Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-133-2015.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/133/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.. L. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, zast. JUDr. Pavlom Helmom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 75/26, 960 01 Zvolen, o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 6.338,58 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 2867/05, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2554/2005-38 zo dňa 10. mája 2011, takto
rozhodol:
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/2554/2005-38 zo dňa 10. mája 2011 v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11Er/2554/2005-38 zo dňa 10. mája 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 36,61 Eur.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 19.10.2004 zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Y.. M. V. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom bola dňa 05.07.2005 spísaná notárska zápisnica č. N 1383/2005, NZ 31022/2005, ktorou splnomocnený advokát Y.. M. V. za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 6.338,58 Eur, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 5.974,91 Eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23.04.2005 do zaplatenia a vyhlásil, že povinný tento dlh vrátane úroku splatí v lehote do 01.08.2005. V prípade, že povinný dlh v uvedenej lehote nesplatí, za povinného vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Okresný súd konštatoval, že v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Podľa tohto ustanovenia, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Y.. M. V. dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, v čase uzavretia zmluvy nemohol povinný svoj dlh uznať a nemohol splnomocniť Y.. M. V. na jeho uznanie.
Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že uznanie dlhu, ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právnymi úkonmi, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore so záujmami povinného, čím odporujú zákonu, a preto sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu okresný súd uviedol, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, pretože nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na exekučný titul kladené. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzavretá medzi povinným a Y.. M. V. je podľa § 31 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom podľa názoru okresného súdu bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Okresný súd konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na notársku zápisnicu, ako na exekučný titul kladené a že plnomocenstvo udelené povinným Y.. M. V. je v rozpore s ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho je uznanie záväzku spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice neplatným právnym úkonom, čo znamená, že aj napriek tomu, že exekúcia začala, exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. Preto okresný súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie odôvodnil tým, že podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. O náhrade trov exekúcie okresný súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie pozostávajúcu z paušálnej odmeny podľa ust. § 14 ods. 3 a ust. § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) za 5 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, spolu vo výške 16,60 Eur (1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1 x doručenie príkazu na blokáciu motorového vozidla, 1 x lustrácia účtov povinného), hotových výdavkov za poštovné vo výške 20,01 Eur podľa ust. § 22 vyhlášky. Okresný súd súdnemu exekútorovi spolu priznal náhradu trov exekúcie vo výške 36,61 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Na zdôvodnenie uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením okresného súdu z dôvodu, že okresný súd opätovne posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal na to, že plnomocenstvo, ktorým povinný ako dlžník splnomocnil Y.. M. V. preskúmal notár pri spisovaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj okresný súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Uviedol, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo odvolať, pričom tak neurobil. Nestotožnil sa s vysloveným názorom okresného súdu, že udeleným plnomocenstvom v zmluve o úvere sa povinný vzdal svojho práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Ďalej sa nestotožnil s názorom súdu, že v čase uzavretia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Vyslovil názor, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť oprávneného aj povinného pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj so samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Vyhlásením exekúcie za neprípustnú a následným zastavením exekúcie, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho pohľadávka už bude premlčaná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
Podaním zo dňa 03.09.2012, oprávnený podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému
odvolaniu. V podaní uviedol, že okresný súd plnomocenstvo, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a toto plnomocenstvo vyhodnotil ako neplatné pre rozpor so zákonom. Uviedol, že neprijateľnosť podmienky okresný súd videl v tom, že ňou je založený hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinného a oprávneného v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tvrdil, že okresný súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady č. 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal dlh vo výške vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil nerovnováhu v konkrétnych právach a povinnostiach zmluvných strán. Medzi podmienkami uvedenými v článku 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS sa plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne nenachádza. Okresný súd tiež nevzal do úvahy ustanovenie článku 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS. Tvrdil, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd na základe ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. konanie prerušil a podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s článkom 17 a článkom 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca k odvolaniu uviedol, že mu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 04.11.2005 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 21.11.2005 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom č. N 3283/2005, NZ 31022/2005, NCRLs 30568/2005 zo dňa 05.07.2005.
Skôr ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu, odvolací súd rozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania.
Oprávnený žiadal, aby súd prerušil predmetné exekučné konanie postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení preudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.
Súdny dvor v rozsudku zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81 v bode 9. uviedol, že článok 177 nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny dvor prípadne i bez návrhu.
V bode 10. vyššie uvedeného rozsudku Súdny dvor uviedol, že v druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177 vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie ich rozhodnutia. Tieto súdy teda nie sú povinné postúpiť im položenú otázku výkladu práva spoločenstva, ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola akákoľvek nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu.
Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Citované ustanovenie Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to stanoví osobitný zákon. Takýmto osobitným zákonom je napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Odvolací súd k ďalšiemu návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. uvádza, že oprávnený sa týmto návrhom domáhal prerušenia konania, pretože žiadal, aby súd predložil ním navrhnuté predbežné otázky na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, na odvolacom súde, t.j. súde, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok. V takomto prípade, ak súd dospeje k záveru, že vyriešenie takejto otázky je relevantné pre rozhodnutie v danom prípade a je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie, podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je povinnosťou súdu obrátiť sa na Súdny dvor. Na predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nie je potrebný návrh, to znamená, súd v danej veci postupuje ex offo. Odvolací súd vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu považoval položené otázky oprávneným za neopodstatnené a irelevantné, pretože položenie uvedených prejudiciálnych otázok nemá reálny dosah na prebiehajúci spor. Zároveň v predmetnom konaní súd neaplikoval ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa upravené vo vnútroštátnom právnom poriadku, hlavne v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nebol splnený žiadny predpoklad na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p. a Exekučného poriadku, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 19.10.2004 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXX, súčasťou ktorej vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Y.. M. V. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok povinného, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom
okresného súdu, že plnomocenstvo udelené povinným Y.. M. V. v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Y.. M. V., ako splnomocnenec, nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Y.. M. V. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Y.. M. V. v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup okresného súdu, ktorý exekúciu zastavil bol preto správny. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil námietku oprávneného uvedenú v odvolaní, že okresný súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol ako nedôvodnú, rovnako ako považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár JUDr. Ondrej Ďuriač so sídlom v Partizánskom pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.
Odvolací súd ďalej uvádza, že okresný súd deficit materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice mohol zistiť už z listín, ktoré oprávnený predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, teda v dobe pred vydaním poverenia. Keďže ide o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, okresný súd mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.