Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-36-2015.pdf
PDF · 137.48 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/36/2015
Uznesenie
Krajský súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o mal. F. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: matky D. C., štátnej občianky SR, t.č. nezamestnanej, bytom F., H. XX a otca neurčeného, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. dieťaťom, na odvolanie matky, proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, zo dňa 19. marca 2015, č.k. 31P/194/2014-100, v senáte takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa nad maloletým F. C. nariadil ústavnú starostlivosť, s umiestnením do Reedukačného centra W. a matke uložil povinnosť prispievať na dieťa výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra v W. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 31P/194/2014-29 zo dňa 20.08.2014 bolo začaté bez návrhu konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. F. C.. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 24P/239/2013-36 bol maloletému F. C. nariadený pobyt v zariadení Krízové stredisko O. n.o. v R., ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky v trvaní 6 mesiacov a to z dôvodu jeho agresívneho správania sa voči spolužiakom, vyhrážaním sa, fyzickými atakmi, sústavným vyvolávaním konfliktov, vulgárnym vyjadrovaním, nerešpektovaním pokynov vyučujúcich. Mal. F. bol umiestnený v hore uvedenom zariadení dňa 11.02.2014, jeho pobyt ukončený dňom 12.08.2014.
Matka dieťaťa je slobodná, žije s priateľom v 2-izbovom byte spolu s ďalším synom G. C., ktorý jej bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/248/2010-26 zo dňa 24.06.2011 zverený do osobnej starostlivosti a otcovi tohto dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť sumou 100,- Eur mesačne. Matka dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,60 Eur a prídavkov na dve maloleté deti v súhrnnej sume 47,04 Eur mesačne. Priateľ matky D. H. je živnostník a podľa výpovede matky je jeho príjem cca 800,- Eur mesačne. Náklady na bývanie hradia v prenajatom byte cca 300,- Eur mesačne. Matka s nariadením ústavnej starostlivosti nesúhlasila. Uvádzala, že problémy s mal. F. sa začali v čase, keď bol žiakom tretieho ročníka základnej školy, kedy bol drzý a kradol. V súčasnosti má 13 rokov, navštevuje 7. ročník základnej školy. V jej domácnosti sa nachádza od 12.08.2014. Uznala, že jeho študijné výsledky sú zlé, no jeho správanie sa zmenilo, nekradne a nenadáva. Naďalej s ním navštevuje MUDr. L., užíva lieky. Mal. F. rešpektuje jej príkazy a nemá s ním žiadne problémy. Rešpektuje taktiež jej priateľa, ale vzájomne vychádzajú „nič moc“. Matka s nariadením ústavnej starostlivosti nesúhlasila, pretože dieťa v súčasnosti má len výchovné problémy.
Zo správ Obvodného oddelenia PZ Partizánske, č.l. /38-49/ bolo zistené, že u mal. F. bolo oddelením policajného zboru zistené opakovane konanie vykazujúce znaky priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Rozhodnutím Základnej školy R. zo dňa 25.06.2014 mu bolo udelené pokarhanie riaditeľom školy z dôvodu porušenia školského poriadku /krádež/. Zo správy o účinkoch nariadenia výchovného opatrenia zo dňa 18.08.2014 /k sp.zn. 34P/239/2013/ vyplynulo, že výchovné opatrenie si splnilo svoj účel len čiastočne a to len v zmysle zabezpečenia komplexnej diagnostiky maloletého. Vzhľadom na výskyt pretrvávajúceho, problémového správania sa maloletého počas celej doby trvania výchovného opatrenia je zrejmé, že toto nemalo korektívny efekt na problémové správanie sa maloletého. Nariadené výchovné opatrenie však bolo v prospech maloletého avšak bez želanej pozitívnej zmeny v správaní sa maloletého. Zo správy ÚPSVaR Trenčín zo dňa 20.01.2015 vyplynulo, že maloletý v školskom roku 2014/2015 navštevuje 7.ročník Základnej školy na N. č. XX v F.. Je podpriemerným žiakom s nedostatočnou, až úplne absentujúcou domácou prípravou na vyučovanie /čo vyplynulo i z pedagogického posudku vyššie uvedenej ZŠ zo dňa 16.03.2015/. Na hodinách vôbec nepracuje. Do školy chodí nepripravený, nenosí si pomôcky, zošity, učebnice, nevypracováva si domáce úlohy. V škole sa vyskytujú i občasné slovné konflikty a potýčky so spolužiakmi, často klame, vymýšľa si a používa vulgárne slová. Matka sa o výukové výsledky maloletého vôbec nezaujíma, nedodržiava odporučenie z Centra poradensko-psychologických služieb /stanovenie jasných pravidiel, kontrola domácich úloh a pod./. S maloletým vykonala sociálna pedagogička niekoľko pohovorov v rámci ktorých sa vyjadril, že sa nemusí učiť, lebo na to má papier / diagnostikovaná mu je dysgrafia a dyslexia/. O školu sa nezaujíma, nemá žiadne ciele, ani motiváciu. Matka potvrdila, že rodičovského združenia sa nezúčastnila, avšak pravidelne sa v škole na mal. informuje. Podľa jej slov syn venuje domácej príprave na vyučovanie denne dva a pol hodiny, čo je v rozpore s údajmi z pedagogického posudku. Maloletý je dispenzarizácii MUDr. L., užíva dva druhy liekov. Pohovor bol vykonaný taktiež s maloletým, ktorý uvádzal, že do kolektívu spolužiakov sa začlenil bez problémov, nepriznal žiadne problémové správanie sa na pôde školy. Problémy z časti priznal až po konfrontácii s uvedenými údajmi v pedagogickom posudku. Vzhľadom na priebeh výchovného opatrenia nariadeného nad maloletým, v rámci neho opakujúcu sa trestnú činnosť maloletého. bolo doporučené nariadiť nad maloletým ústavnú starostlivosť s výkonom v Reedukačnom centre v W.. Z aktuálnej správy Základnej školy na N. XX, F. zo dňa 16.03.2015 vyplynulo, že mal. má v uvedenom školskom roku 68 ospravedlnených a 0 neospravedlnených hodín. Na vyučovanie chodí nepripravený, nenosí si školského pomôcky, jeho domáca príprava na výukový proces naďalej nedostačujúca, nerobí si domáce úlohy a neučí sa. Počas vyučovacích hodín nepracuje, o učivo neprejavuje žiaden záujem, vyrušuje a vyučujúcich často klame. Jeho správanie sa do veľkej miery zmenilo k negatívnemu, vulgárne sa naďalej vyjadruje. Zaznamenané boli taktiež konflikty so spolužiakmi /pobil sa so spolužiakom počas prestávky/. Svojím správaním obťažuje spolužiakov /posmešky, vysmievanie/. Má veľmi blízko k fyzickým potýčkam, ľahko sa dá vyprovokovať a ťažko vie svoje správanie kontrolovať. Má problém taktiež s rešpektovaním autorít voči ktorým sa správa drzo, nerešpektuje pokyny, vyučujúcich, odvráva. Poškodil aj /školský majetok, písanie po laviciach a obraz zo školy na chodbe/.I napriek upozorneniam sa hrá v škole s mobilným telefónom počas vyučovania. S maloletým bolo vykonaných niekoľko pohovorov so sociálnom pracovníčkou, výchovnou poradkyňou aj triednou učiteľkou. Jeho postoj k problémom a vzdelávacím výsledkom je však odmietavý. Matka sa informuje u triednej učiteľky o študijných výsledkoch, avšak bez efektu. Zo správ MUDr. M. L. zo dňa 09.12.2014 a 05.03.2014 vyplynulo, že maloletý je dispenzarizovaný v detskej psychiatrickej ambulancii. Naďalej užíva lieky. Jeho aktuálny zdravotný stav nie je uspokojivý, čo sa týka učenia. Vzťahy s rovesníkmi má dobré. Dieťa potrebuje dostatok trpezlivosti, podpory a individualizovaný prístup, vzhľadom na jeho zdravotné problémy. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín uviedol, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti vzhľadom k tomu, že maloletý sa opakovane dopúšťal i trestnej činnosti a už v tomto roku by sa mohol stať trestne stíhaným. Výživné doporučil určiť minimálne. Kolízna opatrovníčka uviedla, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti, ktorá by sa vykonávala v Reedukačnom centre v W. a matke doporučila určiť výživné v minimálnom rozsahu s poukazom na to, že je dlhodobo nezamestnaná a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval ust. § 54 ods. 2, 5 Zákona o rodine, s odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že priebeh výchovného opatrenia nariadeného nad maloletým splnil svoj účel len čiastočne, pretože nemalo korektívny efekt na problémové správania sa maloletého. Výchovné opatrenie bolo jednoznačne v prospech maloletého, avšak po jeho absolvovaní bez pozitívnej zmeny v jeho správaní sa, čo bolo preukázané i pretrvávajúcim problémovým správaním sa maloletého na pôde školy, ako aj jeho veľmi zlými študijnými výsledkami. Napriek tomu, že matka uvádzala, že problémové
správanie v domácom prostredí u mal. pominulo, je súd toho názoru, že matka nedokáže zabezpečiť, aby sa riadne tento pripravoval na vyučovací proces a nedokáže ho ani pozitívne smerovať k tomu, aby zmenil správanie k pedagógom, k spolužiakom, nemožno opomenúť ani jej nedostatočnú spoluprácu so školou. Preto dospel k záveru, že dieťa je nevyhnutné vyňať z doterajšieho výchovného prostredia a týmto spôsobom pristúpiť k tak reštriktívnemu opatreniu ako je nariadenie ústavnej starostlivosti. Ďalej aplikujúc ust. § 81, ods. 2, § 62 ods. 3, § 63,ods.3 Zákona o rodine s poukazom na to, že matka je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na dve deti, ako aj celkové jej majetkové pomery jej súd určil výživné v minimálnom rozsahu, čo je aktuálne vo výške 27,13 eur mesačne. O trovách konania bolo rozhodnuté za použ. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa a žiadala odvolací súd o jeho zrušenie z dôvodu, že podľa jej názoru v konaní zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu nové skutočnosti, ktoré pri pojednávaní neboli uplatnené a súčasný skutkový stav je odlišný od toho, z ktorého súd vychádzal pri vydaní rozsudku, čím uplatnila dôvod odvolania uvedený v § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. spočívajúci v tom, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a). Nariadením ústavnej starostlivosti súd zasiahol hlboko do jej rodičovskej starostlivosti o dieťa, čo by mohlo viesť k narušeniu jeho zdravého duševného a psychického vývoja, pričom prvýkrát nariadený pobyt v zariadení krízové stredisko O. n.o. R., neviedlo k zlepšeniu synovho správania a nesplnilo svoj účel ani z hľadiska jeho zdravotného stavu. Poukázala tiež na to, že dieťa je v starostlivosti detskej psychiatrickej ambulancie MUDr. M. L., ktorú pravidelne navštevuje, užíva lieky a jeho zdravotný stav sa zlepšuje. Ona ako matka dbá na to, aby dieťa navštevovalo pravidelne školu, syn nie je už taký drzý a vulgárny, ona pravidelne raz za dva týždne chodí za triednou učiteľkou dieťaťa a informuje sa na jeho správanie. Doma má vytvorené lepšie podmienky, má spoločnú izbu s bratom, s ktorým majú dobrý vzťah, venujú sa spoločne športovým aktivitám, vždy do dvadsiatej hodiny večer musia byť doma. Zlepšujú sa tiež vzťahy jej priateľa k dieťaťu, keďže ona pracuje na aktivačných prácach v F. v rozsahu dva dni po 4 hodiny týždenne, má dosť času na výchovu detí. Snaží sa im venovať viac, ako v predchádzajúcom období. Po návrate z výchovného zariadenia v R., dieťa nemá problémy s trestnou činnosťou. Je si vedomá toho, že v tomto kalendárnom roku dovŕši 14 rokov, s čím je spojená jeho trestná zodpovednosť. Otec dieťaťa sa tiež snaží pomáhať jej s jeho výchovou a správanie dieťaťa sa postupne zlepšuje. V konečnom dôsledku uviedla, že si je plne vedomá toho, že nesie zodpovednosť za správanie svojho syna a chce napraviť to, čo v minulosti zanedbala.
Okresná prokuratúra v Trenčíne vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky uviedla, že toto považuje za nedôvodné a navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zastáva názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že nariadená ústavná starostlivosť je poslednou možnou šancou pre dieťa, aby sa neskôr ako dospelý jedinec zaradil do spoločnosti bez akejkoľvek ujmy či už na svojich záujmoch, alebo záujmoch iných osôb. Poukázal na to, že sa blíži 14-ty rok veku dieťaťa, s čím je spojená jeho trestnoprávna zodpovednosť, pričom v konaní bolo preukázané, že dieťa má sklony k páchaniu činov, za ktoré by mu mohli byť v prípade jeho vyššieho veku vznesené príslušným policajtom, alebo prokurátorom obvinenia. Nariadená ústavná starostlivosť je preto poslednou ochranou dieťaťa (neželaný záznam v registri trestov) ako aj spoločnosti (prípadní poškodení jeho neskoršími skutkami), pričom je nielen v záujme dieťaťa ale aj v záujme celej spoločnosti, aby sa do budúcna takýchto rizík dieťa vyvarovalo, a teda nariadená ústavná starostlivosť je nevyhnutným opatrením, o čom svedčí aj v konaní zistený fakt, že matka dieťaťa pri všetkej svojej doterajšej snahe, nie je schopná protiprávnemu správaniu dieťaťa nijako zabrániť.
Opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, rovnako žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny potvrdiť. Nerozporoval, že predmetné konanie bolo začaté z jeho podnetu, pričom matka v jeho priebehu, ako aj na pojednávaní dňa 19.03.2015 mala dostatočný priestor na vyjadrenie, či navrhnutie nových dôkazov, na ktoré sa odvoláva, čo však neurobila. Z ich strany nie je vedomosť o tom, že by bol skutkový stav odlišný a správanie dieťaťa, že by sa zmenilo do takej miery, aby ústavná starostlivosť nebola potrebná. Nepopiera, že prijatým opatrením bolo zasiahnuté do rodičovskej starostlivosti matky, avšak vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo toto konanie podnetované zastáva názor, že výchova matky nie je dostatočná, nepredstavuje pre dieťa dostatočnú autoritu, pod vplyvom ktorej by dokázal modifikovať svoje správanie k lepšiemu. Do pozornosti dal rozpor v matkou uvádzaných skutočnostiach v podanom odvolaní, kde na jednom mieste tvrdí, že nariadené
výchovné opatrenie v krízovom stredisku O. neviedlo k zlepšeniu synovho správania a neplnilo svoj účel,( ktorý názor zastáva aj kolízny opatrovník, preto bol podaný podnet na nariadenie ústavnej starostlivosti), pričom na inom mieste v odvolaní tvrdí, že synove správanie je výrazne lepšie ako pred niekoľkými mesiacmi. Uviedol, že dieťa v priebehu nariadeného výchovného opatrenia v zariadení v R. niekoľkokrát navštívili, opakovane bol upozorňovaný na prípadné dôsledky svojho správania, priebežne bol vyhodnocovaný plán výkonu výchovného opatrenia za prítomnosti matky, ktorá bola opakovane upozornená na možnosť ďalšieho postupu kolízneho opatrovníka v prípade, ak nebude problémové správanie dieťaťa eliminované. Dieťaťu po absolvovaní tohto pobytu bolo obnovené poskytovanie psychologického poradenstva, ktoré bolo však ukončené, keďže sama matka poskytovala psychológovi zavádzajúce informácie o správaní sa dieťaťa na pôde školy vzhľadom na čo, psychológ jej prístup zhodnotil ako negatívny a nemotivujúci. Správanie dieťaťa bolo pribežne monitorované zasielaním dožiadaní o vypracovanie pedagogických posudkov na dieťa, ktoré boli poskytované pre potreby súdu, a z ktorých je možné si urobiť obraz o správaní sa dieťaťa na pôde školy. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza ako novú skutočnosť, že dieťa je v starostlivosti pedopsychiatra MUDr. L., tak pracovníčka úradu odporúčala matke návštevu pedopsychiatra ešte v čase, keď podnet na vydanie výchovného opatrenia nebol podaný, v ktorom čase to však matka nepovažovala za nutné, ani potrebné. Dieťa v čase pobytu v krízovom stredisku O. absolvovalo pedopsychiatrické vyšetrenie, bola mu nasadená medikamentózna liečba a odporúčané mu bolo tiež v tejto liečbe pokračovať ambulantne. Matkou uvádzané podstatné zlepšenie správania dieťaťa na pôde školy považuje za subjektívne vnímanie situácie matkou, v snahe vidieť dieťa lepšie akým je v skutočnosti, nakoľko pedagogický posudok zo dňa 16.03.2015 obsahujúci podrobný opis správania dieťaťa na pôde školy svedčí o tom, že o zlepšení správania dieťaťa v ňom nie je ani zmienka, naopak jeho správanie je opísané ako do veľkej miere zhoršené k negatívnemu. Je pravdou, že aktuálne zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, nebolo zistené. Nenamietal ani skutočnosť, že dieťa má vytvorené vhodné bytové podmienky, ale ich nedostatočnosť nebola dôvodom pre podanie podnetu na nariadenie ústavnej starostlivosti. Pred samotným nariadením ústavnej starostlivosti bolo prijatých dostatok opatrení, v rámci ktorých mal maloletý možnosť korigovať svoje správanie a rovnako tak matka ukázať efektivitu svojej výchovy, k čomu však v konečnom dôsledku neprišlo, naopak vyplynul z nich záver, dôsledkom ktorého bola opakujúca sa trestná činnosť dieťaťa, neplniaci účel výchovného opatrenia, pretrvávajúce výchovné problémy na pôde školy a aktuálne podľa jeho názoru, je toto opatrenie jediným spôsobom, od ktorého je možné očakávať nápravu.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné z dôvodov uvedených v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., spočívajúcich v nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení zrušiť a za použitia odseku 2 citovaného ustanovenia, vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia. Matka vo svojom odvolaní uplatňovala vychádzajúc z jeho obsahu, dôvod na odvolanie uvedený v § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. spočívajúci v tom, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Dôvodom na odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené - § 205a O.s.p.) je skutočnosť, že napriek tomu, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky a súčasne pri ich vykonávaní a hodnotení neporušil žiadne zákonné ustanovenia, môže účastník podať odvolanie, v ktorom môže za prísneho dodržiavania zákonných podmienok uvádzať nové skutočnosti, alebo nové dôkazy t.j. také, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli uvedené a popri ktorých skutkový stav zistený súdom prvého stupňa už neobstojí. Avšak vychádzajúc z ust. § 205a O.s.p., nové skutočnosti a nové dôkazy možno uvádzať ako dôvod odvolania bez akéhokoľvek obmedzenia, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, ktorým konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti nepochybne je (§ 81 O.s.p.), v ktorých konaniach odvolací súd nie je pri uplatnení tohto odvolacieho dôvodu limitovaný podmienkami uvedenými v ust. § 205a ods. 1 O.s.p. (§ 205a ods. 2 O.s.p.).
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa nariadil nad maloletým F. C. ústavnú starostlivosť dôvodiac, že iné výchovné prostriedky u maloletého dieťaťa neviedli k náprave, matka maloletého F. nedokáže
zabezpečiť, aby sa tento riadne pripravoval na vyučovací proces, nedokáže ho ani pozitívne smerovať k tomu, aby zmenil správanie k pedagógom a spolužiakom, a preto podľa názoru súdu prvého stupňa, je nevyhnutné dieťa vyňať z doterajšieho výchovného prostredia a pristúpiť k reštriktívnemu opatreniu, akým je nariadenie ústavnej starostlivosti, s ktorým záverom sa aj v priebehu odvolacieho konania stotožňuje tak maloletému dieťaťu ustanovený opatrovník ako, aj prokurátor OP Trenčín.
Matka v odvolaní namieta, že je tu existencia nových skutočností, preukazujúcich zmenu v správaní maloletého dieťaťa, v dôsledku ktorých uplatnenie vyššie uvedeného reštriktívneho opatrenia nie je potrebné a tiež nie je súladné so záujmom maloletého dieťaťa.
Odvolací súd podrobným a dôsledným preskúmaním veci, a to nielen v rozsahu matkou uplatneného odvolacieho dôvodu, keďže vychádzajúc z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ rozsahom ňou podaného odvolania nie je viazaný a dospel k záveru o opodstatnenosti podaného odvolania.
V zmysle čl. 41 Ústavy SR je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva rodiny a rodičovstva, kde okrem iného je ústavou zaručené právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Do celého vyššie uvedeného procesu práv a povinností z rodičovstva vyplývajúcich, vstupujú za určitých okolností aj štátne orgány, a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.
Vychádzajúc z ust. § 54 Zákona o rodine možno konštatovať, že ústavnú starostlivosť, môže súd ako formu náhradnej starostlivosti o dieťa nariadiť vtedy, ak rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a súd ma za preukázané, že dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ani do pestúnskej starostlivosti. Okrem tohto prípadu, možno ústavnú starostlivosť dieťaťu nariadiť tiež ako formu výchovného opatrenia vtedy, ak je jeho výchova ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, pričom ide o ústavnú starostlivosť so sankčným charakterom. Nariadením ústavnej starostlivosti, sa dieťa odníma z doterajšieho výchovného prostredia a podrobuje sa ústavnému režimu, do ktorého rodičia nemôžu zasahovať. Ide teda o faktické obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností. Právnym následkom nariadenia ústavnej starostlivosti teda je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne, teda každodenne starať a túto starostlivosť zabezpečuje ústavné zariadenie. Rodičom však zásadne zostáva zachované právo stretávať sa so svojim dieťaťom a prostredníctvom práva styku, realizovať aj svoje výchovné pôsobenie. Toto právo sa však spravuje prevádzkovým poriadkom ústavu, resp. dohodou medzi ústavom, rodičmi a dieťaťom, pokiaľ je schopné vyjadriť samostatne svoj názor. Vážne ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa je stav, ktorý v sebe zahŕňa reálnu možnosť narušenia výchovy, v dôsledku zlého rodinného prostredia, nedostatku mravnej a výchovnej spôsobilosti rodičov. Ústavná starostlivosť nariadená z tohto dôvodu, je opatrením predovšetkým preventívneho charakteru. V takomto prípade, ešte viac vystupuje do popredia povinnosť pozitívneho záväzku štátu, keď úlohou súdu, orgánov sociálno-právnej ochrany, prípadne obce, je pokúsiť sa vytvoriť mechanizmy na obnovu riadneho rodinného prostredia dieťaťa. Osobitným prípadom vážneho ohrozenia riadnej výchovy maloletého dieťaťa je prípad, keď rodičia z vážnych dôvodov, nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Nejde teda o to, že výchovu dieťaťa z nejakého, hoci aj objektívneho dôvodu nezvládajú, alebo nerealizujú, tento dôvod je ešte užší, rodič sa z určitého dôvodu, nie je schopný o dieťa sa osobne postarať, čiže zabezpečiť dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť, potrebnú na uspokojenie jeho potrieb.
Z vyššie uvedeného nepochybne teda vyplýva, že nariadenie ústavnej starostlivosti je zásadným zásahom nielen do práv rodiča, ale predovšetkým do práv maloletého dieťaťa, ktoré je z hľadiska zákona osobou prioritne chránenou, pretože pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu tak pred narodením, ako aj po ňom so zreteľom na to, že v záujme jeho plného a harmonického rozvoja osobnosti, musí vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, z ktorých základných atribútov vychádza nielen Zákon o rodine, ale aj Dohovor o právach dieťaťa. Z hľadiska uvedených atribútov, je potrebné nepochybne posudzovať aj správnosť rozhodnutia v preskúmavanej veci.
Z obsahu spisového materiálu v danej veci vyplýva, že mal. F. C., nar. XX.XX.XXXX, žije v spoločnej domácnosti s matkou, bratom a terajším priateľom svojej matky na adrese G. č. XX v F.. Rodina obýva
dvojizbový byt, mal. F. spolu so svojím bratom G. spoločne užívajú vlastnú izbu. Matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, rodine finančne vypomáha jej partner, ktorý s nimi žije v spoločnej domácnosti. Z vykonaného šetrenia nebolo zistené, že by zo strany matky neboli vytvorené zodpovedajúce bytové podmienky, či zanedbané zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, v zmysle stravy, hygieny, ošatenia a pod..
Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č.k. 34P/239/2013-36 bol mal. F. nariadený pobyt v zariadení Krízové stredisko O. n.o. v R., plniace úlohy odbornej diagnostiky, v trvaní 6 mesiacov, ktoré tento vykonal v čase od 11.02.2014 do 13.08.2014.
Zo správy O. n.o. D. vyplýva, že maloleté dieťa sa počas adaptačnej doby malo problém začleniť do kolektívu uvedeného zariadenia, a to v dôsledku detských prejavov až „šaškovania“ v snahe zapáčiť sa. Do kolektívu nezapadol, ktorý problém mal aj v školskom prostredí, t.j. na základnej škole v R., kde bol počas umiestnenia v tomto zariadení prihlásený, o čom zariadenie informovala aj jeho triedna učiteľka Mgr. R.. Súčasne sa v správe uvádza, že tento adaptačný problém bol zvýraznený bývalým zverencom zariadenia G., ktorý sa snažil dieťa zastrašovať, verbálne na neho útočiť, čo vyústilo až do fyzického ataku na dieťa zo strany G., ktorému však tiež predchádzali opakované uštipačné výsmešky a verbálne ataky zo strany maloletého F.. Na režim vyžadujúci si dôsledné plnenie pravidiel, sa dieťa ťažko adaptovalo. Bolo zjavné, že v jeho prirodzenom prostredí pravidlá a režim úplne absentovali, často reagoval citlivo, s plačom, s vyústením až do hysterického záchvatu, ktorý dieťa nebolo schopné ukorigovať. Hygienické a stravovacie návyky malo dieťa osvojené. Počas diagnostického pobytu neustále pútalo pozornosť a vyžadovalo si ju formou nevhodného správania. Bol zaznamenaný aj jeho útek v spoločnosti ďalších maloletých zverencov z tohto zariadenia, pričom po ich návrate bolo zistené, že v OD Tesco odcudzili rôzne sladkosti, čo sa opakovalo podľa vyjadrenia samotného dieťaťa približne sedemkrát. Počas pobytu v zariadení, dieťa absolvovalo psychologické a tiež pedopsychiatrické vyšetrenie, zo záverov ktorého o.i. vyplynulo, že dieťa nezapadlo medzi deti, provokuje, bonzuje, chce byť stredobodom pozornosti, je nekritický, ľutuje sa, má pocit krivdy, v škole mu občas robia zle, v predchádzajúcich školách ho tiež provokovali, krivdili mu preto sa bíjaval. Nevie sa sústrediť, býva nervózny, ľahko sa nahnevá, kričí, vybuchne, pobije sa, máva niekedy zlé sny, bojí sa. Bavia ho PC hry, modelárstvo. Aktuálny intelekt dosahuje slabé pásmo priemeru, v škále úzkosti - manifestná anxieta stredného stupňa, zo záveru predmetného vyšetrenia vyplýva, že dieťa bolo hodnotené s intelektom v norme, avšak s tým, že ide o emočne labilnejšiu, impulzívnejšiu osobnosť so zníženou adaptabilitou, s anxietou stredného stupňa, v súvislosti s čím mu bola predpísaná medikamentózna liečba a z dôvodu zvýšenej tenzie a nervových záchvatov, ktorá bola následne rozšírená. Vyhodnotením aplikovaných projektívnych techník, okrem prejavov túžby po zážitku, snahy byť v popredí, potreby vlastnej významnosti, pýchy, bezohľadnosti k druhým a pod., bola konštatovaná aj nedostatočná vytrvalosť, zároveň však s neistotou a zábranami, relatívnou uzavretosťou, naivitou, ovplyvniteľnosťou, opatrnosťou, neistotou, dieťa sa môže cítiť byť v pozadí, nedokáže vyjadriť citový vzťah. Z pedagogického posudku maloletého dieťaťa zo základnej školy v R. vyplynulo, že maloletý F. venuje domácej príprave málo času, na vyučovaní je málo aktívny, vyučovacie výsledky sú slabšie, na hodinách je tichší, menej komunikatívny, so spolužiakmi nenadväzuje kontakt, do kolektívu nezapadol, k vyučujúcim sa správa slušne, dodržuje školský poriadok. Dochádza je pravidelná, vymeškané hodiny sú ospravedlnené. V správe sa tiež konštatuje benevolentný prístup rodičov k priestupkom, ktorých sa dieťa dopustilo počas pobytu v zariadení. V čase sociálneho prieskumu neboli zistené nedostatky týkajúce sa rodinných, bytových, či sociálnych pomerov v domácnosti matky. V správe sa tiež konštatuje, že rodičia mal. na správanie dieťaťa prihliadajú bez náznaku participácie na eliminácii neprimeraného správania. Dieťa si v zmysle záverov vyžaduje prísnejší režim a disciplínu, čo je možné dosiahnuť jasným zavedením režimu a jednotným prísnym prístupom zo strany rodičov spojeným s dôslednosťou, rozhodnosťou a dôrazom. V zmysle záverov, v tom čase rodičia neboli spôsobilí tieto zmeny dosiahnuť, z dôvodu absencie potenciálu výchovnej záchrany k záujmu mal. a vôle situáciu meniť. Zariadenie odporúča výchovné prostredie v reedukačnom zariadení za účelom o.i. zastabilizovania osvojených si návykov a pozitívnych posunov v správaní mal. čo bude v jeho záujme.
Po návrate z Krízového strediska Orchidea, v školskom roku 2014/2015 dieťa navštevovalo siedmy ročník Základnej školy na N. č. XX v F.. V zmysle základnou školou vypracovaného pedagogického posudku, je dieťa opísané ako podpriemerný žiak s nedostačujúcou, až úplne absentujúcou domácou prípravou na vyučovanie. Podľa posudku si dieťa často vymýšľa, klame, používa vulgárne slová. Matka sa o F. študijné výsledky nezaujíma, nedodržiava ani odporúčania z Krízového strediska O.. S dieťaťom
malo byť vykonaných niekoľko pohovorov so sociálnou pedagogičkou, kde sa malo vyjadriť, že sa nemusí učiť, pretože má na to papier. U dieťaťa bola diagnostikovaná dysgrafia a dyslexia. V posudku sa tiež konštatuje, že sa nezaujíma o školu, nemá žiadne ciele ani motiváciu niečo dosiahnuť.
Z úradného záznamu z vykonaného pohovoru zo strany sociálnej pracovníčky ÚPSVaR Trenčín s dieťaťom a matkou dieťaťa zo dňa 26.11.2014 o.i. vyplýva, že matka počas pohovoru uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa dieťa dopustilo nejakej trestnej činnosti v domácom prostredí, nemá s ním doma žiadne problémy, ani raz sa nestalo, že by prišiel domov pod vplyvom alkoholu, alebo iných omamných látok, voči nej nie je útočný, vulgárny, jej priateľ je na neho prísnejší, pravdou je že sa nezúčastnila na rodičovskom združení v mesiaci október, pracovníkov školy však o tom informovala, dieťa nemá žiadnu neospravedlnenú absenciu, na dieťa sa riadne pravidelne u triednej učiteľky informuje a navštevuje aj pedopsychiatra MUDr. L., u ktorého je v ambulantnej liečbe. S nariadením ústavnej starostlivosti rozhodne nesúhlasila. Mal. F. počas pohovoru o.i. ako vyplýva z jeho záznamu uviedol, že medzi jeho záľuby patrí modelárstvo, zaujíma ho fyzika a tiež mal uviesť, že „nemám pocit, že by mi tie lieky, ktoré užívam pomáhali, som z nich ospalý, nemá to žiadny efekt ani na intenzitu a častosť výbuchov hnevu, ani na moju sebakontrolu“. Pri konfrontácii s obsahom pedagogického posudku uviedol, že k potýčkam a konfliktom dochádza len so spolužiakom Bujným, pokiaľ sa vulgárne vyjadruje, tak len na jeho adresu, so sociálnou pedagogičkou od začiatku školského roku hovoril jedenkrát, keď ho fyzicky napadol spolužiak Bujný, poprel, že by povedal, že sa nemusí učiť, lebo má na to papier, to, že nemá žiadne ciele je pravda. Z uvedeného záznamu tiež vyplýva, že dieťa bolo dôrazne upozornené na nevhodnosť svojho správania a mal byť s ním vykonaný výchovno- motivačný rozhovor za účelom plnenia si jeho bežných povinností atď.
Z lekárskych správ vypracovaných MUDr. M. L., psychiatrom a psychoterapeutom, v ambulantnej starostlivosti ktorého je mal. dieťa dispenzarizované, vyplýva konštatovanie stavu správania dieťaťa ako uspokojivého, matka spolupracujúca so snahou byť pre dieťa oporou, s doporučením kľudného, trpezlivého podporujúceho prístupu (správa zo dňa 08.01.2015) Pri kontrole dňa 05.03.2015 bol konštatovaný stav dieťaťa ako neuspokojivý, pokiaľ ide o učenie, má problém si učivo zapamätať, výsledky slabé, s opakovaným doporučením dostatku trpezlivosti, podpory a individualizovaného prístupu, ktorý rovnako vyplýva aj zo záveru psychiatrického vyšetrenia, vykonaného menovaným odborným lekárom už dňa 09.12.2014, v ktorom sa o.i. tiež konštatuje, že ide o osobnosť v pubescentnom vývinovom období, disharmonicky sa vyvíjajúcu, s doporučením individualizovaného prístupu v škole, s ohľadom na poruchu pozornosti a iné danosti dieťaťa, kľudného, pozitívneho, akceptujúceho prístupu s oceňovaním želateľných počínaní.
Matka v odvolaní poukazuje na to, že dieťa naďalej navštevuje pedopsychiatrickú ambulanciu MUDr. M. L., oná dbá na to, aby jeho správanie bolo lepšie, tvrdí, že dieťa už nie je také drzé a vulgárne, čo môže potvrdiť jeho triedna učiteľka pani G., za ktorou chodí pravidelne raz za dva týždne informovať sa na jeho správanie, po návrate z výchovného zariadenia v R. nemá žiadne problémy s trestnou činnosťou a poukazuje tiež na pozitívne dôsledky výchovného vplyvu otca dieťaťa C. G., ktorý si dieťa začal brávať k sebe a pomáha mu s jeho výchovou, s následkom zlepšenia jeho správania, v dôsledku čoho, tohto navrhuje v konaní tiež vypočuť.
Vzhľadom k tomu, že niet najmenších pochýb o tom, že nariadenie ústavnej starostlivosti, ako hraničného reštriktívneho opatrenia prichádza do úvahy len vtedy, ak je to v záujme dieťaťa, ako jediného možného východiska pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, s cieľom jeho zdravého duševného a fyzického vývoja, je možné pristúpiť k nemu len vtedy, ak skutočne výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že iná možnosť v snahe ochrániť dieťa pred negatívnymi vplyvmi, či zabezpečiť mu riadnu výchovu neexistuje, pri súčasnom nepochybnom preukázaní, že v dôsledku jeho realizácie nie je tu dôvodná obava z prípadných dôsledkov v podobe deštruktívneho zásahu do psychickej a emočnej stability dieťaťa, ústiacej v krajnom prípade do nenapraviteľných následkov, ktoré bez dôsledného prihliadnutia na všetky rozhodujúce skutočnosti, by faktický výkon takéhoto opatrenia na maloletom dieťati mohol zanechať.
V preskúmavanej veci však podľa názoru odvolacieho súdu, výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania, takýmto záverom nezodpovedajú.
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal prioritne zo správ produkovaných autorom podnetu na nariadenie ústavnej starostlivosti (naviac opakovane duplicitne do spisu zakladaných), hodnotil z nich vyplývajúce problematické správanie dieťaťa, nevenoval však pozornosť možným príčinám tohto správania, jeho intenzite, či ďalším skutočnostiam, majúcim rozhodujúci vplyv na posúdenie potreby, vhodnosti, či vôbec možnosti uplatnenia takéhoto reštriktívneho opatrenia so zreteľom na záujem dieťaťa ( jeho zdravotný stav, pubescentné obdobie s jeho disharmonickým vývojom a pod.) čo v konečnom dôsledku podľa názoru odvolacieho súdu viedlo k predčasnému záveru o nevyhnutnosti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom napriek tomu, že takémuto záveru súdu výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nenasvedčovali.
Niet sporu o tom, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, že správanie dieťaťa nemožno považovať za ideálne. Pravdou tiež je, že opakovane sa dopustilo drobných krádeží (čokolády, či iné sladkosti), čo rozhodne nemožno považovať za želateľné prejavy správania u mal. dieťaťa, avšak na strane druhej, z neho ešte nerobia potencionálneho páchateľa deliktov, pred ktorými je nevyhnutné žiadaným spôsobom túto spoločnosť ochrániť, pretože to je prioritne ochrana dieťaťa, ktorú je potrebné v danom konaní mať na zreteli. S poukazom na obdobie dospievania, vývojovom stupeň v ktorom sa t.č. dieťa nachádza, s prihliadnutím na z dokazovania vyplývajúce zmeny, ktorými v živote muselo prejsť, podmienky, ktorým sa muselo dieťa prispôsobiť (spolužitie s priateľom matky, s ktorým sa síce navzájom pravdepodobne rešpektujú, ale je evidentné, že vzájomný citový vzťah nenadviazali) nemožno vylúčiť, že všetky prejavy tohto správania dieťaťa, môžu mať pôvod v jeho vnútornej neistote, potrebe lásky, bezpečia a môžu tiež plynúť z obáv, že matka ako osoba, ktorá je v tomto období pre neho bezpečím, uprednostní svojho partnera pred ním a pod.. Súdu neprináleží z odborného hľadiska vyvodzovať závery o príčinách tohto poruchového správania dieťaťa, jeho úlohou však je dbať na to, aby sa dieťaťu ako bytosti jedinečnej, obdarenej neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosti, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie, dostalo garantovanej súdnej ochrany, a to aj s dôrazom na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako dominantného ustanovenia Dohovoru. Nemožno totiž vylúčiť, že správanie dieťaťa, môže mať pôvod v jeho neistote, a upútavanie pozornosti prostredníctvom neho, môže byť i keď nevhodne zvolenou formou jeho žiadosťou o pomoc, čo nie je možné odignorovať a formalisticky vyriešiť tak, že bez zistenia príčin takéhoto správania, bude takýmto vážnym spôsobom do práv dieťaťa zasiahnuté. Zo správy základnej školy v F., ktorú dieťa pred rozhodnutím súdu aktuálne navštevovalo vyplýva, že dieťa je hodnotené ako problematické, s nevhodným správaním k pedagógom i spolužiakom, na strane druhej, však Základnou školou v R., ktorú dieťa navštevovalo predtým, je dieťa hodnotené odlišne, táto uvádza, že sa nedopúšťalo ani útokov na spolužiakov, a to či už verbálnych, alebo fyzických a rovnako sa nesprávalo drzo, ani vulgárne voči spolužiakom. Otázkou teda zostáva, či správanie dieťaťa nie je podmienené nevhodne zvoleným prístupom voči nemu, s preferovaním jeho nedostatkov a s absenciou snahy dieťa podporiť, na potrebu čoho upozorňuje aj pedopsychiater. Pokiaľ ide o študijné výsledky dieťaťa zo správ vyplýva, že dieťa trpí dyslexiou a dysgrafiou, už len ktoré poruchy samé o sebe, tak ako to vyplýva aj z posudku pedopsychiatra MUDr. L., vyžadujú individualizovaný citlivý prístup a nepochybne zásadným spôsobom ovplyvňujú bez ohľadu na to, do akej miery sa príprave na vyučovanie venuje dieťa v domácom prostredí, rozsah toho, čo je schopné dieťa v rámci vyučovacieho procesu absorbovať. Naviac z dokazovania vyplýva, že dieťa je citovo labilné, trpiace tenziami, neovplyvniteľnými jeho vôľou, s ktorými sa má problém vysporiadať aj dospelý jedinec, preto bez jednoznačného záveru odborníka o tom, či nariadená ústavná starostlivosť nemôže negatívne zasiahnuť do psychiky dieťaťa a zhoršiť už v súčasnosti psychické ochorenia, ktorými dieťa trpí, nemožno ústavnú výchovu nariadiť dôvodiac, že sa tým sleduje jeho záujem. Dieťa je živou bytosťou, nie štatistickým číslom a týmto spôsobom je potrebné k jeho právam so zreteľom na jeho záujem tiež pristupovať. Skutočnosť, že sa dieťa príležitostne tiež vulgárne vyjadruje, nie je síce možné z hľadiska jeho verbálnych prejavov hodnotiť pozitívne, avšak v pubescentnom období, v ktorom sa dieťa nachádza, nejde medzi jeho rovesníkmi o výnimočný jav, a pokiaľ by tieto skutočnosti mali byť dôvodom pre nariadenie ústavnej starostlivosti, niet pochýb o tom, že ústavné zariadenia tomuto účelu slúžiace, by kapacitne nemohli postačovať. V konečnom dôsledku bez povšimnutia nemožno ponechať ani záznam z pohovoru s dieťaťom a jeho matkou z novembra 2014, v ktorom je zachytené, ako sa dieťa malo vyjadrovať, pokiaľ ide o jeho záujmy, či predstavy o jeho budúcnosti a vplyv užívaných liekov na jeho osobu. Pokiaľ odvolací súd vezme do úvahy, že dieťa malo počas pohovoru uviesť napríklad ,,nemám pocit, že by mi tie lieky, ktoré užívam pomáhali, som z nich ospalý, nemá to žiadny efekt, ani na intenzitu a častosť výbuchov hnevu, ani na moju sebakontrolu“ , nemožno postrehnúť jej určitú tendenčnosť, pretože je málo pravdepodobné, ak nie vylúčené, aby sa dieťa vo veku maloletého F. vzhľadom na svoj intelekt a rozumovú vyspelosť, týmto spôsobom vôbec bolo schopné vyjadriť.
Napriek tomu, že z priebežných správ vyplýva, že dieťa má záujem o fyziku, baví ho modelárstvo, v pedagogickom posudku zo dňa 14.11.2014 sa konštatuje, že dieťa sa nezaujíma o školu (odvolací súd poznamenáva diagnostikovanú dysgrafiu a dyslexiu), nemá žiadne ciele, ani motiváciu niečo dosiahnuť. Pokiaľ toto zistenie pramení z vyjadrenia dieťaťa v tom smere „že nemá žiadne ciele“, vzhľadom na jeho vek nejde o nič výnimočné, pretože nezriedka takýmto pocitom trpia nielen maloleté deti, ale aj samotní dospelí. Napriek tomu, že pedopsychiater MUDr. L. vo svojich správach opakovane zdôrazňuje individualizovaný prístup k dieťaťu, vzhľadom na ochorenia a poruchy, ktorými dieťa trpí, s potrebou vyzdvihovania toho pozitívneho čo v dieťaťu je, do popredia vo všetkých správach sú dávané negatíva dieťaťa bez venovania sa príčinám, ktorých môžu byť tieto negatíva následkami, so zjednodušeným riešením tohto „problému“ prostredníctvom nariadenia ústavnej starostlivosti. Je síce pravdou, že matka dieťaťa pravdepodobne s cieľom dieťa ochrániť, má tendenciu niektoré prejavy správania dieťaťa zľahčovať, prípadne k nim pristupovať benevolentnejšie, čo mohlo viesť k predčasnému záveru o jej neschopnosti zvládnuť výchovu dieťaťa, uvedená skutočnosť však nie je nemenná a samotná matka aj v priebehu odvolacieho konania deklaruje zvýšenú snahu v záujme dieťaťa vyvinúť maximálne úsilie, aby sa eliminovali príčiny jeho tzv. problematického správania. Keďže nariadenie ústavnej starostlivosti, ako už bolo konštatované vyššie, je vysoko reštriktívnym opatrením a nikdy nie je možné vylúčiť, i keď sa primárne môže javiť ako možné riešenie daného stavu, v konečnom dôsledku jeho vysoko negatívny dopad na zdravý, predovšetkým psychický vývoj dieťaťa, naviac za stavu, že dieťa je emočne labilné, úzkostné a neisté.
Vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vedú k nevyhnutnej potrebe doposiaľ vykonané dokazovanie doplniť, s cieľom v čo najväčšom rozsahu eliminovať možnosť takýchto dopadov na dieťa.
Po vrátení veci preto bude úlohou súdu prvého stupňa, vykonať dôsledné šetrenie aktuálneho stavu, pokiaľ ide o správanie dieťaťa či už v domácom výchovnom prostredí, alebo škole, a to podrobným výsluchom matky, výsluchom matkou žiadaného otca dieťaťa C. G. (adresa čl. 106), výsluchom pedopsychiatra MUDr. L. so zameraním sa na možnosť prípadných negatívnych dopadov na psychický stav dieťaťa pre prípad nariadenia ústavnej starostlivosti s tým, aby sa tento vyjadril, či vzhľadom na ochorenie dieťaťa, tenzie, ktorými toto trpí, je takéto výchovné opatrenie vôbec z hľadiska jeho záujmu vhodné, zistiť z jeho strany aktuálne posúdenie zdravotného stavu dieťaťa, predvolať a vypočuť terajšiu triednu učiteľku maloletého dieťaťa zo základnej školy, ktorú dieťa aktuálne navštevuje, vypočuť pracovníčku ÚPSVaR Trenčín Mgr. I., ktorá dňa 26.11.2014 záznam z pohovoru s maloletým dieťaťom spísala a pohovor vykonala, za účelom zistenia autentickosti vyjadrení maloletého dieťaťa do záznamu zahrnutých (t.j. či tieto neboli z jej strany upravované, či modifikované ), zistiť aký prospech dieťa aktuálne v škole dosahuje, aký vplyv na tomto prospechu môžu mať poruchy, ktorými trpí (dyslexia a dysgrafia), v prípade potreby v tomto smere zabezpečiť aj odborné vyjadrenie, vypočuť terajšieho priateľa matky maloletého dieťaťa, ktorý s dieťaťom žije v spoločnej domácnosti, za účelom zistenia ich vzájomných väzieb, a to za účelom hľadania možných príčin správania dieťaťa s cieľom ich odstránenia, následne výsledky vykonaného dokazovania v súlade s kritériami uvedenými v § 132 O.s.p. vyhodnotiť a vo veci z hľadiska prioritného, a to záujmu maloletého dieťaťa následne rozhodnúť.
Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí, rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .