Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_64Ek-3549-2021.pdf
PDF · 91.85 KB
No categories available
64Ek/3549/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: chrysso s.r.o., so sídlom Popradská 56, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 44 459 751, proti povinnému: R. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. P. Y. XXX/X, XXX XX Č., o vymoženie 166 982,30 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Petrovič, so sídlom exekútorského úradu Kósu-Shoppera 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 840, pod sp. zn. 413EX 1143/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd povinnému náhradu trov n e p r i z n á v a. III. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.10.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 166 982,30 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 268/2012, Nz 16649/2012, NCRIs 17029/2012 spísanej dňa 11.05.2012 JUDr. Andreou Kašperovou, notárkou so sídlom v Košiciach. 2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6121506884 zo dňa 01.12.2021, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Petrovič, so sídlom exekútorského úradu Kósu - Shoppera 8, 048 01 Rožňava, IČO: 34 049 223, ktorý ju vedie pod sp. zn. 413EX 1143/21. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 01.12.2021 bolo povinnému doručené dňa 10.02.2022. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol odoslaný dňa 25.02.2022 a poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.03.2022, t. j. v danom prípade ide o podanie, ktoré má v zmysle § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“) vo vzťahu k výkonu exekúcie odkladný účinok. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 18.03.2022. 4. Povinný sa v predkladanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha zastavenia exekúcie v celom rozsahu, a to z dôvodu, že notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná a nie je tak spôsobilý podkladom pre vedenie exekúcie. Materiálna nevykonateľnosť má byť daná tým, že bola spísaná v ten istý deň, ako došlo k podpisu zmluvy, z ktorej mal vyplynúť uznaný dlh. Povinný ďalej uviedol, že v deň spísania notárskej zápisnice tento dlh ešte neexistoval, preto neprichádza do úvahy ani jeho uznanie. Uvedená materiálna nevykonateľnosť notárskej zápisnice bola konštatovaná Okresným súdom Košice
- okolie v rozhodnutí sp. zn. 17/Er/3226/2013 zo dňa 23.10.2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu Košice zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 4CoE/193/2013. Podľa názoru povinného toto rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko dôvody, pre ktoré bola notárska zápisnica vyhlásená za materiálne nevykonateľnú naďalej pretrvávajú. Nad rámec uvedeného povinný poukázal tiež na to, že Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 24.10.2016, sp. zn. 17C/52/2014 rozhodol tak, že určil neplatnosť tejto zmluvy a ďalších zmlúv, ktoré zabezpečujú pohľadávky vyplývajúce z týchto zmlúv. Krajský súd Košice však vrátil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia vec Okresnému
súdu Košice II, ktorý opätovne určil neplatnosť právnych úkonov, pričom podanom odvolaní voči tomu rozhodnutiu Krajský súd ešte nerozhodol. Vzhľadom k uvedenému povinný navrhuje, aby súd rozhodol, že exekúciu zastavuje, a že povinný má voči oprávnenému nárok a náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100%. 5. Oprávnený vo svojom podaní k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pretože nie každé rozhodnutie súdu založí prekážku res iudicata. Ďalej uviedol, že opierajúc sa o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a závery právnej teórie je možné ustáliť, že pohľad na materiálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice sa medzičasom zmenil v tom zmysle, že exekučné súdy by sa v skúmaní notárskych zápisníc mali obmedziť na to, či tieto verejné listiny spĺňajú predpoklady ich vykonateľnosti stanovené v Notárskom a Exekučnom poriadku, bez ohľadu na hmotnoprávne predpisy občianskeho a obchodného práva. Oprávnený taktiež citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.07.2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, podľa ktorého: „Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v notárskej zápisnici. To, že dlh povinného nebol splatný v okamihu jej vyhotovenia, nemá žiaden vplyv na platnosť vyhlásenia urobeného v zápisnici.“ S poukazom na vyššie uvedené, oprávnený žiada exekučný súd o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu. 6. Poverený súdny exekútor sa v nadväznosti na návrh povinného na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
13. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 522/2022, zo dňa 27.09.2022, podľa ktorého: „Právna úprava teda dovoľuje účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, aby si zabezpečili exekučný titul vo forme notárskej zápisnice bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal súd v civilnom spore, a bez toho, aby o tom bolo vydané definitívne a záväzné rozhodnutie súdu. Nepochybne tým zákonodarca prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov mimosúdnym spôsobom. Na ich vôli
ponechal rozhodnutie o tom, či spor o práve alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu, alebo bez neho. Notárska zápisnica ako forma exekučného titulu sa následne považuje za plnohodnotný exekučný titul rovnocenný s rozhodnutím súdu, ak okrem formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z nich je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v Exekučnom poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, a ktoré podľa povinného po a teda exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Z uvedeného je zrejmé, že dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý pre jeho unesenie musí zároveň súdu predložiť dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia preukázali.
15. Argumentom povinného pre zastavenie exekúcie je materiálna nevykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá bola konštatovaná v uznesení Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 17Er/3226/2013. Tunajší súd zistil, že týmto uznesením Okresného súdu Košice - okolie bola exekúcia vedená pod. sp. zn. EX 967/13 v prospech oprávneného: euro invest limited Sk, s.r.o., IČO: 45 581 631, proti povinnému: 1./ Alexander Péli KUK&FUK, IČO: 10 697 217, 2./ Alexander Péli st., nar. 09.10.1956 a 3./ Alexander Péli ml. nar. 10.01.1979, vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. Dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že notárska zápisnica predložená oprávneným ako exekučný titul nespĺňala požiadavku podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorej môže byť uznaný iba, v čase uznania, existujúci určitý záväzok, pričom v čase udelenia splnomocnenia povinnou, ktoré bolo súčasťou už samotnej zmluvy o úvere, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinným z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Toto prvostupňové rozhodnutie bolo následne potvrdené uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 30.06.2014, sp. zn.4CoE/193/2013, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol, že v danom prípade vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť.
16. Súd je povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Medzi takého podmienky patrí aj neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Prekážka res iudicata nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne, či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).
17. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného, ako aj ďalších dokumentov, zistil, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre vyslovenie záveru, že exekúcia musí byť zastavená z dôvodu existencie prekážky res iudicata, a to z nasledovných dôvodov. V konaní sp. zn. 17Er/3226/2013 bolo rozhodnuté o rovnakej veci, ako je prejednávaná vec, nakoľko ide o rovnaký nárok, ktorý je vymáhaný na podklade rovnakého exekučného titulu, kde oprávneným a
povinným sú rovnaké osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať totožnosť účastníkov aj napriek tomu, že oprávneným je v prejednávanej veci spoločnosť chrysso s.r.o., nakoľko pohľadávka voči povinnému bola pôvodným oprávneným - spoločnosťou euro invest limited SK, s.r.o. postúpená na zahraničnú spoločnosť STRATEGY CAPITAL GROUP Inc., ktorá ju ďalej postúpila na aktuálneho oprávneného - spoločnosť chrysso s.r.o. V intenciách exekučného konania však samotné zistenie, že v danej veci už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, nepostačuje pre vyvodenie záveru o existencií neodstrániteľnej prekážky konania. Pre rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci je totiž potrebné skúmať aj povahu tohto meritórneho rozhodnutia, nakoľko v určitých prípadoch nemusí prekážka právoplatne rozhodnutej veci dopadať aj na nové konanie. To sa však netýka prejednávanej veci, nakoľko dôvodom pre vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie bola skutočnosť, že súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), nakoľko notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná. Nevykonateľnosť exekučného titulu je dôvodom zastavenia exekúcie, ktorý nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, resp. odstránený a exekučný súd musí exekúciu zastaviť.
18. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 17Er/3226/2013, ktoré nadobudlo dňa 18.08.2014 právoplatnosť, zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorú v danom prípade nie je možné odstrániť, nakoľko v tomto rozhodnutí bolo judikované, že exekúcia je neprípustná, pretože notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná. Nakoľko existuje neodstrániteľná prekážku konania spočívajúca v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci, súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. (I. výrok tohto rozhodnutia)
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Vzhľadom k tomu, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nebol zastúpený, trovy mu nevznikli. Súd preto povinnému náhradu trov nepriznal. (II. výrok tohto rozhodnutia)
22. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
26. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
27. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
28. Vychádzajúc z citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 eur, ktoré si súdny exekútor uplatnil na základe výzvy súdu zo dňa 09.11.2022 . Keďže súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku hodnota paušálnych výdavkov o 20% DPH, t. j. 12 eur (t. j. spolu 72 eur s DPH). Vzhľadom k tomu, že dôvodom zastavenia exekúcie je existencia prekážky už skôr právoplatne rozhodnutej veci, súd má za to, že v danom prípade ide o dôvod, ktorý možno v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku pričítať oprávnenému. Súd preto oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 eur. (III. výrok tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.