Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-13-2014.pdf
PDF · 114.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO: 36361518, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Q. F., F. kostolom XXX/XX, U., sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 228,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 228,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 19.11.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 3.811,14 eura s príslušenstvom z titulu neoprávneného odberu elektriny bez uzavretej zmluvy za obdobie od 10.04.2008 do 09.10.2008 vyčíslený podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z. vo faktúre č. 2308002835 zo dňa 13.11.2008.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre odpor podaný odporcom, v ktorom namietal, že navrhovateľ nepreukázal zodpovednostný vzťah medzi odporcom a navrhovateľom.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Bolo preukázané, že odporca nehovoril pravdu a mal nahlásené odberné miesto v Obci C.. Z veľkou pravdepodobnosťou, ide len o chybu v písaní, keď bolo uvedené súp. č. XXX vo výpise zo systému ZSE. Podstatné je číslo odberného miesta, ktoré je totožné s budovou zámku súp. č. XXX, keď táto totožnosť vyplýva z fotky z č.l. 8 a 9. Je daná objektívna zodpovednosť odporcu ako posledného evidovaného odberateľa na danom odbernom mieste pred zistením neoprávneného odberu. Objektívna zodpovednosť je v tom, že ten kto má nahlásený odber by mal elektromer zabezpečiť tak, aby neprichádzalo k neoprávneným odberom. Bolo by aj otázne akým spôsobom v r. 2003 zmluva na odber s odporcom skončila. Ak by to bolo napr. pre neplatenie, bol by to ďalší dôkaz potvrdzujúci tvrdenie navrhovateľa. Objektívna zodpovednosť je daná § 24,29 a 30 zák. č. 656/2004 Zákona o energetike. To, že odberné miesto je totožné s kaštieľom so súp. č. XXX by vedeli preukázať zamestnanci navrhovateľa. S odporcom v r. 2003 bol zmluvný vzťah ukončený z dôvodu neplatenia za služby. Všeobecne sa postupuje tak, že reálne sa ide prívod elektrickej energie na miesto samé odpojiť. Podľa jeho názoru
sa v tom čase zamestnanci spoločnosti, ktorá mala odpojiť energiu do nehnuteľnosti nedostali a teda nemohli ju odpojiť. Následne má možnosť navrhovateľ zistiť, že aj v takýchto formálne odpojených miestach prichádza k odberu energie, čo ona technicky úplne nevie vysvetliť, cez nejaké GPS súradnice navrhovateľ vie orientačne zistiť, či prichádza k odberu, pretože technicky k odpojeniu energie pri formálnom odpojení neprišlo. Ak sa zistí takýto odber niekedy po dvoch mesiacoch, niekedy po pol roku a zisťujú situáciu. V tomto prípade išli po 5 rokoch kontrolóri, ktorí sa do nehnuteľnosti dostali, napriek tomu si myslí, že v čase, keď bol ukončený zmluvný vzťah sa tam zamestnanec elektrární nedostal. Vyplýva to z vyjadrenia svedkyne, že hodiny sa nachádzali až v budove. Keď súd poukázal na to, že ako mohli vykonávať kontrolóri kontrolu, keď sa hodiny stále nachádzali v budove, uvádzal, že potom sa tam už dostali. Napriek tomu, že platilo to, čo uviedla svedkyňa, že hodiny sú stále na neprístupnom mieste. Čo sa týka fotky hodín na plote, je možné, že sa tam urobila nejaká rekonštrukcia. Napriek týmto skutočnostiam z ktorých vyplýva odber od formálneho odpojenia až do kontroly, svedok ktorý bol vypočutý uviedol, že niekto sa znova napojil na odpojené miesto. A za toto je stále zodpovedný odporca, ktorému spoločnosť , ktorá mala nehnuteľnosť vo vlastníctve patrila, keď túto nehnuteľnosť chodieval aj kontrolovať. Navrhovateľ všetky skutočnosti preukázal a odporca nepreukázal svoje tvrdenia. Bolo by možné sa zaoberať okolnosťou, kedy exekútor danú nehnuteľnosť zablokoval.
Vo veci súd rozhodol podľa § 101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že nemá čo by k veci uviedol, s podaným návrhom nesúhlasí. Na otázky súdu uvádzal, že na adrese M. XXX, C., nikdy nebýval. Nevie čo je to za nehnuteľnosť. Napr. navrhovateľ dokladoval, že tam išla upomienka. Nevie o tom, že by mal niekedy v obci C. na odber elektrickej energie. Jeho firma kúpila a prevádzkovala kaštieľ na M. XXX, pričom v podstate to bolo formou, že sa tento otvoril a hneď sa zatvoril a nevyužíval sa. On tam nebýval. Kupoval sa niekedy v r. 2001, 2002. Nepamätá si už roky odkedy sa nevyužíval, občas tam ešte chodil, aby to ostalo v celosti, avšak postupne sa kaštieľ rozkrádal, nevie, či tam niekto aj prebýval. On určite prívod elektriny nezapájal, nemal by na to dôvod. Býva v U.. Čo sa týka protokolu, on tento nepodpisoval. Na adrese v U., kde býva, by mal mať zmluvu s elektrárňami na odber energie, odkedy sa oženil pred 23 rokmi. Nevedel či mal nejakú zmluvu na odber energie v Obci C., presne si nepamätal kedy začala a kedy prestala užívať jeho firma kaštieľ. Potvrdil, že tento bol aj exekútorom zablokovaný. On dlh vyplatil, avšak ani v tom čase už reálne nevyužíval nehnuteľnosť. Odblokoval ju len preto, aby sa dala predať. Nepamätal si teda žiadne časové úseky, je po porážke infarkte, nevedel sa vyjadriť, či má ešte nejaké doklady o používaní nehnuteľnosti firmou Zamtes. Firma je písaná na neho, nefunguje už. Bola to exekútorka z Nového mesta, meno si nepamätal. Po oboznámení sa z LV odporca potvrdzuje, že išlo o exekútorku Q. z A. P. nad Q.. Odporca však uvádza, že exekútorka však zablokovala nehnuteľnosť na LV, nie reálne.
Odporca v záverečnom návrhu uviedol, že elektriku neodoberal, nevie či platil súdny poplatok za odpor.
Ako svedok bol na pojednávaní vypočutý P. P., ktorý uviedol, že je zamestnancom navrhovateľa v súčasnosti Západoslovenská distribučná a.s.. na predmetnú kontrolu si nepamätá, bolo to už dávno, nevie, kde sa vykonávala. Po oboznámení sa najprv s fotkami uvádza, že podľa fotky č.l. 8 nevie, kde to bolo, mohlo ísť o nejakú záhradu ale aj o plot k nejakej budove. Fotka na č.l. 9 mu tiež bližšie nič nehovorí , pripúšťa že by mohlo ísť o kaštieľ v D. nad Q.. Fotky z č.l. 10 až 15 sú zábery na rozvodnú skriňu, ktorá sa nachádzala vnútri v budove, nepamätá si ako sa k nej dostali, pravdepodobne boli dvere otvorené a objekt bol neobývaný. Na detailných záberoch vidno, že chýbali plomby na svorkovnici, čo sa týka overovacích plômb, dve boli v poriadku, a chýbala tretia, na ktorú je ukazované perom na obrázku č.l. 15. Svorkovnica sú dva body pod hodinami. Pod ňou sa nachádzajú káble, ktoré podľa protokolu boli popripájané. V prípade ukončenia zmluvného vzťahu sa tri káble odpájajú a svorkovnica sa zaplombuje. On je na protokole podpísaný v položke 7 - potvrdenie svedka. Kontrolu vykonávala s p. O., ktorý je podpísaný v položke 6 - neoprávnený odber zistil. Čo sa týka položky 1 odberateľ, tu sa uvádza, číslo odberného miesta, pod tým je číslo hodín. Odberateľ ako fyzická alebo právnická osoba sa môžu na odbernom mieste meniť. Po oboznámení sa s protokolom, uvádza, že nejde o kaštieľ v D. nad Q., išlo o kaštieľ v Častkovciach, kde boli na kontrole na základe služobného príkazu. Či bol nejaký podnet na kontrolu, si nepamätá. Nepamätá si ani ako sa dostali dovnútra. Medzi fotografiami a protokolom je súvis, keď aj na fotografiách je vidno, číslo elektromera, ktorý je totožný s protokolom, teda protokol sa týka fotiek a nehnuteľnosti, ktoré sú na fotkách znázornené. Nevedel však aký súvis má s nehnuteľnosťou
fotka na č.l. 8. Čo sa týka pospájaných drôtov, zväčša bývajú fotografie aj týchto, pri vykonávaní kontroly. Ak existuje zmluvný vzťah a tento je ukončený, do roka od ukončenia sa odmontováva elektromer, nevedel prečo sa tu neodmontoval. Spotreba však bola pravdepodobne vyrátaná podľa reálneho stavu na elektromery.
Dožiadaným súdom vypočutá svedkyňa B. L. uviedla, že od predaja nehnuteľnosti (23.11.2000) do opätovného nadobudnutia vlastníctva (20.06.2012) do budovy nevstúpila. Od dňa 23.11.2000 mala elektrinu odhlásenú, či si nahlásil odber niekto iný nevedela. K užívaniu nehnuteľnosti v období, kedy ju nevlastnila sa vyjadriť nevedela, kaštieľ bol v hroznom stave, elektrina nefungovala, všetko bolo zdevastované.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými, a to : protokolom o škode č. 2308002835, upomienkou zo dňa 23.12.2008, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 09.10.2008. výpočtom škody, fotografiami, platobným rozkazom č.k. 10RO/815/2012-30 zo dňa 11.03.2013, výpočtom škody, správou Obce zo dňa 22.05.2013, výpisom z OR, odporom zo dňa 03.07.2013, uznesením KS č.k. 8NcC/3/2014-55 zo dňa 27.02.2014, správou katastrálneho úradu zo dňa 15.04.2014, listom vlastníctva č. 706, správou ZSE zo dňa 27.05.2014, výpisom zo systému ZSE, dodatkom k zmluve, katastrálnou mapou, LV, správou z Obce C. zo dňa 20.06.2014, informatívnou mapou, správou katastra A. P. nad Q. zo dňa 26.06.2014, pripojeným spisom OS A. P. nad Q. sp. zn. 6C/67/2008, správou ZSE zo dňa 03.09.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 06.10.2014, vyjadrením katastra zo dňa 23.10.2014, kúpnymi zmluvami, výpisom z OR, ospravedlnením svedkyne, žiadosťou svedkyne zo dňa 27.01.2015, oznámením Obce C. zo dňa 23.01.2015, vyjadrením svedkyne zo dňa 11.02.2015, vyjadrením exekútora JUDr. S. zo dňa 03.03.2015, dražobnou vyhláškou, vyjadrením JUDr. Q. zo dňa 16.03.2015, výsluchom svedkyne B. L. dožiadaným súdom, ospravedlnením práv. zást. navrhovateľa zo dňa 29.06.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :
Dňa 10.09.2008 právnym predchodcom navrhovateľa Západoslovenskou energetikou, a.s. bola vykonaná kontrola na odbernom mieste C., M. XXX. Neoprávnený odber bol zistený 09.10.2008. Na uvedenom základe si navrhovateľ návrhom zo dňa 19.11.2012 od odporcu uplatňoval sumu 3.811,14 eura za obdobie od 10.04.2008 do 09.10.2008. Navrhovateľ v priebehu konania opravil pravdepodobnú chybu v písaní a to, že odberné miesto sa nachádzalo v C. na M. č. XXX. Išlo o budovu kaštieľa, čo vyplývalo aj z fotodokumentácie k zisteniu neoprávneného odberu a to z fotky č. 8 a 9. Ako svedok bol vypočutý P. P., ktorému fotky č. 8 a 9 nič nehovorili, avšak podľa ďalších fotiek a protokolu o kontrole uviedol, že vykonával kontrolu odberu elektrickej energie na predmetnom odbernom mieste - kaštieľ. Uviedol, že medzi fotografiami a protokolom je súvis, keď je na oboch rovnaké číslo elektromera. V protokole v položke 1 bolo uvedené číslo odberateľa. Ako odberateľ bol uvedený Q. F.. V priebehu konania bolo upresnené, že ide o Q. F.. Odporca mal v C. na Hlavnej č. XXX od 14.05.1990 do 03.01.2003 nahlásený odber elektrickej energie. Mal uzatvorenú riadnu písomnú zmluvu. Odber elektrickej energie bol riadne zrušený, čo mal evidované aj navrhovateľ, podľa ktorého bolo odberné miesto odpojené, pre neplatenie, čo sa však nepreukázalo. Aj odporca identifikoval ako miesto, kde mal v minulosti hlásený odber - kaštieľ so súp. č. XXX C.. Predmetný kaštieľ bol do r. 2000 vo vlastníctve B. L., ktorá ho predala spoločnosti Zamtes, s.r.o.. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu sp. zn. 6C/67/2008 Okresný súd A. P. nad Q. bola nehnuteľnosť opätovne priznaná do vlastníctva B. L.. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z januára 2008 určil, že B. L. je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, čo potvrdil KS v Trenčíne rozsudkom zo dňa 30.08.2008. Uznesením NS SR zo dňa 25.06.2009 bol rozsudok KS zrušený. Rozsudkom zo dňa 28.01.2010 Krajský súd v Trenčíne opätovne potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Následné dovolanie bolo uznesením NS SR zo dňa 25.03.2011 odmietnuté. Uznesením OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.01.2001, právoplatným dňa 21.02.2001 mala spoločnosť Zamtes s.r.o. zakázané s nehnuteľnosťou nakladať. Nebolo obmedzené právo užívať nehnuteľnosť. Odporca uvádzal, že jeho firma prestala kaštieľ užívať, on tam postupne prestal aj chodiť, prívod elektriny nezapájal. Prostredníctvom dožiadaného súdu vypočutá svedkyňa B. L. sa nevedela vyjadriť kto od r. 2000 približne do r. 2010 reálne užíval predmetný kaštieľ. Obecný úrad v C. taktiež sa vyjadril, že predmetná nehnuteľnosť bola zapečatená exekútorom. Kto reálne od r. 2000 nehnuteľnosť užíval, nevedeli. Ešte v r. 2003 bola vydaná dražobná vyhláška na predaj predmetného kaštieľa (č.l. 170). Navrhovateľ trval na podanom návrhu napriek vykonanému dokazovaniu majúc za to, že za neoprávnený odber je zodpovedný ten, kto elektrinu odoberal, čo bol naposledy odporca. Objektívna zodpovednosť
odporcu je v tom, že mal nahlásený odber a mal zabezpečiť, aby neprichádzalo k neoprávnenému odberu. Svedok pán P. k veci uviedol, že sa nevedel vyjadriť, prečo pri ukončení zmluvného vzťahu nebol odmontovaný elektromer, čo sa do jedného roka od ukončenia zmluvného vzťahu robí. Západoslovenská energetika, a.s. nevedela vzhľadom na odstup času špecifikovať akým spôsobom ukončili zmluvný vzťah s odporcom k 03.01.2003.
Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákona škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákona zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov bod
16. odberným miestom miesto odberu elektriny vybavené určeným meradlom, 2)
17. typovým diagramom odberu je postupnosť hodnôt priemerných hodinových odberov za rok, na ktorého základe je určené množstvo odberu elektriny odberateľmi elektriny bez priebehového merania a je využívaný pre potreby zúčtovania odchýlky subjektu zúčtovania,
18. dodávkou elektriny predaj elektriny,
19. dodávateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny,
20. odberateľom elektriny obchodník s elektrinou a koncový odberateľ elektriny,
21. obchodníkom s elektrinou fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účely ďalšieho predaja, a ktorá je držiteľom povolenia na dodávku elektriny podľa tohto zákona,
22. koncovým odberateľom elektriny odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu,
23. odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti,
24. odberateľom elektriny mimo domácnosti fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje elektrinu, ktorá nie je využívaná na vlastnú spotrebu odberateľa elektriny v domácnosti,
Podľa § 29 ods. 2, písm. c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov oprávnený odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkám,
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov odberateľ elektriny v domácnosti má právo na ochranu podľa § 20.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov odberateľ elektriny v domácnosti je povinný
a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu,
b) udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave,
c) spĺňať technické podmienky a obchodné podmienky pripojenia k sústave,
d) prijať zodpovedajúce technické opatrenia oznámené prevádzkovateľom distribučnej sústavy na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny.
Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov vlastník nehnuteľnosti alebo správca nehnuteľnosti je povinný
a) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a nevyhnutný prístup k meradlu,
b) umožniť dodávku elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza,
c) udržiavať odberné elektrické zariadenie, ktoré slúži na dodávku elektriny viacerým odberateľom elektriny v domácnosti v zodpovedajúcom technickom stave,
d) poskytovať technické údaje o technickom stave odberných elektrických zariadení, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy,
e) umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe.
Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov odberateľ elektriny v domácnosti môže uzatvoriť zmluvu o pripojení vlastného zariadenia na výrobu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ak splní technické a obchodné podmienky pripojenia.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konanie dokončí orgán príslušný na konanie v čase, keď sa konanie začalo.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd návrh zamietol majúc za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce zodpovednosť odporcu za neoprávnený odber elektrickej energie. Je nesporné, že navrhovateľovi na odbernom mieste v C., M. č. XXX vznikla škoda, teda dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Navrhovateľ však nepreukázal, že by za túto škodu zodpovedal odporca. Podľa vykonaného dokazovania odporca nebol nikdy vlastníkom predmetných nehnuteľností. Bolo preukázané, že odporca mal nahlásený odber elektrickej energie v predmetnej nehnuteľnosti od 14.05.1990 do 03.01.2003. Nebolo ani preukázané akým spôsobom a z akého dôvodu prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo pre neplatenie služieb odporcom. Jednoznačne však odporca prestal byť odberateľom. Svedok P. P., ktorý je zamestnancom navrhovateľa sám uviedol, že v prípade ukončenia zmluvného vzťahu odberu elektrickej energie dochádza behom roka k odmontovaniu elektromeru, čo sa však v tomto prípade nestalo. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca tak sám pochybil a vytvoril možnosť neoprávneného odberu nezistenému subjektu. Vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti kaštieľu bola firma TWI EKO STOP, ktorú následne nadobudla B. L. a tá nehnuteľnosť predala spoločnosti Zamtes, s.r.o., kde bol odporca konateľom. Od januára 2001 sa medzi B. L. a spoločnosťou Zamtes s.r.o. viedol spor o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti právoplatne skončený 18.03.2010. Súd určil, že B. L. je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Uznesením OS Nové Mesto nad Váhom zo dňa 29.01.2001, právoplatným dňa 21.02.2001 mala spoločnosť Zamtes s.r.o. zakázané s nehnuteľnosťou nakladať. Nie užívať. Z dokazovania bolo preukázané vyjadreniami odporcu, správou obce o zapečatení nehnuteľnosti exekútorom ( č.l. 149) či vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti z roku 2003 (č.l. 170), že v žalovanom období spol. Zamtes s.r.o. nehnuteľnosť neužívala. Ak by aj čisto teoreticky spol. Zamtes s.r.o. nehnuteľnosť užívala neznamená to, že ju užíval odporca. Užívanie nehnuteľnosti odporcom nebolo nijako preukázané. Z uvedených skutočností vyplýva, že nebolo preukázané, že by odporca neoprávnene napojil nehnuteľnosť na odber elektrickej energie a energiu odoberal a podľa súdu nie je daná ani objektívna zodpovednosť odporcu za vzniknutý neoprávnený odber. Podľa názoru súdu ustanovenie, na ktoré navrhovateľ odkazoval, teda na objektívnu zodpovednosť toho kto elektrinu odoberal, nemožno v tomto prípade prihliadať, keďže odporca nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby päť rokov po ukončení zmluvného vzťahu na odbere elektrickej energie bol povinný zabezpečovať odberné miesto pred jeho zneužitím, keď túto činnosť si riadne neplnil ani navrhovateľ, keďže neprišlo k odmontovaniu elektromeru. Vec možno posúdiť aj zo všeobecného hľadiska, kde napríklad nájomca po ukončení nájomného vzťahu a odhlásení od odberu elektrickej energie, ktorá je možná samozrejme aj na nájomcu, mal právo kontrolovať vlastníka nehnuteľnosti ako s odberným miestom nakladá, keď tam napríklad nemá ani oprávnenie vstupu. Tak isto napríklad aj vlastník, ktorý predá nehnuteľnosť a odhlási odber elektrickej energie, nemôže kontrolovať nového vlastníka ako s odberným miestom nakladá. Podľa súdu je nesprávny výklad zodpovednosti odporcu navrhovateľom s poukazom na §§ 29,30 a 39 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Ukončením zmluvného vzťahu v roku 2003 prestal byť odporca odberateľom podľa citovaného zákona. Zodpovednosť za neoprávnený odber je na subjekte ktorý bol odberateľ v čase za ktorý si dodávateľ uplatňuje náhradu škody, nie v minulosti a ešte k tomu zo značným odstupom času. Navrhovateľ nepreukázal, že by bol v čase od
10.04.2008 do 09.10.2008 odporca odberateľom elektrickej energie, čo i len neoprávneným. Objektívna zodpovednosť je na neoprávnenom odberateľovi elektrickej energie v čase neoprávneného odberu, nie na tom kto bol v minulosti posledným odberateľom. Odberateľ sa má o odberné miesto starať v čase keď je odberateľom, nie keď nim prestal byť, čo je objektívne nemožné, odporca nemal povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Odporca nemal žiadny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na všetky tieto skutočnosti bez toho aby bolo potrebné skúmať, či vôbec je reálne možné, aby za dobu šiestich mesiacov prišlo k odberu v žalovanej sume, alebo spoluzodpovednosť navrhovateľa, súd ako to už konštatoval návrh zamietol. Súd neakceptoval návrh odporcu na odročenie pojednávania z dôvodu aby si zabezpečil právneho zástupcu. Túto skutočnosť odporca uvádzal počas celého konania opakovane. Mal dostatok času a možností si zabezpečiť právneho zástupcu čo opakovane neurobil. Navrhovateľ v liste zo dňa 29.06.2015 žiadal zabezpečiť správu od obce C. žiadanú po pojednávaní zo dňa 08.01.2015 napriek tomu, že s ňou bol jeho právny zástupca oboznámený na pojednávaní dňa 24.02.2015. Účastníci tak nemali návrhy na doplnenie dokazovania dôkazmi ktoré by neboli v konaní vykonané.
Podľa zákona č. 71/1992 zb. súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor v sume 228,50 eura.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 228,50 eura, teda v rozsahu jeho poplatkovej povinnosti za súdny poplatok za odpor.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.