoberá inou činnosťou úverového veriteľa a paušálnym poplatkom za túto činnosť a určitosťou tohto poplatku. Medzi bankou a klientom existuje
komplexný vzájomný vzťah práv a povinností. V rámci toho banka okrem poskytnutia samotného úveru poskytuje klientovi informácie na pobočkách cez internet banking a taktiež výpisy z účtu a mnohé ďalšie tak ako uvádzali v písomných vyjadreniach. Banky v 21. storočí nič neposkytujú bezplatne. Zmenou zákona o bankách platnou od júna 2013 bolo zakázané vyberanie obdobných poplatkov, v zákone sa však neuvádza, že tieto poplatky sú neplatné. Aj v prípade, že by to tento zákon uvádzal jednalo by sa o retroaktivitu, ktorá je neprípustná. Náklady za vedenie účtu sú pritom uvedené v platných zákonoch, ktoré zákony s týmito poplatkami rátajú. Jedná sa o ustanovenia Zák. č. 129/2010 a Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, v ktorých sa uvádzajú v súvislosti s výpočtom RPMN, taktiež sú uvedené v § 39 v zákone o DPH a nariadení vlády § 87/1992. Čo sa týka premlčania, navrhovateľ môže uplatniť nárok v danom prípade len za dva roky do podania žaloby v súvislosti s ustanovením § 107 ods. 1 OZ a § 52 ods. 2 OZ podľa ktorého sa ustanovenia občianskeho zákonníka použijú prednostne na vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv. V ďalšom poukazuje na účelovosť konania navrhovateľa v súvislosti s danou žalobou keď navrhovateľ uzatvoril z odporcom zmluvu v roku 2007 a žalobu podal až 2013 t.j. po 6 rokoch platenia predmetných poplatkov. Navrhovateľ sám uviedol, že ponuku odporcu v rámci zmluvného vzťahu vyhodnotil ako najvýhodnejšiu. Po 6 rokoch pritom uplatňuje neplatnosť zmluvy ohľadne poplatkov.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní dňa 12.11.2013 súd zistil, že má právnické vzdelanie. Nevykonáva právnické povolanie, podniká v rámci s.r.o., ktorá sa zaoberá poradenstvom hlavne v oblasti verejného obstarávania a euro - fondov. V roku 2007, keď uzatváral Zmluvu pracoval na Ministerstve životného prostredia a jeho náplňou práce bolo tak isto verejné obstarávanie a problematika eurofondov. Úverovú zmluvu uzatváral na kúpu bytu. Štandardne vnímal poskytované podmienky viacerých bánk v rámci ich reklamných kampaní, ale tak isto si priamo v bankách zisťoval podmienky poskytovania úverov. V tom čase mal osobný účet vo P. banka a.s., kde sa tak isto informoval na podmienky poskytnutia úveru. Zaujímal sa hlavne, koľko bude mesačná splátka, ako dlho bude úver splácať a úrok z úveru. Na základe zistených informácií sa rozhodol uzatvoriť úverovú zmluvu s odporcom. Zmluvu uzatváral v prevádzke X. na C. D., pôvodne označenie J. banka. Zmluva sa uzatvárala na viac stretnutí. Banke dokladoval príjem, osobné a majetkové pomery. Na základe, týchto dokladov banka mu dala obchodnú ponuku, kde boli uvedené základné parametre úveru a to úrok, doba splácania, nie je si istý, či výška splátok. Ponuka bola vytlačená priamo z počítača na základe zadania a bola na jednom liste (A4). Nevie, či priamo po predložení tejto ponuky hneď uzatváral Zmluvu o úvere, ale zrejme Zmluva bola uzatvorená až neskôr, nakoľko myslí si, že ešte musel predkladať znalecký posudok na zakupovaný byt. Nepamätá si, či mu zo strany odporcu bol poskytnutý aj Návrh zmluvy, ale myslí si, že bol zo strany odporcu informovaný o bežnej štandardnej zmluve na poskytnutie úveru. Nevie, či to bolo v tlačenej forme. Na základe dohovoru s pracovníčkou, ktorá mala uzatvorenie tejto zmluvy na starosti - fin. poradkyňa - zamestnankyňa odporcu prišiel do banky odporcu na dohodnutý termín na podpis Zmluvy o úvere. Táto pracovníčka tam už nepracuje. Pracovníčka, keď prišiel na stretnutie mala už pripravené návrhy zmluvy, ktoré boli podpísané, zrejme zástupcami odporcu, toto sa len domnieva. Tieto Návrhy zmlúv boli už zviazané. Nevie koľko exemplárov mu bolo predložených. S pracovníčkou banky prekontrolovali na Zmluve základné údaje, t. j. či je tam správne meno, bydlisko, výška úveru, úroková miera a myslí, že to je všetko. Túto Zmluvu si celú na tomto stretnutí nečítal, nebol na to časový priestor. Bol pred tým oboznámený so základnými parametrami aj s Návrhom zmluvy a s návrhom štandardného znenia Zmluvy a vychádzal z toho, že ten ktorý mu bol pred tým predložený sa zhoduje s Návrhom zmluvy, ktorý bol prichystaný na podpis. Banku pokladá za dostatočne dôveryhodnú, aby to tak bolo. Zameral už len na kontrolu kľúčových častí Návrhu zmluvy pri je podpisovaní. Nepamätá si, či pred uzatvorením Zmluvy bolo s ním jednané ohľadne spôsobu riešenia sporov, ktoré z tejto zmluvy vyplynú. Nepamätal si, či bolo s ním jednané ohľadne rozhodcovskej komisie, resp. Rozhodcovského súdu. Nepamätal si, či bol upozorňovaný zo strany pracovníka na možnosť pred podpisom Zmluvy v Zmluve niečo ešte vyznačiť, alebo „ zaškrtnúť “. Celý čas, ktorý vtedy pred podpisom strávil v banke bol asi do jednej hodiny. Určite mal možnosť prečítať si túto Zmluvu pred jej podpisom a to priamo v banke, čiže mal možnosť požiadať banku, aby si mohol prečítať vtedy na stretnutí celú túto Zmluvu. Zmluvu si neprečítal pred podpisom preto lebo takúto Zmluvu čítal pred tým v podobe návrhu. Predpokladá, že v predloženom Návrhu, ktorý mal k dispozícii pri stretnutiach pred podpisom Zmluvy ešte nebolo jeho meno. Nepamätal si, či v uvedenom Návrhu, ktorý mu bol predložený pred podpisom vyhotovenia Zmluvy bolo ustanovenie o rozhodcovskom konaní, ale predpokladá, že áno. Pri podpisovaní konkrétnej Zmluvy si zrejme ani nespomenul, že takéto ustanovenie v takejto Zmluve je vzhľadom k tomu, že uplynul už nejaký čas - niekoľko týždňov od toho, ako čítal všeobecný Návrh a podpisoval konkrétnu Zmluvu. Z dôvodu spôsobu svojho života, by nešiel do žiadnych riskantných finančných operácií a nikdy by si nezobral pôžičku od
nebankového subjektu. Okrem tohto úveru nemal ani žiadny iný úver. Voči odporcovi si plnil všetky svoje povinnosti ako aj doteraz. Poplatok, ktorý bol vyberaný za vedenie účtu nezodpovedal tomu, čo mu banka poskytovala. Nejedná sa o vysokú čiastku, ale tento spor vznikol aj z dôvodu, že úrok, ktorý mu bol poskytnutý zo strany odporcu pri refixácii nezodpovedal Zmluve. Suma úveru mu bola poskytnutá naraz - bola priamo prevedená na účet predávajúceho, ktorý mu odpredal nehnuteľnosť. U odporcu v súvislosti s touto Zmluvou má otvorený bežný účet, na ktorý každý mesiac musí zabezpečiť, aby bol na ňom dostatok fin. prostriedkov, z ktorých odporca urobí zrážku splátky úveru. Z hypotekárneho účtu už čerpať nemôže, nemôže z neho robiť iné platby tieto môže robiť len zo svojho bežného účtu. Hypotekárny účet je len pre potreby banky. Informácie o stave hypot. účtu dostáva od odporcu raz za rok. Za bežný účet platí štandardný poplatok, mesačne 3 - 4 eurá, k tomu účtu má aj platobnú kartu. Na otázku PZ odporcu uviedol, že k Návrhu zmluvy o úvere nepredložil odporcovi žiadne písomné protinávrhy. Možno, že ústne namietal znenie nejakého článku alebo navrhoval nejakú jeho úpravu ústne, banka má však svoje štandardné návrhy zmlúv a zmluvy, ktoré sú vypracované právnym oddelením, pracovníci banky nie sú oprávnení na zmenu týchto zmlúv resp. dojednávanie zmien, nedošlo ku žiadnej zmene návrhu Zmluvy. Nevedel sa vyjadriť, či navrhoval nejakú zmenu v súvislosti s čl. 14. Čítal čl. 14.3 až po podpise Zmluvy v súvislosti s ponúknutou refixáciu úveru a s tým vznikajúcim sporom. Tento článok je napísaný tak, že keď nezaškrtne políčko v tomto článku, tak platí rozhodcovská doložka. Nepamätá si či bol upozornený pracovníčkou banky na túto skutočnosť. Možnože aj táto pracovníčka zabudla upozorniť ho na túto skutočnosť. Úverovú zmluvu podpísal. Zmluva je platná a účinná jej podpisom, pokiaľ v nej nie sú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a obchodnými zvyklosťami. Na ďalšom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že pred uzatvorením úverovej zmluvy s odporcu mu bola prezentovaná možnosť získať hyp. úver, že si založí v banke odporcu bežný účet. Toto mu uviedla pracovníčka odporcu v pobočke na C. D. P. X.. Z tohto dôvodu si zriadil účet v J. banka a následne svoj účet, ktorý používal vo P. zrušil. Pred skončením viazanosti úverovej sadzby úveru odporcu informoval na pobočke, že chce vykonať mimoriadnu splátku úveru v maximálnej výške - 25 %, a zároveň požiadal aby mu bola zachovaná výška doterajšej splátky úveru. Keďže sa z tohto dôvodu musela skrátiť doba splácania, chcel vedieť od pracovníčky banky, koľko bude ešte za takých okolností splácať úver. Bol informovaný ústne pracovníčkou, že túto informáciu mu banka neposkytne, jedine na základe písomnej žiadosti o zmenu úverovej zmluvy, t.j. že požiada o skrátenie doby splácania. Banka mu neposkytla informácie, ktoré žiadal. Zrejme aj písomne požiadal o túto informáciu bolo to na pobočke v L. alebo H. X., v ten deň telefonicky dostal informácie, že tieto dostane len na základe písomnej žiadosti o zmenu úverovej zmluvy.
Z výsluchu svedka N.. G. W., ktorý je poverený zamestnanec odporcu súd zistil, že je zamestnancom odporcu od 5.12.2011, pracuje na pozícii riaditeľ odboru riadenia úverových produktov. V tejto funkcii je od 1.6.2014. Čo sa týka zmlúv o poskytovaní úverov tieto sa nie pravidelne obmieňajú, tieto zmeny sa týkajú hlavne zapracovania novej právnej úpravy, prípadne produktových zmien, pokiaľ banka rozhodne ponúkať nový úverový produkt alebo pozmeniť podmienky existujúceho úverového produktu. Konkrétnu zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvoril s odporcom nevidel, ale zásady podľa ktorých sú tieto zmluvy uzatvárané sú mu jasné. Vo všeobecnosti pokiaľ sa uzatvára zmluva o hypotekárnom úvere finančné prostriedky, ktoré sú poskytované na základe tejto zmluvy o úvere odporca dáva k dispozícii klientovi podľa toho ako si určí klient v žiadosti, pokiaľ priamo zo zmluvného vzťahu nevyplýva, že fin. prostriedky z úveru majú byť vyplatené zo strany banky priamo konkrétnemu príjemcovi. Sú dva hlavné spôsoby poskytnutia fin. prostriedkov a to, že buď sa poskytnuté fin. prostriedky prevedú na bežný účet klienta, alebo sa potom priamo uhrádzajú nejakému subjektu na základe predložených dokladov. Pokiaľ sú fin. prostriedky poukazované na bežný účet klienta, tieto fin. prostriedky sa na tento účet presúvajú z úverového účtu klienta. Úverový účet klienta je účet, ktorý je vedený na meno klienta. Úverový účet klienta sa zriaďuje na základe podpísania konkrétnej úverovej zmluvy. Osobitná zmluva o zriadení úverového účtu klienta sa s klientom nepodpisuje. Banka na základe toho potom zo svojho účtu prevedie fin. prostriedky vo výške poskytnutého úveru na úverový účet klienta a na tomto účte sú poskytnuté fin. prostriedky uložené až do čerpania tohto úveru. Po splnení podmienok úverovej zmluvy klient potom podá žiadosť o čerpanie úveru a na základe toho sú mu fin. prostriedky k úveru prevedené na jeho bežný účet alebo sú vyplatené priamo určenej osobe. Pokyn na čerpanie resp. prevod fin. prostriedkov z úverového účtu dáva klient a banka skontroluje či sú splnené podmienky čerpania úveru, a ak sú splnené tieto podmienky pracovník banky potvrdí, že sú tieto podmienky splnené a bankový systém zrealizuje prevod fin. prostriedkov z úverového účtu. Na úverovom účte potom už nie sú fin. prostriedky a je na ňom vedený dlh, ktorý sa spláca zo strany klienta. Týmto úverovým účtom klient už nemôže disponovať, nemôže z neho vyberať fin. prostriedky, nakoľko je tam dlh a na tento dlh už nemôže vyberať
fin. prostriedky, mohol by na tento účet priamo vkladať fin. prostriedky. Väčšinou sa však splácanie úveru realizuje tak, že fin. prostriedky jednotlivých splátok sa prevádzajú z bežného účtu klienta na tento úverový účet. Existencia bežného účtu klienta v banke ktorá poskytuje úver nie je podmienkou poskytnutia úveru a tento úver môže byť v takom prípade splácaný prostredníctvom úverového účtu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere podľa jeho názoru klient má vedomosť, že mu je zriaďovaný úverový účet u poskytovateľa úveru, v tomto prípade u odporcu, v súčasnosti je to tak určite, nakoľko v zmluve je priamo uvedené číslo tohto účtu, nevie sa vyjadriť či to tak bolo v období roku 2007. V prípade, že klient pri poskytovaní úveru nemá bežný účet vedený v banke, ktorá mu úver poskytuje, v zmluve o poskytnutí úveru musí byť uvedený účet banky na ktorý sa majú uhrádzať mesačné splátky. Tento účet v banke ktorá mu poskytuje úver je klientov a je na jeho meno. V prípade, že klient, ktorému je poskytnutý úver má bežný účet v tej istej banke, ktorá mu úver poskytuje klient nemusí vedieť, pri jeho štandardnom správaní nie je potrebné aby vedel číslo úverového účtu v banke na ktorý má poukazovať splátky za poskytnutý úver. Keď klient uhradí všetky dohodnuté splátky z dohodnutej úverovej zmluvy t.j. keď uhradí celý poskytnutý úver, potom sa úverový účet uzavrie. To znamená, že tento úverový účet sa zruší. Zrušenie úverového účtu sa deje automaticky a podnetom na jeho zrušenie je splatenie celého poskytnutého úveru aj s príslušenstvom. Klient už nedáva žiadosť ani pokyn banke aby zrušila tento úverový účet. Na úverovom účte sa vedie splácanie úveru, vedie sa výška dlhu v konkrétnom čase a výška splátok, výška úrokovej sadzby, termín zmeny úrokovej sadzby, prípadne omeškanie klienta so splácaním splátok v termíne. Toto je vedené bankovým systémom, softvérom. Každý mesiac sa manuálne nekontroluje splácanie konkrétneho účtu. Túto kontrolu vykonáva informačný systém, ktorý keď zistí nedostatok alebo chybu upozorní zamestnanca. Kontrolu splácania úveru na úverovom účte robí softvér, každý deň v prípade existencie splatnej pohľ. banky. Denné úročenie úveru prebieha v informačnom systéme a výstup z toho je mesačná splátka. V prípade, že úver je splácaný podľa podmienok úverovej zmluvy, t.j. keď klient má na svojom bežnom účte každý mesiac v čase splátky dostatočný objem fin. prost. na realizáciu splátky úveru, prevod fin. prostriedkov splátky sa automaticky prevedie z bežného účtu na úverový účet, toto robí bankový informačný systém. Nie je potom potrebné fakticky manuálne kontrolovať tento úverový účet. Manuálne kontroly sa robia pri zistených chybách na základe vnútorného kontrolného systému banky. Samotný úverový účet pokiaľ je úver riadne splácaný nemôže dať podnet v systéme na jeho kontrolu. Kontroly sú robené zo strany banky na všetkých účtoch, na základe nejakých zadaných scenárov alebo kritérií. Úver ktorý bol poskytnutý navrhovateľovi, pokiaľ vie, bol splácaný riadne a splácaný bol prevodmi z bežného účtu. Úverový účet vo všeobecnosti poskytuje určitý balík služieb pre klienta a záleží od klienta čo z tohto poskytnutého balíku služieb využíva alebo nevyužíva. Medzi základné služby, ktoré sú klientovi k dispozícii sú zasielanie upozorňovacích sms správ, ktoré slúžia na upozornenie klienta, či už pred splátkou resp. tesne po termíne splátky na povinnosť uhradiť mesačnú splátku. Sms pred splátkou je zasielaná v prípade, že klient nemá na svojom bežnom účte dostatok fin. prostriedkov na splatenie celej splátky v danom termíne, sms dva dni po termíne splatnosti splátky a to v prípade, že táto nebola riadne uhradená. Tým sa chráni klient od platenia poplatku za upomienku. Ďalšia služba je poradenstvo klientovi na pobočke v banke a to hlavne v prípadoch ak klient uvažuje nad zmenami na úvere ako sú napr. aká bude výška mesačnej splátky v prípade mimoriadnej splátky úveru, výška splátky v prípade zmeny úrokovej sadzby, podmienky banky v prípade zmeny zabezpečenia úveru, alebo poistenie úveru. Ďalšia časť služieb sú informácie na pobočkách to jest informácie o aktuálnom stave úveru. Tieto informácie sú bežne klientom poskytované, ale banka má náklady na správu týchto informácií. Tieto náklady boli zohľadňované v poplatku za správu úverového účtu. Ďalej sú to informácie prostredníctvom internet banking, ktoré sú k dispozícii 24 hod. denne, správa poistenia úveru, správa štátneho príspevku, inkaso splátky z bežného účtu klienta na úverový účet, zasielanie poštou koncoročného stavu úveru. Na otázku sudcu ako vie klient, že má tieto služby k dispozícii uviedol, že nie je pravidlom, že pri otváraní úverového účtu, je o všetkých týchto službách klient informovaný, má možnosť sa však spýtať a oboznámiť sa z rozsahom poskytovania týchto služieb. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ mu je známe v zmluve nie je uvedená definícia úverového účtu, poplatok za správu úveru by sa splácal za konkrétny účet do doby, kým by nedošlo k vypovedaniu úveru, čiže do doby zosplatnenia celého úveru, tj. do doby vypovedania zmluvy zo strany banky. Po vypovedaní úveru už potom neprebiehajú mesačné splátky, nakoľko banka požaduje úhradu celého úveru. Po zosplatnení úveru klientovi sa už neposkytujú všetky služby, ktoré uvádzal. Banka v tomto prípade neuzatvorila s klientom zmluvu o vedení úverového účtu. Po zosplatnení úveru klient už poplatok za správu úverového účtu už neplatí. Aktuálne sa klient bankou neinformuje o nerealizácii inkasa z jeho bežného účtu vo všeobecnosti aspoň nie je si však týmto úplne istý. Do konca januára 2014 však informácie o tom boli klientom zasielané. Úver je úročený na dennej báze, celková mesačná splátka je rovnaká. Splátka úroku je počítaná takýmto spôsobom. Pri realizácii predčasnej čiastočnej splatnosti
úveru na pobočke klientovi banka nevie uviesť presne aká bude výška mesačnej splátky po úhrade predčasnej splátky. Orientačnú výšku novej splátky by na pobočke mali vedieť vypočítať, nakoľko on na toto robil v L. banke kalkulačku v Q.. Takúto všeobecnú informáciu by klient mal dostať bezplatne, pokiaľ by chcel potvrdenie o presnej výške splátky, musel by zároveň uviesť kedy presne uhradí mimoriadnu splátku a v akej výške. Je to kvôli dennému úroku. Táto služba je už spoplatnená.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 23a ods. 1 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochranu spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V konaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX, na základe ktorej odporca poskytol odporcovi úver vo výške 1.500.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 49.790,88 eur) za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splácať za podmienok dohodnutých v predmetnej zmluve (ďalej len „zmluva“). Navrhovateľ sa návrhom domáha od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia, keď odporca mal inkasovať z bežného účtu žalobcu titulom poplatku za správu úverového účtu sumu vo výške 138,71 eur, ktorý navrhovateľ považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporca pri jeho prvom úkone vo veci samej, ktorý mu v danom konaní patrí vzniesol námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu v zmysle § 106 Občianskeho súdneho poriadku, keď poukázal, že odporca ponúkol navrhovateľovi v bode 14.3 zmluvy návrh rozhodcovskej zmluvy, ktorý navrhovateľ prijal.
Súd v danom konaní ako prvé skúmal, či navrhovateľ v uvedenom konaní má postavenie spotrebiteľa. Podľa § 52 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa vychádza zo samotného postavenia jednej zo zmluvných strán uzatvoreného kontraktu. Spotrebiteľ ako účastník zmluvného vzťahu vystupuje v pozícií neskúsenej osoby, ktorá pre svoju vlastnú, užívateľskú potrebu uzatvorila s inou osobou zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Dodávateľ uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom je zisk vyplývajúci z jeho podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Pretože dodávateľ uzatvára mnoho zmlúv, má aj oveľa viac praktických skúseností ako spotrebiteľ. Naopak spotrebiteľ, ktorý nekoná na profesionálnej úrovni, nemôže mať rovnaké, ba dokonca ani porovnateľné vedomosti o zákonných podmienkach uzatvárania zmlúv. Z toho vyplýva, že osoba dodávateľa je vo zvýhodnenom postavení oproti spotrebiteľovi, a to najmä z pohľadu informovanosti a vyjednávacej sily. Koncepcia zmluvných vzťahov v právnom poriadku
Slovenskej republiky sa zakladá na rovnosti práv a povinností subjektov v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Aby sa tento predpoklad naplnil, právna úprava túto nerovnováhu vyvažuje dôslednejšou zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Slabšie postavenie spotrebiteľa súvisí s ekonomickou podstatou diania na trhoch a deľbou práce v spoločnosti. Spotrebiteľ ako laik nemôže mať také detailné informácie o portfóliu výrobkov a služieb na trhu ako podnikateľ, ktorý ich ponúka v rámci svojej profesionálnej činnosti. Tento nerovnovážny vzťah štát koriguje právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Uvedená koncepcia spotrebiteľského práva potom zaručuje ochranu práv všetkých osôb, ktoré napĺňajú znaky spotrebiteľa bez ohľadu na ich vek, skúsenosti či vzdelanie. Právnické vzdelanie navrhovateľa nie je dôkazom toho, že navrhovateľ pozná odporcove postupy, praktiky, produkty a takisto jeho vzdelanie ešte neznamená, že navrhovateľ je zdatný práve v oblasti úverových zmlúv a bankových produktov. Tak ako vyplýva z výpovede navrhovateľa tento v oblasti bankových produktov alebo úverových zmlúv nikdy nepracoval, pričom oblasť jeho záujmu bola verejné obstarávanie. To že má navrhovateľ právnické vzdelanie ho nemôže vylučovať z ochrany, ktorá je právnymi predpismi poskytovaná všetkým spotrebiteľom. Stupeň a druh vzdelania preto nie je určujúcim pri posudzovaní, či ide o spotrebiteľa alebo nie. Preto neposkytnutie ochrany navrhovateľovi len z dôvodu jeho právnického vzdelania by bolo nespravodlivé, až diskriminačné. Z toho dôvodu súd ustálil, že navrhovateľ je spotrebiteľom a je potrebné zabezpečiť, aby ako spotrebiteľ bol chránený pri nerovnomernom postavení voči odporcovi.
Vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku právomoci súdu, súd sa zaoberal skutočnosťou, či nie je vylúčená jeho právomoc v danom štádiu rozhodovať spor účastníkov vyplývajúci z uzavretej úverovej zmluvy.
Podľa § 106 ods. 1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. výslovne hovorí, že všeobecný súd nemôže vec prejednávať a je povinný konanie zastaviť v prípade, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní. Táto podmienka však neplatí bezvýhradne, nakoľko citované ustanovenie ďalej uvádza, kedy vec napriek vyššie uvedenému prejedná všeobecný súd, t.j. vtedy, ak účastníci na rozhodcovskej zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, rozhodcovská zmluva je neplatná, rozhodcovská zmluva vôbec neexistuje, prejednanie veci v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou alebo ak sa rozhodcovský súd odmietol vecou zaoberať.
Súd po preskúmaní obsahu zmluvy a vyjadrení účastníkov dospel k záveru, že právomoc tunajšieho súdu je daná aj napriek tomu, že účastníci podľa zmluvy o úvere uzatvorili rozhodcovskú doložku, na základe ktorej má všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy riešiť Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk. V danom prípade súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že dohodnutá rozhodcovská doložka, ktorá určuje výlučnú príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z uzavretej zmluvy, spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy neplatná. Navrhovateľ s námietkou nedostatku právomoci všeobecného súdu nesúhlasil. Súd zvážil vyššie uvedené argumenty žalovaného a dospel k záveru, že sa s nimi stotožňuje. Spotrebiteľ - navrhovateľ fakticky nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu zmluvy. Zmluvná podmienka o rozhodcovskom konaní je uvedená v článku č. 14 s názvom Záverečné ustanovenia tak, že bolo možné uvedené dôležité ustanovenie bodu 14.3 prehliadnuť ( názov článku nezodpovedal jeho obsahu - jedná sa o rozhodcovské konanie ). Pre prípad prehliadnutia - nevenovania pozornosti tomuto ustanoveniu ( Záverečné ustanovenia ) a neurobenia úkonu zo strany spotrebiteľa, ktorým by odmietol rozhodcovské konanie vyplnením - začiarknutím štvorca, podľa zmluvy platí, že spotrebiteľ súhlasí s rozhodcovským konaním. Spotrebiteľ by potom svojim opomenutím súhlasil s rozhodcovským konaním. Navyše nie je zo strany odporcu preukázané, že by túto zmluvnú podmienku odporca s navrhovateľom individuálne prejednal.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok“.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Pri posudzovaní nekalosti zmluvných podmienok súd považuje za dôležité že smernica len vzorovým spôsobom vypočítava v prílohe klauzuly, ktoré odporúča členským štátom transponovať do svojich vnútroštátnych predpisov. Jednotlivé odporúčania z prílohy štáty môžu ale nemusia prevziať, alebo môžu ísť nad rámec smernice a zakotviť prísnejšie podmienky. Pokiaľ ide o povahu smernice, tá umožňuje prijať aj prísnejšie ustanovenia na dosiahnutie cieľa (čl. 8 smernice).
Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola v predmetnej veci dohodnutá individuálne, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.
V konaní súd dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a to v zmysle § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (podľa tvrdenia žalobcu tento zmluvu podpísal dňa 5.7.2007). Vzhľadom na uvedené, aj keď zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody, ktoré sa spravujú obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy, predmetná zmluva o poskytnutí úveru nie je vyňatá spod režimu ochrany spotrebiteľa a odporcovi ako dlžníkovi z úverovej zmluvy patrí zákonom garantovaná všeobecná ochrana. V čase uzavretia úverovej zmluvy vtedy platný Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 3 v rámci exemplifikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok neuvádzal zmluvné ustanovenie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní (toto bolo do príkladného výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách zavedené až od 1.1.2008), to však neznamená, že nemožno judikovať neprijateľnosť zmluvného dojednania v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ, ktorá zakazovala uvádzať v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sám vybral, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
Aj napriek formulácii rozhodcovskej zmluvy umožňujúcej neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy súd dospel k záveru, že nebola dojednaná individuálne. Uvedená formulácia len zdanlivo dáva spotrebiteľovi na výber, či chce rozhodcovskú doložku prijať alebo nie. Označenie políčka krížikom tu však nemalo znamenať súhlas s rozhodcovskou doložkou, ale naopak čo už zjavne pôsobí v neprospech spotrebiteľa, ktorý bez toho aby osobitne s rozhodcovskou doložkou súhlasil, má byť ňou viazaný len z toho dôvodu, že nevyjadril svoj nesúhlas. Uvedený spôsob uzatvárania zmlúv je v priamom rozpore s ustanovením § 43c OZ.
Možno teda uzavrieť, že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber rozhodcov dodávateľom je obsahom úverovej zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd (rozhodca) bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd (rozhodcu) zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.
V obdobnej veci Ú. SR v rozhodnutí N..Ú. XX/XXXX z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. O. z. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou G. XX/XX/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, čím v prípade podania žaloby či už spotrebiteľom alebo dodávateľom, núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Uvedené konanie je toho dôkazom, keď napriek tomu, že navrhovateľ ako spotrebiteľ sa mieni domáhať svojho práva na všeobecnom súde, ,,platne“ uzavretá rozhodcovská doložka by mu v tom bráni. Z toho vyplýva, že súd nemôže rozhodcovskú doložku považovať za platne uzavretú, nakoľko bráni spotrebiteľovi hoci sám inicioval súdne konanie, aby sa jeho vec prejednala na všeobecnom súde. Z toho dôvodu keďže navrhovateľovi rozhodcovská doložka v žiadnom prípade neumožňuje prejednanie veci na všeobecnom súdu ide o nerovnováhu v právach a povinnosti zmluvných a to nesprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Táto skutočnosť robí rozhodcovskú doložku neprijateľnou podmienkou a teda podľa § 54 OZ absolútne neplatnou.
Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Z toho dôvodu má súd za to, že sú splnené podmienky konania podľa §103 O.s.p. a Okresný súd U. môže vec prejednať a vo veci rozhodnúť.
Po vyriešení procesnej otázky právomoci tunajšieho súdu sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporcu na pojednávaní 7.8.2014, keď uviedol, že nárok navrhovateľa je premlčaný a to tak v subjektívnej aj objektívne premlčacej lehote v súvislosti s bezdôvodným obohatení v zmysle § 107 ods. 1,2 OZ.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti
Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Súd dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná. Vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a teda ide o absolútny obchod podľa
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, pre ktorý je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka. Pri aplikácii rozhodných právnych noriem súd vychádzal z nasledujúcej hierarchie právnych predpisov: ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tretiu časť Obchodného zákonníka (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch a pod.). Občiansky zákonník ako lex generalis v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v Obchodnom zákonníku, resp. na právne vzťahy súvisiace s ochranou spotrebiteľa. Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa okrem iného zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§§ 52 až 53 OZ). Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom podľa § 397 Obch. zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na vrátenie zaplatených poplatkov za správu úverového účtu v celkovej výške 138,71 eur pričom sa jedná o poplatky od mája 2010 do apríla 2013, keď išlo o plnenie, podľa bodu 5.2. zmluvy, ktoré navrhovateľ považuje za neprijateľné a teda neplatné. Ak je zmluva neplatná a na jej základe sa plnilo, vzniká právo na vrátenie plnenia v zmysle § 394 ods. 2 Obch. zák. Plnenie na základe neplatnej zmluvy napĺňa skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti), čím vzniká zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie ( § 451 a nasl. OZ). Premlčacia doba pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo ( § 394 ods. 2 Obch. zák. ). Návrh na súd bol podaný dňa 30.4.2013. Navrhovateľ si teda uplatnil nárok na vrátenie poplatku späťne za 4 roky pred podaním návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nárok navrhovateľa bol podaný včas a nie je premlčaný. Keďže Obchodný zákonník premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia , získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy ( jej časti ) upravuje, nie je možné vzhľadom na § 1 ods. 2 Obch. zák. na premlčanie tohto práva ustanovenia § 107 O.Z. použiť. Platí to pre ustanovenia začiatku plynutia premlčacej doby, i pre určenie jej dĺžky.
V ďalšej časti súd zameral dokazovanie ohľadom neprijateľnosti resp. neplatnosti ustanovenia zmluvy v bode 5.2., kde bol medzi účastníkmi dohodnutý poplatok za správu úverového účtu vo výške 69 Sk mesačne.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a bolo mu možné v celom rozsahu vyhovieť. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu č. 99/807/07, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. Na základe tejto zmluvy odporca od začiatku zmluvného vzťahu t.j. od 4.5.2007 účtoval navrhovateľov poplatok za správu úverového účtu a to najskôr vo výške 2,29 eur mesačne, potom vo výške 2,62 eur a od júna 2010 vo výške 2,99 eur podľa ustanovenia bodu 5.2. zmluvy.
V danom prípade sa jedná o stret právnej zásady súvisiacej so zmluvnou voľnosťou ( musí sa plniť všetko na čom sa účastníci zmluvy dohodli uzatvorením zmluvy ), a zásad ochrany spotrebiteľa.
Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu, úlohou súdu bolo posúdiť, či dojednanie o predmetnom poplatku nepredstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 a nasl. OZ. Povinnosť súdu kontrolovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva z úradnej povinnosti súdu, pričom súdu nič nebráni, aby súdnej kontrole podrobil aj poplatok za správu úverového účtu. K námietke odporcu, že v prípade poplatku za správu úverového účtu sa jedná dojednanie o predmete plnenia a teda toto nemôže byť neprijateľné podľa § 53 druhá veta OZ súd uvádza, že toto tvrdenie odporcu je možné považovať za účelové, pričom nemá oporu v zákone. Zákon jasne uvádza, že neprijateľnosť sa netýka len ,,hlavného“ predmetu plnenia, čo v žiadnom prípade nemožno vzťahovať na poplatok za vedenie úverového účtu,
ktorý predstavuje vedľajšie plnenie popri hlavnom plnení, ktorým je poskytnutie úveru. Poplatok za vedenie úverového účtu ako už vyplýva zo samotného názvu ale aj vykonaných dôkazov nepredstavuje žiadnu formu odplaty za poskytnutie úveru tak, ako to prezentoval odporca, ale predstavuje odplatu za služby, ktoré majú byť poskytované klientovi. Táto námietka odporcu teda neobstojí a súd preto súdnej kontrole môže podrobiť aj ustanovenie o poplatku za správu úveru.
Ako už bolo vyššie uvedené uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre navrhovateľa vopred pripravený a odporca tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. O uvedenom svedčí aj vyjadrenie odporcu zo dňa 27.11.2013 ( č.l. 94 spisu), keď uvádza, že zmena zmluvy za istých okolností síce je možná avšak nie je v kompetencii pracovníkov pobočiek, ale príslušných odborov banky. Uvedené nasvedčuje tomu, že k individuálnym dojednaniam v zmluvách odporcu dochádza zriedkavo, či možno vôbec, inak by sám odporca prezentoval zmenu predtlačených zmlúv ako automatickú a štandardnú súčasť procesu uzatváraniu zmlúv.
Z uvedeného vyplýva, že poplatok za vedenie úverového účtu nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený odporcom, čo potvrdzuje aj to, že odporca výšku poplatku niekoľkokrát menil a zvyšoval (zo sumy 2,29 eur až na sumu 2,99 eur). Takéto jednostranné zvyšovanie poplatkov je možné posudzovať ako konanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pri poplatkoch, ktoré má platiť spotrebiteľ je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme.
Odporca uviedol, že v súvislosti so správou úverového účtu navrhovateľa sú navrhovateľovi poskytované nasledovné služby:
- poskytovanie relevantných informácii klientovi bez ďalšieho poplatku spracovaných a vedených v rámci úverového účtu prostredníctvom osobnej návštevy klienta na pobočkách, pričom pracovníci pobočky poskytujú aj poradenstvo a klientsky servis
- poskytovanie služby internet bankingu
- pravidelné vystavovanie bilančného výpisu z úverového účtu jeho zasielanie klientovi
- poskytovanie širokého klientského a poradenského servisu na pobočkách
- uskutočňovania inkasa peňažných prostriedkov vo výške zodpovedajúcej aktuálnej mesačnej splátke úveru z bežného účtu a tým súvisiaca včasná kontrola zostatkov na bežnom účte klienta
- súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru
- poskytovanie informácii o výške štátneho príspevku a príspevku banky
- včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS
S uvedeným argumentom sa však súd nestotožnil a to z toho dôvodu, že služby ako poskytovanie informácii, služba internet bankingu, poskytovanie poradenstva, súčinnosť banky pri vysporiadaní poplatku za poistenie úveru, poskytovanie informácii o výške štátneho príspevku a príspevku banky, včasné upozorňovanie klienta v prípade akéhokoľvek omeškania, resp. nedoplatku, formou SMS môžu, ale nemusia byť klientovi v priebehu úverového vzťahu skutočne poskytnuté, hoci za ne klient už vopred musí platiť presne stanový poplatok. Taktiež má súd za to, že možnosť navštevovať pobočky banky a radiť o poskytovaných produktoch poskytujú banky bezplatne každému, návšteva pobočky pri ktorej nie je poskytnutá konkrétne služby nie je spojená s poplatkom. Ak by si navrhovateľ želal službu spojenú so zmenou podmienok zmluvy alebo požadoval inú službu, za takéto činnosti je navrhovateľ podľa bodov 5.4.2. a 6.1. zmluvy povinný zaplatiť osobitný poplatok. V rámci vedenia úverového účtu, nie je navrhovateľovi poskytovaná služba internetbankingu, nakoľko navrhovateľ týmto účtom nemôže nijako disponovať ani z neho uskutočňovať platby. Služba internetbankingu je štandardne poskytovaná k bežným osobným účtom, tak ako aj navrhovateľovi, za ktorý však navrhovateľ platí pravidelný mesačný poplatok za vedenie osobného účtu. Takisto aj za zriadenie a vykonávanie inkás navrhovateľ platí poplatok za vedenie osobného účtu. Navrhovateľ nie je poberateľom štátneho príspevku a úver nie je poistený. Ostatné služby za ktoré má klient platiť poplatok ako informácie o výške čerpania, evidencia splátok a informácie o konečnom zostatku slúžia výlučne v prospech odporcu. Súd sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou P. W. súdom W. z 3. mája 2011 (XX D. XXX/XX), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži
výhradne záujmom banky - pomôcka pre odporcu pre evidenciu splátok. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný.
Súd má za to, že pokiaľ odporca ako veriteľ poskytol navrhovateľovi ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky platil odporcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na navrhovateľa ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov, za ktoré spotrebiteľovi nie je poskytované žiadne protiplnenie, keď zo znenia zmluvy nevyplýva, žeby navrhovateľovi bol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom vedeným na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre odporcu ako veriteľa.
Na týchto záveroch je postavený aj rozsudok nemeckého U. súdneho dvora zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. E. Z. XXX/XX. Podľa U. súdneho dvora bolo vedenie úverového účtu prevažne v záujme banky. Svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, t. j. poskytnúť klientovi finančné prostriedky, totiž banka zväčša vykoná prevodom na účet klienta alebo účet tretej osoby; k poskytnutiu úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet tak vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Na rozdiel od banky je klient schopný zistiť výšku svojej mesačnej splátky zo zmluvy o poskytnutí úveru a keď chce preukázať úhradu záväzku, môže tak urobiť výpisom z účtu. Právne závery Spolkového súdneho dvora sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy neprijateľných podmienok, keď obe vychádzajú zo smernice Rady XX/XX/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. S uvedeným súvisí aj rozhodnutie Súdneho dvora Q. Ú. P. P. S.-XXX/XX U. I. L. O. J. R. &. S.. W.. V ňom súd pri ustanoveniach transponovaných zo smernice uviedol, že rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch alebo súdnej praxi v členských štátoch Európskej únie by mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch. Ak by preto vo veci poplatku za vedenie úverového účtu bolo možné ho vyberať v Slovenskej republike, no zakázané v Spolkovej republike Nemecko, je dôvodné predpokladať, že by z dlhodobého hľadiska došlo k narušeniu hospodárskej súťaže.
Pri posudzovaní, či poplatok za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd vychádzal aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012, ktorá jednoznačne poplatok za vedenie úverového účtu v zmluvách spoločnosti Prima banka Slovensko posúdila ako neprijateľný. Komisia posudzuje podnety od občanov na nekalé obchodné praktiky a všeobecne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nich v rozpore so zákonom, koná aj z vlastného podnetu. Komisia podáva podnety na spotrebiteľské organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne konania v mene spotrebiteľov. V uvedenom prípade závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnej úpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č. 132/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37 odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.6.2013 a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky za vedenie úverových účtov hoci ich mali v zmluve dohodnuté.
Zároveň súd poukazuje na rozsiahlu súdnu rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktoré obdobný poplatok za správu úverového účtu nepriznali a vyhodnotili ho ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluvy ( napr. rozsudok Krajského súdu L. U.. Z.. XXCo XXX/XXXX, v ktorom súd za neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Navyše, z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi v tomto prípade nedošlo k uzavretiu Zmluvy - zmluvného vzťahu o zriadení Úverového účtu, za ktorý by mal navrhovateľ platiť poplatok ( za správu Úverového účtu podľa čl. 5.2 zmluvy ) vo výške 69 Sk mesačne. Z dôkazov nevyplýva, že by sa odporca dohodol s navrhovateľom, že v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí úveru odporca - banka má zriadiť pre navrhovateľa úverový účet, na ktorý bude vykonávať splátky úveru inkasným spôsobom z účtu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX v zmysle článku 7.3 Zmluvy o poskytnutí úveru ( č.l. 8 spisu ). Bez písomnej zmluvy odporca pre navrhovateľa ani nemôže takýto účet zriadiť a viesť. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede N.. G. W., zamestnanca odporcu, ktorý pracuje na pozícii riaditeľ odboru riadenia úverových produktov. Tento vo výpovedi uviedol že osobitná zmluva o zriadení úverového účtu klienta sa s klientom nepodpisuje. Keď klient uhradí všetky dohodnuté splátky z dohodnutej úverovej zmluvy, t.j. keď uhradí celý poskytnutý úver, potom sa úverový účet uzavrie, t.j. zruší sa. Zrušenie úverového účtu sa deje automaticky a podnetom na jeho zrušenie je splatenie celého poskytnutého úveru aj s príslušenstvom. Klient už nedáva žiadosť ani pokyn banke aby zrušila tento úverový účet. Z toho vyplýva, že s týmto úverovým účtom disponuje len odporca - banka a navrhovateľ nemá možnosť akejkoľvek dispozície s týmto úverovým účtom, a nie sú ani zmluvne dohodnuté základné zmluvné náležitosti pre zriadenie tohto účtu, účel tohto účtu, jeho vznik, zmena, resp. zánik tohto účtu. Preto navrhovateľ podľa názoru súdu nie je ani účastníkom zmluvného vzťahu týkajúceho sa tohto úverového účtu a nevznikajú pre neho ani povinnosti voči odporcovi súvisiace s týmto úverovým účtom.
Keďže odporca nepreukázal poskytovanie na základe zmluvného vzťahu takej služby, ktorá je poskytovaná osobne navrhovateľovi, za ktorý by mal navrhovateľ platiť poplatok, súd dospel k záveru, že poplatok uvedený v bode 5.2. zmluvy je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok. Preto nemožno tieto poplatky prenášať na klienta. Z toho dôvodu na strane odporcu prišlo k bezdôvodnému obohateniu, keď prijal plnenie na základe neplatnej časti zmluvy a preto je v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka je povinný toto obohatenie vydať navrhovateľovi. Obohatenie odporcu predstavuje zinkasované poplatky za správu úverového účtu za obdobie máj 2009 až máj 2010 vo výške 2,62 eur mesačne čo prestavuje sumu 34,06 eur a následne za obdobie jún 2010 až apríl 2013 vo výške 2,99 eur t.j. 104,65 eur (35x 2,99 eur). Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 138,71 eur.
Súd v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške podľa návrhu teda 8,75 % ročne, keďže výška takto žiadaného úroku z omeškania neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ani splatnosť nebola dohodnutá a preto podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom požiadaný. Keďže odporca bol navrhovateľom vyzvaný k splneniu dlhu v lehote 10 dní od zaslania výzvy na úhrady dlžnej sumy zo dňa 19.11.2012, uplynutím 10 dňa sa odporca dostal do omeškania. Z toho dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 123,76 eur od 30.11.2012 do zaplatenia tak ako ju navrhovateľ uplatnil ( nie je možné priznať práva ultra petitum ).
Súd pri určení zo sporu, týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o úvere, vyslovil aj bez návrhu, že podmienky používané v tejto zmluve sú podmienkami neprijateľnými a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviesť takéto zmluvné podmienky vo výroku súdneho rozhodnutia. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Navrhovateľ si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 942,52 eur, ktoré vyčíslil za 10 úkonov právnej služby po á 16,60 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu zo dňa 29.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, vyjadrenie zo dňa 27.11.2013, vyjadrenie zo dňa 23.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014 x2, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015/, režijný paušál 5 x vo výške 7,81 eur v roku 2013, 4x vo výške 8,04 eur v roku 2014 a 2x vo výške 8,39 eur v roku 2015 eur, cestovné náhrady 265,31 eur a náhradu za stratu času 406,62 eur. V súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb súd priznal navrhovateľovi odmenu za 7 úkonov právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu zo dňa 29.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2013, vyjadrenie zo dňa 27.11.2013, vyjadrenie zo dňa 23.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014 x2, účasť na pojednávaní dňa 30.6.2015/), dva úkony vo výške 4,15 eur ( 1/4 zo sumy 16,60 eur) za účasť na pojednávaní dňa 24.4.2014 a 19.3.2015 a to podľa § 13a citovanej vyhlášky, nakoľko za zastupovanie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí odmena len vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny a jeden úkon vo výške 33,20 eur (2 začaté hodiny) za účasť na pojednávaní dňa 7.82014, ktoré trvalo od 13.00 hod do 15.30 hod podľa §13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi režijný paušál vo výške 16,08 eur za úkon účasť na pojednávaní dňa 7.8.2014 ale len vo výške 8,04 eur nakoľko išlo o vykonania len jedného právneho úkonu a nie o dva právne úkony. Tarifná odmena advokáta tak predstavovala sumu 237,65 eur.
Cestovné náklady predstavovali sumu 265,31 eur a to za 5 ciest na pojednávania (12.11.2013, 24.4.2014, 7.8.2014, 19.3.2015, 30.6.2015).
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 12.11.2013 v smere z X. J. U. a späť (195,2 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 54,08 eur pri počte 195,2 km, priemernej spotrebe paliva 6,9 l/100 km (teda tak ako spotreba vyplývala z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,363 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 24.4.2014 v smere z X. J. U. a späť (195,2 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 53,78 eur pri počte 195,2 km, priemernej spotrebe paliva 6,9 l/100 km (teda tak ako spotreba vyplývala z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,341 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 7.8.2014 v smere z X. J. U. a späť (195,2 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 53,93 eur pri počte 195,2 km, priemernej spotrebe paliva 6,9 l/100 km (teda tak ako spotreba vyplývala z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,1,352 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 19.3.2015 v smere z X. J. U. a späť (195,2 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 51,64 eur pri počte 195,2 km, priemernej spotrebe paliva 6,9 l/100 km (teda tak ako spotreba vyplývala z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,1,182 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Cestovné náhrady právneho zástupcu na pojednávanie dňa 30.6.2015 v smere z X. J. U. a späť (195,2 km) použitím osobného motorového vozidla zn. C. N. X.X J., predstavuje suma 51,88 eur pri počte 195,2 km, priemernej spotrebe paliva 6,9 l/100 km (teda tak ako spotreba vyplývala z predloženého osvedčenia o evidencii vozidla), cene pohonných hmôt 1,200 eur /1 l a základnej náhrade 0,183 eur /1km podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR).
Právnemu zástupcovi súd v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky priznal náhradu za stratu času vo výške 406,62 ako stratu času zo dňa 12.11.2013 v sume 78,06 eur za 6 polhodín á 13,01 eur, stratu času za deň
24.4.2014 vo výške 80,40 za 6 polhodín á 13,40 eur, stratu času za deň 7.8.2014 vo výške 80,40 za 6 polhodín á 13,40 eur, stratu času za deň 19.3.2015 vo výške 83,88 za 6 polhodín á 13,98 eur, stratu času za deň 30.6.2015 vo výške 83,88 za 6 polhodín á 13,98 eur z dôvodu účasti na pojednávaniach.
Celkom tak trovy právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 909,58 eur, ktorú sumu súd navrhovateľovi priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v O., vo dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).