Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-12-2015.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/12/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov B. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v S.Š. na Z. ul. č. XX a S. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na S. ul. č. XX v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 5.11.2014 č.k. 21P 142/2014-30 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre maloletú a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 12.9.2005 č.k. 22P 40/2005-47 tak, že zveril mal. P. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorú stanovil za jej majetkovú opatrovníčku. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 180 € mesačne od 5.9.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný posielať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 5.9.2014 do 31.10.2014 v sume 336 € povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 € až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej proti výroku o určení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné od otca pre maloletú 300 € mesačne od septembra 2014. Uviedla, že s určenou výškou výživného 180 € mesačne nesúhlasí, nakoľko príjem otca je dosť vysoký, pracuje v spoločnosti U.S.Steel Košice, kde má príjem, ako uviedol, 1.000 € mesačne. Okrem toho každý rok absolvuje dvakrát brigády v Taliansku, ide o zber ovocia a za tieto dostane finančnú hotovosť na ruku, pričom má vedomosť o tom, že zarobí cca 2.000 až 2.500 €. Poukázala na svoj príjem, ktorý je cca 400 € mesačne. Okrem dcéry P. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére W., ktorá má 10 rokov, pochádza z iného vzťahu. S deťmi býva v sociálnom byte, kde platí úhrady spojené s užívaním bytu 126 € mesačne, koncesionárske poplatky 4,60 €, odpad 40 € za kvartál. Dcére P. platí mesačne 20 € za obedy v škole, 10 € mesačník, 10 € mobil, 10 € zbierka na stužkovú, 40 € kozmetické prípravky na prax. Na dcéru W. platí 20 € obedy do školy, 10 € mesačník, 10 € mobil. Jej výdavky sú 20 € mesačník - cestovné, 15 € za mobil, poistka 9,96 €, exekúcia za exmanžela 9,96 € a 17,92 € internet. K odvolaniu pripojila výplatné pásky za obdobie posledných troch mesiacov.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s požadovaným výživným nesúhlasí. Poukázal na to, že to bola matka, ktorá rozvrátila ich rodinu tým, že viedla počas manželstva promiskuitný život, čo okrem
iného viedlo hneď po rozvode k uzavretiu jej nového manželstva. Odvrhla od seba obe ich deti, syna A., nar. X.XX.XXXX a od začiatku nemala záujem o dcéru P., ktorú odvrhla po zinkasovaní peňazí z ich spoločného bytu. Peniaze použila na dovolenku v Afrike s novým partnerom a zaplatenie jeho alimentov. Po celý čas nejavila záujem o ich deti. Na začiatku neplatila vôbec výživné, až po podaní exekúcie začala platiť výživné v najnižšej možnej miere 25 €. Napriek tomu nepestoval v deťoch nenávisť voči ich matke, čo sa nedá povedať o matke, ktorá v jeho snahe zapriahnuť deti do domácich prác, varenia, dochvíľnosti a úcty voči rodičovi, naviedla syna A. k tomu, aby na neho zavolal políciu, čo malo za následok incident s dcérou, keď ho nerešpektovala. Jedna výchovná nešťastná facka vyústila do jeho trestného stíhania. Tým, že dcéra bola hospitalizovaná, uhradil odškodné vo výške 824 € a od toho času očakáva od Všeobecnej zdravotnej poisťovne platenie sumy za hospitalizáciu a vyšetrenia dcéry v nemocnici cca 1.200 €, ktoré bude musieť uhradiť. Od toho času odišli obe deti bývať k matke. Nakoľko v tej dobe mala deti pri sebe, matka si nepriamo vymohla na súde výživné 180 € + 20 € v splátkach. Potom syna A. vyhodila z bytu, lebo z neho nemala už finančný príjem a ani auto, ktoré medzitým predal a peniaze sa minuli. Na margo vedľajšieho príjmu z brigády v Taliansku uvádza, že chodí na úkor svojej dovolenky pracovať, nakoľko chce uspokojiť potreby detí a rodiny, aby im nič nechýbalo, chodieval 16 rokov na fyzicky náročné brigády, kde bral posledné dva roky aj syna A., aby si mal možnosť privyrobiť. Tento si to však nevážil a odmietol tam ísť. Toho roku už ani on nemieni chodievať na brigády, lebo je už starý a na takú ťažkú prácu, kde majú mladí problém robiť každý deň za každého počasia 11 hodín denne sa už necíti. Poukazuje na zmenenú životnú situáciu matky, u ktorej syn A. už nebýva v spoločnej domácnosti. Jeho príjem v práci je okolo 1.000 €, z čoho platí nájomné 160 €, inkaso 51 €, hypotéku 112 €, poistku hypotéky 18 €, životnú poistku 35 €, internet + TV 18 €, mesačník 20 €, mobil 40 €, posilňovňu 30 €, výživné pre dcéru W. 70 + 10 €, výživné pre P. 180 + 20 €, stavu 150 €, ošatenie 30 €, splátku Home Credit 92,10 €, auto, pohonné hmoty + náklady 100 €, odpad ročne 93,75 €, poistku za byt ročne 30 €, STK + emisná kontrola dvojročne 64 €, poistka za auto 72 €. Na základe týchto skutočností a matkou uvádzaných nákladov na mal. P. navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok a určil z jeho strany výživné 80 € mesačne.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a súvisiacom výroku o dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne a jasne sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, preto je rozsudok presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadňované pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. V tomto prejednávanom prípade matkou prezentované odôvodnené potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Pokiaľ ide o skúmanie možností, schopností a majetkových pomerov povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, súd vychádza z ich reálnych príjmov, majetkových pomerov, nevyhnutných životných nákladov a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvého stupňa sa pri rozhodnutí o určení výživného pre maloletú nepochybne riadil vyššie uvedenými zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného a dospel k správnemu záveru, že výživné v rozsahu 180 € mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, jeho nevyhnutným životným nákladom a zohľadňuje aj
ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. W.. Vzhľadom na matkou prezentované odôvodnené potreby maloletej, ktoré činia, pokiaľ ide o stravné v školskej jedálni, mesačník MHD, mobil, zbierku na stužkovú a kozmetické prípravky na odbornú prax celkovo v sume 90 € a podiel maloletej na úhrade nákladov spojených s bývaním, koncesionárskymi poplatkami, odpadom a poplatkom za internet (1/3) v sume 53,50 € s prihliadnutím na ďalšie potreby súvisiace s ošatením, stravou, hygienou a podielom matky na plnení vyživovacej povinnosti je nepochybné, že výživné v rozsahu 180 € mesačne pokrýva odôvodnené potreby maloletej v celom rozsahu. Skutočnosť, že matka maloletej má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére W. pochádzajúcej z iného vzťahu, na výživu ktorej otec tohto dieťaťa neprispieva, resp. matka poberá na jej výživu náhradné výživné vo výške 27 € mesačne, nemôže byť dôvodom na určenie výživného pre mal. P. zo strany jej otca vo väčšom rozsahu, nakoľko otec maloletej nemá vyživovaciu povinnosť ani k matke a ani k mal. W. a je nepochybné, že matkou požadované výživné 300 € mesačne by nebolo využívané na pokrytie odôvodnených potrieb mal. P., ale potrieb celej rodiny. V tomto prejednávanom prípade nebolo možné aplikovať na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného otca princíp potencionality z dôvodu, že si zvyšoval príjem brigádami v Taliansku, nakoľko otec je v riadnom pracovnom pomere a uvedenú činnosť vykonával na úkor svojho osobného voľna, ktoré má slúžiť na obnovu jeho pracovných síl, a preto nie je možné ho nútiť, aby do budúcna v uvedenej činnosti pokračoval, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v minulosti, kým bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a býval u neho aj starší nezamestnaný syn, pričom matka na maloletú prispievala výživným vo výške 25 € mesačne, bol nútený s využitím zvýšeného úsilia zabezpečiť všetky odôvodnené potreby rodiny. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej, správne určil počiatok plnenia takto určeného výživného, správne ustálil dlh na výživnom a zákonne rozhodol o spôsobe jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.