Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20P-256-2014.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/256/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou v právnej veci navrhovateľky L. B., D.. B.j, nar.XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, L., F. P. M. X/XX, F. proti odporcovi U. B., D.. Q., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom P.. K. J. L. XXXX/XX, F., F. P. L. XXXX/XX, L., za účasti maloletej C. B., nar.X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky L. B., D.. B., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, L. a odporcu U. B., D.. Q., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom P.. K. J. L. XXXX/XX, F., uzavreté dňa XX.X.XXXX v Turčianskej galérii v Martine a zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Martin vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX s a r o z v á d z a.
O úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd rozhodol takto:
Maloletá C. B., nar.X.X.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú C. B., nar.X.X.XXXX výživné vo výške 80,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletou C. B. súd n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014 žiadala, aby súd manželstvo s U. B. rozviedol, plnoletého syna U. a maloletú dcéru C. na čas po rozvode uveril do výchovy matky a odporcovi uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku prispievať na výživu syna U. 145 Eur a na dcéru C. 105 Eur vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Uviedla, že manželstvo uzavrela XX.X.XXXX, u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, narodili sa v ňom dve deti, syn U. XX.X.XXXX a dcéra C. X.X.XXXX, ich posledné spoločné bydlisko bolo vo F.A., M. X. Uzavreli ho po krátkej známosti, už bola tehotná, okrem menších nedorozumení bolo spočiatku pomerne harmonické. Prvé väčšie problémy nastali, keď manžel po narodení syna odišiel za prácou do Talianska. Keď sa vrátil späť na Slovensko, neprejavoval príliš veľký záujem o trávenie času s rodinou. Vzájomne si vytýkali, že peniaze, ktoré zarobil, sa minuli, pričinil sa o to aj on, ale všetku vinu dával jej. Nasledujúce roky prebiehali pomerne pokojne. V siedmom roku nastala kríza, počas ktorej uvažovala nad rozvodom. Po vážnom rozhovore sa dohodli na pokračovaní ich vzťahu, ostala znovu tehotná a narodila sa im dcéra a manžel opäť odišiel pracovať do Talianska. Po návrate začali vznikať nedorozumenia, manžel začal
chodiť do pohostinstiev, požíval alkoholické nápoje, domov sa vracal pod vplyvom alkoholu a vyvolával hádky, ktorých svedkami bývali často aj ich deti. Manžel uprednostňoval spoločnosť kamarátov pred chvíľami strávenými s rodinou. Postupom času sa odcudzili, hádky sa začali stupňovať. Prekážalo jej ako ku nej choval v dňoch, keď sa domov vrátil v podnapitom stave. Keď už nemala k nemu žiadny citový vzťah, našla si v roku 2012 známosť, ktorú po krátkej dobe ukončila. Na Vianoce 2013 nastali ďalšie nedorozumenia a hádky, pred letom 2014 nastalo veľmi pokojné obdobie, kedy nadobudla podozrenie, že sa v manželstve nie deje. V septembri náhodou objavila v počítači dôkaz o manželovej nevere a následne sa aj priznal a odišiel bývať k priateľke. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení ich spolužitia nie je z jej strany žiadna nádej o jeho obnovenie, chce sa rozviesť. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu a vývoj ich detí, nakoľko na ne pôsobí veľmi stresujúco a preto rozvod nebude v rozpore s ich záujmami, ktoré chce vychovávať ďalej v pokojnom prostredí.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu osobne podanom dňa 6.2.2015 nesúhlasil s návrhom čo do výšky výživného i so zverením detí do starostlivosti matky a požiadal, aby súd zvážil jeho sociálne pomery a nevyhovel návrhu, jeho výška mesačnej mzdy nezodpovedá navrhovanej sume výživného.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu v celom rozsahu. Býva s deťmi v prenajatom 2- izbovom byte, syn U. skončil školu v Jahodníkoch, kde sa vyučil za murára a bol prijatý na nadstavbové externé štúdium, má zaistenú brigádu. Pracuje ako robotníčka, spláca pôžičku U. J. P. P., má exekúciu za neplatenie mobilov. Otec platí výživné na C. 65 Eur ako bolo určené predbežným opatrením a dal aj viac, ak niečo potrebovala.
Odporca súhlasil s rozvodom, zotrval na svojom vyjadrení s tým, aby bola dcéra zverená matke a navrhol určiť výživné najnižšou sumou aká existuje. Trvalý pobyt má u svojej matky, ale býva v garsónke v hoteli Luna od januára 2015. Má pozastavenú živnosť na základe návrhu sociálnej poisťovne, lebo neplatil poistenie, ešte sa nebol dohodnúť na splácaní, poisťovňa podala na neho aj trestné oznámenie, bol tiež vypočutý políciou, nemá
žiadne rozhodnutie o začatí trestného stíhania. Na úrade práce nie je evidovaný, ani nepožiadal o dávku, možno pre ľahostajnosť. Má brigády, ide o prácu bez zmluvy, lebo musí z niečoho žiť.
Potom v rámci pokusu sudkyne o dohodu ohľadne výšky výživného, otec navrhol 70 Eur, s čím matka súhlasila, ale ponechala to v konečnom dôsledku na rozhodnutie sudkyne.
Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil, navrhol rozhodnúť bez ich prítomnosti v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu (čl. 53-56), oboznámil sa s návrhom, s vyjadrením odporcu k návrhu (čl. 35), s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov, s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a vyžiadanými súdom a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 20P/245/2014 a sp.zn. 5C/14/2015. Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, obaja sú slovenskej národnosti a slovenskej štátnej príslušnosti, ide u obidvoch o prvé manželstvo, z manželstva sa narodili dve deti, syn U. XX.X.XXXX a dcéra C. X.X.XXXX, posledné spoločné bydlisko mali vo F.Ú. M. E.. M. X. Od septembra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahoval odporca, každý z účastníkov má iný trvalý pobyt, kde ale nebývajú a bývajú v prenajatých bytoch.
Navrhovateľka a matka je zamestnaná v Brantner Fatra, s.r.o., Martin, za rok 2014 mala priemernú čistú mesačnú mzdu 426,74 Eur a 406,60 Eur za 5 mesiacov roka 2015 bez daňového bonusu, ktorý tiež poberá vo výške 42,82 Eur na dve deti. Rovnako z úradu práce poberá prídavky na dieťa po 23,52 Eur (čl. 7, 37-38, 43-46, 50-52). Býva s deťmi v prenajatom 2-izbovom byte od roku 2010, platí nájom 250 Eur mesačne, nájomná zmluva bola uzavretá s otcom ako nájomcom, ročne poplatok za komunálny odpad 25 Eur na osobu. Spláca pôžičku Provident Financial 20 Eur mesačne, ktorú použili na financovanie bežných potrieb v domácnosti v prípade nedostatku financií. Tiež úver v P. P. 50 Eur, ktorý použili na
zaplatenie nedoplatku v súvislosti s používaním mobilných telefónov. Platí si mobilný telefón 10 Eur a mal. C. 5 Eur mesačne.
Mal. C. skončila 5. triedu Základnej školy Hany Zelinovej vo Vrútkach. V školskej jedálni sa nestravuje, dostáva väčšiu desiatu alebo peniaze na zakúpenie obeda. Zvýšené výdavky má na začiatku školského roka na zakúpenie základných školských potrieb a pomôcok, v priebehu roka na ich dokupovanie, matka platila rodičovský príspevok 12 Eur, pracovný zošit angličtiny 5 Eur. V priebehu roka sú výdavky na rôzne podujatia organizované školou, napr. výlet Bojnice 10 Eur. Je tiež žiačkou Základnej umeleckej školy Frica Kafendu vo Vrútkach, výtvarného odboru, kde ukončila 5. triedu, platby sú za školné polročne 10 Eur plus výdavky na maliarske potreby. Vo voľnom čase sa ešte venovala jazde na koni cez školský klub, kde bol výdavok 10 Eur na školský rok. Pre šelest srdca je sledovaná u kardiológa, pravidelne chodí na kontroly, lieky neužíva. Rozsudkom č.k. 20P/245/2014-77 zo dňa 30.6.2015 súd otca zaviazal povinnosťou platiť výživné 70 Eur mesačne od 1.11.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že nedoplatok na výživnom od 1.11.2014 do 30.6.2015 v celkovej výške 40,- Eur sa otec zaviazal zaplatiť do 31.8.2015. V tomto konaní sú rozhodol o povinnosti otca platiť výživné 65 Eur od novembra 2014 predbežným opatrením, ktoré i platil, pravidelne sa s maloletou stretáva.
Otec je živnostník v odbore murárstvo od 12.8.1993, má od 5.5.2015 pozastavenú živnosť na základe návrhu sociálnej poisťovne pre značný dlh na poistnom. Posledné daňové priznanie podal v roku 2012, kedy mal príjem 56.029 Eur, výdavky 51.745 Eur, základ dane 4.284 Eur, uplatnil si nezdaniteľnú časť na seba 3.644,74 Eur a nárok na daňový bonus 249,24 Eur. Nie je aktuálne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ani nepožiadal o dávky sociálnu poisťovňu, či úrad práce, príjem si zabezpečuje príležitostnými brigádami bez písomnej zmluvy. Býva od 27.1.2015 v prenajatej garsónke, kde platí nájom 250 Eur mesačne plus spotreba elektrickej energie podľa elektromeru s tým, že zložil jednomesačnú zábezpeku, nájom je dohodnutý na jeden rok. Na mal. C. platí výživné na základe predbežného opatrenia pravidelne 65 Eur od novembra 2014, tiež sa s ňou pravidelne stretáva.
Rodičia nemajú inú vyživovaciu povinnosť, plnoletý syn U., nar.XX.X.XXXX skončil štúdium na strednej škole, kde sa učil za murára, od septembra 2015 bude pokračovať v štúdiu externe, aktuálne má zabezpečenú prácu brigádnickou formou. Uznesením č.k. 5C/14/2015-8 zo dňa 12.2.2015 súd odmietol jeho návrh o vydanie predbežného opatrenia, ktoré bolo doručené dňa 14.1.2015 a nespĺňalo náležitosti návrhu a navrhovateľ ho na výzvu súdu neopravil a nedoplnil.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas p rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Po zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, manželstvo L. B. J. U. B. rozviedol, na čas po rozvode zveril mal. C. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné 80 Eur mesačne
počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s maloletou neupravil, rodičia sa vedia dohodnúť a otec sa aj v súčasnosti s maloletou stretáva. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na výpovede účastníkov a skutočnosti, ktoré neboli sporné, o ktorých nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia. Účastníci sa zhodli v otázke rozvodu a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matke, v konečnom dôsledku aj na výživnom 70 Eur, keď matka konečné rozhodnutie ponechala na súde a tento priznal výživné o 10 Eur vyššie ako navrhol otec.
Súd rovnako ako účastníci dospel k presvedčeniu, že ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, absentuje u nich vôľa obnoviť manželské spolužitie a už 10 mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahoval odporca po priznaní nevery, keď v manželstve vznikali hádky v dôsledku požívania alkoholu odporcom, ich svedkom boli aj deti. Za daného stavu je v záujme všetkých, aby manželstvo bolo ukončené rozvodom, určite nie je na prospech účastníkov, ani ich detí, najmä maloletej dcéry. Intenzita rozvratu je nezmeniteľná a nenapraviteľná, manželstvo neplní a ani nemôže plniť svoj účel a funkcie, ktoré by malo plniť, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti súd vychádzal zo zhodného stanoviska obidvoch účastníkov, keď otec súhlasil so zverením mal. C. do osobnej starostlivosti matke, ktorá zabezpečuje osobnú každodennú starostlivosť od odchodu otca zo spoločnej domácnosti.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí, keď rozsah výživného v účinnom Zákone o rodine výslovne stanovený nie je, vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by dieťaťu rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti a má plniť nielen základnú vyživovaciu povinnosť, ale má prispievať na celkový všestranný fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa. Určené výživné nie je úplne primerané a optimálne k odôvodneným potrebám maloletej, ale vzhľadom na pomery otca nebolo možné určiť vyššie výživné, platenie takto určeného výživného je, podľa názoru súdu, v jeho možnostiach a schopnostiach. Zohľadnil individuálne odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú dané jej vekom, uspokojovaním bežných hmotných potrieb, ako sú strava (minimálne 100 Eur mesačne), ošatenie, obutie, hygienické a kozmetické potreby, ktoré je potrebné priebežne dokupovať, lebo sa spotrebujú, tiež výdavkami spojenými s plnením povinnej školskej dochádzky a s výtvarným odborom na umeleckej škole. Zobral do úvahy i to, že časť potrieb je krytá prídavkom na dieťa. Otec je bez stáleho príjmu, lebo si neplnil zákonné odvodové povinnosti do sociálnej poisťovne a nemôže vykonávať živnosť, žije len z príležitostného príjmu. Do tejto situácie sa dostal sám svojim konaním a správaním, ktoré určite nebolo zodpovedné a správne, keď si musel byť vedomý svojej rodičovskej zodpovednosti k dvom
deťom, i keď aktuálne syn má po skončení prípravy na budúce povolanie príjem z brigádnickej práce, ktorú si zabezpečil. Týmto nemôže trpieť jeho maloletá dcéra a preto bolo dôvodné určiť výživné aspoň 80 Eur. Otec sa s maloletou stretáva a bude na ňom, aby začal aktívne riešiť svoju situáciu, napríklad i tým, že sa zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, začne konať vo veciach dávok a hlavne urobí všetko preto, aby si našiel prácu s primeraným zárobkom, čo je možné aj v zahraničí, v Čechách a podobe, nemusí zabezpečovať starostlivosť o dieťa, o svojich rodičov a môže byť mimo domova i dlhšiu dobu.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Navrhovateľka na zaplatení súdneho poplatku netrvala, odporca si žiadne trovy neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).